Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_41C-10-2016.pdf
PDF · 83.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-41C/10/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V., sudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom v Bratislave, Staré Grunty č. 7, zastúpený advokátom JUDr. Vratislavom Šteffekom, AK v Bratislave, Námestie Martina Benku č. 6 proti žalovanému: R. T. narodený XX.X.XXXX, trvalý pobyt v A., A. ul. č. 7, o zaplatenie X 612,50 eur s príslušenstvom a o zaplatenie zmluvnej pokuty 247,50 eur, takto
rozhodol:
I: Konanie v časti zaplatenia 247, 50 eur sa z a s t a v u j e.
II: Žalovaný je p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi 1 042,50 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8,75 % ročne od 10. 2. 2013 až do zaplatenia dlžnej sumy a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III: Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.
IV: Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 12 % .
V: Žalobcovi - TELERVIS PLUS a.s. , IČO: 35 717 769, so sídlom v Bratislave, Staré Grunty č. 7, bude po právoplatnosti tohto uznesenia v r á t e n ý súdny poplatok 9,80 eur a to prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov, Slovenská pošta, a.s.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 5.8.2014 žiadal žalobca o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť mu 1 612,50 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 10.2.2013 do zaplatenia dlžnej sumy, zmluvnú pokutu 247,50 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému na základe písomnej zmluvy o úvere z 31.5.2012 poskytol úver 1 500, - eur ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 13 mesačných splátkach tak, že prvé tri splátky zaplatí v sume po 7,50 eur a nasledujúcich desať splátok zaplatí po 204,75 eur. Spolu mal zaplatiť 2 070,- eur pretože, súčasťou splátok bola aj dohodnutá odplata v sume 570,- eur. Žalovaný z takto vzniknutého dlhu zaplatil len 457,50 eur a zostatok dlhu predstavuje zažalovanú istinu. Pre prípad porušenia úverových povinností žalovaným sa zmluvné strany dohodli, že zaplatí aj zmluvnú pokutu. Na preukázanie tvrdení predložil žalobca listinné doklady ohľadom vzniku zmluvného vzťahu, prehľad čerpania a splácania úveru, doklad o zosplatnení úveru, ako aj iné listiny založené v súdnom spise a navrhol, aby súd nimi vykonal dokazovanie.
2. Žalovaný bol v spore nečinný.
3. Pred pojednávaním vo veci samej vzal žalobca späť žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty 247,50 eur.
4. Podľa § 144 a § 145 ods. 1 zákona č. 160 / 2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok ( CSP ) súd konanie v späťvzatej časti zastavil.
5. Strany sporu sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavili, preto súd v zmysle § 180 CSP vec prejednal v ich neprítomnosti.
6. Z dokazovania vykonaného oboznámením sa s obsahom listín založených v súdnom spise - zo zmluvy o úvere a prehľadu jeho úhrad bol zistený a preukázaný tento skutkový stav:
Dňa 31.5.2012 uzavreli strany sporu písomne zmluvu o úvere č. XXXXXXXX1, podľa ktorej v tento deň žalovaný prevzal od žalobcu 1 500,- eur a zaviazal sa ich vrátiť v 13. mesačných splátkach tak, že prvé tri splátky mal zaplatiť v sume po 7,50 eur a nasledujúcich desať splátok mal zaplatiť v sume po 204,75 eur. Spolu mal uhradiť 2 070,- eur, pretože úverová istina bola zvýšená o odplatu 570,- eur. Dátum konečnej splatnosti úveru nebol dojednaný spôsobom označenia konkrétneho dňa. Prvá splátka mala byť zaplatená v júni 2012 ( 10 dní po uzavretí zmluvy ). Každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti redchádzajúcej splátky. Žalovaný zaplatil poslednú splátku 31.10.2012 a ďalej v platení nepokračoval. Spolu uhradil 377,25 eur. Z tohto dôvodu žalobca úver k 9.2.2013 zosplatnil a vyzval žalovaného k úhrade celého zostatku dlhu. Výzva bola doručovaná žalovanému poštou na adresu jeho trvalého pobytu. Po zosplatnení dlhu žalovaný zaplatil ešte 80,- eur. Strany sporu sa v zmluve dohodli, že ich zmluvný vzťah sa právne riadi režimom zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami obchodných podmienok žalobcu.
6. Nároky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Právne vzťahy zo spotrebiteľských úverov upravoval v rozhodnej dobe vzniku zmluvného vzťahu, zákon č. 129/2010 Z. z. ako osobitný predpis. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), z ktorého dôvodu sa otázky neupravené osobitným zákonom riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy. Podľa § 497 Obchodného zákonníka ( Obchz. )zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.
7. Podľa § 9 ods. 2 písmená f), k ) zákona č. 129/2010 Z. z. musí úverová zmluva okrem všeobecných náležitostí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a musí obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 písmeno b ) sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX?ucinnost=XX.X.XXXX>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX?ucinnost=XX.X.XXXX> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX?ucinnost=XX.X.XXXX>.
8. Vykonaným dokazovaním považoval súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver a žalovaný záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s odmenou nedodržal. Suma, ktorú žalobcovi poukázal, na vyrovnanie celého jeho záväzku nepostačovala, pričom podľa tvrdenia žalobcu z úverového dlhu mu zostáva zaplatiť 1 612,50 eur. Súd sa však s takto vyčísleným dlhom žalovaného nestotožnil. Podľa § 9 ods. 2 písmená f ), k ) zákona č. 129/2010 Z. z., musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a musí obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Tieto povinné náležitosti v prejednávanej zmluve chýbajú, v zmluve riadne a určité označenie termínu konečnej splatnosti úveru a rozpis zloženia splátok uvedený nie je. V zmluve dokonca absentuje aj riadne a určité označenie termínu splatnosti jednotlivých mesačných splátok, keď určenie dňa zročnosti je podmienené matematickým výpočtom žalovaného. Dojednanie úhrady dlhu splátkami bez toho, aby osoba povinná ich platiť poznala ich skladbu, teda mala prehľad o tom ako znižuje a v akých položkách úverový dlh, bez toho, aby poznala termín konečnej splatnosti úverového dlhu, respektíve aj zrozumiteľne a určito vyjadrený termín zročnosti mesačnej splátky sankcionuje zákon č. 129/2010 v ustanovení § 11 ods. 1 písmeno b ) stratou nároku na úroky a poplatky. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobca poskytol žalovanému úver 1 500,-eur a žalovaný
mu vrátil 457,50 eur zostáva mu 1 042,50 eur a súd ho k splneniu tejto peňažnej povinnosti zaviazal. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.
9. Žalovaný sa s plnením peňažných záväzkov zo spotrebiteľského úveru dostal do omeškania. Dôsledkom omeškania dlžníka so splatením peňažného záväzku alebo jeho časti je v zmysle § 369 ods. 1 Obch. z. jeho povinnosť platiť úrok z omeškania z nezaplatenej sumy. Napriek tomu, že Obchodný zákonník pripúšťa, aby si výšku úroku z omeškania určili účastníci zmluvy vzájomnou dohodou, s obmedzením najvyššej prípustnej výšky, postupoval súd pri vyhodnotení dôvodnosti tohto nároku vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy účastníkov podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník ( OZ ), ktorý výšku úroku z omeškania upravuje v § 517 ods. 2 kogentne. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 1. 4.2015, článok II, článok XIV zákona č. 102/2014 Z.z. ) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom ( rozsudok NS SR z konania sp.zn. 3 MCdo 12/2014 ). Zročnosť úverovej istiny mohla nastať najskôr júni 2013, čo je súdom matematickým výpočtom podľa zmluvných podmienok vyčíslený dátum zročnosti poslednej splátky. V prípade omeškania so zaplatením niektorej zo splátok mal žalobca podľa podmienok zmluvy právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Žalobca úverový dlh žalovaného predčasne zosplatnil k 9.2.2013 a odo dňa 10.2.2013 žiadal priznať úrok z omeškania. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak zmluvný vztah vznikol do 1.2.2013. V čase vzniku omeškania bola táto sadzba 0,75 %, preto je žalovaný povinný platiť úrok z omeškania 8,75 % ročne z dlžnej sumy. Sadzba úroku z omeškania požadovaná žalobcom nepresahuje najvyššiu prípustnú výšku úroku z omeškania, ktorú môže od žalovaného ako spotrebiteľa požadovať.
10. Vzhľadom na to, že čiastočné zastavenie konania procesne zastavil žalobca (§ 256 CSP ) a vo zvyšku predmetu sporu bol čiastočne úspešný ( § 255 CSP ), považoval súd v záujme spravodlivého usporiadania pomerov procesných strán za potrebné zohľadniť obidve tieto procesné skutočnosti v jednom výroku o náhrade trov tohto konania. Žalobcovi bola priznaná z pôvodne uplatneného nároku 1 860,- eur ( úverový dlh 1 612,50 eur + 247,50 eur zmluvná pokuta ) suma 1 042, 50 eur, v časti sumy 457,50 bola žaloba zamietnutá. Zvyšok sumy sa zavinením žalobcu nestal predmetom končeného meritórneho rozhodnutia súdu ( späťvzatie žaloby v tejto časti ) a z tejto sumy by mal žalovaný právo na náhradu trov konania . Pre súbeh vzájomných nárokov a dôvod ich vzniku súd za rozumné usporiadanie procesných vzťahov považoval priznať právo na náhradu trov len žalobcovi a to za celé konanie avšak s vyjadrením percentuálneho úspechu vo vzťahu k celému predmetu sporu. Žalobca mal k pôvodne požadovanej sume 1 860,-eur ( úverový dlh 1 612,50 eur + zmluvná pokuta 247,50 eur ) úspech 56 % a žalovaný 44 %. Žalobcovi patrí preto náhrada trov konania v rozsahu 12 %, o ktoré jeho úspech prevýšil úspech žalovaného.
11.O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Žalobca za konanie zaplatil 113,- eur. Z istiny 1 612,50 eur, ktorá po úkone čiastočného späťvzatia zostala predmetom sporu je súdny poplatok 96,50 eur. Zvyšnú časť súdneho poplatku 16,50 eur, súd po skrátení o 6,70 eur žalobcovi v zmysle § 11 ods. 3,4 zákona č. 71/ 1992 Zb. o súdnych poplatkoch, vrátil.
Poučenie:
Proti uzneseniu je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).