Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5PP/67/2016

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich Ing. Dominika Gregušku a Márie Lukačkovej, o návrhu odsúdenej H. L. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 08.11.2016 takto

rozhodol:

Podľa § 66 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona sa žiadosť odsúdenej H. L., K.. H., X. XX.XX.XXXX Y. A., V. L. G. X. Y.P., L. J. J. P. XXX/XX, G. X. Y. N. H. U. H., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkonu trestu odňatia slobody Nitra - Chrenová, zo dňa 09.06.2016 o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere

- 3 (tri) roky uložené rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/166/2012 zo dňa 25.10.2013, pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a

- zo zvyšku trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/107/2009 v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 3Pp/37/2011 zo dňa 18.04.2011 a v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 3Pp/37/2011 zo dňa 26.03.2014, pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona

z a m i e t a .

odôvodnenie:

Dňa 09.06.2016 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť odsúdenej H. L. (ďalej iba „odsúdená“) o jej podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/166/2012 zo dňa 25.10.2013, pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a zo zvyšku trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/107/2009 v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 3Pp/37/2011 zo dňa 18.04.2011 a v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 3Pp/37/2011 zo dňa 26.03.2014, pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, ktorú odôvodnila tým, že svoju minulosť oľutovala a po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody by chcela viesť riadny život a splatiť si svoje podlžnosti.

Súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.08.2016, ktoré súd nariadil dňa 20.07.2016, ešte v čase, keď súd nemal pripojené spisy z iných súdov, z ktorých musí pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení vychádzať, vykonal dokazovanie výsluchom odsúdenej, čítaním listinných dôkazov, a to najmä žiadosti odsúdenej o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotenia na odsúdenú z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra - Chrenová, aktuálneho odpisu z registra trestov a podstatného obsahu pripojených spisov Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/107/2009 a 2T/166/2012.

Odsúdená na verejnom zasadnutí uviedla, že v prípade prepustenia bude bývať na adrese J. P. XXX/ XX, G. X. Y. N. H. U. H.. Deklarovala snahu zamestnať sa u svojej sestry ako krajčírka, aby mohla

splatiť všetky svoje dlhy, ktoré sú vo výške 50 až 60 tisíc eur a aby si už nemusela brať ďalšie úvery. Odsúdená sa vyjadrila, že doposiaľ bola sedem až osemkrát súdne trestaná pre podvody a v podmienke sa neosvedčila, pretože v skúšobnej dobe spáchala ďalší podvod.

Z hodnotiacej správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra - Chrenová, zo dňa 28.06.2016 vyplývalo, že odsúdená bola predvedená na nástup výkonu trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava dňa 16.01.2014, kde jej správanie bolo na požadovanej úrovni a disciplinárne riešená nebola. Dňa 11.03.2014 bola umiestnená do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra - Chrenová. Na podmienky výkonu trestu sa adaptovala bez problémov. Voči príslušníkom vystupovala slušne a úctivo, a ich pokyny a nariadenia plnila. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa má odsúdená osvojený a rešpektuje ho, je nekonfliktná a zo strany spoluodsúdených žien je akceptovaná. Bola pracovne zaradená a pracovné povinnosti si plnila vzorne. Odsúdená pracovala samostatne a iniciatívne, bola snaživá a patrila k najlepším pracovníčkam. Vo svojom voľnom čase sa iniciatívne zapájala do činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti a je aktívnou členkou v rámci bezdrogovej zóny. Počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody disciplinárne potrestaná nebola a disciplinárne odmenená bola trikrát. Jej postoj k trestnej činnosti je dostatočne kritický a svoje protiprávne konanie ľutuje a uvedomuje si svoju chybu. Resocializačná prognóza u odsúdenej sa javí ako priaznivá a riziko sociálneho zlyhania je v nízkom stupni. Odsúdená preukazovala splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a ústav ju odporučil podmienečne prepustiť.

Podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov, dôveryhodnej osoby alebo na návrh odsúdeného, alebo osoby, ktorá môže za odsúdeného podať odvolanie v jeho prospech, na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 66 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Na základe uvedených zákonných ustanovení a na základe zisteného skutkového stavu, súd dospel k záveru, že odsúdená dňa 09.07.2016 splnila formálnu podmienku na jej podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keď vykonala dve tretiny trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený Okresným súdom Trenčín sp. zn. 2T/166/2012 pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, avšak nesplnila jednu z materiálnych podmienok.

Súčasťou materiálnych podmienok pre rozhodovanie súdu o podmienečnom prepustení je preukázanie, že odsúdená plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu preukázala polepšenie, za súčasného preukázania, že sa od odsúdenej môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Podstatou podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je, že odsúdená sa po uplynutí zákonom stanovenej doby predčasne prepustí z výkonu trest odňatia slobody. Ide o zmierňovacie ustanovenie pre tých páchateľov, u ktorých doterajší výkon trestu nasvedčuje záveru o ich prevýchove a úspešnej resocializácii.

Súd vyhodnotil, že odsúdená nesplnila zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie, a to najmä pre nedostatočné príjmy a z toho vzniknutú vysokú zadlženosť (cca 60.000,-eur), preto nemožno dôvodne očakávať, že odsúdená v budúcnosti povedie riadny život tak, ako predpokladá ustanovenie § 66 odsek 1 Trestného zákona. Z ustanovení § 66 odsek 1 písmeno b), odsek 2 Trestného zákona a § 68 odsek 5 Trestného zákona vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdenej je súčasné splnenie troch podmienok a to, že odsúdená vykonala zákonom stanovenú dobu z uložených nepodmienečných trestov odňatia slobody, že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázala polepšenie a že sa môže od nej očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne

aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdená trest vykonáva. Výkon zákonom stanovenej doby uloženého trestu a pozitívne hodnotenie správania odsúdenej a plnenia jej povinností vo výkone trestu nepostačuje ale ešte pre záver o splnení druhej zákonnej materiálnej podmienky pre jej podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bola páchateľka automaticky prepustená po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdená povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jej recidívy.

Ustanovenie § 66 odsek 1 Trestného zákona vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdenej, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľkinho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdená, po podmienečnom prepustení, povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľkinej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jej nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdenej z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery odsúdenej a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode.

Správanie odsúdenej vo výkone trestu sa musí hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdenej, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdená vo výkone trestu dosiahla taký stupeň nápravy, že sa už zbavila práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ju viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jej rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Súd v posudzovanom prípade prihliadol na všetky okolnosti, ktoré mali význam pre rozhodnutie o tom, či boli splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdenej, t. j. pre záver, že odsúdená plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázala nielen polepšenie, ale že možno od nej aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Z hodnotenia odsúdenej riaditeľkou Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra - Chrenová možno konštatovať, že odsúdená počas výkonu trestu odňatia slobody nebola disciplinárne potrestaná a bola trikrát disciplinárne odmenená. Z hodnotenia zároveň vyplývalo, že odsúdená preukazuje splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie, a jej resocializačná prognóza sa javí ako priaznivá, riziko sociálneho zlyhania je v nízkom stupni a jej postoj k trestnej činnosti je dostatočne kritický.

Podstatne odlišný a pritom negatívny charakter má predovšetkým správanie a konanie odsúdenej na slobode. Z obsahu pripojených spisov bolo totiž zrejmé, že odsúdená bola už v minulosti opakovane súdne trestaná pre majetkovú trestnú činnosť spočívajúcu v podvodných konaniach odsúdenej. Podľa odpisu z registra trestov bola odsúdená celkovo šesťkrát odsúdená a jedenkrát bolo trestné stíhanie voči nej podmienečne zastavené. Z toho boli odsúdenej dvakrát uložené podmienečné tresty odňatia slobody, trikrát nepodmienečný trest odňatia slobody a jedenkrát trest povinnej práce. V prípade oboch podmienečných odsúdení sa na odsúdenú hľadí akoby nebola odsúdená; to však neznamená že trestný čin nespáchala, ale len to, že odsúdenie prestalo právne existovať. Táto fikcia však nebráni, aby súd pri hodnotení osoby páchateľa prizeral na skutočnosť, že páchateľ v minulosti už spáchal trestný čin a vyvodil z tejto skutočnosti príslušné závery z hľadiska sklonu páchateľa k trestnej činnosti, jeho vzťahu k spoločenských hodnotám chráneným Trestným zákonom, možnosti jeho nápravy a pod. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR č. 19/1971 a správa Najvyššieho súdu SSR č. Tpj 15/73). Posledný nepodmienečný trest odňatia slobody bol odsúdenej uložený pre zločin podvodu. Napriek tomu, že odsúdená bola uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 3Pp/37/2011 zo dňa 18.04.2011 podmienečne prepustená z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/107/2009, v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia spáchala aj podľa vlastného vyjadrenia ďalší trestný čin, pre ktorý sa neosvedčila a uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 3Pp/37/2011 zo dňa 26.03.2014 bolo rozhodnuté, že zvyšok trestu odňatia slobody vykoná. Bolo teda zrejmé, že odsúdená je osobou so sklonom k páchaniu majetkových trestných činov, ide o špeciálnu recidivistku a z pohľadu predchádzajúcich odsúdení mala dostatok možností a času preukázať zmenu svojho správania. Tieto však odsúdená nevyužila, keďže bolo evidentné, že predchádzajúce odsúdenia nesplnili u nej zákonom predpokladaný účel. Správanie odsúdenej na slobode je negatívne a jej resocializačná prognóza z tohto hľadiska je preto výrazne nepriaznivá. Povaha trestných činov

spáchaných odsúdenou a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdenú ako osobu so sklonom k páchaniu trestných činov rovnakého majetkového charakteru tým odôvodňujú záver o existencii príliš vysokého rizika recidívy odsúdenej a z neho vyplývajúci záver, že u odsúdenej, aj napriek pozitívnemu hodnoteniu jej správania vo výkone trestu odňatia slobody, nebol ešte dosiahnutý taký stupeň jej nápravy, že by sa zbavila práve tých charakterových vlastností a nesprávnych sociálnych návykov a vzťahu k peniazom, ktoré viedli ku spáchaniu trestného činu, za ktorý jej bol uložený teraz vykonávaný trest a nemožno preto dôvodne predpokladať, že povedie aj na slobode riadny život.

Okresný súd Nitra na základe vyššie uvádzaného zhodnotil na verejnom zasadnutí dňa 11.08.2016, že žiadosť odsúdenej H. L. je nevyhnutné zamietnuť.

Na základe sťažnosti odsúdenej, zahlásenej na verejnom zasadnutí, Krajský súd v Nitre túto preskúmal v konaní vedenom pod sp. zn. 1Tos/105/2016 na neverejnom zasadnutí dňa 20.10.2016, pričom podľa § 194 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku rozhodol tak, že napadnuté uznesenie zrušil a súdu prvého stupňa uložil, aby vo veci znova konal a rozhodol. Krajský súd dôvodil, že výrok rozhodnutia bol nepreskúmateľný, pretože nebolo v ňom presne uvedené z akého výkonu trestu odňatia slobody, uloženého ktorým súdom a akým rozhodnutím tohto súdu požadovala odsúdená podmienečné prepustenie na slobodu. Sťažnostný súd nariadil súdu I. stupňa vyžiadať doplnenie správy z ústavu na výkon trestu odňatia slobody o údaje, či odsúdená uhradila aspoň časť zo škôd, k čomu bola zaviazaná súdmi, v ktorom období a v akej výške, keďže tieto skutočnosti súd I. stupňa opomenul v konaní o podmienečnom prepustení skúmať. Až po vyhodnotení aj tejto povinnosti odsúdenej mal súd zhodnotiť, či odsúdená splnila prvú z materiálnych podmienok a až následne vyhodnotiť jej prognózu vedenia riadneho života v budúcnosti. Záverom nadriadený súd podčiarkol, že o návrhu odsúdenej nebolo rozhodnuté do 60 dní, ako to vyplýva z § 415 ods. 3 Trestného poriadku a vec bola sťažnostnému súdu predložená až 14.10.2016.

Súd na základe pokynu sťažnostného súdu, si ihneď, po tom ako mu bola vec sťažnostným súdom dňa 21.10.2016 vrátená, vyžiadal z ústavu na výkon trestu správu ohľadne úhrady škôd odsúdenou, ktoré súd obdŕžal dňa 28.10.2016 a následne dňa 02.11.2016 nariadil verejné zasadnutie na deň 08.11.2016. Z oboznámenej správy bolo zistiteľné, že odsúdenej pracovná odmena za obdobie 3/2014 - 09/2014 predstavovala sumu 3.898,37 eura a bola rozúčtovaná podľa 45 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody. Z pracovnej odmeny jej boli vykonané zrážky na povinné poistné odvody vo výške 482,75 eura, zrážky na úhradu pohľadávok voči ZVJS vo výške 1882,16 eura a zrážky na úhradu pohľadávok ostatných oprávnených vo výške 953,42 eura. Odsúdená počas výkonu trestu odňatia slobody pohľadávky voči ostatným oprávneným osobám spláca, náhradu škody voči poškodeným P. C. M. ústav neevidoval. K správe ústav predložil aj prehľad zrážok po jednotlivých obdobiach. Na verejnom zasadnutí dňa 08.11.2016 súd opätovne vypočul odsúdenú k úhrade škôd, ktoré napáchala. Uviedla, že poškodenej M. z dlhu 1.000,-eur zaplatila asi 300-400,eur po tom, ako bola prvýkrát podmienečne prepustená, poškodenej P. chcela platiť, ale nevedela jej adresu. K správe ústavu uviedla, že zrážky boli vykonávané z príjmu za činnosť, ktorú vykonávala v ústave, pričom nevedela uviesť, pre koho boli vykonané. K uvedenému sa nevedel vyjadriť ani pedagóg z ÚVTOS. Odsúdená vypovedala, že ona sama si podala všeobecnú žiadosť na úhradu svojich záväzkov, pretože sa nedá konkrétne uviesť subjekt, ktorému by ona chcela uhradiť svoj záväzok; vo výkone trestu stále pracuje, jej príjem môže byť okolo 140,-eur, z tejto sumy jej ostane asi 12 eur a to čo má uhradené, tak je to z prostriedkov, ktoré jej poslala rodina.

Súd po doplnení dokazovania zistil, že odsúdená sa snaží plniť si svoje záväzky (odsúdená deklaruje, že má záväzky okolo 60 tisíc eur, pričom len poškodenej P. je povinná uhradiť škodu 50.000,-eur), ale k úhrade škody, ktorú spôsobila poškodeným P. C. M. doteraz nedošlo. Súd preto odkazuje na odôvodnenie svojho pôvodného rozhodnutia, ktorým zamietol žiadosť odsúdenej a ktoré je súčasťou aj tohto rozhodnutia, preto ho súd nebude duplikovať. Súd opätovne uvážil, že odsúdená v budúcnosti nepovedie riadny život, pretože súd nemá žiadne záruky, že to, čo deklaruje odsúdená svojím správaním a snahou platiť svoje záväzky v podmienkach väzenstva, bude praktizovať aj v reálnom živote a opätovne jej hrozí recidíva, pretože ani doterajší výkon trestu odňatia slobody neodstránil charakterové vlastnosti, ktoré ju viedli opakovane k majetkovej trestnej činnosti.

Pokiaľ išlo výčitku adresovanú súdu I. stupňa spočívajúcu v tom, že tento nedodržal 60-dňovú lehotu uvedenú v § 415 ods. 3 Trestného poriadku, súd na svoju obranu dodal, že súd I. stupňa rozhodol

„len“ o dva dni neskôr a to v čase letných dovoleniek a súdnych prázdnin, pri nápade priemerne 15 vecí mesačne v tomto registri, samozrejme popri iných veciach, ktoré prichádzajú z dvoch rôznych ústavov na výkon trestu odňatia slobody a v situácii, keď si odsúdená podala žiadosť o podmienečné prepustenie dňa 09.06.2016, hoci formálnu podmienku na jej podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody spĺňala až dňa 09.07.2016. Z uvedeného preto nemožno vyvodzovať, že súd dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovenej lehote. Navyše z dôvodovej správy k ustanoveniu § 415 odsek 3 Trestného poriadku vyplýva, že táto lehota bola zavedená preto, aby podmienečné prepustenie nestratilo svoj význam, najmä pri krátkodobých trestoch odňatia slobody; v danom prípade však nemožno hovoriť o krátkom treste, odsúdená má uložený trest odňatia slobody tri roky, preto „vytýkanie prekročenia“ zákonnej lehoty o dva dni nadriadeným súdom vyznelo neopodstatnene. Pokiaľ išlo o to, že vec bola predložená sťažnostnému súdu až 14.10.2016, súd znova na svoju obranu uviedol, že uznesenie bolo vypracované dňa 26.09.2016, t.j. v zákonnej lehote, následne bolo dňa 30.09.2016 expedované, dňa 03.10.2016 bolo doručené odsúdenej, súd následne čakal na doručenky, kedy sa však vrátili doručenky nie je reálne možné zistiť a na zdôvodnenie sťažnosti a až potom vec predložil nadriadenému súdu.

Z vyššie rozvádzaných dôvodov súd rozhodol tak, že opätovne zamietol žiadosť odsúdenej výrokom tak, aby bolo v súlade s pokynom nadriadeného súdu. Tu by si súd tiež ale dovolil podotknúť, že nešlo o svojvôľu súdu I. stupňa, keď rozhodol o zamietnutí odsúdenej o jej podmienečné prepustenie bez toho, aby explicitne vo výroku vymenovával konkrétne odsúdenia, z ktorých odsúdená žiadala podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody, ale o uplatnenie komparatívneho výkladu práva, t. j. výklad práva s ohľadom na právnu úpravu obsiahnutú v iných štátoch je možné racionálne použiť ako riešenie určitého problému v prípadoch, keď súd právne úpravy v porovnávaných štátoch rovnaké alebo veľmi podobné. Takto súd použil riešenie, keď nielen iné slovenské súdy, ale aj súdy v ČR, ktorej právna úprava je v mnohých smeroch rovnaká ako v SR, rovnako ako aj v prípade právnej úpravy ohľadne podmienečného prepustenia, že v prípadoch, ak súd žiadosť o podmienečné prepustenie zamieta, nie je potrebné konkretizovať odsúdenia, z ktorých odsúdený žiada podmienečne prepustiť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Nitra. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok. Právo podať sťažnosť nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.