Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Ek/3833/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: J. G., N.: XX.XX.XXXX, B..J. XX/XX, XXX X M., T. T., zast.: JUDr. Elžbieta Teresa Dutková, Košická 56, 821 08 Bratislava-Ružinov, IČO:31 757 235, proti povinnému: Q. K., N.: X.X.XXXX, XX, XXX XX D., zast.: Advokátska kancelária Slamka & Partners s.r.o., Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o vymoženie 911,7 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslav Kabáč so sídlom exekútorského úradu Trojičné námestie 191, 02744 Tvrdošín, IČO: 37 801 571, pod sp. zn.: XXX Z. XX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e exekúciu vedenú súdnym exekútorom - JUDr. Jaroslav Kabáč so sídlom exekútorského úradu Trojičné námestie 191, 02744 Tvrdošín, IČO: 37 801 571, pod sp. zn.: XXX Z. XX/XX.

II. Súd oprávnenému voči povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

III. Súd povinnému voči oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 89,64 Eur, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu povinného do troch dní po právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Súd oprávnenému u k l a d á povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov vo výške 36,00 Eur, a to do 3 dní po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.11.20210 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 911,70 Eur na základe exekučného titulu -trestného rozkazu Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. XT /. zo dňa 14.05.2021, ktorý sa stal vykonateľný dňa 14.08.2021 (ďalej len ako „exekučný titul“). Poverením zo dňa 07.02.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Juhása, so sídlom exekútorského úradu Matuškova 1, 917 01 Trnava (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXEX XXX/XX. 2. Povinný podal dňa 22.02.2022 u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie. 3. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 07.03.2022 súdu na rozhodnutie. 4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že pohľadávku, ktorú si oprávnený v rámci exekučného konania uplatňuje z titulu náhrady bolestného priznaného súdnym rozhodnutím, bola už uspokojená a teda ako taká zanikla a nie je spôsobilá zakladať exekučný titul. Túto skutočnosť povinný oznámil oprávnenému mailom zo dňa 21.09.2021 nasl. s tým, že zaplatenie tejto sumy preukázal príslušnými listinnými dôkazmi. Oprávnený sa od povinného domáhal zaplatenia dlžnej sumy, avšak táto mu bola v mene povinného zaplatená od subjektu GENERALI ako poisťovateľa povinného. Povinný tak zastáva názor, že právny titul na vymoženie pohľadávky oprávneného z titulu bolestného zanikol zaplatením tejto sumy od GENERALI. Spoločnosť GENERALI v celom rozsahu uhradila namiesto

povinného celú pohľadávku oprávneného a preto existujú skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti tohto titulu. Povinný, mal so spoločnosťou GENERALI pre dané riziko dojednané poistenie PZP motorového vozidla, ktoré sa vzťahuje na škody spôsobené prevádzkou vozidla na majetku, zdraví či živote tretích osôb. Spoločnosť GENERALI v mene povinného teda pohľadávku oprávneného riadne splnila. V prospech oprávneného resp. poškodeného bola zo strany oprávneného resp. jeho poisťovateľa výplatná (okrem iného) dňa 17.02.2021 suma 1077,64,-EUR. Z uvedeného má povinný za to, že na strane obvineného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré by mal v zmysle ustanovení vydať. Naopak oprávnený resp. poškodený má miesto toho uplatňovať v rámci tohto exekučného konania už uspokojenú pohľadávku. Povinný túto skutočnosť oznámil oprávnenému ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, pričom ho poučil o tom, že v prípade ak sa oprávnený aj napriek skutočnosti, že táto suma mu bola vyplatená nad zákonom priznaný rozsah, bude tento znášať trovy, ktoré exekútorovi ako aj povinnému v dôsledku nezákonného návrhu na vykonanie exekúcie vzniknú. Na základe uvedených dôvodov povinný navrhol, aby Exekútor po súhlasnom stanovisku oprávneného vydal upovedomenie o zastavení exekúcie. Ak oprávnený s návrhom na zastavenie exekúcie nebude súhlasiť, navrhol aby exekútor predložil návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojim vyjadrením súdu a zároveň navrhol, aby príslušný súd rozhodol tak, že exekúciu zastavuje a priznáva povinnému nárok na náhradu trov konania.

5. Súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril nesúhlas s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, a to z nasledovných dôvodov: Nemá byť totiž pravdou, že oprávnený - tak ako to definuje v návrhu povinný - uplatňuje svoj nárok titulom náhrady bolestného. V Trestnom rozkaze sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 14.05.2021 súd uložil povinnému - „ ...povinnosť nahradiť škodu vo výške 911,70 € ...“, pričom so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal oprávneného na civilný proces. Je zrejme zo znenia rozhodnutia trestného súdu , že súd nárok priznal len čiastočne. na účely trestného konania priamo definuje škodu ako ujmu na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho inú ujmu, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach, a poškodeného , ako osobu, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody; zákon priznáva poškodenému právo uplatniť si nárok na náhradu škody v tzv. adhéznom konaní, ktoré je súčasťou trestného konania a zároveň je v zmysle ustanovenia poškodený oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu . V ďalšom oprávnený uviedol, že nemá byť pravdou, že výplatou zo strany poisťovni dole uvedených dávok , sa oprávnený bezdôvodne obohatil v sume, rozdielom medzi plnením poisťovni a trestným rozkazom uloženou povinnému povinnosťou. Oprávnený potvrdil, že od poisťovne obdržal doteraz celkovú sumu 4.360,76 €, a to platbami: dňa 11.12.2020 - 2.765,63 €; dňa 13.01.2021 - 231,93 €; dňa 16.03.2021 - 399,60 €; dňa 29.06.2021 - 811 €; dňa 19.07.2021 - 152,60 €; pričom dňa 17.02.2021 poisťovňa povinného tiež vyplatila sumu 1.077,64 €, a to na účet G. G. XX-XX, XXXX G.. Oprávnený zastáva názor, že pokiaľ by bolo relevantné tvrdenie povinného o bezdôvodnom obohatení na strane oprávneného, tak poisťovňa by rozhodne neplnila tak, ako je uvedené hore. Oprávnený nespochybnil, že povinný je poistený v Generali Poisťovňa, a.s.. Na základe prehľadu platieb už poskytnutých oprávnenému je zrejmé a preukázané, že v rámci uvedenej celkovej sumy plnila, pričom každá platba ma podrobné špecifikovaný svoj účel. Žiadna platba od poisťovne nebola definovaná ako platba titulom Trestného rozkazu a v sume, ako trestný rozkaz ukladá. Oprávnený taktiež podotkol, že uvedená platba bola jasne a zrejme stanovená súdnym rozhodnutím, povinný voči jej výške nenamietal zákonným spôsobom; tato suma zo strany poisťovne nepodlieha povinnosti dodatočne predkladať doklady ani nepodlieha šetreniu poisťovni potrebnému na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť plnenie. V súlade s uvedeným mala poisťovňa plniť na základe svojich vnútorných ako aj všeobecné záväzných predpisov, ale v doteraz poskytnutých dávkach suma 911,70 € nie je zahrnutá. Oprávnený napokon spochybnil, či poistná zmluva platná medzi povinným a poisťovňou obsahuje príslušné dojednania na tento druh poistenia a náhrady; pokiaľ by poisťovňa bola povinná splniť tento záväzok, tak by poukázala oprávnenej presne sumu uvedenú v Trestnom rozkaze aj s odkazom na dôvod plnenia, čo sa doteraz nestalo. V neposlednom rade, s odkazom na zdôvodnenie viny povinného v Trestnom rozkaze ....“ nesprávnou technikou jazdy a prekročením rýchlostí o 21 km/ h došlo k strate smerovej stability vozidla , k vzniku šmyku, v dôsledku čoho prešiel do protismerného jazdného pruhu , kde narazil do protiidúceho vozidla...... „ oprávnený uviedol, že je pravdepodobné, že poisťovňa uplatnila výluku z poistenia zodpovednosti titulom hrubej nedbanlivosti povinného, pričom hrubou nedbanlivosťou sa rozumie konanie alebo opomenutie poisteného, pri ktorom musel byť vznik

škody predpokladaný alebo očakávaný a poistený vedel či vedieť mohol a vedieť mal, že pri takomto konaní alebo opomenutí škoda vznikne, pretože povinný svojim konaním s nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Podľa § 61l odsek 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

12. Podľa Exekučného poriadku, Na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. Podľa . , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

14. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ako „zákon o povinnom zmluvnom poistení“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

15. Podľa § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

16. Podľa § 4 ods. 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

17. Podľa § 4 ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

19. Podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

20. Súd mal za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 11.02.2022. Povinný teda podal návrh na zastavenie exekúcie v 15 dňovej zákonnej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.

21. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že slovenský právny poriadok vychádza zo starej rímsko- právnej zásady - ten, kto utrpí škodu ju musí v zásade aj znášať (lat. casum sensit dominus). Bezhraničné uplatňovanie tejto zásady je však spoločensky ako aj právne neakceptovateľné a neudržateľné. Z uvedeného dôvodu slovenský právny poriadok (rovnako ako aj iné právne poriadky iných štátov) upravujú situácie, kedy sa zodpovednosť znášať škodu ako nepriaznivého následku prenáša na inú osobu - na škodcu. Základným predpokladom na prenos zodpovednosti za škodu na inú osobu je existencia protiprávneho úkonu, škody (resp. ujmy všeobecne), príčinná súvislosť medzi ujmou a protiprávnym konaním (inak tiež kauzálny nexus) a zavinenie. Súd pri rozhodovaní o škode a jej výške (bez ohľadu na to či ide o rozhodovanie súdom v civilnom konaní alebo trestným súdom v rámci konania adhézneho) je povinný spoľahlivo ustáliť vyššie uvedené (štyri) predpoklady.

22. V súlade s vyššie uvedeným vydal Okresný súd Dolný Kubín exekučný titul, ktorým uznal povinného vinným zo spáchania trestného činu a zaviazal povinného na zaplatenie poškodenému (oprávnenému) škodu vo výške 911,70 Eur. So zvyškom škody odkázal poškodeného na civilné konanie. Ak teda hovoríme o škode vo výške 911,70 Eur, ktorá bola oprávnenému priznaná exekučným titulom, možno spoľahlivo dospieť k záveru, že pôjde o minimálnu výšku škody spôsobenej povinným, ktorá bola v konaní vedenom pred Okresným súdom Dolný Kubín spoľahlivo zistená. So zvyškom škody bol oprávnený odkázaný na civilné konanie. Celková výška skutočnej škody teda spoľahlivo ustálená nebola, resp. exekučnému súdu nebol predložený exekučný titul, ktorý by dokazoval opak. Pojem škoda a ujma nemožno čisto z výkladového hľadiska stotožňovať, ich obsah je totiž diametrálne odlišný, no často sa tak deje a pojmy sa navzájom zamieňajú. Ak teda súd v tomto rozhodnutí používa pojem škoda, má sa na mysli ujma v širšom a užšom zmysle, inak tiež ujma na zdraví či živote a škoda v majetkovej sfére poškodeného.

23. Pri vzniku škody sa uhrádza celá skutočná škoda (damnum emergens) a ušlí zisk. Platná právna úprava rozsahom náhrady škody stanovuje, v akej výške má škodca povinnosť nahradiť škodu. Na otázku čo spadá do pojmu slova škoda zákon odpoveď nedáva. Pod pojmom skutočná škoda však možno rozumieť ohodnotenie všetkého toho, na čom poškodenému vznikla škoda, a to v celkovej, spoľahlivo zistenej výške. Týmto sa tak vypĺňa chýbajúce vymedzenie objektu škody. Súčasná úprava sa najprv zaoberá rozsahom náhrady škody a až potom spôsobom jej náhrady. Z príslušných ustanovení

možno spoľahlivo dospieť k záveru, že skutočnú škodu nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach (na majetku). Pod pojem tzv. skutočná škoda treba zahrnúť aj škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových právach, alebo aj ujmu, ktorú poškodený utrpel na zdraví, resp. na živote. Pokiaľ ide o škodu spôsobenú na veciach, resp. na majetkových právach, uhrádza sa to, o čo sa zmenšil alebo inak znehodnotil majetkový stav poškodeného. Pri škode, resp. ujme na zdraví sa odškodňujú vytrpené bolesti a vzniknuté sťaženie spoločenského uplatnenia, strata na zárobku, strata na dôchodku, náklady liečenia a uhrádza sa jednorazové vyrovnanie. Škodu spôsobenú poškodenému vytrpenými bolesťami možno celkom spoľahlivo vyčísliť, a to na základe bodového ohodnotenia (podľa zkona č. ) znaleckým posudkom.

24. Škoda je v každom konkrétnom prípade definovaná osobitnými skutkovými okolnosťami za ktorých vznikla. Na ich základe možno následne hovoriť o škode, ktorá vznikla na majetku či zdraví a živote poškodeného, pričom tie sa navzájom nevylučujú, inak povedané, nie je vylúčené, aby jednou škodovou udalosťou vznikla škoda majetková aj nemajetková. Pri spôsobení škody je tak nevyhnutné skúmať rozsah škody, obsah škody, spôsob jej náhrady a na ich základe spoľahlivo ustáliť titul náhrady škody. Exekučný súd si na účel riadneho ustálenia titulu náhrady škody, ktorá bola priznaná v rámci exekučného titulu vyžiadal od Okresného súdu Dolný Kubín súčinnosť. Zo spisového materiálu Okresného súdu Dolný Kubín vedenom pod sp. zn.: XT/XX/XXXX a z vyšetrovacích spisov jednoznačne vyplynulo, že škoda, ktorá bola predmetom skúmania v rámci trestného konania a následne konania pred súdom má povahu nemajetkovej ujmy poškodeného spočívajúcej v bolestiach vytrpených poškodením. Tá bola spoľahlivo ustávaná bodovým ohodnotením na základe znaleckého posudku v celkovej výške 911,70 Eur. Tvrdenia oprávneného, že škoda, ktorú si uplatnil v rámci exekučného konania, a ktorá bola priznaná exekučným titulom, nemá povahu bolestného, sa tak nezakladajú na pravde.

25. Z vyjadrení oprávneného a povinného a z dokladov predložených súdu povinným mal súd za preukázané, že povinný mal pre prípad vzniku škody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu. Zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby za neho poisťovateľ v prípade poistnej udalosti podľa poistných podmienok nahradil škodu, za ktorú poistený zodpovedá, bez ohľadu na to, či ide o škodu na zdraví, živote či majetku. Takto uzavretý zmluvný vzťah medzi poistencom a poisťovateľom však nezakladá priami nárok poškodeného domáhať sa plnenia od poisťovne. Inak povedané, zodpovednosť za škodu spôsobenú konkrétnou osobou sa nepresúva na iný subjekt. Rozsah plnenia poisťovateľa a jednotlivé druhy náhrad konkretizujú príslušné ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení a . Poisťovňa v súlade s uvedeným poskytuje plnenie vo svojom mene, ale na účet povinného (za povinného ako poisteného). Poskytnutie plnenia zo strany poisťovne priamo poškodenému tak treba nevyhnutne vnímať ako plnenie poisteného samotného.

26. V prejednávanom prípade možno nepochybne ustáliť, že minimálna výška skutočnej škody, ktorá poškodenému vznikla, bude najmenej vo výške sumy vyplatenej poškodenému zo strany poisťovne škodcu (povinného), ktorá na finančnom trhu, resp. trhu poisťovníctva pôsobí ako subjekt za účelom dosahovania zisku. Jednoducho povedané, poisťovňa by nevyplácala poistné plnenie vo výške väčšej ako je nevyhnutné, ergo poskytne poistné plnenie spoľahlivo vyčíslené likvidáciou poistnej udalosti. Súd mal zo spisového materiálu dostatočne za preukázané, že poisťovňa povinného poukázala oprávnenému opakovane viaceré sumy v celkovej výške 4 360,76 Eur, pričom len za vytrpené bolesti bolo poškodenému poisťovňou plnené vo výške minimálne 2533,00 Eur, čo niekoľkonásobne prekračuje sumu priznanú exekučným titulom. Súd má tak za to, že pohľadávka oprávneného bola uhradená. Výkladom a contrario by sme totiž dospeli z k záveru, že povinný by mal uhradiť pohľadávku oprávneného duplicitne.

27. Zároveň sa súd však nestotožňuje s právnym názorom povinného a síce, že plnenie poisťovne povinného nad rozsah sumy uvedenej v exekučnom titule zakladá bezdôvodné obohatenie. V uvedenom prípade totiž skutočne existuje právny dôvod plnenia poisťovne - vznik poistnej udalosti, resp. vznik škody vo sfére oprávneného, a to na základe zmluvného vzťahu uzavretého medzi povinným a poisťovňou. Za situácie, kedy celková výška skutočnej škody nebola spoľahlivo ustálená záväzným rozhodnutím súdu, je poisťovňa povinná plniť minimálne vo výške sumy uloženej exekučným titulom. Horná hranica takto poskytnutého plnenia ohraničená nie je. Nič by pri tom nemenila ani skutočnosť, kedy súd právoplatne rozhodol aj „zvyšku“ škody, teda o celkovej výške skutočnej škody. Poisťovňa v takýchto prípadoch totiž plní v súlade so závermi z likvidácie poistnej udalosti. Výška škody likvidovanej v rámci poistnej udalosti môže byť vyššia či nižšia ako škoda, ktorú zistí súd v rámci dokazovania. Ako už

však súd vyššie poukázal, poisťovňa je povinná (za podmienky, že sú naplnené predpoklady poskytnutia plnenia poisťovňou za poisteného) poskytnúť plnenie v miere nie menšej, ako ustanovuje právoplatné rozhodnutie súdu.

28. Aplikujúc príslušné ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení - poisťovňa poskytne poškodenému plnenie v prípade vzniku škody, za ktorú poistený zodpovedá. Toto poistné plnenie v zásade nekráti. Totiž v prípade, ak nastane osobitná situácia, ktorú možno poistenému vo väčšej či menšej miere pripísať, má poisťovňa právo na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti priamo od poisteného (ustanovenia § 12 a nasl. zákona o povinnom zmluvnom poistení). Argumentáciu oprávneného o možnom uplatnení výluky z poistenia zodpovednosti za škodu tak prijať nemožno.

29. Odhliadnuc od uvedeného, podstata prejednávaného prípadu tkvie v tom, či plnením poisťovne skutočne došlo k uhradeniu pohľadávky oprávneného. Súd mal vzhľadom na argumenty prezentované v bodoch vyššie za preukázané, že poisťovňa za povinného poskytla poškodenému (oprávnenému) poistné plnenie, čo zhodne tvrdil aj oprávnený (o.i. aj titulom bolestného, inak plnenia za vytrpené bolesti), toto plnenie bolo niekoľkonásobne vyššie ako suma priznaná exekučným titulom, z čoho súd dospel z záveru, že škoda spôsobená povinným bola v nevyhnutnej miera nahradená spôsobujúca zánik vymáhaného nároku. Súd preto exekúciu v súlade s §61k ods. 1 písm. a) v spojení s §61l ods. 3. Exekučného poriadku zastavil. (výrok I.)

30. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

31. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

32. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

33. Podľa č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.

34. Podľa , za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a , patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

35. má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie

predovšetkým oprávnenému (avšak nevylučuje ani priznanie nároku na náhradu účelne vynaložených trov povinnému). Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.

36. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi

- povinnému, ktorý úspech nemal.

37. Súd oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov konania nakoľko nebol procesne úspešný v súvislosti s rozhodovaním o podanom návrhu na zastavenie exekúcie. (výrok II.)

38. Povinný si v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na priznanie trov konania. Vzhľadom na uvedené vyššie súd v súlade s a nasl. Exekučného poriadku ako i príslušnými ustanovenia o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, povinnému priznal trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 89,64 Eur (odmena za 2 právne úkony - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 25,72 Eur spolu s režijným paušálom vo výške 11,63 Eur za rok 2022; písomné podanie vo veci samej vo výške 25,72 Eur spolu s režijným paušálom vo výške 11,63 Eur za rok 2022, t. j. 74,70 Eur (+ 20% DPH)), pričom tieto súd zaviazal oprávneného zaplatiť k rukám právneho zástupcu povinného do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. (výrok III.)

39. Podľa § 195 Exekučného poriadku, sú trovami exekučného konania trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

40. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

41. Podľa § 197 Ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

42. Podľa prvej vety § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

43. Podľa č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „vyhláška“), Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,a“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

44. Podľa , k sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

45. Súd sa pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora zaoberal otázkou, či je tu dôvod na úhradu trov exekútora, ktorý možno pričítať oprávnenému. Nakoľko v danom prípade bolo návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu vyhovené a exekučné konanie zastavené z dôvodu uhradenia pohľadávky pred začatím exekučného konania, možno dospieť k záveru, že exekučné konanie bolo začaté nedôvodne. Súd z dôvodu, že zastavenie exekúcie možno pričítať oprávnenému, zaviazal oprávneného na úhradu paušálnych výdavkov exekútora vo výške 36,00 Eur, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. (výrok IV.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.