Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14P-30-2015.pdf
PDF · 111.12 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/30/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci manželky: H. S., nar. XX.X.XXXX, bytom J., A. L. XXX/X, právne zastúpená JUDr. Vladimírom Štrbíkom, advokátom so sídlom Prievidza, Námestie slobody 22, proti manželovi: H. S., nar. XX.X.XXXX, bytom J., A. L. XXX/X, zastúpený, JUDr. Stanislavou Čagalovou, advokátkou so sídlom Prievidza, Bojnická cesta 5,7, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom V. S., nar. XX.X.XXXX a H. S., nar. XX.X.XXXX obaja zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, takto
rozhodol:
I. Manželstvo manželky H. S., rodenej P., narodenej XX.X.XXXX a manžela H. S., narodeného XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Bojniciach, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bojnice, vo zväzku 11, ročník 1996, na strane 188, pod poradovým číslom 210, r o z v á d z a .
II. Maloletú V. S., narodenú XX.X.XXXX a maloletého H. S., narodeného XX.X.XXXX zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.
III. Otec je povinný odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku platiť výživné na maloletú V. S., narodenú XX.X.XXXX vo výške 200,- EUR mesačne a na maloletého H. S., narodeného XX.X.XXXX vo výške 150,- EUR mesačne, ktoré je povinný poukazovať matke vopred, vždy do desiateho dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.
IV. Styk otca s maloletými deťmi neupravuje.
V. Zastavuje konanie v časti o úpravu práv a povinností rodičov k G. S., narodenému dňa XX.X.XXXX na čas po rozvode a v časti o určenie výživného na maloleté deti na čas od 19.2.2015 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
VI. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.5.2015 sa manželka domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo a upravil práva a povinnosti účastníkov k ich maloletým deťom: G., narodenému XX.X.XXXX, V., narodenej XX.X.XXXX a H., narodenému XX.X.XXXX na čas po rozvode. V návrhu uviedla, že manželstvo bolo harmonické len v prvých rokoch po jeho uzavretí. Po zistení zdravotných problémov najstaršieho syna G., ktoré manžel stále bagatelizuje a neuznáva, sa začal vzťah manželov vážne naštrbovať a postupne sa navzájom stále viac odcudzovali. V ostatnom čase sa pridružili mnohé vzájomné nezhody, psychické aj fyzické, prestali spolu intímne žiť. Manžel neberie do úvahy
žiadne argumenty ani zistenia lekárov špecialistov, ktorých deti navštevujú už viac ako 6 rokov. Prítomnosť manžela zle vplýva aj na maloleté deti. Syn G. má diagnostikovaný hraničný autizmus, bližšie špecifikovaný ako Aspergerov syndróm, trpí sociálnou fóbiou a jeho psychický stav sa neustále zhoršuje šikanovaním zo strany manžela, ktorý tvrdí, že si jeho postihnutie iba vymýšľajú. Na dochádzku na strednú školu má schválenú osobnú asistentku. Tá ho sprevádza aj v rámci aktivít mimo školy. V škole má tiež pridelenú osobnú asistentku. Otec nechápe vážnosť jeho stavu a ignoruje odporúčania psychiatričky. Maloletá V. je tiež v starostlivosti detskej psychiatričky, má potvrdené ADHD-hiperkinetickú poruchu, trpí emočnou a afektívnou labilitou. V poslednom čase sa pridružila úzkostná choroba v súvislosti so zhoršenými vzťahmi v rodine. Je veľmi citlivá a súčasný stav na ňu zle dolieha. Maloletý H. má od troch rokov diagnostikované podozrenie na autizmus. V súčasnej dobe je zaradený na diagnostickom pobyte v materskej škole na dve hodiny denne, nakoľko nedokáže zniesť väčšie zaťaženie. Starostlivosť o deti je časovo aj psychicky nesmierne náročná a vyčerpávajúca. Manželka doposiaľ poberá rodičovský príspevok 203,20 EUR a prídavok na deti. Od 19.2.2015 manžel prestal prispievať na výživu manželky a detí. Do uvedeného dátumu dával manželke každý týždeň 150 až 200 EUR. Ako dôvod manželke uviedol, že mu neukázala vkladnú knižku, kde mali uložené peniaze ako rezervu pre prípad zlej finančnej situácie po tom, čo manželke zobral všetky zlaté šperky, ktoré od neho dostala ako dar. Z toho, čo manželka kúpi, sa stravuje aj on a tvrdí, že všetko je spoločné. Počas manželstva v domácnosti nič neopravil, domácnosť chátra, hoci nároky detí sú stále vyššie. Manželka teda žiadala manželstvo rozviesť, maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti, zaviazať manžela na mesačné výživné v sume 250,-EUR na mal. G., 200,-EUR na mal V. a 150,-EUR na mal. H.. Zároveň žiadala doplatiť výživné na maloletých za čas od 19.2.2015. Stretávanie otca s deťmi malo byť podľa návrhu len za prítomnosti matky.
2. Manžel v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s návrhom na rozvod nesúhlasí. Mnohé tam uvedené tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Manželstvo nie je trvalo narušené a rozvrátené. S manželkou sa brali z lásky, po ročnej známosti. Najprv bývali v byte spolu s jej rodičmi. Neskôr, najmä po narodení najstaršieho syna G. začali vznikať nezhody medzi manželom a svokrou, ktorá presadzovala svoje názory na starostlivosť o maloletého a kritizovala spôsob jeho výchovy. Situácia sa nezmenila ani po presťahovaní sa manželov do vlastného bytu, keďže svokrovci bývajú neďaleko, v tom istom bytovom dome. Výchovu detí sa snažil viesť tak, aby sa v čo najväčšej miere mohli zaradiť do bežného života. Z toho dôvodu si zisťoval aj veľa informácií, ako viesť výchovu detí, trpiacich takýmito diagnózami. Manželka sa začala pri výchove detí názorovo prikláňať k svojej matke. Snahy manžela učiť deti samostatnosti neakceptovala alebo ich zmarila. Pritom deťom nedala priestor prejaviť sa. Manželovi vyčítala, že deti trápi, núti ich robiť, čo nechcú, zbytočne ich vystavuje stresu a je nezodpovedný otec. Manžel však diagnózy detí nespochybňuje a nebagatelizuje, chcel však, aby boli v rámci svojich možností, čo najviac samostatné. Manželka s ním však nie je ochotná viesť debatu týmto smerom. Na manželku ruku nezdvihol. Rovnako sa nezakladá na pravde to, že by jej bol zobral zlaté šperky, tieto sa stále nachádzajú na rovnakom mieste, ako boli uložené. Pokiaľ ide o financovanie domácnosti, manželka opomenula uviesť, že manžel je nezamestnaný. Peniaze, ktoré manželka čerpá z vkladnej knižky, boli našetrené z príjmov vyplatených z niekoľkoročnej práce manžela a sú určené aj na takúto situáciu. Manžel nemá záujem ukracovať svoje deti, a preto sa snaží zabezpečiť rodinu finančne príležitostnými prácami alebo vypomáhaním bratovi. Manželku požiadal o návštevu manželskej poradne. Manželka ho odbila, že nemá problém, tak poradňu manžel napokon navštívil sám. Tam mu oznámili, že situácia sa musí riešiť v prítomnosti oboch manželov. Manžel sa teda rozhodol, že zmení svoj postoj a manželkinu výchovu ako gro ich nedorozumení bude rešpektovať. Vzťahy manželov sa z toho dôvodu vylepšili. V mesiaci júl 2015 manželia spoločne aj s deťmi strávili dovolenku, stýkajú sa aj intímne a trávia čas spoločne aj s deťmi aj mimo domu. Návrh manželky preto žiadal manžel zamietnuť.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 21.8.2015. Po oboznámení sa s predbežnými stanoviskami účastníkov a ich návrhmi súd pojednávanie odročil a uložil účastníkom povinnosť absolvovať sedenie na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Prievidza.
4. Správa z poradensko-psychologického procesu, ktorého sa manželia zúčastnili bola súdu doručená dňa 30.3.2016. Z jej záverov vyplynulo, že ich manželstvo spĺňa v aktuálnej dobe všetky atribúty funkčného manželského vzťahu a nie je dôvod na jeho ukončenie. Naopak, vzhľadom k zdravotným problémom maloletých detí sa javí perspektívne žiaduce, aby mali deti možnosť do budúcnosti udržiavať pozitívne citové väzby a každodenný kontakt s oboma rodičmi a by rodičia dokázali vzájomne kooperovať
na ich výchove a starostlivosti. Záleží len na matke a otcovi, nakoľko dokážu v celom komplexe svojich potrieb uprednostniť najlepší záujem svojich maloletých detí.
5. Dňa 13.4.2016 bolo súdu doručené písomné podanie manželky, v ktorom uviedla, že na podanom návrhu trvá. Poukázala v ňom aj na správanie a stanoviská maloletých detí. Uviedla, že v priebehu pohovorov sa snažila byť ústretová, čo podľa nej nebolo správne vyhodnotené.
6. Dňa 25.5.2016 dovŕšil najstarší syn účastníkov G. S. osemnásť rokov, čím nadobudol plnoletosť.
7. Súd vo veci následne nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi. Manželka na pojednávaniach zotrvala na podanom návrhu a v rámci svojej účastníckej výpovede uviedla, že keď sa začali problémy s deťmi, začali aj problémy v manželstve. Musela s deťmi chodiť po lekároch. Manžel však názory lekárov neuznával a z toho vznikali medzi manželmi hádky. Manžel jej pred prvým pojednávaním na domácnosť neprispieval, teraz už prispieva, rozpočet majú spoločný. Manželka varí aj perie pre celú rodinu, hospodária spolu. Niekedy idú všetci aj s deťmi na prechádzky. Hádky a konflikty medzi nimi sú najmä kvôli deťom. Keď sa hádajú, tak na ňu manžel kričí a nadáva jej. Manžel má konflikty aj s jej matkou, nadáva na ňu. Manželka už k manželovi nič necíti. Voľný čas už spolu netrávia. Spolu chodia iba ak nakupovať. Už nie je nádej, že by mohla manželka svoj postoj zmeniť. Keď sa hádajú, najviac trpia deti. Príčinou hádok medzi manželmi býva odlišný prístup k deťom a názory na ich výchovu. Od prvého pojednávania boli spolu intímne iba dvakrát alebo trikrát. Po rozvode chce manželka vychovávať svoje deti. Manželovi však v stretávaní s nimi nechce brániť. Čo sa týka výdavkov vynakladaných na maloleté deti, na začiatku školského roka to boli najmä výdavky na zakúpenie školských potrieb deťom. Napríklad H. len na pracovné zošity musela dať 20,- EUR. Strava na obe maloleté deti je okolo 300,- EUR mesačne. H. musí kupovať stravu osobitne, nie všetko jedlo chce jesť, niektoré odmieta, súvisí to s jeho diagnózou. Vysoké náklady sú aj na oblečenie detí. Terézií teraz musela kúpiť veci za 70,- EUR. Bude potrebné kupovať veci aj H., ráta s nákladmi okolo 100,- EUR. H. sprevádza matka do školy autobusom každý deň. Mesačné náklady sú okolo 20,- EUR. Na obedy v škole deti nechodia. Pripravuje im desiatu. Na lieky pre H. vynaloží 10,- EUR mesačne. V. je už bez liekov. Za byt platí manželka 201,- EUR mesačne. Ďalšie náklady súvisiace s bývaním sú 300,- až 400,- EUR. Poberá opatrovateľský príspevok 270,- EUR na maloletého H. a prídavky na dve deti. Na iné dávky od štátu nárok nemá.
8. Manžel na pojednávaní uviedol, že na začiatku manželstva bývali sedem rokov u rodičov manželky. Keď bol G. ešte malý, začali sa konflikty manžela so svokrou, keďže mali odlišné názory. Ona odvtedy začala proti nemu intrigovať. Svokra manželku ovplyvňuje a tvrdí jej, že on jej nedáva peniaze. Ak sa manželka postavila proti nej, teda ak mala opačný názor, hnevala sa na ňu. Po siedmych rokoch im svokra našla byt v tom istom vchode a potom to boli z jej strany neustále návštevy a zasahovanie do výchovy. Manželka mu asi pred tromi mesiacmi povedala, že ak sa so ňou nerozvedie, že sa s ňou jej matka nebude rozprávať. Hádky boli medzi manželmi naozaj kvôli deťom. Manžel sa snaží, aby deti boli samostatné, a aby sa učili. Manželka to berie tak, že samostatné byť nemusia, že vždy im niekto pomôže. Pokiaľ manžel nechá deti urobiť nejakú prácu, ktorá je v ich možnostiach, pričom deti ju radi urobia, manželka sa na neho potom hnevá, že vraj zneužíva detskú prácu. Dcéra chce napríklad nakupovať sama, on jej to umožní. Tieto situácie prinášajú deťom progres. Manželke sa to však nepáči. Keď sú deti s matkou, sú oveľa menej samostatné ako keď sú s ním. Intímny život manželov prebieha v pohode. Bozky a objatia medzi nimi sú bežné, napríklad sa pobozkajú ráno predtým než ide manžel do práce. Manželstvo je momentálne stagnujúce, ale určite nie rozvrátené. Konflikty sú, ale manžel sa ich snaží riešiť. Niekedy sa vedia dohodnúť. Manžel pomáha navrhovateľke v domácnosti, napríklad umýva chladničku, kúpeľňu, riady, hrá sa aj s deťmi. Raz do týždňa chodieva manžel na pivo, takto sa s manželkou dohodli ešte na začiatku manželstva.
9. Dňa 25.7.2016, t.j. v čase po konaní druhého pojednávania vo veci bola súdu doručená ďalšia správa z poradensko-psychologického procesu, ktorého sa účastníci zúčastnili. V priebehu poskytovania psychologickej pomoci manželom sa uskutočnilo viacero intervencií. Na intervencii, ktorá sa konala dňa 13.7.2016 sa manžel vyjadril, že nakoľko si uvedomuje veľký tlak, ktorý manželka a aj jej matka aktuálne vyvíja na ich deti, plne rešpektuje rozhodnutie manželky o rozvode a bude s rozvodom súhlasiť. Súhlasí so zverením detí do osobnej starostlivosti manželke, má záujem sa s nimi stretávať a súhlasí aj s prítomnosťou matky.
10. Kolízna opatrovníčka uviedla, že je zjavné, že manželstvo si už neplní svoje funkcie. Vzťahy medzi manželmi sú už rozvrátené. Rozvod nebude v rozpore so záujmami detí. Poukázala na skutočnosť, že obe maloleté deti majú zdravotné problémy a matka sa z dôvodu starostlivosti o nich nemôže riadne zamestnať a zvýšiť si tak svoju životnú úroveň.
11. Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: potvrdenie Mesta Prievidza o spoločnom pobyte manželov, posudok č.l. 5, oznámenie č.l. 6, rodné listy detí, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku, výsledky lustrácií v Sociálnej poisťovni, správa ÚPSVaR Prievidza, doklady predložené manželkou č.l. 37 - 38, správa o pomeroch maloletých č.l. 44, lekárska správa č.l. 49, správa z poradensko-psychologického procesu č.l. 61, správa o pomeroch maloletých č.l. 74, výsledky lustrácie v Sociálnej poisťovni, správa z poradensko-psychologického procesu č.l. 96, pracovná zmluva č.l. 104, čestné prehlásenie č.l. 106, nájomná zmluva č.l. 107, doklady č.l. 109 - 110, odpoveď zamestnávateľa otca č.l. 127, listiny predložené právnou zástupkyňou manžela č.l. 132-135, rozhodnutie Sociálnej poisťovne č.l. 138, rozhodnutie ÚPSVaR Prievidza č.l.139.
12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 23.11.1996 v Bojniciach. Obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, u oboch ide o prvé manželstvo. Ich posledným spoločným bydliskom je Prievidza. Manželia sa brali z lásky, približne po ročnej známosti. Z manželstva pochádzajú tri deti, v čase vyhlásenia rozsudku je najstarší G., nar. XX.X.XXXX už plnoletý a poberá invalidný dôchodok. Ostatné dve deti V., nar. XX.X.XXXX a H., nar XX.X.XXXX sú ešte maloleté. Vzťahy v manželstve sa narušili po narodení najstaršieho syna G., keď sa medzi manželmi objavili nezhody vo výchovných postupoch. Manželia bývali v domácnosti manželkiných rodičov, pričom manželkina matka zasahovala do výchovy detí a v dôsledku toho sa dostával do konfliktu s manželom. Manželka sa pri týchto konfliktoch pridala väčšinou na stranu svojej matky. Po zistení zdravotných ťažkostí maloletých detí sa nezhody medzi manželmi prehĺbili, keď sa nedokázali dohodnúť na spoločných postupoch pri starostlivosti a výchove detí a mali odlišné názory aj na to, ako pristupovať k deťom s ohľadom na ich diagnózy a odporúčania lekárov. Manželia sa postupne odcudzili a pridružili sa aj nezhody vo finančnom hospodárení domácnosti. V súčasnosti už manželia v spoločnej domácnosti nebývajú. Manželka býva s deťmi v byte, ktorý patrí manželom, manžel sa odsťahoval do domácnosti svojej matky.
13. Manželka (matka maloletých) nepracuje z dôvodu potreby starostlivosti o maloletých. Poberá opatrovateľský príspevok 270,- EUR na maloletého H. a prídavok na obe maloleté deti v sume 47,04 EUR. Za byt platí 201,- EUR mesačne. Ďalšie náklady súvisiace s bývaním sú podľa jej vyjadrenia 300,- až 400,- EUR mesačne. Maloletí sú v jej osobnej starostlivosti nepretržite od odchodu otca zo spoločnej domácnosti. Aj predtým vykonávala prevažnú časť osobnej starostlivosti ona.
14. Manžel (otec maloletých) je od 3.9.2015 zamestnaný v spoločnosti TECHNOL development, s.r.o. ako robotník, kooperátor, jeho čistý mesačný príjem je 500,-EUR. Po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti odišiel bývať k svojej matke, ktorá býva v prenajatom byte a ktorej na bývanie prispieva sumou 250,-EUR mesačne. Jeho ďalšie náklady sú cca 30,-EUR za telefón a 20,-EUR na pohonné hmoty do požičaného motorového vozidla, ktorým odchádza do práce. Dňa 24.8.2016 sa manžel zároveň zamestnal v spoločnosti TuCon, a.s., pracuje na Islande pri razení tunelov. Pracovná zmluva ja uzavretá na dobu určitú, do 31.12.2016. Jeho čistá mesačná mzda za mesiac september 2016 bola 2.707 EUR.
15. Maloletá V. je v starostlivosti detského psychiatra, trpí syndrómom ADHD - hyperkinetickou poruchou. Navštevuje šiesty ročník základnej školy. Jej vzdelávanie je integrované. Výdavky, ktoré na ňu matka vynakladá súvisia s jej školskou dochádzkou a zabezpečením stravovania, oblečenia, obuvi a hygieny. Naposledy jej matka musela kúpiť veci za 70,- EUR. Maloletý H. má diagnostikovaný Hyperkinetický syndróm a je u neho podozrenie na autizmus. H. musí matka kupovať stravu osobitne. Nie všetko jedlo chce jesť, niektoré odmieta, súvisí to s jeho diagnózou. Náklady na maloletého sú na začiatku školského roka najvyššie, napríklad len za pracovné zošity pre maloletého musela matka uhradiť 20,- EUR. Bude mu potrebné kúpiť mu oblečenie a obuv na zimu, matka predpokladá náklady okolo 100,- EUR. Maloletého H. musí matka sprevádzať do školy každý deň autobusom. Mesačné cestovné je okolo 20,- EUR. Na lieky pre H. vynaloží matka 10,- EUR mesačne. Podľa vyjadrenia matky, výdavky na stravu pre obe maloleté deti sú okolo 300,-EUR mesačne.
16. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
17. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
18. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
19. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
20. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
21. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
22. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
28. Podľa § 10 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku ak sa stal účastníkom ten, o koho právach alebo povinnostiach sa nekoná, súd uznesením konanie vo vzťahu k nemu zastaví.
29. V zmysle citovaných zákonných ustanovení, súd pri rozhodovaní o tom, či sú dané dôvody na rozvod manželstva musí zisťovať, či medzi manželmi existuje taký rozvrat ich manželských vzťahov, ktorý by bol trvalý a nenapraviteľný a zároveň by vylučoval ďalšie spolužitie manželov. Súd je pri zisťovaní rozvratu povinný skúmať príčiny, ktoré k tomuto rozvratu vzťahov viedli, ďalej či je daný záujem maloletého dieťaťa na rozvode manželstva a napokon to, či niektorý z manželov porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení § 18 a 19 Zákona o rodine.
30. Súd dospel k záveru, že príčin, ktoré spolupôsobili pri rozvrate manželstva účastníkov bolo viac. Spočiatku to boli najmä odlišné názory na výchovu a starostlivosť o deti pochádzajúce z manželstva, ktoré trpia psychickými ochoreniami. Uvedené nezhody postupne prerástli do konfliktov. Manžel mal zároveň zlé vzťahy s rodinou manželky. Neskôr vznikli medzi manželmi aj nezhody ohľadom finančného hospodárenia, keď manžel v mesiaci február 2015 prestal manželke prispievať na deti a domácnosť. Manželka postupne k manželovi citovo ochladla a nadobudla pocit, že v ňom už nenachádza oporu. Manžel spočiatku deklaroval, že s rozvodom nesúhlasí, nakoniec aj on dospel k názoru, že vzťahy manželov už nie je možné obnoviť a s rozvodom manželstva súhlasil.
31. Podľa názoru súdu, rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmom maloletých detí manželov. Keďže konflikty v rodine mali nepriaznivý dopad aj na psychický stav maloletých. Súd teda dospel k záveru, že manželia už spolu nevytvárajú maloletým zdravé rodinné prostredie a ďalšie trvanie manželstva by na nich mohlo mať negatívny vplyv.
32. Súd na základe vykonaného odkazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania ako manželmi sú trvalo narušené a rozvrátené. Manželstvo už nemôže plniť svoj základný účel, ktorým je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Súd preto považoval zákonné dôvody na rozvod manželstva za dané, preto návrhu manžela vyhovel manželstvo rozviedol.
33. Súd zveril maloletých do osobnej starostlivosti matke. Na tomto riešení sa účastníci ako rodičia maloletých zhodli. Zároveň podľa názoru súdu uvedené riešenie je v záujme oboch maloletých, keďže bolo preukázané, že od odchodu manžela zo spoločnej domácnosti vykonáva osobnú starostlivosť o maloletých prevažne matka. Okrem toho, vzhľadom na ich nepriaznivý zdravotný stav, matka má celý svoj režim prispôsobený starostlivosti o maloletých a táto situácia trvá už niekoľko rokov.
34. Pri úvahách o výške výživného, ktoré bude otec po rozvode manželstva obom maloletým platiť, skúmal súd možnosti a schopnosti na strane otca a oprávnené potreby na strane maloletých. V súčasnosti otec maloletých dosahuje nadštandardný príjem z práce, ktorú vykonáva v zahraničí. Z potvrdenia o príjme, ktoré súdu predložil vyplýva, že za mesiac september 2016, keď mal príjem už za celý kalendárny mesiac, bola výška jeho príjmu 2.707,-EUR. Súd otec deklaroval len výdavky v sume 300,-EUR. Aj napriek tomu, že v zamestnaní má pracovnú zmluvu len na dobu určitú, pracovný pomer sa skončí 31.12.2016 a zatiaľ nie je zrejmé, či mu ho zamestnávateľ predĺži, podľa názoru súdu, v prípade otca ide na slovenské pomery o nadštandardný príjem a súd predpokladá, že si z neho vytvorí určité rezervy aj do budúcnosti.
35. Matka maloletých požadovala výživné v sume 200,-EUR mesačne na maloletú Teréziu a v sume 150,-EUR mesačne na maloletého H.. Napriek tomu, že otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne namietol, že uvedené sumy nezodpovedajú potrebám maloletých, súd dospel k záveru, že v prípade oboch maloletých nemožno hovoriť o tom, že by ich potreby zodpovedali bežným potrebám priemerného bežného dieťaťa ich veku. Niet pochýb o tom, že v ich situácii sú niektoré zvýšené výdavky odôvodnené. Súd poukazuje napr. aj na zvýšené náklady na stravu v prípade maloletého H. ktorý z dôvodu svojho psychického ochorenia niektoré jedlá jednoducho odmieta. Okrem toho, v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Súd preto považoval matkou požadované výživné za primerané potrebám maloletých a možnostiam otca a návrhu matky v časti výživného na oboch maloletých vyhovel.
36. Otec maloletých úpravu stretávania s deťmi nepožadoval, preto súd jeho styk s maloletými ponechal na dohodu rodičov. Súd zároveň z uvedeného dôvodu zamietol návrh matky v časti, kde požadovala rozhodnúť o tom, že otec sa bude stretávať s maloletými len za jej prítomnosti.
37. Keďže najstarší syn manželov G. dovŕšil plnoletosť dňa 25.5.2016, teda ešte pred vyhlásením rozsudku, nebolo preto možné rozhodovať v jeho prípade o úprave práv a povinností rodičov na čas po rozvode. Súd preto konanie v tejto časti návrhu matky zastavil.
38. Súd zastavil konania aj v časti, kde sa matka domáhala určenia výživného na čas od 19.2.2015 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Manželka na pojednávaní vzala návrh v tejto časti prostredníctvom svojho právneho zástupcu späť.
39. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
40. V zmysle citovaného ustanovenia súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.