Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Cb-76-2016.pdf
PDF · 97.14 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cb/76/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou spore žalobcu: E.M.T. Slovakia, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 2234, 911 05 Trenčín, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Mgr. Slavomíra Propperová, advokátka so sídlom Mierové námestie 44, 911 01 Trenčín, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: S. Kobelár - KOBEX, s miestom podnikania XXX XX Y. Y. XXX, F.: XX XXX XXX, o zaplatenie 474,12 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 400,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 400,- eur od 24.03.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie 74,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 14.01.2016 do zaplatenia, zastavuje.
III. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 08.03.2016 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal rozhodnutia o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 474,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 14.01.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako fyzická osoba oprávnená na podnikanie si u žalobcu objednal tovar v hodnote 456,96 eur v zmysle dodacieho listu 2015 - 21008543 zo dňa 06.11.2015 a následne aj tovar v hodnote 380,04 eur v zmysle dodacieho listu 2015
- 21008685 zo dňa 12.11.2015. Uvedený tovar bol dňa 07.12.2015 doručený žalovanému, ktorý tento osobne prevzal a svojim podpisom túto skutočnosť na mieste samom potvrdil. Z prevzatého tovaru si žalovaný ku dňu 07.12.2015 (dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia zo strany žalobcu) ponechal tovar v celkovej výške 474,12 eur. Vzhľadom na uvedené žalobca dňa 30.12.2015 vystavil žalovanému faktúru za tovar vo výške 474,12 eur so splatnosťou 13.01.2016. Faktúra bola žalovanému riadne a včas doručená na úhradu a žalovaný faktúru akceptoval. Napriek uvedenému túto v lehote splatnosti neuhradil. Žalobca listom zo dňa 17.02.2016, doručeným adresátovi dňa 22.02.2016, vyzval žalovaného na úhradu predmetnej faktúry spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s jej uplatnením vo výške 40,- eur, pričom ho upozornil, že v opačnom prípade bude nútený domáhať sa svojho práva súdnou cestou. Žalovaný do dňa podania žaloby pohľadávku žalobcu neuhradil. Žalobca si uplatnil voči žalovanému zároveň nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne a nárok na paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- eur. Žalobca na preukázanie ním tvrdených skutočností navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi.
2. Okresný súd Trenčín vydal vo veci dňa 23.05.2016 platobný rozkaz č. k. 37Cb/76/2016-16, proti ktorému podal žalovaný daň 30.06.2016 odpor. Odpor odôvodnil tým že, nesúhlasí s výškou istiny, nakoľko dňa 23.03.2016 vložil na účet žalobcu časť istiny vo výške 74,12 eur a nesúhlasí ani s príslušenstvom nakoľko položka 40,- eur ako paušálna náhrad nákladov bola zo strany žalobcu jednostranne daná, z jeho strany neodsúhlasená. Na základe uvedených skutočností nárokovanú sumu v zmysle žaloby neuznáva, s podanou žalobou nesúhlasí a žiada aby Okresný súd Trenčín zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu, nariadil pojednávanie a po vykonanom dokazovaní v rámci nariadeného pojednávania nárok žalobcu znížil v časti istiny a príslušenstva a to o paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur, ktorá nebola dohodnutá a o už zaplatenú istinu v sume 74,12 eur.
3. Odpor bol doručený žalobcovi dňa 25.07.2016, ktorý sa k nemu vyjadril podaním zo dňa 29.07.2016, v rámci ktorého uviedol, že z podaného odporu je zrejmé, že zo strany žalovaného došlo dňa 23.03.2016 k čiastočnej úhrade istiny, a to v časti 74,12 eur. Vo zvyšnej časti podanej žaloby žalobca trvá na podanej žalobe a to vrátane úhrady paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, nakoľko sa na strane žalovaného jedná o dlhodobého firemného zákazníka žalobcu, ktorému bol tovar (komponenty do nákladných vozidiel) dodaný na miesto jeho podnikania a vo vzťahu k žalobcovi opakovane vystupoval ako fyzická osoba podnikateľ, takto sa podpisoval, faktúry preberal a čiastočnú úhradu faktúry takto aj uskutočnil pod VS: 1152104824, uvedenú skutočnosť v konaní nenamietal a v podanom odpore sám seba označuje za fyzickú osobu podnikateľa. Právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vzniklo žalobcovi bez potreby osobitného upozornenia a jej výšku stanovila vláda Slovenskej republiky nariadením, a to je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Vzhľadom na čiastočnú úhradu istiny zo strany žalovaného žalobca žiada o čiastočné späťvzatie žaloby v časti vykonanej úhrady vo výške 74,12 eur a navrhol, aby súd rozhodol o povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 400,- eur, úrok z omeškania zo sumy 400,- eur vo výške 5,05 % ročne od 24.03.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. Zároveň navrhol, aby súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.
4. Súd doručil vyjadrenie žalobcu k podanému odporu žalovanému dňa 25.08.2016, spolu s poučením pre stranu sporu podľa nového sporového poriadku a to zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „C.s.p.“), ktorý súd vzhľadom na ustanovenie § 470 odsek 2 C.s.p. aplikoval od 01.07.2016 aj na uvedenú sporovú vec. Súd zároveň vyzval žalovaného k možnosti vyjadriť sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy k vyjadreniu žalobcu, na čo žalovaný nereagoval.
5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v neprítomnosti strán sporu, ktoré mali predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavili a nepožiadali o odročenie z dôležitých dôvodov.
6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že čiastočné späťvzatie bolo uskutočnené po čiastočnej úhrade uplatneného nároku zo strany žalovaného. Zároveň v rámci čiastočného späťvzatia si žalobca vyčíslil aj ku dňu uskutočnenia predmetného úkonu trovy konania a to vrátane trov právneho zastúpenia. Čo sa týka námietky žalovaného vo vzťahu k uplatnenej paušálnej náhrade, poukázal na to, že žalovaný vystupoval v predmetnom právnom vzťahu so žalobcom v pozícii podnikateľa, pričom uvedené vyplýva ako z údajov na dodacom liste, údajov na faktúre ako aj z označenia samotného žalovaného v podanom odpore. Vzhľadom k tomu, že išlo o obchodno-právny vzťah uplatnený nárok je uplatnený v súlade s obchodno- právnymi predpismi, preto námietku žalovaného o jeho nedôvodnosti považuje len za účelovú.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov, pričom v súlade s § 204 C.s.p. neoboznamoval čítaním ani oboznamovaním obsahu: dodací list č. 2015-21008685, dodací list č. 2015-21008543, faktúra č. 1152104824, výpis zo živnostenského registra na žalovaného z 17.02.2016, podací lístok, postup pri doručovaní zásielky č. RP 482615344SK, výzva na úhradu z 17.02.2016, nakoľko ide o listiny, ktorých odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a listina ani jej obsah neboli protistranou spochybnené. Podľa § 204 C.s.p. súd oboznámil na pojednávaní obsah: výpis zo živnostenského registra na žalovaného z 28.07.2016, č.l. 26 výpis z internej evidencie žalobcu, č.l. 28 výpis z internej evidencie žalobcu, výpis z obchodného registra na žalobcu z 08.11.2016 a výpis zo živnostenského registra na žalovaného z 08.11.2016.
8. Po vykonaní dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie uvedené právne predpisy.
9. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 407 odsek 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
11. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
12. Podľa § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
13. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
14. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
15. Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
16. Podľa § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
17. Podľa § 369c odsek 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
18. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku
19. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
20. Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii príslušných právnych predpisov a medzi stranami uzatvorenej zmluvy, súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán takto: Žalobca a právny predchodca žalovaného uzatvorili platne kúpnu zmluvu. Záväzkové vzťahy medzi subjektmi uvedenými v § 261 Obchodného zákonníka, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Uvedená kúpna zmluva bola uzatvorená medzi podnikateľmi, a to žalobcom, právnickou osobou a žalovaným, fyzickou osobou podnikateľom, čím predmetný vzťah spadá vzhľadom na jeho subjekty pod ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka. V zmysle uvedeného súd posudzoval aj právny vzťah strán sporu a aplikoval na predmetný spor ustanovenia Obchodného zákonníka.
21. Žalobca ako predávajúci, v súlade s uzatvorenou kúpnou zmluvou, dodal žalovanému ako kupujúcemu tovar a umožnil mu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru, teda si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z kúpnej zmluvy. Žalovaný ako kupujúci prevzal dodaný tovar, ale nezaplatil dohodnutú
kúpnu cenu v plnom rozsahu teda nesplnil si svoju povinnosť vyplývajúcu z uzatvorenej kúpnej zmluvy. Uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, na základe nej dodanie tovaru žalobcom, jeho prevzatie žalovaným, medzi stranami sporu nebolo ani sporné. Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že po začatí súdneho konania došlo k čiastočnému zániku nároku žalobcu a to z dôvodu plnenia zo strany žalovaného a to v časti 74,12 eur, na ktoré reagoval žalobca čiastočným späťvzatím žaloby v tejto časti. Medzi stranami bol sporný nárok žalobcu na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur, ktorého dôvodnosť uplatnenia žalovaný v podanom odpore namietol.
22. Vzhľadom k všetkým v konaní vykonaným dôkazom mal súd za preukázané, že žalobca ako predávajúci, v súlade s uzatvorenou kúpnou zmluvou, dodal žalovanému ako kupujúcemu tovar a umožnil mu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru, teda si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z kúpnej zmluvy. Žalovaný ako kupujúci prevzal dodaný tovar, ale nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu v plnom rozsahu, v rozsahu 400,- eur, kúpnu cenu uhradil iba v rozsahu 74,12 eur, teda nesplnil si svoju povinnosť vyplývajúcu z uzatvorenej kúpnej zmluvy. Žalobcovi splnením povinností zo zmluvy vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny, ktorú mu žalovaný dobrovoľne v celom rozsahu neuhradil. Rovnako súd poukazuje na to, že čiastočným plnením žalovaného zároveň v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, žalovaný uznal aj zvyšok svojho záväzku, pričom tento zvyšok v časti ako istiny, tak úroku z omeškania ani v podanom odpore nespochybnil. Vzhľadom k preukázaniu žalobcom tvrdených skutočností predloženými listinnými dôkazmi, súd nároku žalobcu uplatnenému žalobou v sume 400,- eur voči žalovanému v plnom rozsahu vyhovel.
23. Pretože žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného záväzku, je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Úrok z omeškania nebol dohodnutý v zmluve, preto súd pri stanovení jeho výšky vychádzal v súlade so žalobou zo zákonných úrokov z omeškania platných v čase, kedy došlo k omeškaniu a to za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný sa neuhradením peňažného záväzku v lehote splatnosti dostal do omeškania, preto je povinný uhradiť úroky z omeškania. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania v rozhodnom období / obdobie od 10.09.2014 do 15.03.2016/ s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,05 % t. zn. zákonné úroky za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. predstavujú 9,25 % (základná úroková sadzba ECB zvýšená o 9 percentuálnych bodov) od momentu omeškania až do zaplatenia. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania iba vo výške 5,05 % ročne, čo je vo výške do zákonného úroku z omeškania a od čiastočnej úhrady t. zn. od 24.03.2016, preto mu súd úrok z omeškania v tejto výške a od ním uvedeného dátumu aj priznal.
24. Súd zároveň priznal žalobcovi v súvislosti s omeškaním dlžníka aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to v zmysle § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalovaný sa bránil nedôvodnosťou uplatnenia tejto časti nároku zo strany žalobcu, nakoľko tvrdil, že tento nárok medzi stranami sporu osobitne dohodnutý nebol a na uplatnenie tohto nároku nedal ani žalovaný súhlas. Súd k rozporom žalovaného uvádza, že inštitút paušálnej náhrady nákladov bol do nášho právneho poriadku zavedený zákonom č. 9/2013 Z. z. s účinnosťou od 01.02.2013 a jeho výška bola určená nariadením vlády č. 21/2013 Z. z. vo výške 40,- eur. Dôvodová správa k nariadeniu vlády č. 21/2013 Z. z. <aspi://module='aspi'&link='21/2013 Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> k tomuto ustanoveniu uvádza, že paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu tzv. administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (ide najmä o náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka, táto však nie je podmienkou pre vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov). Ide teda o paušálnu náhradu, pri ktorej nie je potrebné preukazovať vznik konkrétnych nákladov. Vznik nároku na túto náhradu je spojený so vznikom omeškania dlžníka. Vzhľadom k zákonnému vymedzeniu inštitútu paušálnej náhrady nákladov, zákonným podmienkach vzniku tohto nároku, ku ktorým patrí iba samotné omeškania dlžníka, obrana žalovaného v tejto časti v ktorej poukazoval na to, že k dohode o tomto nároku nedošlo, nie je dôvodná. Žiadna osobitná dohoda na uplatnenie paušálnej náhrady nákladov potrebná nie je a tento nárok veriteľovi vzniká samotným omeškaním dlžníka.
25. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
26. Podľa § 145 odsek 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
27. Podľa § 146 odsek 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
28. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu po podaní žaloby čiastočne späť, v časti o zaplatenie 74,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 14.01.2016 do zaplatenia, súd konanie v tejto časti, v súlade s § 145 odsek 2 C.s.p., zastavil. Vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu žaloby došlo pred otvorením pojednávania, súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný.
29. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p, § 262 ods. 1 C.s.p., a to tak že, žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vzal do úvahy aj zavinenie na zastavení časti konania, ktoré bolo spôsobené výlučne konaním žalovaného, preto žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.