Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17CoE-119-2016.pdf
PDF · 79.81 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/119/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00151653, so sídlom A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, právne zastúpený JUDr. Roman Kvasnica advokát s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, proti povinným: 1/ E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX M., 2/ P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX M., o vymoženie 2551,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Er/301/2016-12 zo dňa 02.06.2016 takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora F.. L. U. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14.04.2016 doručenú súdu dňa 19.04.2016 zamietol. Rozhodnutie právne odôvodnil § 39 ods. 4, § 234f ods. 4 až 6, § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného zo dňa 12.04.2016 sa začalo voči povinným v 1. a 2. rade exekučné konanie o vymoženie 2551,77 Eur s príslušenstvom. Exekučným titulom v tomto konaní je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.10.2014 č.k. 3Zm/524/2014-13. Konštatoval, že vzhľadom na novelizované znenie Exekučného poriadku došlo od 01.01.2016 k odkladu predmetnej exekúcie ex lege. Keďže povinní vystupujú v konaní ako fyzické osoby a exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz, súd sa musel vysporiadať s otázkou, či je alebo nie je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) exekučného poriadku, resp. rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. Po preskúmaní predložených dôkazov dospel k záveru, že zmluva o splátkovom úvere č. 0561498582 zo dňa 11.08.2006, zabezpečená zmenkou, je spotrebiteľskou zmluvou. Aj napriek skutočnosti, že oprávnený predložil súdu zmluvu o splátkovom úvere, zmenkový platobný rozkaz, súd je názoru, že nepreukázal dostatočne rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, t.j. dôvod, ktorý predchádzal vystaveniu zmenky. Súd mal za preukázané, že zmenkový platobný rozkaz, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, bol vydaný v konaní, v ktorom uplatňoval nárok zo zmenky a vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, súdu s prihliadnutím na právnu domnienku upravenú v ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku neostávalo iné, ako exekúciu v danej veci zastaviť.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že rozhodnutie je zmätočné pre zjavný rozpor výroku uznesenia s jeho odôvodnením a taktiež, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd napriek tomu, že exekučné konanie začalo v apríli 2016, aplikoval
pri rozhodnutí ustanovenie § 243f Exekučného poriadku, ktoré sa vzťahuje len na exekučné konania začaté pred 23.12.2015. V konaní bolo preukázané, že neexistujú dôvody na zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa ust. § 42 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd zmluvu nepochybne preskúmal a nezistil v nej žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Súd prvej inštancie majúc k dispozícii zmluvu zakladajúcu zabezpečený kauzálny vzťah nepochybne preskúmal obmedzenia a neprípustnosť použitia zmenky, vyplývajúcu z právnych predpisov a nezistil, že by v tomto smere existovalo akékoľvek zákonné obmedzenie. Pokiaľ ide o rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, je potrebné konštatovať, že zmenková pohľadávka a pohľadávka zo zmluvy o úvere sú samostatnými pohľadávkami. Zmenková záväzok je pritom plne samostatný a oddeliteľný od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Výška dlhu zo zmenky a z kauzálneho vzťahu sa vyvíja v čase celkom samostatne a pravidla sa už od počiatku vôbec nezhoduje. Po vystavení zabezpečovacej zmenky dlžník spravidla aspoň čiastočne plní zabezpečenú kauzálnu pohľadávku, čo však nemá vplyv na výšku dlhu zo zmenky. Na strane druhej, sumy vymožené v exekučnom konaní vedenom na vymoženie dlhu zo zmenky nemajú vplyv na výšku dlhu z kauzálneho zabezpečeného záväzku. Pre posúdenie, či je výkon práva zo zmenky v rozpore s dobrými mravmi je tak rozhodujúce, či zabezpečená pohľadávka nezanikla, pričom v konaní možno len tvrdiť, že nezanikla. Či existuje niektorý z množstva právnych dôvodov zániku pohľadávky môže logicky tvrdiť a preukazovať iba povinný. Skutočnosť, že zmenkou zabezpečená pohľadávka vznikla, vyplýva už z tej skutočnosti, že povinní nenapadli rozhodnutie súdu na základe zmenky riadnym opravným prostriedkom. Je tak zrejmé, že neexistuje rozpor s dobrými mravmi, keď napokon ani súd prvého stupňa žiadny konkrétny rozpor s dobrými mravmi nezistil. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vydal súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie, alternatívne vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku zákona č. 99/1963 Zb. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a v zmysle prechodných ustanovení vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá Civilného sporového poriadku sa aplikuje princíp okamžitej aplikability a princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, čo znamená, že Civilný sporový poriadok sa aplikuje aj na konania začaté pred 01.07.2016 so zachovaním právnych účinkov procesných úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta. Princíp justifikácie účinkov procesných úkonov vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku je kompatibilný s princípom okamžitej aplikability vyplývajúcim z ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Za daného stavu je na úkon súdu potrebné hľadieť ku dňu jeho vykonania. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je potrebné považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, pričom v rozpore s ust. § 157 ods. 2, v spojení s § 167 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie je nielen úplný, alebo čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia, ale za závažný nedostatok rozhodnutia je nesporne nutné považovať aj existenciu nesúladu medzi výrokom uznesenia a jeho odôvodnením. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia, respektíve nesúlad odôvodnenia rozhodnutia s jeho výrokovou časťou je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, lebo sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom. Je zjavné, že výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie je v nesúlade s jeho odôvodnením, keď v odôvodnení súd prvej inštancie uvádza zákonné ustanovenia týkajúce sa zastavenia exekúcie, na základe vykonaného dokazovania konštatuje nutnosť zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, no výrokom rozhodol, že žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia zamieta. V odôvodnení sa súd prvej inštancie posudzovaním žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia nezaoberal, necitoval žiadne zákonné ustanovenie upravujúce rozhodovanie súdu o žiadosti o udelenie poverenia, ktoré keby bolo použité v odôvodnení, plnilo by funkciu prepojovacieho prvku s výrokom a udržalo by konzistentnosť rozhodnutia ako celku. Uvedená skutočnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia súdu pre jeho nezrozumiteľnosť.
Je zároveň potrebné prisvedčiť tvrdeniu oprávneného, že súdom prvej inštancie citované ust. § 243f Exekučného poriadku sa vzťahuje na exekučné konania začaté pred 23.12.2015, predmetné exekučné konanie však začalo dňa 13.04.2016, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Súd prvej inštancie tak pri svojom rozhodovaní aplikoval právnu normu, ktorá na dané konanie nedopadá. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku dopadá na procesnú situáciu, v ktorej exekučné konanie po podaní návrhu na vykonanie exekúcie pokročilo ďalej do štádia, v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V danom prípade oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor požiadal súd, aby ho poveril vykonaním navrhovanej exekúcie. Zákonu zodpovedajúcim postupom súdu v tejto procesnej situácii v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku malo byť preskúmanie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu a rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora vychádzajúce z výsledkov uskutočneného preskúmavania. Súd prvej inštancie síce napadnutým uznesením vyslovil, že žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia zamieta, toto rozhodnutie však vzhľadom na vyššie konštatované odňatie možnosti účastníkov konať pred súdom a nesprávnu aplikáciu právnych noriem nie je právne udržateľné. Za daného stavu odvolací napadnuté uznesenie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania a rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom ku dňu začatia exekučného konania, pričom pri rozhodovaní súd prvej inštancie zohľadní aj tvrdenia oprávneného uvedené v odvolaní.
4. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.