Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-265-2015.pdf
PDF · 80.72 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/265/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcov: X/B. Z., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, O., 2/ T.. B. Z., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, Prievidza, obaja zastúpení spoločným právny zástupcom JUDr. Gabrielom Olšovským, advokátom, so sídlom v Prievidzi, Ul. G. Švéniho 6 proti žalovaným: 1/ T.. V. C. st., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX/X, časť R., G., 2/ V. C. mladší, nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX/X, časť R., G., 3/ Z. C., narodená X.X.XXXX, bytom V. XXX/X, časť R., Nitra, 4/ T. Z., narodená XX.X.XXXX, bytom W. č. 5, K., 5/ B. M., narodený XX.X.XXXX, bytom O. č. XXX, 6/ E. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom O. č. 6, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania žalovaným 1/ až 6/ v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobou, podanou na Okresný súd Prievidza 5.8.2015 sa žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom spoločného právneho zástupcu domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. O., parc. reg. ,,E“ parc.č. XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku : trvalé trávnaté porasty , parc.č. XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku : orná pôda, parc.č. XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku : orná pôda a to tak, že výlučným bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc.č. ,,C“ č. XXX/XX o výmere XXXXmX, č. XXX/XX o výmere XXXmX, č. XXX/XX o výmere XXXmX, č. XXX/XX o výmere XXmX a č. XXX/XX o výmere XXXX m2, vytvorenej geometrickým plánom číslo XXX/XXXX z XX.X.XXXX sa stáva žalobkyňa 1/ a žalobca X/,výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc.reg.,,C“ č. XXX/XX o výmere XXXX m2, č. XXX/XX o výmere XXX mX vytvorenej geometrickým plánom číslo XXX/XXXX z XX.X.XXXX sa stáva žalovaný X/, spoluvlastníkom v podiele X nehnuteľnosti parcely regl. ,,C“ č.XXX/XX o výmere XXX m2, č. XXX/XX o výmere XXmX, vytvorenej geometrickým plánom číslo XXX/XXXX z XX.X.XXXX sa stáva žalovaná 4/ a žalovaný X/. J. 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť ustupujúcim spoluvlastníkom žalovanému 1/ sumu 206,20 EUR, žalovanému 2/ sumu 206,20 EUR, žalovanej 3/ sumu 206,20 EUR a žalovanému 6/ sumu 1629,30 EUR.
2. Žalovaní 4/,5/,6/ s podanou žalobou a navrhovaným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam v celom rozsahu súhlasili. Žalovaní 1/,2/ a 3/ sa k žalobe nevyjadrili, ostali v konaní pasívni.
3.Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu 2/ a žalovaných 1/,2/ a 3/. Na pojednávaní spoločný právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ uviedol, že zotrváva na svojej žalobe v nezmenenej podobe.
4.Následne súd vykonal dokazovanie prečítaním listinného dôkazu, a to listu vlastníctva č. XXXX. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil podstatný skutkový stav, ktorý následne aj právne posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení zákonov.
5. Podľa § 60 Civilného sporového poriadku ( ďalej ako CSP ) stranami sú žalobca a žalovaný.
6.Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
7.Podľa § 78 CSP (1) Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.(2) Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
8.Podľa § 228 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
9. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
10. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie O. ( č.l. X súdneho spisu ) je zrejmé, že spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania v tomto konaní sú T.. N. C., rodená M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. U. 8, G. v podiele X/XX, žalobca 2/ v podiele XX/XX, žalovaná 4/ v podiele X/XX, žalovaný 5/ v podiele X/XX a žalovaný 6/ v podiele X/X a X/XX.
11. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalovaní 1/,2/, a 3/ boli žalobcom označení za pasívne legitimovaných v konaní a to ako právni nástupcovia zomrelej T.. N. C.. Z vyjadrenia žalobkyne 1/ na pojednávaní tiež vyplynulo, že T.. N. C. zomrela, dedičské konanie po nej ako poručiteľke neprebehlo.
12. Stranami súdneho sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k veci, ako aj o zriadenie vecného bremena, musia byť všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti, lebo rozsudok zaväzuje len strany. Ide o tzv. nútené nerozlučné spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov podľa § 78 CSP. Pokiaľ sa konania nezúčastnia všetci nerozluční spoluvlastníci, súd nemôže žalobe vyhovieť a musí takúto žalobu podľa § 78 ods. 2 CSP zamietnuť.
13. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu zamietol z dôvodu, že stranami sporu nie sú všetci podieloví spoluvlastníci, tak ako sú zapísaní na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie O.. Z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky vyplýva, že ak sa zamieta žaloba pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, je vylúčené sa súčasne zaoberať žalobou vo veci samej. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného ) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania.
14. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie súd uvádza, že k rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku M Cdo 6/2003 keď skonštatoval, že v občianskom súdnom konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musia byť účastníkmi všetci spoluvlastníci; rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým zo spoluvlastníkov by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí neboli účastníkmi konania (§ 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 183/2011, z 29.1.2011 takisto uviedol, že v konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci musia byť všetci spoluvlastníci, lebo právoplatný výrok súdu zaväzuje len účastníkov konania. Ide o tzv. nútené
nerozlučné procesné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 O.s.p.) všetkých spoluvlastníkov. Pokiaľ sa na konaní nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 27.08.2009 sp.zn. 4Cdo 94/2008 uviedol že jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je aj skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu. Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva. Rozhodujúce je teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti), o ktoré v konaní ide. Ďalej NS SR v tomto rozhodnutí uviedol, že doterajšia súdna prax je jednotná v tom, že návrh na zrušenie spoluvlastníctva a vykonanie vyporiadania je oprávnený podať iba spoluvlastník veci, a že účastníci konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva musia byť všetci spoluvlastníci. Ide tu o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo spoluvlastníkov, lebo rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých, aby bol pre nich záväzný. To znamená, že len v prípade, ak sa konania nezúčastnia všetci spoluvlastníci spoločnej veci, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vyplývajúcej z hmotného práva, konkrétne z ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. januára 2003 sp.zn. M Cdo 189/2002, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. M Cdo 6/2003 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 50/2004).
15. V danom prípade nebol účastníkom konania minimálne jeden zo spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX a ktorý zomrel, naviac žalobca v konaní nepreukázal právne nástupníctvo žalovaných 1/,2/ a 3/, hoci ich ako pasívne legitimovaných v konaní v záhlaví žaloby takto označil a preto súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na základe vyššie uvedeného zamietol.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.