Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cpr-7-2021.pdf
PDF · 162.08 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cpr/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne S. J., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J. L. XXX/X, XXX XX E. T., právne zastúpenej Advokátska kancelária Krnáč s.r.o., IČO: 47 232 293, so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej Stredná odborná škola, Poľná 10, Veľký Krtíš, IČO: 37 890 051, so sídlom Poľná 10, 990 01 Veľký Krtíš, právne zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Ďuricom, IČO: 47 985 917, so sídlom advokátskej kancelárie SNP 25/711, 999 01 Veľký Krtíš, o určenie, že pracovný pomer sa zmenil na dobu neurčitú a že ďalej trvá, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že pracovný pomer uzavretý medzi žalobkyňou a žalovanou na základe Pracovnej zmluvy č. 1/2018 zo dňa 02.02.2018, ktorá bola následne menená a dopĺňaná Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.08.2018, Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 30.08.2019 a Dodatkom č. 3 zo dňa 26.08.2020 všetko k pracovnej zmluve č. 1/2018 zo dňa 02.02.2018 sa dňom 01.09.2019 zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú a tento naďalej trvá.
II. Súd v zvyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 26.10.2021, ktorá bola doručená súdu dňa 27.10.2021 domáhala voči žalovanej určenia, že pracovný pomer uzavretý medzi ňou a žalovanou na základe Pracovnej zmluvy č. 1/2018 zo dňa 02.02.2018, ktorá bola následne menená a dopĺňaná v zmysle Dohode o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.08.2018, Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 30.08.2019 a Dodatku č. 3 zo dňa 26.08.2020 k Pracovnej zmluve č. 1/2018 zo dňa 02.02.2018 za dňom 30.08.2019 zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú a že tento naďalej trvá, keď navrhla tiež priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že ako zamestnankyňa uzavrela so žalovanou ako zamestnávateľom dňa 02.02.2018 Pracovnú zmluvu č. 1/2018 (ďalej len „pracovná zmluva“). Na základe pracovnej zmluvy bol pracovný pomer medzi ňou a žalovanou dohodnutý na dobu určitú počas pracovnej neschopnosti zamestnankyne žalovanej S. G. a to so skúšobnou dobou na jeden mesiac. Podľa uzavretej pracovnej zmluvy ako zamestnankyňa nastúpila na pracovnú pozíciu (druh práce): bežné upratovanie vrátane vynášania odpadkov, čistenia kobercov, dezinfekcia sociálnych zariadení, čistenia okien. Dňa 31.08.2018 došlo medzi ňou a žalovanou k uzavretiu Dohody o zmene pracovných podmienok (ďalej len „dohoda zo dňa 31.08.2018“), na základe ktorej sa so žalovanou dohodli na zmene pracovnej zmluvy s účinnosťou od 01.09.2018, keď konkrétne bod č. 2 pracovnej zmluvy bol zmenený nasledovne: „pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú do 31.08.2019“. Dňa 30.08.2019 došlo medzi ňou a žalovanou k uzavretiu Dohody o zmene pracovných podmienok (ďalej len „dohoda zo dňa 30.08.2019“), na základe ktorej sa dohodli so žalovanou na zmene pracovnej
zmluvy, a to konkrétne bodu č. 2 pracovnej zmluvy, ktorý bol zmenený nasledovne: „pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú do 31.08.2020“. Dňa 26.08.2020 došlo medzi ňou a žalovanou k uzavretiu Dodatku č. 3 k pracovnej zmluve č. 1/2018 zo dňa 02.02.2018 (ďalej len „dodatok zo dňa 26.08.2020“), na základe ktorého sa dohodli na zmene pracovnej zmluvy, keď konkrétne bod č. 2 pracovnej zmluvy bol zmenený nasledovne: „v bode č. 2, v zmysle ktorého bol pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom dohodnutý na dobu určitú do 31.08.2020 sa pracovný pomer zamestnanca mení od 01.09.2020 na dobu určitú do 31.08.2021 po prerokovaní v ZO OZ PŠaV 3SOŠ Veľký Krtíš dňa 25.08.2020“. Dňa 08.07.2020 jej bol doručený dokument: Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu v zmysle § 71 ods. 1 Zákonníka práce pod č. 00278/2021 zo dňa 08.07.2021 (ďalej len „skončenie pracovného pomeru“). V skončení pracovného pomeru je uvedené: „dňa 31.08.2021 skončí Váš pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu v zmysle § 71 ods. 1 Zákonníka práce. Žiadame Vás, aby ste v dňoch 30. a 31.08.2021 odovzdali zamestnávateľovi kľúče, dochádzkovú kartu a Vám zverený inventár školy“. Na skončenie pracovného pomeru reagovala tak, že oznámila žalovanej, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnávala a to prostredníctvom listu zo dňa 06.09.2021 označeného ako Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní (ďalej len „oznámenie zo dňa 06.09.2021“). Na predmetné oznámenie reagovala žalovaná listom označeným ako Oznámenie (ďalej len „oznámenie zo dňa 10.09.2021“) v ktorom oznámení zo dňa 10.09.2021 je uvedené: „k Vášmu podaniu zo dňa 06.09.2021, ktorým oznamujete, že trváte na ďalšom zamestnávaní a žiadate o umožnenie výkonu práce podľa pracovnej zmluvy Vám oznamujem, že Váš pracovný pomer, ktorý bol založený dodatkom číslo 3 k pracovnej zmluve číslo 1/2018 bol dohodnutý na dobu určitú do 31.08.2021. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby“. Na základe týchto skutočností mala jedinú možnosť podať predmetnú žalobu voči žalovanej. Právne zdôvodnila nárok § 48 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), § 48 ods. 2, ods. 3 a § 71 ods. 1 Zákonníka práce. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení zdôvodnila tým, že predmetná žaloba je jediným prostriedkom jej ochrany ako slabšej strany v pracovnoprávnom vzťahu, nakoľko žalovaná oznámením zo dňa 10.09.2021 poprela trvanie jej pracovného pomeru u žalovanej, čím je jej právne postavenie neisté. V tomto smere poukázala na § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalovanej oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní a žiada o umožnenie výkonu práce podľa pracovnej zmluvy, čo jej však žalovaná neumožnila. Naďalej má však záujem vykonávať svoju prácu pre žalovanú, pričom svoju prácu si vážila a vykonávala ju svedomito. Do pozornosti dala, že pracovný pomer je dohodnutý na určitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania, alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu (§ 48 ods. 1 prvá veta Zákonníka práce). Zákonník práce v súvislosti s pracovným pomerom určuje zákaz reťazenia pracovného pomeru, keď určuje, že pracovný pomer možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu, ak existujú dôvody taxatívne uvedené v § 48 ods. 4 písm. a/ až d/ Zákonníka práce. V tomto smere poukázala na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 27.02.2020, Sp.zn.: 11CoPr/4/2019, z ktorého uviedla v žalobe citáciu. V tejto súvislosti namietala postup žalovanej ako zamestnávateľa, ktorá opakovane uzatvárala s ňou dohody o zmene pracovných podmienok, prostredníctvom ktorých predlžovala jej pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú na dlhšie ako dva roky, resp. jej pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu predĺžila v rámci dvoch rokov viac ako dvakrát. Preto mala za to, že jej pracovný pomer bol zo zákona uzatvorený na dobu neurčitú a to prostredníctvom dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 30.08.2019, nakoľko išlo o tretie dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú v rámci dvoch rokov (vrátane dohodnutia v pracovnej zmluve), a o druhé predĺženie pracovného pomeru na dobu určitú v rámci dvoch rokov, prostredníctvom ktorého žalovaná predĺžila pracovný pomer na dobu určitú na obdobie dlhšie ako dva roky, a teda pri zmene pracovnej zmluvy neboli splnené zákonné podmienky na opätovné predĺženie pracovného pomeru na dobu určitú. Namietala postup žalovanej ako zamestnávateľa, ktorá s ňou uzatvárala pracovné pomery na dobu určitú bez toho, aby k takémuto postupu boli dané dôvody uvedené v § 48 ods. 4 Zákonníka práce. Mala tiež za to, že je potrebné určiť hranicu, kde konflikt medzi požiadavkami zamestnávateľa na dočasné zamestnávanie (súvisiace s personálnymi požiadavkami, efektivitou práce) a požiadavkami zamestnanca (budujúceho a rozvíjajúceho svoje rodinné prostredie, sociálne zázemie a majetkové pomery) je ešte rovnovážny a nie na prospech len jednej strany. Zákonník práce túto hranicu definuje práve v ustanovení § 48 ods. 2 prvá veta tým, že jednotlivé uzavretie pracovného pomeru na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú sa skončí uplynutím tejto doby, ktorá bola vymedzená pre jeho trvanie pracovnou zmluvou. Tento predpoklad sa samozrejme naplní len v
okamihu, pokiaľ zmluvné strany naviazali trvanie pracovného pomeru na priami časový údaj určený prostredníctvo týždňov, mesiacov alebo rokov alebo dobou trvania určitej práce. Následne tak uplynutím tejto doby prichádza k skončeniu pracovného pomeru na určitú dobu bez participácie ktorejkoľvek zo zmluvných strán, t.j. účastníci pracovného pomeru nemusia v porovnaní so skončením pracovného pomeru prostredníctvom právneho úkonu realizovať žiadny právny úkon smerujúci k jeho skončeniu. Zákon tak dôsledne rozlišuje medzi spôsobmi skončenia pracovného pomeru na základe právneho úkonu (dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe) a skončením pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu, kedy sa pracovný pomer neskončí ako následok právneho úkonu, ale na základe právnej udalosti, či nastúpením skutočnosti, na ktorú trvanie pracovného pomeru účastníci pracovnoprávneho vzťahu naviazali. Je presvedčená, resp. bola presvedčená o tom, že ak zmluvné strany nesplnili podmienky pre platné uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú (nedodržali ustanovenie § 48 ods. 2 Zákonníka práce o obmedzeniach pre uzatváranie pracovného pomeru na dobu určitú), ide o neplatné dojednanie pracovného pomeru na dobu určitú pričom sankciou nie je neplatnosť takéhoto právneho úkonu, ale uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 27.06.2018, Sp.zn.: 6CoPr/3/2017, z ktorého v žalobe citovala. Na základe týchto skutočností mala za to, že jej pracovný pomer u žalovanej dohodnutý na dobu určitú sa zmenil na dobu neurčitú z dôvodu absencie splnenia zákonných podmienok na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu a z dôvodu absencie relevantného skončenia pracovného pomeru tento pracovný pomer trvá. V žalobe okrajovo poukázala tiež na to, že s jej prácou zamestnávateľ bol spokojný, nikdy nedostala žiadne upozornenie, napomenutie, pokarhanie alebo akékoľvek vyjadrenie nespokojnosti s výkonom práce. Žalovaná jej oznámila, že jej pracovný pomer u nej končí dňa 31.08.2021, avšak už dňa 28.09.2021 bol na internetovej stránke „Internetový sprievodca trhom práce (ISTP)“ zverejnený žalovanou inzerát, že hľadá do pracovného pomeru upratovačku s dátumom nástupu ihneď. Má vedomosť, že v súčasnosti v pozícii upratovačky pracuje u žalovanej S. G., ktorá je už v dôchodkovom veku a poberá dôchodok, nemá maloleté deti, pričom ona má maloleté deti, keď vzhľadom na uvedené považovala namietaný postup a konanie žalovanej ako zamestnávateľa i za postup v rozpore s dobrými mravmi.
2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 08.12.2021, ktoré bolo doručené súdu dňa 13.12.2021 k žalobe uviedla, že žalobu žiada v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. S argumentáciou uvedenou v predmetnej žalobe nesúhlasila, pretože táto odporuje skutkovému a právnemu stavu v predmetnej veci. Podľa jej názoru tvrdenia prezentované v žalobe neprekročili úroveň skutkových a právnych domnienok. Potvrdila, že dňa 02.02.2018 bola medzi ňou a žalobkyňou uzatvorená Pracovná zmluva č. 1/2018 podľa bodu 2. ktorej pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú u žalobkyne od 05.02.2018 počas pracovnej neschopnosti S. G.. Žalobkyňa zastupovala túto zamestnankyňu počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá trvala od 05.02.2018 do 31.08.2018. Dňa 31.08.2018 bola medzi ňou a žalobkyňou uzatvorená Dohoda o zmene pracovných podmienok s tým, že pracovná zmluva uzatvorená medzi ňou a žalobkyňou sa týmto zmenila od 01.09.2018 tak, že podľa bodu 2. pracovný pomer žalobkyne sa uzatvára na dobu určitú do 31.08.2019. Dňa 30.08.2019 bola uzatvorená medzi ňou a žalobkyňou Dohoda o zmene pracovných podmienok s tým, že pracovná zmluva uzatvorená medzi ňou a žalobkyňou sa od 01.09.2019 mení v bode 2., keď pracovný pomer žalobkyne sa uzatvára na dobu určitú do 31.08.2020. Dňa 26.08.2020 bol uzatvorený medzi ňou a žalobkyňou Dodatok č. 3 k predmetnej pracovnej zmluve podľa ktorého sa so žalobkyňou dohodli podľa ustanovenia § 54 Zákonníka práce a § 252o Zákonníka práce na zmene a doplnení predmetnej pracovnej zmluvy tak, že v bode 2. pracovnej zmluvy sa pracovný pomer žalobkyne ako zamestnanca mení od 01.09.2020 na dobu určitú do 31.08.2021 po prerokovaní v ZO OZ PŠaV pri SOŠ Veľký Krtíš dňa 25.08.2020. V zmysle § 48 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na určitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne. Žalovaná ďalej vo vyjadrení sa odvolala na citáciu § 48 od. 2, § 48 ods. 4 písm. a/, § 48 ods. 5 a § 59 ods. 2 Zákonníka práce. Ďalej uviedla, že podľa § 252o ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer na určitú dobu, ktorý sa má skončiť podľa § 59 ods. 2 v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením Covid-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní, u ktorého nie sú splnené podmienky na jeho predĺženie podľa § 48 ods. 2, je možné predĺžiť jedenkrát a najviac o jeden rok. Pracovný pomer na určitú dobu, ktorý sa skončil v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením Covid-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní, u ktorého nie sú splnené podmienky na jeho opätovné dohodnutie
podľa § 48 ods. 2, je možné v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením Covid-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní opätovne dohodnúť jedenkrát a najviac na jeden rok. Podľa § 252o ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu podľa odseku 1 vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Ak k prerokovaniu podľa prvej vety nedôjde, pracovný pomer sa považuje za uzatvorený na neurčitý čas. Novelou zákonníka práce účinnou od 17.06.2020 sa vzhľadom na pretrvávanie mimoriadnej situácie vyvolanej šírením ochorenia Covid-19 upravili pravidlá platné pre predlžovanie, resp. pre opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú s cieľom udržať zamestnanosť. Táto zmena má len prechodný charakter, platí len v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu (ďalej skrátene len „mimoriadna situácia“) a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní. Podľa nového ustanovenia § 252o Zákonníka práce možno predĺžiť pracovný pomer na dobu určitú, ktorý sa má skončiť v čase medzi dňom účinnosti novely Zákonníka práce a dňom uplynutia dvojmesačnej doby po odvolaní mimoriadnej situácie ešte jedenkrát a najviac o jeden rok bez ohľadu na obmedzenia uvedené v citovanom § 48 ods. 2 Zákonníka práce, ďalej opätovne dohodnúť pracovný pomer na dobu určitú, ak skončil v čase medzi vyhlásením mimoriadnej situácie (12.03.2020) a dňom uplynutia dvojmesačnej doby po odvolaní mimoriadnej situácie, ešte jedenkrát a najviac na jeden rok bez ohľadu na obmedzenia uvedené v citovanom § 48 ods. 2 Zákonníka práce. Svoju povinnosť vyplývajúcu z § 252o ods. 2 Zákonníka práce prerokovať predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú so zástupcami zamestnancov si v danom prípade splnila. Podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce mohla uzatvoriť predmetnú pracovnú zmluvu na určitú dobu bez vecného dôvodu na dva roky (rozhodné obdobie od 01.09.2018 do 31.08.2019 a od 01.09.2019 do 31.08.2020). Nad hranicu dvoch rokov mohla podľa § 48 ods. 4 písm. a/, ods. 5 Zákonníka práce uzatvoriť predmetnú pracovnú zmluvu na určitú dobu s vecným dôvodom - zastupovanie zamestnanca S. G. počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti (rozhodné obdobie od 05.02.2018 do 31.08.2018). V čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením Covid-19 mohla podľa § 252o ods. 1, 2 Zákonníka práce predĺžiť o jeden rok predmetný pracovný pomer na určitú dobu (rozhodné obdobie od 01.09.2020 do 31.08.2021). V predmetnej pracovnej zmluve podľa § 48 ods. 5 Zákonníka práce uviedla dôvod založenia pracovného pomeru na určitú dobu a to zastupovanie zamestnanca S. G. počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti. Predĺženie predmetného pracovného pomeru na určitú dobu v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením Covid-19 vopred prerokovala so zástupcami zamestnancov podľa § 252o ods. 2 Zákonníka práce (po prerokovaní v ZO OZ PŠaV pri SOŠ Veľký Krtíš dňa 25.08.2020). Podľa jej názoru na predmetnú vec je potrebné aplikovať § 48 ods. 4 písm. a/, § 48 ods. 5 a § 252o ods. 1, 2 Zákonníka práce. Na základe daného skutkového stavu mala za to, že dodržala zákonom stanovené podmienky pre uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú podľa pravidiel uvedených v týchto zákonných ustanoveniach, pretože v predmetnej pracovnej zmluve bola určená doba trvania pracovného pomeru, ďalej v predmetnej pracovnej zmluve bol uvedený dôvod pracovného pomeru na určitú dobu nad rámec dvoch rokov a to zastupovanie S. G. počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti a v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením Covid-19 mohla predĺžiť o jeden rok predmetný pracovný pomer na určitú dobu a jeho predĺženie podľa § 252o ods. 1 Zákonníka práce vopred prerokovala so zástupcami zamestnancov. Ohľadne otázky vymedzenia trvania pracovného pomeru na dobu určitú poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.08.2019, Sp.zn. 8Cdo/7/2019, z ktorého podľa nej vyplýva právny záver: „pracovný pomer na dobu určitú možno v pracovnej zmluve vymedziť nielen konkrétnym dňom, ale aj iným spôsobom napríklad ukončením dlhodobej práceneschopnosti a podobne. Takto dohodnutý pracovný pomer končí právnou udalosťou“. K tvrdeniu žalobkyne, že nikdy nedostala žiadne upozornenie v súvislosti s výkonom svojej práce poukázala ďalej vo vyjadrení na Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne zo dňa 19.03.2021.
3. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovanej reagovala vyjadrením zo dňa 10.02.2022, ktoré bolo doručené súdu dňa 11.02.2022. Na tvrdenia žalovanej namietala, že jej pracovný pomer bol naďalej predlžovaný, nie však z dôvodu ustanovenia § 48 ods. 4 písm. a/ Zákonníka práce, a síce práceneschopnosti zamestnankyne S. G.. Zopakovala, že dňa 31.08.2018 došlo medzi ňou a žalovanou k uzavretiu dohody o zmene pracovných podmienok, ktorou dohodou bol jej pracovný pomer predĺžený na dobu určitú do 31.08.2019, keď išlo o prvé predĺženie. Následne došlo dňa 30.08.2019 k uzavretiu medzi ňou a žalovanou dohody o zmene pracovných podmienok, ktorou dohodou bol pracovný pomer u nej predĺžený do 31.08.2020, keď išlo o druhé predĺženie. Z týchto skutočností a s prihliadnutím na § 48 ods. 2 Zákonníka práce vyplýva, že už dohodou zo dňa 30.08.2019, ktorou jej bol predĺžený pracovný pomer do
31.08.2020, bol porušený zákonom ustanovený zákaz reťazenia pracovného pomeru, pretože ním bol dohodnutý pracovný pomer na dobu dlhšiu ako dva roky, bez relevantnej existencie zákonného dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 písm. a/ Zákonníka práce. Zo skutočností ňou uvádzaných a z argumentácie žalovanej vyplýva, že jej pracovný pomer bol v zmysle zákona uzatvorený na dobu neurčitú, a to už prostredníctvom dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 30.08.2019, nakoľko išlo už o tretie dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú v rámci dvoch rokov (vrátane dohodnutia v pracovnej zmluve), a o druhé predĺženie pracovného pomeru na dobu určitú v rámci dvoch rokov prostredníctvom ktorého žalovaná predĺžila u nej pracovný pomer na dobu určitú na obdobie dlhšie ako dva roky, a teda pri zmene pracovnej zmluvy neboli splnené zákonné podmienky na opätovné predĺženie pracovného pomeru na dobu určitú. Tvrdenia žalovanej o aplikácii ustanovenia § 252o ods. 2 Zákonníka práce, v auguste 2021, kedy trval u nej pracovný pomer už viac ako 30 mesiacov preto právne neobstoja, nakoľko už v uvedenom čase jej pracovný pomer u žalovanej bol dohodnutý na dobu neurčitú. Vo vzťahu k skutočnostiam uvádzaným žalovanou vo vyjadrení k žalobe považovala za potrebné poukázať na to, že nikdy nebola počas trvania jej pracovného pomeru disciplinárne trestaná, či pokarhaná, nikdy nedostala žiadne písomné ani ústne upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Poprela, že by jej žalovaná doručila Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 19.03.2020 č. 00103/2021, tiež Príkaz riaditeľa Strednej odbornej školy vo Veľkom Krtíši č. 00101/2021 zo dňa 19.03.2021 Opatrenia z dôvodu Covid-19. Tieto dokumenty jej neboli nikdy doručené, poprela pravosť svojho podpisu na týchto listinách. Navyše poukázala vo vzťahu k týmto listinám, že nemajú žiadnu súvislosť s prejednávanou vecou, keď ich predložením žalovaná má snahu ju vykresliť v negatívnom svetle. Trvala na podanej žalobe.
4. Napokon žalovaná vo vyjadrení zo dňa 24.03.2022, ktoré bolo doručené súdu dňa 25.03.2022 zopakovala svoju argumentáciu voči žalobe žalobkyne, ktorú uviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 10.02.2022, tak po skutkovej, ako i po právnej stránke veci. Mala za to, že na predmetnú vec je potrebné aplikovať § 48 ods. 4 písm. a/, § 48 ods. 5 a § 252o ods. 1, 2 Zákonníka práce. Opakovane tvrdila na základe skutkového stavu v danej veci, že dodržala zákonom stanovené podmienky pre založenie pracovného pomeru na dobu určitú podľa pravidiel uvedených v uvedených zákonných ustanoveniach. Tieto podmienky uviedla totožne s podmienkami uvedenými vo vyjadrení zo dňa 08.12.2021 s tým, že v predmetnej pracovnej zmluve bola určená doba trvania pracovného pomeru u žalobkyne, ďalej že predmetnou pracovnou zmluvou bol založený pracovný pomer na určitú dobu nad rámec dvoch rokov z dôvodu zastupovania S. G. počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti, pričom v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením Covid-19 mohla predĺžiť o jeden rok predmetný pracovný pomer na určitú dobu, pričom jeho predĺženie bolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov. K tvrdeniam žalobkyne o tom, že vlastnoručne nepodpísala Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 19.03.2021, ani Príkaz riaditeľa Strednej odbornej školy vo Veľkom Krtíši zo dňa 19.03.2021 uviedla, že žalobkyňa ohľadne uvedeného tvrdí nepravdu a zámerne zavádza súd. V tejto súvislosti navrhla vykonať dokazovanie výsluchom svedkov označených v tomto vyjadrení, za prítomnosti ktorých mala žalobkyňa tieto listiny podpísať. Trvala na zamietnutí žaloby v celom rozsahu.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:
6. Dňa 02.02.2018 bola medzi žalobkyňou ako zamestnankyňou a žalovanou ako zamestnávateľom uzatvorená písomná Pracovná zmluva číslo: 1/2018 (ďalej len „pracovná zmluva). Pracovná zmluva bola uzatvorená na kratší pracovný čas podľa § 49 Zákonníka práce s tým, že žalobkyňa dňom 05.02.2018 bola u zamestnávateľa prijatá do pracovného pomeru ako zamestnanec žalovanej, keď týmto dňom vznikol medzi žalobkyňou a žalovanou pracovný pomer. Uvedené vyplýva z bodu 1. pracovnej zmluvy. Podľa bodu 2. pracovnej zmluvy pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú od 05.02.2018 počas pracovnej neschopnosti S. G. so skúšobnou dobou jeden mesiac. Podľa bodu 3. pracovnej zmluvy žalobkyňa bola prijatá na druh práce: bežné upratovanie vrátane vynášania odpadkov, čistenia kobercov, dezinfekcie sociálnych zariadení, čistenia okien. Miestom výkonu práce bola dojednaná Stredná odborná škola, Poľná 10, Veľký Krtíš (bod 4. pracovnej zmluvy).
7. Dňa 31.08.2018 bola medzi žalobkyňou a žalovanou uzatvorená písomná Dohoda o zmene pracovných podmienok (ďalej len „dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.08.2018“). Dohoda o zmene pracovných podmienok bola uzatvorená podľa § 54 Zákonníka práce. Z jej obsahu vyplýva, že písomná pracovná zmluva č. 1/2018 zo dňa 02.02.2018 touto dohodou o zmene pracovných
podmienok bola zmenená od 01.09.2018 nasledovne: „Bod 2. pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú do 31.08.2019“.
8. Dňa 30.08.2019 bola medzi žalobkyňou a žalovanou uzatvorená podľa § 54 Zákonníka práce ďalšia písomná Dohoda o zmene pracovných podmienok (ďalej len „dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 30.08.2019“). Z jej obsahu vyplýva, že písomná pracovná zmluva uzatvorená medzi stranami číslo 1/2018 zo dňa 02.02.2018 sa od 01.09.2019 mení nasledovne: „Bod č. 2. pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú do 31.08.2020“.
9. Dňa 26.08.2020 bol medzi žalobkyňou a žalovanou uzatvorený písomný Dodatok č. 3 k pracovnej zmluve č. 1/2018 zo dňa 02.02.2018 podľa § 54 Zákonníka práce (ďalej len „dodatok č. 3 k pracovnej zmluve č. 1/2018 zo dňa 02.02.2018“). Z obsahu tohto dodatku vyplýva, že žalobkyňa a žalovaná sa dohodli na zmene pracovnej zmluvy nasledovne: „V bode č. 02., v zmysle ktorého bol pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom dohodnutý na dobu určitú do 31.08.2020 sa pracovný pomer zamestnanca mení od 01.09.2020 na dobu určitú do 31.08.2021 po prerokovaní v ZO OZ PŠaV pri SOŠ Veľký Krtíš dňa 25.08.2020“.
10. Listom označeným ako „Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu v zmysle § 71, ods. 1/ ZP“ č. 00278/2021 zo dňa 08.07.2021 žalovaná žalobkyni oznámila, že dňa 31.08.2021 žalobkyni skončí pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu v zmysle § 71 ods. 1/ Zákonníka práce. Žalovaná žalobkyňu požiadala, aby v dňoch 30. a 31.08.2021 odovzdala kľúče, dochádzkovú kartu a zverený inventár školy.
11. Listom označeným ako „Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní“ zo dňa 06.09.2021 žalobkyňa oznámila žalovanej, že s daným skončením pracovného pomeru nesúhlasí a že má záujem na ďalšom zamestnávaní resp. výkone práce podľa pracovnej zmluvy. Požiadala o umožnenie výkonu práce.
12. Žalovaná listom č. 00321/2021 zo dňa 10.09.2021 „Oznámenie“ oznámila žalobkyni, že jej pracovný pomer, ktorý bol založený dodatkom číslo 3 k pracovnej zmluve číslo 1/2018 bol dohodnutý na dobu určitú do 31.08.2021. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.
13. Žalovaná v konaní predložila list č. 00103/2021 zo dňa 19.03.2021 označený ako „Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny“. Týmto listom žalovaná upozornila žalobkyňu na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila tým, že si riadne neplnila svoje pracovné povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou a pracovnou náplňou, ďalej že nevyužívala pracovný čas na prácu a neplnila pokyny svojich nadriadených zamestnancov. Vytkla jej porušenie § 81 písm. a/ a písm. b/ Zákonníka práce a pracovného poriadku školy. Súčasne žalobkyňa bola vyzvaná na riadne a zodpovedné plnenie pracovných povinností s upozornením, že v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny s ňou môže byť rozviazaný pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce. Na listine sa nachádza údaj: „Prevzala: podpis, Dňa: 19.03.2021“. Žalobkyňa poprela v konaní pravosť podpisu na tejto listine.
14. Žalovaná ďalej v konaní predložila Príkaz riaditeľa strednej odbornej školy vo Veľkom Krtíši č. 00101/2021 zo dňa 19.03.2021 Opatrenia z dôvodu Covid-19. Z obsahu tejto listiny vyplýva, že účelom tohto príkazu bolo stanovenie opatrení na zamedzenie šírenia koronavírusu na Strednej odbornej škole vo Veľkom Krtíši. S príkazom písomne boli oboznámení dňa 19.03.2021: X. O., R. M., S. J. S. W.. G. E.. Na listine sú podpisy, okrem iného i pri mene a priezvisku Andrea Bartošová. Žalobkyňa poprela pravosť podpisu na tejto listine.
15. Žalovaná listom č. 00284/2020 zo dňa 25.08.2020 požiadala ZO OZ PŠaV na Slovensku, Stredná odborná škola Poľná 10, 990 01 Veľký Krtíš o prerokovanie úväzkov pedagogických zamestnancov školy na školský rok 2020/2021 a predĺženia pracovného pomeru na dobu určitú upratovačky S. J. v zmysle § 252o Zákonníka práce. Žiadosť bola doručená dňa 25.08.2020 s tým, že k jej prerokovaniu došlo dňa 25.08.2020, keď žalovaná k žiadosti predložila i Zápisnicu zo zasadnutia výboru základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku pri Strednej odbornej škole, Poľná 10, 990 01 Veľký Krtíš zo dňa 25.08.2020 a Prezenčnú listinu zo zasadnutia výboru základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku pri Strednej odbornej škole, Poľná 10, 990 01 Veľký Krtíš zo dňa 25.08.2020.
16. Na žiadosť žalobkyne žalovaná predložila i výpis zo systému FABASOFT (č.l. 66 spisu), kde pod por.č. 0005 je zaznamenané číslo záznamu: 000103/2021, typ záznamu: odoslaný záznam (vonkajší), vec: upozornenie na porušenie pra... .
17. Podľa § 46 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
18. Podľa § 48 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
19. Podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.
20. Podľa § 48 od. 3 Zákonníka práce, opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.
21. Podľa § 48 ods. 4 Zákonníka práce, ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu a/ zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, b/ vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku, c/ vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca), d/ vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.
22. Podľa § 48 ods. 5 Zákonníka práce, dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa odseku 4 sa uvedie v pracovnej zmluve.
23. Podľa § 48 ods. 9 Zákonníka práce, obmedzenia podľa odsekov 2 až 7 sa nevzťahujú na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania.
24. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a/ dohodou, b/ výpoveďou, c/ okamžitým skončením, d/ skončením v skúšobnej dobe.
25. Podľa § 59 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.
26. Podľa § 71 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.
27. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
28. Podľa § 252o ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer na určitú dobu, ktorý sa má skončiť podľa § 59 ods. 2 v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti
s ochorením Covid-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní, u ktorého nie sú splnené podmienky na jeho predĺženie podľa § 48 ods. 2, je možné predĺžiť jedenkrát a najviac o jeden rok. Pracovný pomer na určitú dobu, ktorý sa skončil v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením Covid-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní, u ktorého nie sú splnené podmienky na jeho opätovné dohodnutie podľa § 48 ods. 2, je možné v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením Covid-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní opätovne dohodnúť jedenkrát a najviac na jeden rok.
29. Podľa § 252o ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu podľa odseku 1 vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Ak k prerokovaniu podľa prvej vety nedôjde, pracovný pomer sa považuje za uzatvorený na neurčitý čas.
30. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná v časti určenia, že pracovný pomer uzavretý medzi žalobkyňou a žalovanou na základe Pracovnej zmluvy č. 1/2018 zo dňa 02.02.2018, ktorá bola následne menená a dopĺňaná Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.08.2018, Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 30.08.2019 a Dodatkom č. 3 zo dňa 26.08.2020 všetko k pracovnej zmluve č. 1/2018 zo dňa 02.02.2018 sa dňom 01.09.2019 zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú a tento naďalej trvá.
31. Vo veci súd mal zistený a preukázaný nesporný skutkový stav podľa ktorého žalobkyňa so žalovanou uzatvorila dňa 02.02.2018 písomnú pracovnú zmluvu číslo: 1/2018. Žalobkyňa uzatvorila pracovnú zmluvu ako zamestnankyňa, žalovaná ako zamestnávateľ. Pracovná zmluva bola uzatvorená na kratší pracovný čas podľa § 49 Zákonníka práce. Žalobkyňa bola prijatá žalovanou do zamestnania na dohodnutý druh práce: bežné upratovanie vrátane vynášania odpadkov, čistenia kobercov, dezinfekcie sociálnych zariadení, čistenia okien. Miestom výkonu práce žalobkyne bola Stredná odborná škola, Poľná 10, Veľký Krtíš. Z obsahu pracovnej zmluvy ďalej vyplýva, že žalobkyňa bola prijatá u žalovanej do pracovného pomeru s dojednaným dňom nástupu do práce 05.02.2018, ktorým dňom vznikol medzi žalobkyňou a žalovanou pracovný pomer. Z bodu č. 2. pracovnej zmluvy ďalej vyplýva, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú od 05.02.2018 počas pracovnej neschopnosti S. G. so skúšobnou dobou na jeden mesiac. Z ustanovenia § 46 Zákonníka práce vyplýva, že pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. V posudzovanej veci žalobkyni vznikol u žalovanej pracovný pomer dňom 05.02.2018, ktorý deň bol dohodnutý v písomnej pracovnej zmluve ako deň nástupu žalobkyne do práce. Pracovný pomer môže byť uzatvorený na dobu neurčitú, alebo na dobu určitú, kedy je jeho trvanie vymedzené buď priamym časovým údajom, napríklad počtom týždňov, mesiacov, alebo uvedením konkrétneho kalendárneho dňa, napríklad dátumu alebo inak, napríklad obdobím trvania dohodnutých prác, ktoré majú prechodný charakter (zástup zamestnanca počas čerpania materskej dovolenky, pracovnej neschopnosti a podobne). V posudzovanom prípade nebolo medzi stranami sporné a napokon táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z obsahu pracovnej zmluvy, že žalobkyňa u žalovanej mala podľa tejto pracovnej zmluvy dojednaný pracovný pomer na dobu určitú, ktorého trvanie bolo vymedzené zástupom zamestnankyne S. G. počas pracovnej neschopnosti tejto zamestnankyne.
32. Žalovaná v konaní tvrdila, ktorú skutočnosť žalobkyňa nerozporovala, že práceneschopnosť zamestnankyne S. G. trvala od 05.02.2018 do 31.08.2018, pričom žalobkyňa zastupovala túto zamestnankyňu počas uvedenej doby podľa pracovnej zmluvy číslo 1/2018 zo dňa 02.02.2018. Z ustanovenia § 71 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. O pracovný pomer na určitú dobu ide vtedy, ak účastníci zmluvy výslovne dohodli čas jeho trvania. Pracovný pomer na určitú dobu možno založiť nielen pri pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas (plný pracovný úväzok), ale aj pri pracovnom pomere na kratší týždenný pracovný čas (čiastočný pracovný úväzok). Pracovný pomer sa končí pokiaľ bol dohodnutý na určitú dobu uplynutím tejto doby, t.j. na základe právnej udalosti bez potreby právneho úkonu smerujúceho k jeho skončeniu. Nakoľko žalobkyňa podľa pracovnej zmluvy zo dňa 02.02.2018 mala pracovný pomer u žalovanej dojednaný na dobu určitú, počas zastupovania zamestnankyne žalovanej S. G. pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá uplynula 31.08.2018, pracovný pomer žalobkyne mal u žalovanej skončiť týmto dňom.
33. Z ustanovenia § 48 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
34. Podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.
35. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že dňa 31.08.2018 bola medzi žalobkyňou a žalovanou uzatvorená písomná Dohoda o zmene pracovných podmienok k pracovnej zmluve č. 1/2018 zo dňa 02.02.2018, na základe ktorej dohody bola zmenená pracovná zmluva žalobkyne od 01.09.2018 v bode 2. tak, že pracovný pomer žalobkyne u žalovanej sa uzatvára na dobu určitú do 31.08.2019. Touto dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.08.2018 došlo k prvému predĺženiu pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej, ktorý podľa pracovnej zmluvy bol dojednaný na dobu určitú a mal sa skončiť dňom 31.08.2018, pričom k predĺženiu pracovného pomeru na určitú dobu touto dohodou došlo počas dvoch rokov od vzniku pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej, ktorý vznikol podľa pracovnej zmluvy dňom 05.02.2018. V dohode o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.08.2018 nie je uvedený dôvod na predĺženie pracovného pomeru na dobu určitú, dôvod uzatvorenia pracovného pomeru na dobu určitú bol vymedzený len v pracovnej zmluve zo dňa 02.02.2018, pričom tento dôvod zanikol ukončením práceneschopnosti zamestnankyne žalovanej S. G. dňom 31.08.2018. Uzavretím predmetnej dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.08.2018 zamestnávateľ dodržal zákonný postup v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Zákonníka práce.
36. Dňa 30.08.2019 bola však medzi žalobkyňou a žalovanou uzatvorená ďalšia Dohoda o zmene pracovných podmienok (v poradí druhá) k pracovnej zmluve číslo: 1/2018 zo dňa 02.02.2018 podľa ktorej sa od 01.09.2019 zmenil opätovne bod č. 2 pracovnej zmluvy žalobkyne tak, že zamestnávateľ s ňou uzatvoril pracovný pomer na dobu určitú do 31.08.2020. Touto dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 30.08.2019 došlo medzi žalobkyňou a žalovanou k opätovnému predĺženiu pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú (už druhýkrát) a to počas obdobia dvoch rokov od vzniku pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej dňom 05.02.2018 podľa pracovnej zmluvy č. 1/2018 zo dňa 02.02.2018. Touto v poradí druhou dohodou o zmene pracovných podmienok došlo k predĺženiu (v poradí už druhému) pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej dojednaného na dobu určitú nad dva roky od vzniku pracovného pomeru, keď tento vzhľadom k tomu, že bol dojednaný na dobu určitú, mohol byť dohodnutý najdlhšie na dva roky, teda do dňa 05.02.2020. Už pri uzatvorení tejto dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 30.08.2019 zamestnávateľ porušil zákaz reťazenia pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú, keď porušil zákonné ustanovenie § 48 ods. 2 Zákonníka práce, keď síce touto dohodou predĺžil pracovný pomer žalobkyne dojednaný na dobu určitú druhýkrát, ale ním predĺžil pracovný pomer žalobkyne dojednaný na dobu určitú nad dva roky, pričom ani z obsahu tejto dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 30.08.2019 nevyplýva dôvod na predĺženie pracovného pomeru na dobu určitú.
37. Podľa platnej právnej úpravy pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť len pri splnení osobitných, zákonom ustanovených podmienok, a to:
- dobu trvania pracovného pomeru treba v pracovnej zmluve výslovne určiť, a to buď uvedením dňa, kedy sa pracovný pomer končí alebo uvedením okolností, za ktorých dôjde k skončeniu pracovného pomeru, keď opomenutie výslovného určenia doby trvania pracovného pomeru v pracovnej zmluve má za následok vznik pracovného pomeru na neurčitý čas,
- na uzavretie pracovného pomeru na určitú dobu sa vyžaduje písomná forma, v opačnom prípade nedôjde k uzavretiu pracovného pomeru na určitú dobu, ale vznikne pracovný pomer na neurčitý čas. Všetky zákonné podmienky na uzavretie pracovného pomeru na určitú dobu musia byť splnené pri uzavieraní pracovnej zmluvy alebo pri jej zmene. Medzi zákonné podmienky patrí aj možnosť dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu najdlhšie na dva roky. Ďalšou zákonnou podmienkou je možnosť predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Ak dôjde k porušeniu tejto podmienky, má sa za to, že ide o uzavretie pracovného pomeru na neurčitý čas (§ 48 ods. 1 Zákonníka práce).
38. V osobitných prípadoch ustanovenie § 48 ods. 5 Zákonníka práce umožňuje aj ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky, avšak len z dôvodov vymenovaných v odsekoch 4 a 6, pričom v zmysle odseku 5 dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa odseku 4 treba uviesť v pracovnej zmluve. Výnimky z uplatňovania pravidla o možnosti dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu najdlhšie na dva roky s možnosťou jeho predĺženia alebo opätovného dohodnutia v rámci dvoch rokov najviac dvakrát sú upravené taxatívne.
39. Podľa § 48 ods. 4 Zákonníka práce ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu a/ zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, b/ vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci 8 mesiacov v kalendárnom roku, c/ vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú 8 mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca), d/ vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.
40. Podľa § 48 ods. 6 Zákonníka práce, ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky s vysokoškolským učiteľom alebo tvorivým zamestnancom vedy, výskumu a vývoja je možné aj vtedy, ak je na to objektívny dôvod vyplývajúci z povahy činnosti vysokoškolského učiteľa alebo tvorivého zamestnanca vedy, výskumu a vývoja ustanovený osobitným predpisom.
41. V posudzovanom prípade síce podľa pracovnej zmluvy č. 1/2018 zo dňa 02.02.2018 dôvodom uzatvorenia pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej na dobu určitú bolo zastupovanie zamestnanca S. G. počas trvania jej dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý dôvod však odpadol dňom 31.08.2018, tak ako uvádzala v konaní žalovaná, a ktorá skutočnosť nebola sporná, žiaden dôvod predĺženia pracovného pomeru na dobu určitú v zmysle zákonného ustanovenia § 48 ods. 5 Zákonníka práce (ustanovenie § 48 ods. 6 Zákonníka práce neprichádzalo do úvahy) ani v dohode o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.08.2018, ani v dohode o zmene pracovných podmienok zo dňa 30.08.2019 nie je uvedený.
42. Potom dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 30.08.2019, kedy došlo v poradí k druhému predĺženiu pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej uzatvoreného na dobu určitú nad rámec dvoch rokov bez uvedenia taxatívneho dôvodu na predĺženie pracovného pomeru v zmysle § 48 ods. 5 Zákonníka práce, zamestnávateľ porušil zákaz reťazenia pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce, keď nedodržal zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú pri zmene pracovnej zmluvy zo dňa 02.02.2018, preto pracovný pomer žalobkyne uzatvorený u žalovanej na dobu určitú sa zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas v zmysle § 48 od. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ nedodržal zákonné podmienky ustanovenia § 48 ods. 2, ods. 4 a ods. 5 Zákonníka práce, čo má za zákonný následok uzavretie pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej na neurčitý čas.
43. Z vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov potom súd žalobe žalobkyne v časti určenia, že pracovný pomer uzavretý medzi žalobkyňou a žalovanou na základe pracovnej zmluvy č. 1/2018 zo dňa 02.02.2018, ktorá bola následne menená a dopĺňaná dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.08.2018, dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 30.08.2019 a dodatkom č. 3 zo dňa 26.08.2020 sa dňom 01.09.2019 zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú vyhovel.
44. K porušeniu zákonných podmienok zo strany zamestnávateľa pri opätovnom predlžovaní pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú došlo už pri uzatvorení Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 30.08.2019, keď podľa predchádzajúcej dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.08.2018 pracovný pomer žalobkyne mal trvať do 31.08.2019, potom pracovný pomer žalobkyne pôvodne dojednaný na dobu určitú sa zmenil na pracovný pomer na neurčitý čas od 01.09.2019. Pokiaľ
žalobkyňa žalobou žiadala ustáliť tento deň na 30.08.2019, súd žalobu žalobkyne v tejto časti zamietol, a podľa výsledkov dokazovania tento deň ustálil na 01.09.2019.
45. Nakoľko otázka, či u žalobkyni sa zmenil pracovný pomer z doby určitej na neurčitý čas bola medzi stranami v konaní sporná, a nakoľko zamestnávateľ neumožňuje žalobkyni vykonávať dojednaný druh práce tak ako to vyplýva z listu žalovanej zo dňa 08.07.2021, z listu žalobkyne zo dňa 06.09.2021 a z listu žalovanej zo dňa 10.09.2021, ktorým žalovaná zotrvávala na tom, že žalobkyni skončil pracovný pomer dňom 31.08.2021, pričom však žalobkyňa trvá na ďalšom zamestnávaní, ktorú skutočnosť oznámila zamestnávateľovi listom zo dňa 06.09.2021 súd mal za to, že je dôvodné vyhovieť žalobe žalobkyne aj v časti určenia, že jej pracovný pomer u zamestnávateľa naďalej trvá.
46. Dňa 26.08.2020 bol medzi žalobkyňou a žalovanou uzatvorený písomný Dodatok č. 3 k pracovnej zmluve č. 1/2018 zo dňa 02.02.2018, ktorým bol zmenený bod 2. pracovnej zmluvy tak, že pracovný pomer žalobkyne dohodnutý na dobu určitú do 31.08.2020 sa mení od 01.09.2020 na dobu určitú do 31.08.2021 po prerokovaní v ZO OZ PŠaV pri SOŠ Veľký Krtíš dňa 25.08.2020.
47. Dňom 17.06.2020 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 252o Zákonníka práce, keď ide o prechodné ustanovenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením Covid-19.
48. Z ustanovenia § 252o ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že pracovný pomer na určitú dobu, ktorý sa má skončiť podľa § 59 ods. 2 v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením Covid-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní, u ktorého nie sú splnené podmienky na jeho predĺženie podľa § 48 ods. 2, je možné predĺžiť jedenkrát a najviac o jeden rok (§ 252o ods. 1 prvá veta Zákonníka práce). Podľa § 252o ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu podľa odseku 1 vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Ak k prerokovaniu podľa prvej vety nedôjde, pracovný pomer sa považuje za uzatvorený na neurčitý čas.
49. Žalovaná v obrane tvrdila, že podľa jej názoru je potrebné na vec aplikovať § 48 ods. 4 písm. a/, § 48 ods. 5 a § 252o ods. 1, 2 Zákonníka práce. Mala za to, že na základe nesporného skutkového stavu v danej veci dodržala zákonom stanovené podmienky pre uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú podľa pravidiel stanovených v týchto zákonných ustanoveniach, pretože 1/ v predmetnej pracovnej zmluve bola určená doba jeho trvania, 2/ v predmetnej pracovnej zmluve bol uvedený dôvod pracovného pomeru na určitú dobu nad rámec dvoch rokov a to zastupovanie zamestnanca S. G. počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti, a 3/ v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením Covid-19 mohla predĺžiť o jeden rok predmetný pracovný pomer na určitú dobu a jeho predĺženie vopred bolo prerokované so zástupcami zamestnancov, o čom predložila listinné dôkazy Žiadosť o prerokovanie úväzkov pedagogických zamestnancov školy na školský rok 2020/2021 a predĺženia pracovného pomeru na dobu určitú upratovačky S. J. zo dňa 25.08.2020, Zápisnicu zo zasadnutia výboru základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku pri Strednej odbornej škole, Poľná 10, 990 01 Veľký Krtíš zo dňa 25.08.2020 a Prezenčnú listinu zo zasadnutia výboru základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku pri Strednej odbornej škole, Poľná 10, 990 01 Veľký Krtíš zo dňa 25.08.2020.
50. S jej obranou sa súd v konaní nestotožnil. V pracovnej zmluve zo dňa 02.02.2018, ktorá bola uzatvorená medzi stranami síce bola určená doba trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej, ktorá bola vymedzená okolnosťou, pri ktorej dôjde k skončeniu pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej, keď touto okolnosťou bolo skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnankyne S. G., pretože žalobkyňa mala podľa pracovnej zmluvy uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú počas dočasnej pracovnej neschopnosti S. G., a teda v pracovnej zmluve bol uvedený dôvod pracovného pomeru na určitú dobu, avšak táto okolnosť, za ktorej malo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru podľa tejto pracovnej zmluvy nastala dňa 31.08.2018, dokedy trvala práceneschopnosť tejto zamestnankyne. Zamestnávateľ však v dohode o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.08.2018 a ani v dohode o zmene pracovných podmienok zo dňa 30.08.2019 neuviedol žiaden taxatívne vymenovaný dôvod na predĺženie pracovného pomeru žalobkyne dojednaného na dobu určitú v zmysle § 48 ods. 4 Zákonníka práce, teda ani tvrdený dôvod podľa § 48 ods. 4 písm. a/, hoci pokiaľ ho opätovne predlžoval v poradí druhýkrát dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 30.08.2019 nad dva roky mal túto
povinnosť v zmysle § 48 ods. 5 Zákonníka práce, pričom nepochybne už v čase uzatvorenia prvej dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.08.2018 dôvod uzatvorenia pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej na dobu určitú netrval, zastupovanie zamestnankyne S. G. počas trvania jej dočasnej pracovnej neschopnosti už netrvalo. Nesplnil tak zákonnú podmienku opätovného predĺženia pracovného pomeru na dobu určitú v zmysle § 48 ods. 2 Zákonníka práce, keď ho opätovne predĺžil bez pôvodného dôvodu nad rámec dvoch rokov dvakrát bez akéhokoľvek dôvodu taxatívne uvedeného v § 48 ods. 4 Zákonníka práce. Pokiaľ sa teda zamestnávateľ odvolával na tú skutočnosť, že Dodatok č. 3 k pracovnej zmluve 1/2018 zo dňa 02.02.2018 datovaný dňom 26.08.2020 uzavrel so žalobkyňou v súlade s § 252o ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce, tiež v súlade s § 48 ods. 4 písm. a/ a § 48 ods. 5 Zákonníka práce, jeho obranu súd vyhodnotil za nedôvodnú. Už dňom 01.09.2019 sa pracovný pomer žalobkyne u žalovanej zmenil z dojednania na dobu určitú na dobu neurčitú. Potom aplikácia uvedených zákonných ustanovení na pracovný pomer žalobkyne u žalovanej už neprichádzala do úvahy v čase uzatvorenia predmetného dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 26.08.2020, pretože v čase uzatvorenia tohto dodatku žalobkyňa mala uzatvorený u zamestnávateľa už pracovný pomer na dobu neurčitú. Bolo to z toho dôvodu, že už pri uzatvorení v poradí druhej dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 30.08.2019 zamestnávateľ nedodržal zákonné podmienky pre opätovné predĺženie pracovného pomeru žalobkyne na dobu určitú a teda porušil zákaz reťazenia pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú stanovený Zákonníkom práce. Pracovný pomer žalobkyne v čase nadobudnutia účinnosti zákonného ustanovenia § 252o Zákonníka práce (od 17.06.2020) nebol dojednaný na dobu určitú, ale už bol zmenený na dobu neurčitú, a teda sa nemal skončiť podľa § 59 ods. 2 Zákonníka práce v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením Covid-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní.
51. Súd v danej veci neskúmal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, hoci žalobkyňa zdôvodňovala právny záujem na požadovanom určení dôvodiac, že ide o žalobu podľa § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Mal za to, že nejde o žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP, ale o žalobu v zmysle § 137 písm. d/ CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, v danom prípade zo Zákonníka práce. Žalobkyňa tak nebola povinná preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, tak ako sa to vyžaduje pri žalobe podľa § 137 písm. c/ CSP.
52. Na záver súd už len dodáva, že pokiaľ zamestnávateľ k tvrdeniam žalobkyne, že nikdy nedostala žiadne upozornenie a že s jej prácou boli všetci spokojní dokladal Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne zo dňa 19.03.2021 a Príkaz riaditeľa Strednej odbornej školy vo Veľkom Krtíši zo dňa 19.03.2021, keď pravosť podpisu na týchto listinách žalobkyňa popierala a preto v tejto súvislosti žalovaná navrhla vykonať dôkazy vypočutím svedkov W.. G. E., X. O. S. R. M., súd mal za to, že týmito tvrdeniami, či už zo strany žalobkyne, alebo zo strany žalovanej a v tejto súvislosti navrhnutými dôkazmi nebolo dôvodné sa v súdnom konaní zaoberať a preto súd ani nevykonal navrhnuté dôkazy výpoveďami svedkov zo strany žalovanej, pretože tieto skutočnosti a ich preukázanie nemalo súvis s posúdením žaloby žalobkyne, dokazovanie viesť v tomto smere súd vyhodnotil za nadbytočné, nesúvisiace s predmetnou vecou, neekonomické, a preto ho nevykonal. Napokon strany sporu samé v konaní uznali, že v tomto smere nie je dôvodné viesť dokazovanie a preto od svojich návrhov na dokazovanie na preukázanie tvrdených skutočností upustili.
53. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
54. V konaní bola úspešná žalobkyňa, v zásade v plnom rozsahu, súd zamietol žalobu žalobkyne len vo vzťahu k ustáleniu dňa, kedy sa pracovný pomer žalobkyne zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú, čo nemožno vyhodnotiť ako neúspech žalobkyne. Preto žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %.
55. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).