Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-200-2013.pdf
PDF · 89.35 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/200/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobcu : W. H., bytom T. Č..XX, D., zastúpený JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom, so sídlom Šafárikovo námestie č. 2,Bratislava, proti žalovanej : N. K., bytom T. Č.. XX, D., za účasti intervenienta Bytové družstvo Bratislava III, so sídlom Kominárska č. 6, Bratislava, IČO : 00169633, zastúpený advokátskou kanceláriou MV Legal s.r.o., so sídlom Kapicova č. 5, Bratislava, IČO : 36857947, o určenie členstva v družstve takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej a intervenientovi trovy konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 09.10.2013, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že je členom Bytového družstva Bratislava III, spojeného s nájmom trojizbového bytu č.42, nachádzajúceho sa na 5. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX na ulici T. XX C. D., vo výlučnom vlastníctve Bytového družstva Bratislava III.
2. V žalobe tvrdil, že strany sporu dňa 27.02.2013 uzavreli dohodu o prevode členských práv a povinností spojených s nájmom bytu, ktorou došlo ku bezodplatnému prevodu členských práv a povinností zo žalobcu na žalovanú. Pred uzavretím dohody sa podľa neho jednoznačne dohodli, že bude oprávnený doživotne predmetný byt užívať, z toho dôvodu nevyplnili v článku 1 dohody časť, v ktorej sa uvádza, ku ktorému dňu sa z bytu má vysťahovať. Skutočnosť, že predmetný byt bude doživotne užívať bola obom známa a žalovaná s tým súhlasila. Dohodu bez vyplnenia dátumu o vysťahovaní podpísali a podpisy si nechali overiť. Napriek tomu žalovaná predložila bytovému družstvu exemplár dohody, do ktorého bez jeho vedomia a súhlasu doplnila povinnosť sa z bytu do 01.03.2013 vysťahovať. Asi po mesiaci od uzavretia dohody žalovaná zaslala žalobcovi SMS správu, v ktorej ho žiadala, aby sa z bytu vysťahoval. Dňa 01.05.2013 obdržal od žalovanej ďalšiu správu, v ktorej ho informovala, že v byte vymenila zámok a niektoré osobné veci z bytu odniesla. Následne zistil, že žalovaná dňa 11.05.2013 protiprávne vnikla do predmetného bytu, odniesla z bytu jeho osobné veci na neznáme miesto, vymenila zámky na vchodových dverách, čím mu znemožnila vstup do bytu. Toto konanie oznámil aj na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave. Keďže nemal inú možnosť ako sa dostať do bytu, musel doň násilne vniknúť a vymenil dvere spolu so zámkom. Listom zo dňa 20.05.2013 ho žalovaná vyzvala na bezodkladné vypratanie bytu. Žalobca uvádza, že vzhľadom na správanie žalovanej, ktorým hrubo porušila dobré mravy, zaslal jej dňa 26.06.2013 výzvu na vrátenie daru, t.j. na bezodplatný spätný prevod členských práv a povinností spojených s nájmom bytu. Žalovaná na výzvu nereagovala, dňa 02.10.2013 boli na predmetnom byte opätovne vymenené vchodové dvere za bezpečnostné oceľové, bol nútený do bytu vyniknúť násilne, za pomoci techniky. Žalobca uvádzal, že pokiaľ by mal vedomosť o tom, že
žalovaná ho má v úmysle vypratať z bytu, nikdy by jej svoj členský podiel nedaroval. Vrátenia daru sa domáha z dôvodu, že žalovaná konala v rozpore s dobrými mravmi, napriek dohode o doživotnom užívaní bytu, protiprávne dopísala dátum vysťahovania sa do zmluvy a následne sa pokúsila ho viackrát protiprávne, v rozpore ich vzájomnou dohodou a dobrými mravmi, z bytu vypratať a to dňa 11.05.2013 a dňa 02.10.2013.
3. Ako dôkazy označil dohodu o prevode členských práv a povinností zo dňa 27.02.2013, výzvu na vrátenie daru, zápisnicu o podaní trestného oznámenia.
4. Žalovaná sa ku doručenej žalobe písomne vyjadrila, žiadala, aby súd žalobu zamietol. Uviedla, že žalobca je jej otcom, potvrdila, že dňa 27.02.2013 s ním uzatvorila dohodu o prevode členských práv a povinností. Obsahom zhodnú dohodu uzatvorila dňa 28.02.2013 aj so svojou matkou, ktorá na ňu tým istým spôsobom previedla svoje členské práva a povinnosti. Poprela tvrdenie, že sa dohodli, že bude oprávnený byt doživotne užívať. Podľa nej žalobca opomenul uviesť, že sa dohodli, že vzhľadom na jeho dlhy, kvôli ktorým mu hrozilo, že stratí práva súvisiace s užívaním bytu, dohodli sa, že za neho zaplatí nedoplatky a on prevedie svoje členské práva súvisiace s bytom na ňu. Zároveň sa dohodli na tom, že v prípade, ak bude riadne uhrádzať všetky platby súvisiace s užívaním predmetného bytu, môže byt naďalej užívať, avšak len ako podnájomca. Túto dohodu uzavreli pred zástupcami bytového družstva. Tvrdenie žalobcu, že súhlasila s doživotným užívaním bytu je neúplným tvrdením, vytrhnutým z celého kontextu dohody, ktorú pred zástupcami družstva uzavreli. Žalovaná poprela, že by od žalobcu dostala dar, dohoda o prevode členských práv podľa nej nie je darovacou zmluvou, bola uzatvorená za vopred dohodnutých podmienok, z ktorých jedna spočívala v tom, že za žalobcu vyplatí jeho dlhy a žalobca sa bude do budúcna správať ako riadny podnájomca a bude si plniť povinnosti z toho vyplývajúce. Podľa nej uhradením všetkých jeho dlžôb niekoľkonásobne preplatila nadobudnutý členský podiel v bytovom družstve.
5. Žalovaná doložila súdu sumárnu analýzu platieb za predmetný byt, z ktorého vyplýva že ku dňu 28.02.2013 nedoplatok na platbách predstavoval sumu 1.102,79 eur, na poplatkoch z omeškania žalobca bytovému družstvu dlžil sumu 1.408,73 eur. Nevhodné správanie žalobcu v dome preukazovala sťažnosťou vlastníkov bytov zo dňa 31.01.2013, ktorým sa sťažovali na žalobcove neprispôsobivé správanie, rušenie nočného kľudu a svojvoľné zasahovanie do spoločných rozvodov elektrickej energie, na čierny odber elektrickej energie. Vo výpovedi uviedla, že sa cíti byť využitá zo strany žalobcu, keby nezaplatila dlh vo výške cca 5.000 eur, žalobca by o byt prišiel. Uviedla, že jej nič nedaroval, previedol na ňu iba časť podielu, druhá patrila jej matke, pretože nemali vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po rozvode. Dátum vysťahovania sa bol dopísaný pred tým, ako podpisovala nájomnú zmluvu, čo bolo niekedy v máji. Potvrdila, že žalobcovi povedala, že môže v byte dožiť, ale za podmienky, že si bude riadne platiť nájom.
6. Na návrh zo dňa 23.04.2014 súd pripustil vstup intervenienta do konania a to rozhodnutím č.k. 10C/200/2013-139 zo dňa10.09.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2015.
7. Intervenient sa vyjadril, uviedol, že sporové strany podpísali zmluvu, ktorá bola družstvom akceptovaná. Išlo o štandardný formulár zmluvy, ktorý používa intervenient, prevod býva uskutočnený ku dátumu podpisu zmluvy, ak sa strany nedohodnú inak. V tomto prípade žalovaná dopísala dátum, ktorý nasledoval po podpísaní zmluvy. Aj zo znenia článku dohody je zjavné, že sa žalobca z bytu vysťahuje ku dňu prevodu členských práv a povinností. Žalobca si bol vedomý, že prevod členských práv je bezprostredne spojený s jeho vysťahovaním sa. Intervenient nemá vedomosť o dohode o doživotnom užívaní. Potvrdil, že žalovaná zaplatila dlhy za žalobcu, pretože sa tak dohodli. Z jeho pohľadu sa tak vyriešila dlhodobo neriešiteľná situácia, žalobca dlhodobo neplatil, nemal peniaze na zaplatenie dlhu, preto pristúpil na návrh žalovanej.
8. V spore nebolo sporné, že intervenient je vlastníkom predmetného bytu. Súd považoval za preukázané, že sporové strany dňa 27.02.2013 podpísali dohodu o prevode členských práv a povinností spojených s nájmom bytu podľa § 230 Obchodného zákonníka a článku 6 Stanov Bytového družstva Bratislava III. Ustanovenie článku 6 Stanov Bytového družstva Bratislava III cituje znenie ustanovenia § 230 Obchodného zákonníka, podľa ktorého prevod členských práv a povinností spojených s členstvom družstva na tretiu osobu, na základe dohody o prevode členských práv a povinností, nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu
predložením dohody o prevode členských práv alebo najneskoršie dňom uvedeným v tejto dohode. Dohoda mala predtlačenú formu, v jednom vyhotovení bol vyplnený aj dátum vysťahovania sa a žiadosť prevodcu o vyplatenie zostatkovej hodnoty členského podielu vo výške 684,13 eur na nadobúdateľa, s tým, že sa medzi sebou vzájomne vysporiadajú. Žiadna iná dohoda medzi stranami sporu, ústna, či písomná, nebola v tomto konaní preukázaná. Súd považoval za preukázané, že dňa 28.02.2013 bola podpísaná dohoda o prevode členských práv a povinností spojených s nájmom bytu medzi žalovanou a O. H. a to ku dňu 01.03.2013, oba podpisy boli notársky overené. Dňa 20.05.2013 žalovaná vyzvala žalobcu na vypratanie bytu. Vo výzve uvádza, že ho viackrát žiadala o vypratanie, s užívaním bytu sú spojené náklady, ktoré znáša , pričom je slobodou matkou a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok. Dňa 17.07.203 bola žalovanej doručená výzva žalobcu sa vrátenie daru. Žalobca uvádzal, že sa pred uzavretím dohody jednoznačne dohodli, že bude oprávnený doživotne byt užívať a táto skutočnosť bola obom známa a súhlasili s ňou, nikdy nesúhlasil s vyprataním bytu, pokiaľ by mal vedomosť o úmysle ho vypratať, nikdy by členský podiel nedaroval. Spávanie žalovanej označil za hrubé porušenie dobrých mravov, nakoľko v rozpore s dohodou sa ho žalovaná snažila z bytu vypratať. Svedok K. N. sa nevedel vyjadriť ku zmluve o prevode členských práv, ani ku dohode medzi stranami sporu. Svedkyňa N. H., dcéra žalobcu a nevlastná sestra žalovanej, vo výpovedi uviedla, že nebola svedkom dohôd medzi stranami sporu. Otec sa jej ozval v roku 2013, že potrebuje pomoc, lebo mu chcú zobrať oba byty, že jeden byt dá žalovanej a či mu môže pomôcť s druhým bytom, pretože už bol na dražbe. Obe mali vyplatiť jeho dlhy, nemala záujem ani o jeden byt, ale keby nezasiahli, bol by bezdomovec. Potvrdila, že žalovaná vyplatila jeho dlhy a on jej za to prepísal svoj podiel, daroval jej podiel na byte v Rači. Ona s ním riešila druhý byt na Jelačičovej ulici v Bratislave, bolo to komplikovanejšie a finančne náročnejšie, bolo tam viacero exekúcii. Mali dohodu, že otec zostane bývať v Rači a druhý byt sa prerobí a dá do prenájmu. Dohodli sa, že mu prepíše byt naspäť, pokiaľ jej vráti peniaze. Z bytom má len starosti, najradšej by ho otcovi vrátila. Potvrdila, že žalobca býva v jej byte, pretože ho žalovaná vyhodila. Potvrdila, že žalovaná jej hovorila, že sa plánuje do bytu nasťahovať s druhom a dcérou, hovorila to, až keď bol byt prepísaný, lebo si nemôže dovoliť platiť podnájom aj byt. Svedkyňa X.. C. P., ktorá žila so žalobcom, potvrdila, že od žalobcu vie, že predpísal polovicu bytu na dcéru, bol presvedčený, že keď to spraví, dcéra ho tam nechá dožiť. Hovoril, že sa s ňou dohodol, že tam bude doživotne bývať, rátal s tým. Potom, čo prepísal podiel na dcéru, býval v byte asi dva alebo tri roky, potom ho vysťahovala do druhého bytu na Jelačičovej ulici. O dohode s druhou dcérou vedomosť nemala. Svedok K. C. uviedol, že od žalobcu vie, že mal ísť s dcérou podpísať niečo na družstvo, ale s tým, že v byte zostáva bývať.
9. Podľa § 630 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
10. Ak by súd vyhodnotil dohodu o prevode členských práv a povinností spojených s nájmom bytu uzavretú dňa 27.02.2013 medzi stranami sporu ako odplatnú, žalobca by sa nemohol domáhať vrátenia daru.
11. Ak by súd predmetnú dohodu posúdil ako bezplatný prevod, (čo v konaní nebolo jednoznačne preukázané), mohli by sa na tento vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o vrátení daru. Napriek tomu, že Občiansky zákonník ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy, možno nimi rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušenie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napríklad fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci a podobne. Nie je to akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo iba nevďačnosť, čiže nie každé chovanie, ktoré nie
je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, ale také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o také porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním sa obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií. Pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nestačí iba subjektívny pocit a úsudok darcu ( R 61/1997). Zákon nestanovuje, že nevhodné chovanie musí dosiahnuť intenzitu trestného činu, alebo priestupku. Otázka či správaním obdarovaného boli hrubo poručené dobré mravy, je predovšetkým otázkou skutkovou. Je nevyhnutné, aby také správanie sa bolo darcom nielen tvrdené, ale aj v konaní preukázané.
12. Žalobca za konanie v rozpore s dobrými mravmi označil to, že žalovaná napriek dohode o doživotnom užívaní bytu, protiprávne dopísala dátum vysťahovania sa do zmluvy a následne ho z bytu vypratala. Dohoda o doživotnom užívaní v spore preukázaná nebola. Žalovaná pripustila, že sa so žalobcom dohodli, že v byte môže naďalej bývať pod podmienkou, že bude riadne platiť poplatky spojené s užívaním bytu. Poplatky spojené s užívaním bytu žalobca neplatil, čo bolo dôvodom, že ho žalovaná z bytu vysťahovala. Dopisovanie dátumu vysťahovania sa vo formulárovej zmluve nie je relevantné, nakoľko samotnou zmluvou o prevode členských práv si žalobca musel byť vedomý jej dôsledkov. Právo vrátiť dar nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej závažnom porušení dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). Keďže v tomto konaní neboli preukázané zákonné predpoklady na vrátenie daru, súd žalobu zamietol.
13. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Žalovaná spolu s intervenientom mali vo veci plný úspech, preto súd zaviazal žalobcu ku náhrade trov konania v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka- spisová značka tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.