Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-363-2014.pdf
PDF · 96.39 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/363/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: Q. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H.Á. XX, K. I., právne zastúpeného: Mgr. Paulínou Naništovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Sládkovičova č. 8, proti žalovanému: INVEST - KAPITAL a.s., IČO:35 871 334, so sídlom Hattalova 12/ C, Bratislava, právne zastúpeného AK Antol, s.r.o., IČO: 47 257 024, so sídlom v Pezinku, Kupeckého 2542/72, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Súd rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom dňa 19.8.2014, sp.z. X.-P., zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom Sienkewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882, z r u š u j e.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.5.2014 žiadala, aby súd rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zo dňa 26.3.2014, sp.zn. X., a rovnako žiadala, aby súd rozhodol o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Žalobu vo veci samej odôvodnila tým, že dňa 24.7.2009 spolu s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila Zmluvu o úvere. Žalovaná podala návrh pred Stálym rozhodcovským súdom, následne bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý si prevzala dňa 16.4.2014. Žalobkyňa touto žalobou žiadala o zrušenie rozhodcovského rozsudku a to z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c/ a j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
2. Pôvodný žalovaný - Poštová banka, a.s. sa k žalobe žalobkyne vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 21.11.2014, kde žalobu žalobcu žiadal ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že ustanovenie v rámci rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré dáva spotrebiteľovi možnosť pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či žalobu podá na všeobecnom súde alebo na rozhodcovskom súde nie je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Za neprijateľnú podmienku v zmysle uvedeného ustanovenia sú považované len také ustanovenia v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa a aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, napríklad bez možnosti spotrebiteľa sa pred podaním žaloby rozhodnúť, či spor predloží rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu alebo ustanovenie, v zmysle ktorého je spotrebiteľ zbavený možnosti preskúmania jeho veci všeobecným súdom. Právny predchodca žalovaného ďalej uviedol, že neexistuje dôvod na to, aby automaticky všetky akékoľvek ustanovenia obsiahnuté v rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve boli považované za ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, v rámci ktorej spotrebiteľ má možnosť sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či podá na všeobecnom súde alebo rozhodcovskom súde a
dodávateľ má možnosť podať žalobu voči spotrebiteľovi na rozhodcovskom súde, a rozhodnutie rozhodcovského súdu je možné napadnúť žalobou na súde z dôvodu porušenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, bola automaticky považovaná za ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v súvislosti so zákonom o rozhodcovskom konaní, ktorý nevylučuje majetkové spory zo spotrebiteľských zmlúv z rozhodcovského konania a naopak výslovne predpokladá riešenie týchto sporov v rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať aj v súvislosti s § 93b zákona o bankách. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákonodarca výslovne predpokladá, že banky budú so svojimi klientmi dojednávať rozhodcovskej doložky. Ak by aj ustanovenie v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého je banka oprávnená predložiť spor s klientom banky (ako spotrebiteľom) rozhodcovského súdu, malo byť považované za neprijateľnú podmienku, vznikol by tu priamy rozpor s § 93b zákona o bankách. Znamenalo by to totiž, že banka nemôže plniť svoju povinnosť podľa uvedeného ustanovenia. Právny predchodca žalovaného ďalej uviedol, že slovenský preklad odseku 1 písm. q) prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je nesprávny a nezmyselný. Nie je totiž jasné o aké spory by malo ísť v prípade sporov neupravených právnym predpismi (ak spory zo spotrebiteľských zmlúv sú upravené právnymi predpismi) Za nekalú môže byť považovaná podmienka, ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby predkladal spory výlučne rozhodcovskému súdu, na ktorý sa nevzťahujú právne predpisy. Neexistuje žiadne rozhodnutie súdneho dvora, ktoré by konštatovalo, že akákoľvek rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve je automaticky považovaná za nekalú podmienku. Judikatúra súdneho dvora konštatuje že je úlohou vnútroštátneho súdu posúdiť, či rozhodcovská doložka uvedená spotrebiteľskej zmluve predstavuje nekalú podmienku, t.j. či spôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností zo spotrebiteľskej zmluvy ku škode spotrebiteľa. Judikatúra súdneho dvora jednoznačne aprobovala možnosť dojednania rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ukladá povinnosť členským štátom zabezpečiť, aby sa zaviedol primeraný a účinný postup pre mimosúdne riešenie sporov na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa týkajú zmlúv o úvere. Právny predchodca žalobcu ďalej uviedol, že základným predpokladom na to, aby určité ustanovenie spotrebiteľskej zmluve mohlo byť považované za neprijateľné/nekalé, je to, že ide o podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná. V danom prípade rozhodcovskej doložky ide o individuálne dojednanú podmienku, pretože žalobca mal možnosť oboznámiť s rozhodcovskou doložkou pred uzavretím úverovej zmluvy a mal možnosť pri uzavretí zmluvy nesúhlasiť s rozhodcovskou doložkou podľa bodu 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok. S cieľom zakotvenia rozhodcovskej doložky do všeobecných obchodných podmienok bola snaha žalovaného zabezpečiť efektívnu vymožiteľnosť práva vzhľadom na všeobecne známu zaťaženosť slovenských všeobecných súdov. Právna úprava rozhodcovského konania v zákone o rozhodcovskom v konaní ako aj rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. garantujú spravodlivé konanie v rozhodcovskom konaní.
3. Uznesením zo dňa 8.12.2014, č.k. XXC/XXXXXX/XXXX-54, odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku na čas do rozhodnutia vo veci samej.
4. Uznesením zo dňa 17.8.2015, č.k. XXC/XXX/XXXX-106, súd pripustil, aby miesto žalovaného Poštová banka, a.s. vstúpila do konania spoločnosť INVEST - KAPITAL, a.s. z dôvodu, že došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetného rozhodcovského rozsudku. 5. Žalovaný v podaní zo dňa 25.1.2016 uviedol že nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému do 31.3.2015.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi (zmluva o úvere spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami, rozhodcovský rozsudok), pričom zistil tento skutkový stav:
7. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalovaného a žalobca, uzatvorili dňa 28.5.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 3 550 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v mesačných splátkach po 87,85 eur mesačne s dátumom prvej platby 20.6.2012 a konečnou splatnosťou dňa 20.5.2018 vždy k 20. dňu v mesiaci v počte 72 mesačných splátok. V zmluve o úvere bol dohodnutá úroková sadzba vo výške 19 %, a určená RPMN vo výške 20,74 %.
8. Na druhej strane zmluvy v bode 6 zmluvy o úvere je drobnejší písmom uvedené, že akékoľvek spory, Ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok.
9. Vo všeobecných obchodných podmienkach platných od 1.8.2011 a účinných od 15.8.2011 čl. 10 je upravené riešenie sporov a rozhodcovská doložka s tým, že podľa bodu 10.2.2 banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú v právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy a to nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. V bode 10.2.3 je uvedené, ak klient, najneskôr pri uzatvorení bankového obchodu alebo prvého obchodu nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.
10. Stály rozhodcovský súd rozhodcovským rozsudkom, sp.zn. X.-P., zo dňa 19.8.2014 vyhovel návrhu žalovaného a zaviazal žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 3 512,41 eur spolu s úrokom zostatku nesplatenej istiny vo výške 19 % ročne od 2.4.2014 do zaplatenia a úroky z omeškania zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 5,5 % ročne odo dňa 2.4.2014 do zaplatenia, sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 1.4.2014 vo výške 586,80 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 204,96 eur všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku uvedený rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 22.9.2014.
11. Žalobca v rámci výsluchu uviedol, že v máji 2012 už mal jeden úver od Poštovej banky a v tomto období mu prišla ponuka na úver vo výške 2.000,- Eur. Bol sa informovať v banke, či by mu bolo možné a za akých podmienok poskytnúť úver. Pracovníčka banky mu povedala, že po preverení sa mu ozve. V ten istý deň alebo na druhý deň mu volala, aby sa dostavil do banky, že mu úver schválili. Tak aj urobil, prišiel na pobočku a zmluvu podpísal. Nebol upovedomený o žiadnej rozhodcovskej doložke. Až následne keď mu bol doručený rozhodcovský rozsudok. Pred podpisom úverovej zmluvy mu boli ukázané základné údaje na prekontrolovanie a to jeho meno, priezvisko a podobne a tak isto podmienky splácania úveru. V uvedenom čase bola jeho manželka na materskej dovolenke a žalobca nemal dostatok prostriedkov na splácanie oboch úverov, preto sa chcel s bankou dohodnúť na tom, aby platil len jednu sumu. Povedali mu, že môže uhrádzať sumu 100,- eur, ktorá by sa rozložila na splácanie oboch úverov. V skutočnosti sa však táto suma poukazovala len na úhradu jedného úveru, a tým pádom mu na tom druhom úvere vo výške 2.000,- eur narastalo penále a následne došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku. Na skorší úver mal hradiť sumu okolo 145 eur.
12. Na základe vykonaného dokazovania súd vec takto právne posúdil:
Podľa § 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právnej predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Podľa ods. 2, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 ods.1 veta prvá zákona č. 244/2002 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2014) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. r/ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku je podaný dôvodne a preto mu v celom rozsahu vyhovel.
14. Je nesporné, že vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzalo uzavretie zmluvy o úvere dňa 28.5.2012 medzi Poštovou bankou a.s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, pričom medzi účastníkmi tejto zmluvy išlo o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo, keďže úver poskytnutý žalobcovi je úverom spotrebiteľským. Predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru, pričom právny predchodca žalovaného bol podnikateľom a medzi predmet jeho činnosti patrilo aj poskytovanie spotrebiteľských úverov. Žalobca uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a preto súd posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. Na základe tejto zmluvy o úvere vznikla pohľadávka proti žalobcovi, ktorú si právny predchodca žalovaného uplatnil v konaní na rozhodcovskom súde, pričom právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor účastníkov bola vyvodená z rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy. Uvedenú rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou formulárovej zmluvy, je však potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná, pretože znemožňuje žalobcovi ako spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak podá žalobu dodávateľ. Rozhodcovská zmluva síce poskytuje žalobcovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, ale v prípade, že rozhodcovské konanie iniciuje dodávateľ, tak spotrebiteľ sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu a teda možnosť spotrebiteľa obrátiť sa na všeobecný súd je iba iluzórna, keďže trvá len do podania návrhu na začatie rozhodcovského konania dodávateľom. Z rozhodovacej praxe súdov je zrejmé, že v prípade sporov medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi je to výlučne dodávateľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie. Rozhodcovskou doložkou sa spotrebiteľovi odňalo právo brániť sa a podať žalobu, ak už bola podaná oprávneným na rozhodcovskom súde alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a spotrebiteľ potom môže postupovať iba v zmysle § 40 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, keď sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, avšak len z dôvodov zákonom presne vymedzených. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si rozhodcovskú doložku v zmluve o úvere osobitne nevyjednal a táto bola veriteľom vopred pripravená
v rámci obchodných podmienok a teda žalobca nemal možnosť ako zmeniť alebo ovplyvniť jej obsah (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam) a samotný žalobca potvrdil, že nebol na rozhodcovskú doložku pred a pri uzavretí zmluvy osobitne upozornený. Uvedené vyjadrenie žalobcu svedčí o tom, že si nemohol byť vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie a jeho cieľom bolo iba uzavretím zmluvy získať peniaze. Keďže rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, takáto skutočnosť spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu a preto je potrebné konštatovať neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky. Uvedená rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, ktorej súčasťou bol predtlačený formulár Všeobecných obchodných podmienok pre úver obsahujúci aj rozhodcovskú doložku, čo spôsobuje nevyváženosť rozhodcovskej doložky. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky uzavretá medzi dodávateľom a žalobcom ako spotrebiteľom je neplatná a z toho dôvodu vyhovel návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku tak, že v plnej miere úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.