Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/377/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová Dolina 25, Bratislava, IČO: 47248980, v konaní zastúpený PERPECTA Legal s.r.o., so sídlom Ružová Dolina 25, Bratislava, IČO: 36668745, proti žalovanému : H. G., B.. X.XX.XXXX, O. X. W. W. X, T., o zaplatenie 156,59 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 75,79 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 3,07 Eur od 4.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 11,90 Eur od 4.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 11,90 Eur od 4.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 11,90 Eur od 4.1.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 11,90 Eur od 4.2.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 21,62 Eur od 4.3.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 3,50 Eur od 4.4.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a . Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 24.9.2014 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 156,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 3,07 Eur od 4.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 11,90 Eur od 4.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 11,90 Eur od 4.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 11,90 Eur od 4.1.2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 11,90 Eur od 4.2.2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 54,62 Eur od 4.3.2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 3,50 od 4.4.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 47,80 Eur od 4.1.2013 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. V žalobe uviedol, že predmetnú pohľadávku nadobudol od postupcu Slovak Telekom a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013. Jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným dňa 5.9.2011 Zmluvu o pripojení podľa § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytovanie mobilných hlasových služieb, program RELAX 60 + a dňa 5.9.2011 Dodatok k Zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe Zmluvy poskytovala Slovak Telekom a.s. účastníkovi plnenie riadne a včas a riadne službu fakturovala, preto jej vznikol nárok na úhradu faktúry. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný faktúry neuhradil. Vzhľadom na to, že si svoj zmluvný záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.

2/ Súd podľa § 180 konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne hospodárnosťou konania. Taktiež konal v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nepožiadal, ani nepodal písomné vyjadrenie k žalobe.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie písomnou žalobou, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi Slovak Telekom a.s. a žalovaným dňa 5.9.2011, Dodatkom k tejto Zmluve, faktúrami Slovak Telekom a.s., jej oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2013, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom a.s. (ďalej len VP) a Cenníkom služieb. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

4/ Slovak Telekom a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 5.9.2011 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, predmetom ktorej bol Program služieb Relax 60+(120). Zmluvou sa podnik zaviazal aplikovať a poskytovať účastníkovi program služieb nimi dohodnutý. V ten istý deň uzatvorili aj Dodatok k Zmluve o pripojení s dobou viazanosti 24 mesiacov. V Dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu viazanosti bude riadne a včas platiť cenu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, VP, platným Cenníkom služieb a Dodatkom, ďalej sa zaviazal, že sa nedopustí takého konania, ani neumožní také konanie, na základe ktorého by vzniklo podniku právo zrušiť Zmluvu o pripojení odstúpením alebo právo vypovedať. Taktiež vyhlásil, že prevzal a zoznámil sa so VP a Cenníkom, ktoré tvoria súčasť Zmluvy. Z bodu 4. Zmluvy vyplýva, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 3 Dodatku, alebo v čl. 3 bod 3.6 VP alebo v čl. 5 bod 5.2 pís. a) až c) VP, v dôsledku dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 Dodatku, t.j. 47,80 Eur.

5/ Slovak Telekom a.s. fakturovala žalovanému za poskytované služby nasledovne : -faktúrou č. P. XXXXXXXXXX zo dňa 15.9.2011 sumu 3,07 Eur za obdobie od 15.8.2011 do 14.9.2011 splatnú 3.10.2011, -faktúrou č. P. XXXXXXXXXX zo dňa 15.10.2011 sumu 11,90 Eur splatnú 3.11.2011 za obdobie od 15.9.2011 do 14.10.2011, -faktúrou č. P. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2011 sumu 11,90 Eur za obdobie od 15.10.2011 do 14.11.2011 splatnú 3.12.2011, -faktúrou č. P. XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2011 sumu 11,90 Eur za obdobie od 15.11.,2011 do 14.12.2011 splatnú 3.1.2012, -faktúrou č. P. XXXXXXXXXX zo dňa 15.1.2012 sumu 11,90 Eur za obdobie od 15.12.2011 do 14.1.2012 splatnú 3.2.2012, -faktúrou č. P. XXXXXXXXXX zo dňa 15.2.2012 sumu 54,62 Eur za obdobie od 15.1.2012 do 14.2.2012 splatnú 3.3.2012, -faktúrou č. P. XXXXXXXXXX zo dňa 15.3.2012 za upomienku sumu 3,50 Eur splatnú 3.4.2012, -faktúrou č .P. XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2012 zmluvnú pokutu 47,80 Eur splatnú 3.1.2013.

6/ Túto pohľadávku voči žalovanému žalobca nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej s postupcom Slovak Telekom a.s. dňa 20.11.2013. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom postupcu zo dňa 27.11.2013.

7/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. 8/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa. 9/ Podľa hlavy I. čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie. 10/ Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 11/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov. 12/ Podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

13/ Podľa § 43 ods.1 písm. a, d) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31.12.2011 podnik má právo (a)na úhradu za poskytnutú verejnú službu, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu: 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo,3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,

14/ Podľa § 43 ods.12 citovaného zákona účastník je povinný (a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, (b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,(c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. 20)

15/ Podľa § 43 ods. 13citovaného zákona ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

16/ Podľa § 52 ods.1-3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17// Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18/ Podľa § 544 ods.1-3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

19/ Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že také dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie, ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu súd na právny vzťah založený Zmluvou o poskytovaní verejných služieb a Dodatkom k Zmluve aplikoval ustanovenia Zákona č. 351/2011 Z.z. a Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. v znení noviel, nakoľko ju považoval za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa.

20/ Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili platnú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ako aj Dodatok k nej, z ktorých žalovanému vyplýva povinnosť platiť dohodnutý mesačný poplatok za zvolený program a zaplatiť cenu služieb uvedených v Cenníku. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný faktúry jeho právneho predchodcu tvoriace predmet tohto konania riadne a včas neuhradil, vykonaným dokazovaním vyvrátené nebolo. Preto súd právny nárok žalobcu na zaplatenie sumy 75,79 Eur (faktúry vystavené na sumy 3,07 Eur, 4x11,90 Eur, 54,62 Eur-33,- Eur a 3,50 Eur) považoval za opodstatnený a v tejto časti žalobe s poukazom na citované zákonné ustanovenia vyhovel. Vo faktúre vystavenej na sumu 54,62 Eur je zahrnutý aj poplatok za prerušenie služby za neplatenie v sume 16,50 a za obmedzenie služby pre neplatenie v sume 16,50 Eur, t.j. spolu 33,- Eur. Tieto poplatky boli žalovanému fakturované podľa Cenníka služieb, podľa ktorého poplatok za obmedzenie, aj prerušenie poskytovania služieb pre neplatenie je 19,80 Eur. Súd je toho názoru, že takéto dojednanie ohľadne poplatku za odpojenie z dôvodu neplatenia, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako to predpokladá ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, najmä ak sa vezme do úvahy, že Cenník ako súčasť zmluvy ako aj samotná Zmluva boli vyhotovené žalobcom - dodávateľom a poskytovateľom služieb, bez možnosti žalovaného privodiť ich zmenu, ktorý tým, že podpísal Zmluvu, keďže mal záujem o poskytovanú službu, musel prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom vrátene určenie poplatkov za jednotlivé služby, ale aj poplatky sankčného charakteru. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi z faktúry č. VS 7201843360 nepriznal sumu 33,- €.

21/ Žalobca v tomto konaní sa domáha aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 47,80 Eur pre porušenie zmluvných povinností žalovaným a úrokov z omeškania.

22/ Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky pokuty zásadne je vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak občiansky zákonník, ako aj nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými mravmi. Na rozdiel od zmluvnej pokuty, výšku ktorej si strany musia dohodnúť, úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky je majetkovou sankciou ustanovenou zákonom. Ide o dva rôzne právne inštitúty (zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a úrok z omeškania zákonným dôsledkom omeškania), z čoho vyplýva, že ak si účastníci záväzkového vzťahu pre prípad omeškania so splnením peňažného či nepeňažného záväzku dohodnú zmluvnú pokutu, dlžník je povinný v prípade omeškania so splnením uvedeného záväzku zaplatiť veriteľovi dohodnutú zmluvnú pokutu a okrem toho aj úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka resp. v zmysle ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka. Porušenie tej istej povinnosti je tak sankcionované dvakrát. V Dodatku dojednaná zmluvná pokuta zaväzuje žalovanú na zaplatenie pokuty v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, že by si plnila svoju povinnosť odoberať služby dodávateľa, riadne platila ich úhradu a k ukončeniu zmluvy by došlo iba pár mesiacov pred uplynutím doby viazanosti. To znamená, že aj v prípade nezaplatenia čo len poslednej úhrady má povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Právny predchodca žalobcu pri dojednaní zmluvnej pokuty nerozlišoval medzi prípadmi, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu krátko pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď na jej začiatku. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo podľa názoru súdu je potrebné považovať za neprijateľné, nakoľko nezahrňuje intenzitu porušenia povinností a vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán. Preto žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Vo výroku rozsudku súd nevyslovil neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky, nakoľko je mu známe, že neprijateľnosť danej dohody o zmluvnej pokute súdy už vo viacerých právoplatných rozsudkoch vyslovili.

23/ Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

24/ Výška úrokov z omeškania podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2009) je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26/ Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba ECB. Nakoľko žalovaný faktúry dodávateľa včas neuhradil, odo dňa nesledujúceho po lehote splatnosti jednotlivých faktúr bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu a preto žalobcovi popri samotnom plnení prináležia podľa § 517 ods.l,2 Občianskeho zákonníka aj úroky z omeškania vo výške určenej ustanovením § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. Diskontná sadzba od 13.7.2011 do 8.9.2011 bola 1,5%, od 9.11.11 do 13.12.11 bola 1,25%, od 14.12.2011 do 10.7.2012 bola 1%. Súd s poukazom na uvedené uložil žalovanému povinnosť platiť žalobcovi úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

27/ Podľa § 255 ods. 1,2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28/Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

29/ Ustanovenie § 255 vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 48,40%- ný úspech, žalovaný 51,60%-ný. To znamená, že žalobca v konaní nedosiahol ani 10% úspešnosti. Žalovanému žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul. č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods.1 (Zákona č. 233/1995 Z.z.).