Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-266-2016.pdf
PDF · 91.99 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/266/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci maloletej N. L. nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, dieťaťa rodičov O. Y. nar. XX.XX.XXXX, zamestnanej Slovenská pošta a. s. Banská Bystrica, bytom Z. Š. XX a E. L. nar. XX.XX.XXXX, nezamestnaného, bytom J. U. E.. A.. L. XX/ XX, na návrh otca, o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Okresný súd Rožňava návrh otca z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Otec svojím písomným návrhom žiadal, aby súd znížil výživné na maloletú na 30,- Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že je nezamestnaný, pracuje iba pre neziskovú organizáciu Súcit n. o. Veľké Kapušany na základe dohody o vykonaní práce od 21.01.2016 a jeho odmena za vykonanú prácu je nízka iba 91,47 Eur mesačne. Otec na pojednávaní dňa 08.11.2016 vo svojej výpovedi uviedol, že vyživovaciu povinnosť voči maloletej si plní a výživné uhrádza po 110,- Eur mesačne. Splácal nedoplatok na výživnom po 10,- Eur mesačne, ale aj po uhradení nedoplatku na výživnom naďalej uhrádzal výživné na maloletú po 110,- Eur mesačne a takto uhradil výživné aj za mesiac október 2016. Jeho finančná situácia mu však nedovoľuje aby výživné uhrádzal v takej výške. V čase poslednej súdnej úpravy výživného v roku 2009 pracoval na JRD Veľké Kapušany. Výpoveď dostal lebo nafúkal - mal požité alkoholické nápoje. Potom pracoval na ÚPSVaR Veľké Kapušany ako koordinátor. Úrad prepúšťal 4 zamestnancov z organizačných dôvodov a bol prepustený aj on. Naposledy pracoval v Domove dôchodcov Súcit Veľké Kapušany ako údržbár. Bol prijatý na dobu určitú v trvaní 8 mesiacoch. Už pol roka je nezamestnaný a dávky v hmotnej núdzi poberá iba po 91,- Eur mesačne. Invalidný dôchodok ani výsluhový dôchodok nepoberá. Otec poukázal aj na to, že je po úraze má zlomenú nohu. Býva u rodičov a na domácnosť prispieva sumou 90,- Eur mesačne. Okrem maloletej ďalšie deti nemá. Na výživu maloletej prispieva a aj inou formou sa podieľa na jej potrebách, kupuje jej oblečenie. S maloletou sa aj stýka, dcéra trávi u nich dovolenky, prázdniny a víkendy. Otec ďalej uviedol, že je vyučený elektrikár a o prácu sa uchádzal ešte pred úrazom kedy podal aj písomnú žiadosť o prijatie do zamestnania vo firme JNP Michalovce. Odpoveď na svoju žiadosť ešte nedostal. Je pravdou, že u posledného zamestnávateľa od mesiaca február 2016 do mesiaca august 2016 dosahoval príjem iba v sume 91,47 Eur mesačne a táto suma zodpovedá dávkam v hmotnej núdzi ktoré teraz poberá, napriek tomu si vyživovaciu povinnosť voči maloletej plnil. Pomáhali mu finančne rodičia, ktorí uhradili aj jeho dlhy. Jeho rodičia už nemajú z čoho platiť výživné, lebo aj plat jeho otca sa znížil. Na otázku, že prečo od roku 2001 vystriedal toľkých zamestnávateľov otec uviedol, že z dôvodu, že ani jeden zamestnávateľ s ním neuzavrel pracovnú zmluvu, pracoval iba na základe dohody. Mimo
obvodu, v ktorom býva sa o prácu neuchádzal, lebo mu ide o to, aby sa taktiež mohol podieľať na starostlivosti o dieťa.
2. Matka s návrhom otca nesúhlasila. Vo svojej výpovedi uviedla, že v čase poslednej súdnej úpravy výživného maloletá mala iba dva roky a bola s ňou na materskej dovolenke. Poberala rodičovský príspevok a prídavky na deti. Už aj v tom čase mala vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom deťom z prvého manželstva k X. a U.. S deťmi žila sama v podnájme. V súčasnej dobe maloletá dcéra vyrástla a už navštevuje 3 ročník základnej školy. Za stravu v školskej jedálni jej uhrádza 20,- Eur a za školskú družinu 6,50 Eur mesačne. Maloletá v škole navštevuje krúžok varenia, kde týždenne treba zabezpečovať suroviny. Dcéra trpí na alergiu, ale teraz lieky neužíva. Otec na výživu maloletej prispieva tak ako uviedol. S maloletou sa aj stýka, ale pre dcéru chodia jeho rodičia a oni ju vozia aj domov. Aj oblečenie jej väčšinou kupujú starí rodičia zo strany otca. Naďalej má vyživovaciu povinnosť k uvedeným dvom maloletým deťom. Syn X. už navštevuje športové gymnázium v Košiciach a dcéra U. je žiačkou základnej školy. Otec týchto detí na ich výživu prispieva sumou 100,- Eur ale aj inou formou sa podieľa na ich potrebách. S deťmi býva v 2 izbovom prenajatom byte a náklady uhrádza asi v sume 300,- Eur mesačne. Uhrádza aj náklady na domácnosť a hradí aj všetky potreby maloletých detí. Od februára 2016 pracuje ako poštová doručovateľka s čistým mesačným zárobkom 400,- Eur. Pred tým mala nižšie príjmy a bola aj nezamestnaná a pracovala väčšinou na dohody.
3. Zo spisu tunajšieho súdu 5P/20/2009 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 10.09.2009 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu po 100,- Eur mesačne. Súd mu vyčíslil aj nedoplatok na výživnom a upravil aj jeho styky s maloletou. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 07.10.2009. V čase tejto súdnej úpravy výživného maloletá bola v útlom veku, mala dva roky. Matka s ňou bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok a prídavky na deti. Mala vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom z prvého manželstva. Otec okrem maloletej nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. 01.07.2009 bol prepustený z armády. Jeho služobný pomer vojaka z povolania bol ukončený z dôvodu, že spáchal trestný čin. Dosahoval čistý priemerný zárobok v sume 17.000,- Sk. Bol nezamestnaný, napriek tomu, že mohol pracovať u firmy Ferama s.r.o. Veľké Kapušany. Jeho čistý príjem by dosahoval minimálnu mzdu a mohol pracovať na dobu neurčitú. Súd pri určení výživného vychádzal z jeho príjmov u predchádzajúceho zamestnávateľa, ktorý činil okolo 17.000,- Sk.
4. Zo správy od Mestského úradu Rožňava súd zistil, že matka je rozvedená a má trvalý pobyt v meste. Stará sa o tri maloleté deti.
5. Podľa správy od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Matka žije v 2 izbovom byte v podnájme a stará sa o ďalšie dve maloleté deti X. N. U.. Pracuje ako poštová doručovateľka. Maloletá navštevuje 3 ročník základnej školy. Stravuje sa v školskej jedálni. Matka nemá výchovné problémy s maloletými deťmi. Maloletá má alergiu a príležitostne užíva lieky. S otcom sa stýka, matka jej v stykoch s otcom nebráni. Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní a finančne mu pomáhajú jeho rodičia. Maloletej kupuje aj školské potreby podľa svojich finančných možností.
6. Zo správy od Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, súd zistil, že matka nepoberá dávku v nezamestnanosti ani dávky nemocenského poistenia.
7. Zo správy od zamestnávateľa matky Slovenská pošta a. s. Banská Bystrica súd zistil, že matka pracuje od 16.02.2016 ako poštová doručovateľka. Prácu vykonáva zodpovedne a svedomito. Dosahuje v priemere 573,62 Eur čistého mesačného zárobku.
8. Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce súd zistil, že otec maloletej býva v 3 izbovom byte so svojimi rodičmi. Náklady za bývanie sú vo výške 220,- Eur. Otec maloletej je nezamestnaný, evidovaný na príslušnom úrade práce. Dávku v hmotnej núdzi poberá vo výške 96,30 Eur. Na chode domácnosti sa nepodieľa. Vyživovaciu povinnosť voči maloletej si plní pravidelne. Otec uviedol, že má ťažkosti pri uhrádzaní výživného, lebo nemá ustálený príjem a musia mu pomáhať rodičia. Otec ďalej uviedol, že aj inou formou sa podieľa na zabezpečovaní potrieb maloletej. Keď ho matka maloletej kontaktuje kúpi čo maloletá potrebuje alebo zašle matke peniaze. Zo správy vyplýva, že sa zmenila finančná situácia na strane otca, ale záujem maloletej si vyžaduje,
aby na jej výživu otec prispieval v pôvodnej výške, lebo je jeho povinnosťou zachovať pôvodnú životnú úroveň dieťaťa a za tým účelom mobilizovať svoje aktivity k uchovaniu a zabezpečeniu príjmu, ktorý by neobmedzil potreby maloletej.
9. Podľa správy od Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, otec nepoberá dávky v nezamestnanosti ani dávky nemocenského poistenia. Otec od roku 2001 pracoval u viacerých zamestnávateľov. Od 07.06.2010 do 27.07.2010 vo firme Yazaki Wiring Techonologies Slovakia s.r.o. Michalovce, od 01.05.2011 do 26.01.2012 na Správe ciest Košického samosprávneho kraja Košice, od 01.09.2012 do 31.12.2012 na Roľníckom družstve Veľké Kapušany, kde pracoval aj od 17.04.2013 do 13.02.2014, od 01.07.2014 do 31.12.2014 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce. Na základe dohody práce vykonával od 03.09.2010 do 30.11.2010 u firmy DEKONTA Slovensko s.r.o. Bratislava, od 01.03.2012 do 16.04.2012 u INDEX NOSLUŠ s.r.o. Bratislava, od 10.03.2012 do 11.03.2012 práce vykonával pre Mesto Veľké Kapušany, od 30.05.2012 do 01.06.2012 u firmy INDEX NOSLUŠ s.r.o. Bratislava, od 08.04.2014 do 30.06.2014 na Roľníckom družstve Veľké Kapušany a od 21.01.2016 pre Súcit n. o. Veľké Kapušany.
10. Podľa správy od Súcit n. o. Veľké Kapušany, otec bol zamestnaný na dohodu od 21.01.2016 do 30.06.2016. toho času už nie je ich zamestnancom. Jeho čistá mzda za odpracované mesiace činila 91,47 Eur.
11. Po takto vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník maloletej poukázal na vykonané dokazovanie a návrh otca na zníženie výživného navrhol zamietnuť.
12. V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Z prevedeného dokazovania vyplýva, že od poslednej súdnej úpravy výživného ktorá bola ešte v roku 2009 sa podstatne zmenili pomery predovšetkým na strane maloletej. Maloletá v tom čase bola v útlom veku, mala iba dva roky a matka s ňou bola na materskej dovolenke. Od tej doby sa jej odôvodnené potreby podstatne zvýšili a súvisia najmä s jej rastom a dospievaním. Maloletá po rozhodnutí súdu v roku 2009 začala navštevovať predškolské zariadenie a neskôr sa stala školopovinnou. Tento školský rok je už žiačkou 3 ročníka základnej školy. Jej odôvodnené potreby sú teda podstatne vyššie ako boli v čase poslednej súdnej úpravy výživného, kedy bola v útlom veku. Zvýšené potreby maloletej súvisia aj s jej školskou dochádzkou, jej mimoškolskou činnosťou ako aj s jej zdravotným stavom. Na zvýšených potrebách maloletej sa majú podieľať obidvaja rodičia podľa svojich majetkových, finančných a zárobkových pomerov s prihliadnutím aj na ich ďalšie vyživovacie povinnosti. Vyživovacia povinnosť rodiča voči maloletému dieťaťu je pritom jeho zákonná a prvoradá povinnosť lebo
výživné na maloleté deti je prednostná pohľadávka. Rodičia pritom si vyživovaciu povinnosť si majú plniť tak, aby sa zachovala životná úroveň dieťaťa aspoň na takej úrovni aká je životná úroveň rodičov. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú na dobrej úrovni a zabezpečuje aj všetky potreby dieťaťa. Naďalej má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom z prvého manželstva. Je riadne zamestnaná a má pravidelný mesačný príjem. Na rozdiel od matky otec okrem maloletej nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec aj v čase poslednej súdnej úpravy výživného bol nezamestnaný zo subjektívnych dôvodov. Služobný pomer u armády skončil z dôvodu, že bol právoplatne odsúdený pre trestnú činnosť. Otec mal možnosť aj v čase súdnej úpravy výživného pracovať, napriek tomu sa nezamestnal. Súd preto už v čase poslednej súdnej úpravy výživného vychádzal z príjmov u jeho posledného zamestnávateľa a výživné určil po 100,- Eur mesačne. Od poslednej súdnej úpravy výživného otec pracoval u viacerých zamestnávateľov ako to vyplýva zo správy od Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce. Práce u jednotlivých zamestnávateľov vykonával jednak v pracovnom pomere ako aj na základe dohody. U uvedených zamestnávateľov vždy pracoval iba krátku dobu. Aj u posledného zamestnávateľa Súcit n. o. Veľké Kapušany pracoval iba na základe dohody v trvaní 6 mesiacov a dosahoval nízky príjem iba 91,47 Eur mesačne. Od mesiaca jún 2016, kedy prestal pracovať u posledného zamestnávateľa otec podľa názoru súdu aktívne si nehľadal prácu a spoliehal sa na pomoc svojich rodičov. Vyživovaciu povinnosť voči maloletej si plnil napriek tomu, že dosahoval nízke príjmy po 100,- Eur mesačne a uhrádzal aj nedoplatok na výživnom. Aj po podaní návrhu na súd si otec takto plnil vyživovaciu povinnosť a uhradil výživné na maloletú v stanovenej výške podľa posledného rozhodnutia súdu aj v mesiaci október 2016. Vychádzajúc z týchto skutočností podľa názoru súdu otec je zo subjektívnych dôvodov v ťažkej finančnej situácii, keď poberá iba dávky v hmotnej núdzi. Aj v čase poslednej súdnej úpravy výživného bol nezamestnaný, teda jeho pomery sa nezmenili a jeho predpokladaný mesačný príjem by mohol byť podstatne vyšší keby si bol aktívne hľadal prácu na čo má všetky podmienky a predpoklady lebo zo samotnej jeho výpovede vyplýva, že je vyučený elektrikár. Z jeho výpovede pritom vyplýva aj to, že o zamestnanie nejavil skutočný záujem lebo iba u jednej firmy si podal písomnú žiadosť a prácu mimo obvodu v ktorom býva si vôbec nehľadal. Súd preto návrh otca na zníženie výživného nepovažoval za dôvodný a s prihliadnutím na podstatne zvýšené potreby maloletej jeho návrh na zníženie výživného zamietol, lebo záujem dieťaťa si vyžaduje aby si vyživovaciu povinnosť voči nej plnil aspoň v takej výške ako mu to bolo stanovené v čase poslednej súdnej úpravy výživného v roku 2009, kedy maloletá mala iba dva roky.
14. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP, (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 376 ods. 1, 2, 3 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.