Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-8P/84/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci navrhovateľky A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., E. XX/XX, dcéry H.. W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., E. XX/XX a H.. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Petržalka, Q. XXXX/X, o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného zo strany otca, takto

rozhodol:

I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Brezno vydaný v konaní č. k. P/90/01-16 zo dňa 19.06.2001 vo výroku o výživnom na navrhovateľku tak, že s účinnosťou od 13.04.2016 sa výživné na ňu zvyšuje z 300,- Sk, t. j. 9,96 Eur mesačne na 100,- Eur mesačne, ktoré je otec p o v i n n ý platiť vždy do 15- teho dňa každého mesiaca dopredu k rukám navrhovateľky.

II. Za obdobie od 13.04.2016 do 08.11.2016 vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom vo výške 395,96 Eur; tento dlh je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám navrhovateľky do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

III. Vo zvyšku sa návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 13.04.2016 matka navrhovateľky, v tom čase ešte maloletej, podala návrh na zvýšenie výživného zo sumy 9,96 Eur mesačne na sumu 170,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. P/90/01 právoplatným 24.07.2001 bol otec zaviazaný prispievať na výživu dcéry A. výživným vo výške 300,- Sk/9,96 Eur mesačne. V tom čase mala dcéra 3 roky. V súčasnosti je študentkou Evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici. Otec na výživu dcéry posiela výživné v zmysle uvedeného rozsudku. Neposiela ani zákonom stanovené minimálne výživné. Rozsah potrieb dcéry A. za 15 rokov značne stúpol a to nielen v súvislosti s pribúdajúcim vekom, ale aj v súvislosti s návštevou strednej školy.

2. Dňa 06.06.2016 otec doručil k návrhu písomné vyjadrenie, v ktorom sa dožaduje zamietnutia návrhu v celom rozsahu. Uviedol, že podstatným spôsobom došlo k zmene pomerov aj na jeho strane. Posledný zamestnávateľ spoločnosť YMS, a.s. skončila pracovný pomer s ním v skúšobnej dobe k 31.05.2016, od 01.06.2016 je bez akéhokoľvek mesačného príjmu. V tejto situácii bude mať problém prispievať aj minimálnym výživným v sume 27,13 Eur mesačne.

3. Na pojednávanie vytýčené na deň 28.06.2016 sa otec nedostavil, navrhovateľku v tom čase ešte maloletú zastupovala jej matka, ktorá uviedla, že trvá na podanom návrhu, aby súd zvýšil výživné na dcéru zo sumy 300,- Sk/9,96 Eur na 170,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, to je od

13.04.2016. Na otázku súdu prečo nepodala návrh na zvýšenie výživného skôr, nakoľko otec už viac ako 10 rokov je zaviazaný platiť menej ako je zákonom zavedené minimálne výživné uviedla, že až teraz keď dcéra onedlho dovŕši 18 rokov rozhodla sa podať návrh na zvýšenie výživného, aby nemusela sama dcéra. Dodala, že s otcom sa skontaktovala, oznámila mu, že chce zvýšiť výživné na dcéru a vtedy jej povedal, že môže na sumu 80,- Eur a takto prispel 15.04.2016 aj 10.05.2016. Avšak už v júni

- 09.06.2016 zaplatil iba minimálne výživné 27,13 Eur.

4. Dňa 05.08.2016 otec bol vypočutý dožiadaným súdom - Okresným súdom Bratislava 5. Pred týmto súdom uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, v plnom rozsahu trvá na svojom písomnom vyjadrení. Uviedol, že v čase výsluchu nebol zamestnaný, nebol vedený v evidencii Úradu práce - nakoľko je konateľom s.r.o. - z tejto príjem nemá. Snaží si nájsť prácu, a preto zakladal aj s.r.o. Dávku v nezamestnanosti nepoberá. Žije z príjmu a úspor svojej manželky. S dcérou sa nestretáva, naposledy ju videl asi pred 16 rokmi, darčeky na narodeniny a sviatky jej už dlho nekúpil. Uvedomuje si, že výška určená v roku 2001 bola plne v súlade s požiadavkou matky, uvedomuje si, že výdavky sa menili a zvyšovali a rozhodnutie je staré. Avšak nerozumie, prečo prišiel tento návrh až teraz - teda v poslednom ročníku strednej školy a nie pred nástupom na strednú školu. Chce, aby súd pri posudzovaní nárokov bral aj nároky jeho dvoch maloletých detí, keďže nemožno právo jedného dieťaťa stavať nad práva ostatných. Súhlasil s tým, aby Okresný súd Brezno pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

5. Na pojednávanie vytýčené na deň 08.11.2016 sa dostavila osobne navrhovateľka aj jej otec. Na tomto pojednávaní navrhovateľka uviedla, že trvá na návrhu, ktorý v čase jej maloletosti podala za ňu jej matka na zvýšenie výživného na 170,- Eur mesačne. Dodala, že svojho otca na pojednávaní vidí prvý krát v živote, tak, že si to sama uvedomuje. Zdôraznila, že má predpoklady po skončení Gymnázia študovať na vysokej škole, mieni si podať viac prihlášok. S istotou vie, že si prihlášku dá na psychológiu do Bratislavy. Za jednu prihlášku sa platí rôzne od 20,- do 50,- Eur. Odkedy bol podaný návrh na zvýšenie výživného jej otec zaplatil na ňu v apríli 80,- Eur, v máji 80,- Eur a v júni až do pojednávania po 27,13 Eur mesačne. Otec navrhovateľky uviedol, že keď si navrhovateľku aj osobne vypočul nejde tu o otázku, či je ochotný platiť a koľko, ale o to, že je v inej finančnej situácii ako pôvodne bol. Pôvodne bolo určené výživné na navrhovateľku 300,- Sk, s jej matkou túto skutočnosť neriešili. Keď obdržal návrh na zvýšenie výživného mal novú prácu a uviedol jej koľko je ochotný naviac prispievať a aj 2 mesiace posielal po 80,- Eur. Ak sa mu situácia polepší dá aj viac. V novej práci v skúšobnej dobe bol s ním skončený pracovný pomer. V súčasnosti má založenú spoločnosť s ručením obmedzeným, z tejto spoločnosti nemá žiaden príjem. Nehovorí, že by si dcéra nezaslúžila peniaze, ale on nemá. Pôžičku vo výške 11.000,- Eur v októbri 2015 dostal v čase, keď bol ešte v trvalom pracovnom pomere s Ministerstvom pôdohospodárstva. S týmto zamestnávateľom sám inicioval skončenie pracovného pomeru, lebo si našiel lepšiu prácu. Uvedenú pôžičku minul na nákup osobného auta Hyundai Santa fe ojazdené, neskôr ho predal za hodnotu karosérie - 4.000,- Eur. Dňa 13.04.2016 bol ešte v pracovnom pomere v novom zamestnaní - vtedy Prima banka jemu a jeho manželke poskytla na refinancovanie úver 100.700,- Eur. Je to na byt, v ktorom v súčasnosti s manželkou býva. Na otázku súdu z čoho manželka stačí splácať aj tieto úvery, aj živiť rodinu keď predtým uviedol, že žije z toho čo zarobí manželka uviedol, že manželka na to, aby mohli vyjsť si zobrala v poslednom čase ďalší úver vo výške 6.000,- Eur. Priznal, že na Ministerstve pôdohospodárstva pracoval opakovane, naposledy od roku 2013 a aj v tom čase na navrhovateľku platil iba minimálne výživné.

6. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľka je narodená mimo manželstva. Okresný súd Brezno rozsudkom č. k. P/90/01-16 zo dňa 19.06.2001 upravil výkon rodičovských práv a povinností k nej (v tom čase mala priezvisko Z.) tak, že ju zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na ňu výživným 300,- Sk. Okresný súd Brezno rozsudkom č. k. P/90/01-30 zo dňa 30.10.2001 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co 5021/02 zo dňa 06.02.2002 udelil matke navrhovateľky súhlas k tomu, aby podala žiadosť o zmenu priezviska dcéry z Z. na D.. V čase poslednej úpravy výživného rozsudkom č. k. P/90/01-16 zo dňa 19.06.2001 navrhovateľka mala necelé 3 roky, bola zdravá, bola v celodennej starostlivosti svojej matky. Jej matka bola vydatá, XX.XX.XXXX sa vydala za U. D., bola na rodičovskej dovolenke, mesačne poberala rodičovský príspevok 2.740,- Sk a prídavky na dcéru 640,- Sk, inú vyživovaciu povinnosť nemala, bývala spolu s dcérou a manželom v byte manžela, bola zdravá. Otec navrhovateľky bol v tom čase slobodný, vlastnil garsónku v Partizánskom, bol nezamestnaný, mesačne poberal dávku sociálnej pomoci 2.010,- Sk a

príspevok na bývanie 1.380,- Sk, inú vyživovaciu povinnosť nemal, žil sám vo vlastnej garsónke, bol zdravý.

7. V súčasnosti má navrhovateľka 18 rokov. V školskom roku 2016/2017 nastúpila do posledného - piateho ročníka Evanjelického Gymnázia v Banskej Bystrici. V tejto škole sa na celý školský rok platí školné 150,- Eur. Býva na internáte, za ktorý mesačne platí 25,- Eur. Stravuje sa v školskej jedálni - kde chodí na obedy, za ktoré platí 30,- Eur mesačne. Matka jej dáva vreckové 80,- Eur a to na ostatnú stravu a všetko čo jej treba. Ak niekedy potrebuje ďalšie peniaze tak jej ich matka dá. V tomto školskom roku na učebnice minula minimálne 100,- Eur, za školské pomôcky a potreby cca 20,- až 30,- Eur. V tomto školskom roku sa zúčastnila dvoch exkurzií v rámci školy, za čo zaplatila spolu 20,- Eur. Čaká ju stužková, na ktorú sa počas štúdia skladala spolu sumou 250,- Eur - v súčasnosti z tejto sumy doplácala 150,- Eur. Medzi jej ďalšie mesačné výdavky patrí za mobil cca 16,- Eur, poistka 18,39 Eur, záujem o kone cca 20,- Eur. So zdravím nemá zvýšené výdavky.

8. Otec navrhovateľky je ženatý s H.. P. F., nar. XX.XX.XXXX. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcéram pochádzajúcim z manželstva, a to k maloletej P. F., nar. XX.XX.XXXX a k maloletej U. F., nar. XX.XX.XXXX. Okresný súd Svidník rozsudkom č. k. 6C/148/2011-16 zo dňa 12.01.2011, právoplatným 30.01.2012 zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo otca navrhovateľky a jeho manželky a to z dôvodu, že otec navrhovateľky od 01.08.2011 vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského listu vydaného Obvodným úradom v Stropkove pod č. ObU-SP-OZP-2011/00812-2, č. živnostenského registra 770-5715 dňa 04.07.2011. Spolu s manželkou je podielovým spoluvlastníkom v podiele ? - ica k bytu nachádzajúcemu sa v Bratislave, na ulici Q. 3, zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V.. S manželkou má záhradnú chatku na prenajatom X-árovom pozemku v Partizánskom a vlastní pôdu - trvalé trávne porasty cca 8 árov v katastrálnom území obce Čavoj. Podľa jeho tvrdenia jeho manželka mesačne platí za byt 166,54 Eur, za elektrinu 30,- Eur, za plyn 10,- Eur. Za telefón si mesačne platí 17,- Eur. Zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť nemá on ani jeho manželka a takisto ani deti. Maloleté dcéry pochádzajúce z manželstva navštevujú základnú školu, výdavky na ne predstavujú počas školského roka na školskú družinu 16,- a 19,- Eur, školné cca 30,- Eur na jednu z nich. Obidve dcéry navštevujú aj Základnú umeleckú školu, kde ročný poplatok na jednu činí 100,- Eur. V rámci školy navštevujú krúžky, za ktoré sa platí 40,- Eur na jednu. Staršia dcéra nosí okuliare, má mobilný telefón na kredit, ktorý jej rodičia dobíjajú. Dcéry sa v škole stravujú, čo je cca 80,- Eur mesačne na obidve. Električenka pre ne stojí 25,- Eur mesačne na obidve. V období od 15.01.2013 do 29.02.2016 bol v pracovnom pomere s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Bratislava s priemerným čistým mesačným príjmom 902,71 Eur. S týmto zamestnávateľom skončil pracovný pomer z vlastnej iniciatívy, nakoľko si našiel lepšie platenú prácu a od 01.03.2016 sa zamestnal v spoločnosti YMS, a.s. Trnava. Pracovný pomer s touto spoločnosťou skončil 31.05.2016 na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 26.05.2016. Počas trvania pracovného pomeru s touto spoločnosťou dosiahol priemerný čistý mesačný zárobok 1.512,15 Eur. Spoločnosť YMS, a.s. súdu oznámila, že skončenie pracovného pomeru inicioval zamestnávateľ, nakoľko daná forma spolupráce sa ukázala ako neefektívna a nevyhovujúca. Dňa 03.06.2016 založil obchodnú spoločnosť Imperatoria Consulting s.r.o. so sídlom Mlynarovičova 1596/3, Bratislava, kde je ako jediný spoločník so splateným vkladom 5.000,- Eur, je aj jediným konateľom tejto spoločnosti. 21.08.2013 Prvá stavebná sporiteľňa poskytla manželke otca navrhovateľky sumu 15.000,- Eur, otec navrhovateľky je spoludlžníkom s mesačnými splátkami 83,63 Eur s počtom splátok 151. 12.12.2013 Prvá stavebná sporiteľňa poskytla otcovi navrhovateľky medziúver vo výške 2.623,82 Eur, spoludlžníkom je jeho manželka s mesačnými splátkami 27,88 Eur s konečnou splatnosťou 15.12.2023. 09.03.2015 Prima banka poskytla otcovi navrhovateľky úver 2.000,- Eur s dohodnutými splátkami 29,78 Eur s dátumom splatnosti 15.02.2024. 13.04.2016 Prima banka poskytla otcovi navrhovateľky a jeho manželke úver na bývanie vo výške 100.700,- Eur s mesačnými splátkami 348,43 Eur s počtom splátok 360, s termínom konečnej splatnosti 27.03.2046. Manželka otca navrhovateľky je od 01.01.2004 zamestnaná v Pôdohospodárskej platobnej agentúre Bratislava. Z lustrácii v Sociálnej poisťovni súd zistil, že pre účely sociálneho poistenia dosahuje priemerný vymeriavací základ 1.174,60 Eur.

9. Matka navrhovateľky je vydatá. Má vo výlučnom vlastníctve 3-izbový byt. Pracuje v Železiarňach Podbrezová, a.s. s priemerným čistým mesačným zárobkom 1.164,56 Eur. Poberá prídavky na dve deti a daňový bonus. Pribudla jej vyživovacia povinnosť k synovi Z. D., nar. XX.XX.XXXX. Jej manžel je zamestnaný v spoločnosti ILD SK, s.r.o. Košice, prevádzka Brezno. Býva s manželom a obidvoma deťmi vo svojom byte. Trpí alergiou, raz za štvrťrok si v lekárni kupuje prípravky, za ktoré veľa nedopláca. Medzi mesačné výdavky jej rodiny patrí za byt a inkaso včítane koncesionárskych poplatkov spolu 222,09 Eur, za DIGI služby 9,60 Eur, za internet 11,90 Eur. Medzi mesačné výdavky matky navrhovateľky patrí za mobil cca 30,- Eur, cestovanie do práce cca 40,- až 50,- Eur, strava v práci cca 20,- Eur, životná poistka 28,- Eur. Spolu s manželom majú automobil na leasing, mesačne splácajú leasingové splátky po 216,- Eur.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákona o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

16. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

17. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

18. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

19. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľka a v čase jej maloletosti jej matka za ňu podali návrh na zvýšenie výživného odôvodnene, nakoľko od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. P/90/01-16 zo dňa 19.06.2001 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov. Navrhovateľka pri poslednej úprave výživného mala necelé 3 roky, v súčasnosti je už plnoletá. V školskom roku 2016/2017 končí 5-ročné Gymnázium mimo miesta bydliska. Má aj záujmy mimo školy. S týmto všetkým sú spojené zvýšené výdavky na jej výchovu, výživu, všestranný rozvoj a starostlivosť o jej zdravie. Obidvaja rodičia navrhovateľky pri poslednej úprave výživného boli slobodní, iné vyživovacie povinnosti nemali. V súčasnosti je matka navrhovateľky vydatá, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému Z. D., nar. XX.XX.XXXX. V čase poslednej úpravy výživného bola na rodičovskej dovolenke, v súčasnosti je zamestnaná s priemerným čistým mesačným zárobkom 1.164,56 Eur. Je majetná - vlastní 3-izbový byt.

Otec navrhovateľky sa od poslednej úpravy výživného oženil. Z manželstva mu pribudli vyživovacie povinnosti k maloletým dcéram, P., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX. Je majetný, vlastní polovicu 3-izbového bytu v Bratislave, spolu s manželkou záhradnú chatku na prenajatom pozemku v Partizánskom a pôdu - trávnaté porasty cca 8 árov v obci Čavoj. Dňa 03.06.2016 založil obchodnú spoločnosť Imperatoria Consulting, s.r.o. so sídlom v Bratislave, kde je jediným spoločníkom so splateným vkladom 5.000,- Eur, je konateľom tejto spoločnosti. Tvrdí, že v súčasnosti žiadny príjem nemá, žije zo zárobku a úspor svojej manželky. Od 15.01.2013 bol v pracovnom pomere s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v Bratislave. Pracovný pomer skončil 29.02.2016 z vlastnej iniciatívy, nakoľko si od 01.03.2016 našiel výhodnejšie zamestnanie v YMS, a.s. Trnava. Tento zamestnávateľ s ním však pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe. Keby otec navrhovateľky nebol z vlastnej iniciatívy rozviazal pracovný pomer s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky k 29.02.2016 naďalej mohol pracovať u tohto zamestnávateľa, kde dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok 902,71 Eur.

20. Na základe zistených skutočností v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu navrhovateľky sčasti vyhovel a výživné vo výške 300,- Sk/9,96 Eur mesačne zvýšil na 100,- Eur mesačne. Podľa názoru súdu takto zvýšené výživné zodpovedá tak odôvodneným potrebám navrhovateľky, ako aj možnostiam, schopnostiam, majetkovým pomerom jej otca, s prihliadnutím na možnosti, schopnosti, majetkové pomery a sčasti aj osobnú starostlivosť matky o navrhovateľku. Pri posudzovaní možností a schopností otca navrhovateľky súd vychádzal v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine z toho, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania, v ktorom dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok 902,71 Eur. Súd zvýšil výživné na navrhovateľku s účinnosťou od 13.04.2016, to je odo dňa kedy v čase maloletosti navrhovateľky jej matka podala návrh na zvýšenie výživného. Za obdobie od 13.04.2016 do dňa vyhlásenia rozhodnutia (08.11.2016) mal otec na výživu navrhovateľky zaplatiť spolu 658,06 Eur (alikvotná časť za apríl 58,06 Eur + 6 mesiacov x 100,- Eur). Za uvedené obdobie otec na navrhovateľku zaplatil alikvotnú časť za apríl z celkovej mesačnej sumy 80,- Eur 46,45 Eur + za máj 80,- Eur + 5 mesiacov x 27,13 Eur, takto otec na navrhovateľku zaplatil spolu 262,10 Eur. Rozdiel v uvedených sumách 658,06 Eur - 262,10 Eur predstavuje sumu 395,96 Eur. Táto suma je dlhom otca navrhovateľky za uvedené obdobie. Vzhľadom na zistené pomery navrhovateľky, ako aj obidvoch jej rodičov súd otca zaviazal zaplatiť k jej rukám dlh na zročnom výživnom do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľka sa domáhala zvýšenia výživného na sumu 170,- Eur, preto súd vo zvyšku jej návrh zamietol.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd v konaní nezistil ani také okolnosti, vzhľadom na ktoré by bolo spravodlivé niektorému z účastníkov priznať náhradu trov konania. O náhradu trov konania ani jeden z účastníkov nepožiadal.

22. Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Brezno.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 376 ods.1 ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.