Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoCsp/9/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zast.: Advokátska kancelária MCGA legal, s.r.o. so sídlom Partizánska 2, Bratislava, proti žalovanému: W. X., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, V., o zaplatenie sumy 4.093,29 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. -154 zo dňa 27.11.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. -154 zo dňa 27.11.2019 v napadnutej zamietajúcej časti, v ktorej zamietol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku po zosplatnení úveru do dňa 01.12.2016 vo výške 774,36 Eur a vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Malacky rozsudkom č. k. -154 zo dňa 27.11.2019 rozhodol tak, že v časti o zaplatenie sumy 222,12 Eur konanie zastavil (výrok I). Ďalej zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.656,24 Eur so zmluvným úrokom vo výške 165,95 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 274,62 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.656,24 Eur od 02.12.2016 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 300 Eur, splatných vždy do posledného kalendárneho dňa v mesiaci, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu naraz (výrok II). Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok III.) a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 51,32 % (výrok IV).

2. Prvoinštančný súd v rozhodnutí uviedol, že právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s.) sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu istiny vyčíslenej k 01.12.2016 vo výške 2.656,24 Eur, dlžných úrokov vyčíslených k 01.12.2016 vo výške 1.437,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.656,24 Eur od 02.12.2016 do zaplatenia. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebnom úvere č. 612063, ktorej súčasťou bola amortizačná tabuľka. Podanou žalobou si uplatnil sumu dlžnej istiny s úrokmi vyčíslenými k 01.12.2016, a úrok z omeškania. Keďže pri čerpaní úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, žalobca v zmysle čl. 8 bod 8.2. písm. f) Obchodných podmienok, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru s príslušenstvom. Žalovaný na výzvu na úhradu dlžnej sumy nereagoval. Okrem zaplatenia vyčíslenej istiny a príslušenstva k 01.12.2016, si žalobca uplatnil v tomto konaní aj úrok z omeškania z dlžnej istiny počnúc od 02.12.2016 do zaplatenia. Tiež si uplatnil náhradu trov konania.

3. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie riadne doručená, žalovaný v súdnom konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na podanej žalobe, a upravil požadovanú sumu úroku, ktorý si uplatňuje. Pôvodne v žalobe uviedol sumu 1.437,05 Eur, avšak zrejme došlo k chybe v písaní, a správne vyčíslená suma úrokov je 1.214,93 Eur. V sume 222,12 Eur tak zobral žalobu späť. Uplatňovaná suma úrokov 1.214,93 Eur pozostáva zo zmluvného úroku pred zosplatnením úveru vo výške 165,95 Eur, zo zmluvného úroku po zosplatnení úveru do dňa 01.12.2016 vo výške 774,36 Eur, a z úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne od zosplatnenia úveru ku dňu 01.12.2016, t. j. 274,62 Eur. Zároveň si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.656,24 Eur od 02.12.2016 do zaplatenia. Žalovaný na pojednávaní skutkové tvrdenia žalobcu nepopieral, uviedol, že chce dlh vyrovnať, ale žiada, aby mu bolo umožnené uhradiť dlh v splátkach.

5. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že strany sporu dňa 14.01.2014 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.000,- Eur s úrokovou sadzbou 14,24 % ročne, ktorý mal žalovaný splatiť 36 mesačnými splátkami po 103,19 Eur, splatnými k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15.02.2014 do 15.01.2017. RPMN bola v zmluve vyčíslená vo výške 15,20 % pri priemernej RPMN vo výške 21,09 %. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom boli vyčíslené na sumu vo výške 3.774,84 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bola amortizačná tabuľka, z ktorej vyplynulo, ako budú jednotlivé splátky započítané, ich výška a dátum splatnosti, informácia pre spotrebiteľa, obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky. Z vyhlásenia predčasnej/ mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 06.11.2014, vyplýva, že týmto podaním žalobca oznámil žalovanému, že pre porušenie zmluvných podmienok z jeho strany vyhlasuje k 25.11.2014 mimoriadnu splatnosť úveru. Zároveň ho požiadal o zaplatenie dlžnej sumy, ktorú ku dňu 05.11.2014 vyčíslil vo výške 2.780,61 Eur, bez bližšej špecifikácie. Dlžnú sumu žiadal uhradiť do 24.11.2014. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil ani na základe poslednej výzvy pred začatím súdneho konania zo dňa 05.12.2016, ktoré podanie mu bolo odoslané dňa 09.12.2016. Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia dlžnej istiny vyčíslenej k 01.12.2016 vo výške 2.656,24 Eur, dlžných úrokov vyčíslených k 01.12.2016 vo výške 1.214,93 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.656,24 Eur od 02.12.2016 do zaplatenia. Na základe výzvy súdu žalobca uviedol, že ku dňu predčasnej splatnosti (25.11.2014) predstavovala istina sumu 2.656,24 Eur, a zmluvný úrok sumu 165,95 Eur. Na pojednávaní žalobca doplnil, že úrok vo výške 1.214,93 Eur, ktorý žiada priznať, pozostáva zo sumy zmluvného úroku pred zosplatnením úveru vo výške 165,95 Eur, zo sumy zmluvného úroku po zosplatnení úveru do dňa 01.12.2016 vo výške 774,36 Eur, a z úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne od zosplatnenia úveru ku dňu 01.12.2016, t. j. 274,62 Eur.

6. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa , , , , , , , , a , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch) a nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

7. V prejednávanom spore súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná len sčasti, a nie je možné jej v plnom rozsahu vyhovieť. Zo skutkového tvrdenia žalobcu, nepopretého žalovaným, mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vznikol záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy, na jej základe bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.000 Eur, ktorý mal žalovaný splácať za podmienok dohodnutých v zmluve. Súd prvej inštancie preskúmaním predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako stranami sporu, a to s poukazom na náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že predmetná zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti, a ide o platný právny úkon. Nakoľko žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej úverovej zmluvy neplnil, úver riadne a včas nesplácal, právny predchodca žalobcu pre riadne neplnenie zmluvných povinností zo strany žalovaného pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru ku dňu 25.11.2014. Záväzok žalovaného bol žalobcom vyčíslený nasledovne: dlžná istina k 01.12.2016 vo výške 2.656,24 Eur, dlžné úroky k 01.12.2016 vo výške 1.214,- Eur. Žalobca následne upresnil, že ku dňu zosplatnenia predstavovala istina sumu 2.656,24 Eur, a zmluvný úrok vo výške 165,95 Eur. Tieto sumy spolu vo výške 2.822,19 Eur považoval súd prvej inštancie za dôvodné, a preto v tejto časti žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, vo výške, ktorá

bola zo strany žalobcu uplatnená v súlade s ustanovením , , teda kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od zosplatnenia úveru ku dňu 01.12.2016, t. j. sumu 274,62 Eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.656,24 Eur od 02.12.2016 do zaplatenia. Súd prvej inštancie mal za to, že po predčasnom zosplatnení úveru veriteľ už nemá nárok na zaplatenie zmluvného úroku z dlžnej istiny, preto žalobcovi zmluvný úrok po zosplatnení úveru do dňa 01.12.2016 vo výške 774,36 Eur nepriznal. Súd prvej inštancie poukázal na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave č. 1/2019, podľa ktorého veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s . V časti o zaplatenie sumy 222,12 Eur vzal žalobca žalobu späť bez dôvodu, teda zavinil zastavenie konania v tejto časti, čo znamená, že mal v tejto časti neúspech v konaní. V časti sumy 774,36 Eur bola žaloba zamietnutá, čo znamená, že aj v tejto časti mal žalobca neúspech. Celkovo mal žalobca neúspech v rozsahu 24,34 % a úspech v rozsahu 75,66 %, preto mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51,32 %.

8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, v časti zamietajúceho výroku predmetného rozsudku (III. výrok) a výroku o trovách konania (IV. výrok) podal odvolanie žalobca, ktorý poukázal na odvolacie dôvody podľa a , a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil, a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo, aby napadnuté výroky zmenil tak, že žalovaného zaviaže uhradiť žalobcovi sumu 774,36 Eur, a zároveň prizná žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V podanom odvolaní žalobca namietal, že úvaha súdu je založená výlučne na jeho výklade podstaty zmluvného úroku, avšak neopiera sa o žiadne relevantné ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Súd konštatuje, že žalobca nemá nárok na riadne úroky po zosplatnení úveru. Žalobca má za to, že takéto právne posúdenie súdu je zásadne právne nesprávne, a s jeho závermi sa nestotožňuje; žalobca má podľa jeho názoru nárok na riadne úroky aj po zosplatnení úveru. Najvyšší súd SR v tejto súvislosti vo svojom uznesení č. k. zo dňa 30.07.2019 konštatoval, že v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, je potrebné dať do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17. Žalobca má za to, že nepriznaním nároku žalobcu na riadny zmluvný úrok aj po zosplatnení úveru vytvára súd značnú nerovnováhu v neprospech žalobcu, ktorý znáša zásadne negatívne finančné dopady, a s ktorými časť spotrebiteľov kalkuluje už v čase poskytnutia úveru. Žalobca navyše poukazuje na skutočnosť, že v dôsledku predčasnej splatnosti úveru zmluva o spotrebiteľskom úvere ako taká nezaniká, t. j. trvá aj naďalej, avšak dochádza k modifikácii doby splatnosti a práv a povinností strán. Nezaniká tak záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, pričom spolu s týmto záväzkom nezaniká ani záväzok platiť úroky.

9. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému, ktorý zostal aj v rámci odvolacieho konania nečinný.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), a po preskúmaní odvolania, ako aj obsahu spisu, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku po mimoriadnom zosplatnení, a v nadväzujúcom výroku o náhrade trov konania, je potrebné zrušiť, a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. V prvom rade odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, podľa ktorého žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 14.01.2014 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.000,- Eur s úrokovou sadzbou 14,24 % ročne, ktorý mal žalovaný splatiť 36 mesačnými splátkami po 103,19 Eur, splatnými k 15. dňu v mesiaci počnúc od 15.02.2014 do 15.01.2017. RPMN bola v zmluve vyčíslená vo výške 15,20 %, pri priemernej RPMN vo výške 21,09 %. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom boli vyčíslené v sume 3.774,84 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bola amortizačná tabuľka, z ktorej vyplynulo ako budú jednotlivé splátky započítané, ako aj ich výška a dátum splatnosti, informácia pre spotrebiteľa, obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky. Z vyhlásenia predčasnej/ mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 06.11.2014 vyplýva, že týmto podaním žalobca oznámil žalovanému, že pre

porušenie zmluvných podmienok z jeho strany vyhlasuje k 25.11.2014 mimoriadnu splatnosť úveru. Zároveň ho požiadal o zaplatenie dlžnej sumy, ktorú ku dňu 05.11.2014 vyčíslil v sume vo výške 2.780,61 Eur bez bližšej špecifikácie. Dlžnú sumu žiadal uhradiť do 24.11.2014. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil ani na základe poslednej výzvy pred začatím súdneho konania zo dňa 05.12.2016, ktoré podanie mu bolo odoslané dňa 09.12.2016. Záväzok žalovaného bol žalobcom vyčíslený nasledovne: dlžná istina k 01.12.2016 vo výške 2.656,24 Eur, dlžné úroky k 01.12.2016 vo výške 1.214,- Eur. Žalobca následne upresnil, že ku dňu zosplatnenia predstavovala istina sumu 2.656,24 Eur, a zmluvný úrok sumu vo výške 165,95 Eur. Tieto sumy spolu vo výške 2.822,19 Eur považoval súd prvej inštancie za dôvodné, a preto v tejto časti žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške, ktorá bola zo strany žalobcu uplatnená v súlade s ustanovením , , teda kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od zosplatnenia úveru ku dňu 01.12.2016, t. j. sumu 274,62 Eur ako aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.656,24 Eur od 02.12.2016 do zaplatenia. Súd prvej inštancie mal za to, že po predčasnom zosplatnení úveru veriteľ už nemá nárok na zaplatenie zmluvného úroku z dlžnej istiny, preto žalobcovi zmluvný úrok po zosplatnení úveru do dňa 01.12.2016 vo výške 774,36 Eur nepriznal.

12. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie (v časti III. zamietajúceho výroku) v otázke, ktorá bola doteraz nejednotná. Odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery, a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Naopak nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Odvolací súd predovšetkým k otázke možnosti priznať žalobcovi ako veriteľovi nárok na zaplatenie zmluvného úroku po mimoriadnom zosplatnení úveru, ktorý mu bol súdom prvej inštancie v rozhodnutí zamietnutý uvádza, že je pravdou, že doterajšia rozhodovacia činnosť okresných a krajských súdov bola v tomto smere nejednotná. Je nutné uviesť, že súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku na zmluvný úrok po zosplatnení úveru vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Bratislave (stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave č. 1/2019), ktorý vo svojich doterajších rozhodnutiach zaujal konzistentný právny názor, že za obdobie po zosplatnení úveru žalobcovi už zmluvný úrok z nezaplatenej istiny neprináleží.

14. Odvolací súd však v tejto súvislosti nemôže opomenúť aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.06.2020, ktoré sa zaoberá práve právnym posúdením nároku žalobcu na zmluvný úrok z úveru po zosplatnení úveru popri úroku z omeškania. Predmetné rozhodnutie zjednotilo doterajšiu polemiku k danej problematike. Predmetné rozhodnutie ako rozhodnutie zásadného významu bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 5/2021. Jeho právna veta znie: „Po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Na uvedené rozhodnutie nadviazali ďalšie rozhodnutia NS SR, napr. sp. zn. , , , , , , , , , v dôsledku čoho možno v ňom uvedený právny názor ohľadom predmetnej právnej otázky považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.

15. Dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. po poukaze na nesúlad v riešení otázky možného priznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru v rozhodovacej praxi odvolacích súdov konštatoval, že za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Najvyšší súd SR v predmetnej veci dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.

16. Odvolací súd si uvedomuje, že v čase vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie, nebol názor vyslovený dovolacím súdom ešte použiteľný, preto nemohlo prísť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie, ako to namietal žalobca, avšak vzhľadom na vyššie citované uznesenie

Najvyššieho súdu SR je potrebné, aby súd prvej inštancie pri svojom opätovnom rozhodovaní konal v súlade s predmetným uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Preto odvolací súd dospel k záveru, že je rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd zamietol žalobu v časti priznania zmluvných úrokov po mimoriadnom zosplatnení úveru potrebné zrušiť, v súlade s , a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie ( ).

17. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie skúmať, či boli splnené podmienky na priznanie nároku na zmluvné úroky po mimoriadnom zosplatnení úveru, určí rozsah nároku, a rozhodne v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Svoje nové rozhodnutie primerane zdôvodní s poukazom na .

18. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci. Keďže odvolací súd zrušil napadnutý zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie, zrušil zároveň aj závislý výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne nielen o trovách prvoinštančného konania, ale aj o trovách tohto odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).