Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-7T/123/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II samosudca JUDr. Michal Polák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. novembra 2016 rozhodol

rozhodol:

Súd podľa § 285 písm. b) Tr.por. o s l o b o d z u j e obžalovaného Y. X. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F., ul. A. č. XX spod obžaloby Okresného prokurátora Košice II, sp. zn. 3Pv 209/14 zo dňa 4.12.2014 pre skutok, ktorý Okresný prokurátor kvalifikoval ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák., ktorého sa obžalovaný mal dopustiť tak,

že

v mesiaci september roku 2011 po tom, ako vlastníčka bytu L. L. ten prenajala Y. X. L. na základe ústnej dohody, kompletne zariadený, vybavený príslušenstvom k okamžitému užívaniu 1 izbový bzt O., na X..poschodí bytového domu ul. A. v Košiciach, pričom po ukončení nájmu v mesiaci jún roku 2013 jej tento byt odovzdal až v mesiaci september 2013, kde bolo vlastíčkou bytu zistené, že z predmetného prenajatého bytu boli bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody odstránené hnuteľné veci, bolo poškodené zariadenie a príslušenstvo bytu, čím bola L. L., trvale bytom F., ul. A. XX spôsobená celková škoda vo výške 3.111,22 €,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa 288/3 Tr.por. súd poškodenú L. L., nar. X.X.XXXX bytom F.-L. č. XXX okr. F. - okolie s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, prečítal listinné dôkazy a zistil tento skutočný a právny stav.

Obžalovaný v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaného skutku. Uviedol, že z bytu poškodenej neodcudzil žiadne hnuteľné veci, práve naopak on byt poškodenej stavebne upravil a investoval tam čiastku 10.000 Eur. Predmetný byt mu vôbec poškodená neodovzdala do nájmu, ale kľúče od bytu mu odovzdala pani G.. Medzi ním a poškodenou nebola uzatvorená žiadna nájomná zmluva, pričom poškodená pri každom stretnutí s ním si žiadala inú výšku nájomného a taktiež náhradu škody za poškodené hnuteľné veci.

Svedkyňa H. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným sa stretla v byte na ulici J. X v F.. Vtedy sa dohodli, že on sa presťahuje na A. a ona na J.. Svedkyňa v byte na A. bývala X mesiacov. V byte v kuchyni bola kuchynská linka bez dvierok, chladnička, mikrovlnka, v obývačke bol jeden stôl, na ktorom bol položený televízor a PC, na stene boli police, fontánka, šatník. Podlahy boli z drevotriesky,

v kúpeľmi bola dlažka a obkladačky, okná boli v pôvodnom stave a elektroinštalácia bola zlá. Išlo o byt v pôvodnom stave a bol obývateľný.

Svedok Y. X. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v predmetnom byte, pretože prerábal synovi elektroinštaláciu. Byt bol v pôvodnom stave a byt nebol obývateľný a zlé zariadenie bolo už nepoužiteľné. V byte bolo treba všetko prerábať.

Svedok E. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevidel byt v pôvodnom stave, ale videl ho keď ho obžalovaný prerobil. Svedok potvrdil, že z bytu pre poškodenú odsťahoval veci do F. - L.. Išlo o nejaké dosky, chladničku, mikrovlnku, práčku, železnú konštrukciu stoličky a podobné hnuteľné veci.

Poškodená L. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s matkou obžalovaného, pani J. sa dohodla, že prenajme byt obžalovanému a to najprv na J. č. 1. X. sa obžalovaný s ďalšou nájomníčkou H. G. dohodli, že si byty vymenia, že ona pôjde bývať na J. 1 a on na A. XX. Ďalej svedkyňa uviedla, že byt bol zariadený a obžalovanému v byte na A. povolila opravu elektroinštalácie. V byte na A. bolo kompletné zariadenie. V kúpeľni bola práčka, vaňa, toaleta, umývadlo. Vo vstupnej chodbe bola ručne robená drevená vstavaná skriňa. V kuchyni bola kuchynská drevená linka bez dvierok, chladnička, sporák, digestor, mikrovlnka. A. bola celá obložená drevom, bola tam vstavaná posteľ na kovovej konštrukcii s úložným priestorom, drevené police, pracovný stôl a stoličky a menší jedálenský stôl. Na zemi bola drevená podlaha. F. obžalovaný platil nájomné nepravidelne, vznikali problémy, dohodla sa s obžalovaným, že byt dá do pôvodného stavu a ukončia nájom. Svedkyňa potvrdila, že medzi ňou a obžalovaným nebola uzatvorená žiadna nájomná zmluva.

Svedkyňa K. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že osobne pozná poškodenú L. L. a ona ju poprosila, či by nedala do prenájmu byt jej synovi. Ona s tým súhlasila a doniesla jej kľúče od bytu na A. č. XX, aby ich odovzdala synovi, že oni sa už na všetkom dohodli. Svedkyňa uviedla, že ona s tým nesúhlasila, avšak nechala rozhodnutie synovi. Ten byt so súhlasom poškodenej prerobil, menil elektroinštaláciu, okná, obklady a iné stavebné úpravy. Potom poškodená prišla za ňou do práce a hovorila jej, že syn neplatil pravidelne nájomné, že chce s ním ukončiť nájom, byt chce predať, preto žiadala syna, aby dal byt do pôvodného stavu. Neskôr jej volal právny zástupca poškodenej a požadoval od nej 3.500 Eur. Ona však s touto náhradou škody nesúhlasila.

Svedok H. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že osobne pozná poškodenú pani L. a bol prítomný pri odovzdávaní bytu. Keď prišiel do bytu, v byte nebolo nič. V tom čase bola v byte aj matka obžalovaného a jej manžel. Dohodli sa, aby obžalovaný dal byt do pôvodného stavu a že veci z bytu sú odložené v kumbale a že ich manžel pani J. odvezie poškodenej do F. - L..

Svedok J. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný ho poprosil, či by mu neprišiel pomôcť so stavebnými prácami v byte na A. XX. V byte spolu s obžalovaným prerobili elektroinštaláciu, menili okná, podlahu, robili nábytok na mieru, sadrokartóny, novú kuchynskú linku, posteľ, nábytok.

Svedkyňa H. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že keď prišla do bytu na ulicu A.. XX spolu s obžalovaný, byt bol v pôvodnom stave bez zariadenia. V byte sa nachádzali v kuchyni chladnička, v kúpeľni bola vaňa, umývadlo, toaleta, práčka. Okná v byte nepriliehali, zatekali, radiátory tiekli, z podlahy trčali klince. Svedkyňa potvrdila, že nájomné platili včas, ale stále boli nedoplatky na inkase. Po odchode z bytu, tento podľa požiadavky poškodenej vypratali.

Svedok V. O. uviedol, že obžalovaný ho poprosil, či by mu nepomohol sťahovať veci z bytu na J. ulici do bytu na ulici A.. Keď prišiel do bytu na A., tento bol prázdny. V byte bola stará práčka a nejaké staré hnuteľné veci. Obžalovaný robil v byte stavebné úpravy a novú elektroinštaláciu. Taktiež svedok pomáhal obžalovanému so sadrokartónom.

Z výsledkov vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní súd dospel k právnemu názoru, že skutkový dej, ako je uvedený v obžalobe OP Košice II sa stal, avšak nespĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. a to v dôsledku okolností vylučujúcich protiprávnosť činu.

Už v prípravnom konaní súd zistil, že poškodená v trestnom oznámení si voči obžalovanému uplatnila náhradu škody vo výške 8.000 Eur, neskôr túto výšku škody upravila na sumu 10.540,50 Eur. V uznesení o začatí trestného stíhania v skutkovej vete bola vyčíslená škoda na sumu 9.415,50 Eur a v skutku obžaloby OP Košice II bola ustálená výška škody na 3.111,22 Eur.

Z toho vyplýva, že už v prípravnom konaní bola stále uvádzaná iná výška spôsobenej škody zo strany obžalovaného voči poškodenej.

Ďalej súd zistil, že medzi poškodenou a obžalovaným nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy k predmetnému bytu, čo znamená, že v konaní chýba objektívna stránka žalovaného trestného činu.

Pri žalovanom prečine sprenevery je objektom tohto trestného činu vlastníctvo k veci. Predmetom útoku je cudzia vec, ktorá bola páchateľovi zverená. Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo v držbe.

Avšak v tomto konaní, ako je uvedené hore, absentuje nájomná zmluva medzi poškodenou a obžalovaným.

V zmysle ustanovenia § 130 Tr.zák. je vec zverená páchateľovi, ak je mu odovzdanú do faktickej moci (držby) s tým, aby s vecou nakladal určitým spôsobom.

V konkrétnom prípade, v konaní, nebolo preukázané, aby poškodená odovzdala obžalovanému hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v byte, pretože sama potvrdila, že kľúče od bytu poslala obžalovanému po jeho matke a byt mu fyzicky neodovzdala, ani neexistuje žiadny písomný dôkaz o prevzatí bytu obžalovaným.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku konania obžalovaného, z jeho strany sa tu vyžaduje úmysel, ktorý spravidla vzniká až neskôr, nie ihneď pri zverení veci a keďže nebolo v konaní preukázané, aby poškodená obžalovanému hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v byte zverila, chýba v konaní aj táto subjektívna stránka žalovaného prečinu.

Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k právnemu názoru, že vzťah medzi obžalovaným a poškodenou nevykazuje žiadne znaky trestnoprávnej zodpovednosti zo strany obžalovaného. Poškodená si voči obžalovanému chcela uplatniť náhradu škody za nájom a hnuteľné veci, preto voči nemu podala trestné oznámenie, avšak nič jej nebránilo tomu, aby voči obžalovanému podala civilnú žalobu o náhradu škody.

Súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného vychádzal aj z výpovedí jednotlivých svedkov, ktorí vo väčšine vypovedali, že v byte poškodenej sa nenachádzali pri prevzatí bytu obžalovaným žiadne hnuteľné veci, práve naopak, obžalovaný v byte urobil stavebné úpravy a byt zveľadil a zhodnotil, čo len potvrdzuje obranu obžalovaného v priebehu celého dokazovania. Z toho dôvodu v konaní vznikli pochybnosti, ktoré sa súdu v priebehu konania nepodarilo odstrániť, preto vychádzal aj zo zásady „In dubio pro reo“ v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

V konkrétnom prípade súd dospel k právnemu záveru, že ide o civilný vzťah medzi poškodenou a obžalovaným a nič nebráni poškodenej, aby podala voči obžalovanému žalobu na civilný proces, na vecne a mieste príslušnom súde.

Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam súd v zmysle § 285 písm. b) Tr.por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby OP Košice II, sp. zn. 3Pv 209/14 zo dňa 4.12.2014, ktorý OP Košice II kvalifikoval ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák., pretože skutok nie je trestným činom.

V zmysle § 288 ods. 3 Tr.por., keďže obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, súd poškodenú L. L. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Košice II na Krajský súd v Košiciach.