Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38P-388-2015.pdf
PDF · 89.21 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/388/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: G. U., B.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka
- N.. X.. Y. U., B.. XX.XX.XXXX, X. J. XXXX/XC, G., Z. Y.. V. J., AK U. U. G. J. XX, X. a otec - G. U., B.. XX.XX.XXXX, X. N. R.H. XX, Z., Z. Y.. J. Y., AK U. U. W. XX, X., o návrhu otca na uloženie výchovného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd ukladá obom rodičom maloletej G. U., B.. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie, na základe ktorého sú povinní podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na G.Q. L.-L. U. Ú. L., U. P. H. G., W. X, U. za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie ohľadom výchovy maloletej a s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodičia vo výchove.
Výchovné opatrenie sa bude realizovať najdlhšie po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
G.O. L.-L. U., W. X, U. je povinný zasielať súdu písomné správy o priebehu odborného psychologického poradenstva k poslednému dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 04.11.2015 sa otec maloletej G. domáhal, aby súd obom rodičom maloletej uložil výchovné opatrenie, a to podrobiť sa odbornému poradenstvu na G. L.-L. U. Ú.G. L., U. P. H. G., L. U., s cieľom zlepšenia schopnosti rodičov vzájomne komunikovať o výchove dieťaťa a s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča vo výchove.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že matka svojim konaním popiera pozíciu a dôležitosť otca v živote maloletej a rozhoduje o maloletej samostatne, odvolávajúc sa na súdne rozhodnutie o zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti. Matka sa snaží otca v živote maloletej nahradiť jej súčasným partnerom, ktoré správanie matky považoval za nemiestne a nezohľadňujúce záujem maloletej. Mal za to, že matka uprednostňuje svoje záujmy pred záujmami maloletej G., o čom svedčia napríklad aj matkine telefonáty maloletej v čase, keď je s otcom a ktoré sú plné citového vydierania. Vo svojom návrhu poukázal na viacero situácii, ktoré demonštrujú prístup matky k postaveniu otca v živote maloletej, napr. pobyt maloletej v nemocnici v septembri 2015, porušovanie informačnej povinnosti ohľadom maloletej zo strany matky, zmena predškolského zariadenia u maloletej, objednanie maloletej na kontrolu k lekárovi, návšteva lekárov, zmena trvalého bydliska na strane maloletej a pod.) Otec sa snažil s matkou na zmene jej prístupu dohodnúť, avšak neúspešne. Zo strany matky taktiež dochádza k bráneniu v realizácii styku otca s maloletou, keď maloletá ochorie vždy v čase realizácie styku s otcom, alebo má v tom čase mimoškolské aktivity. Taktiež sa vyjadril k priebehu preberania a odovzdávania maloletej G., ktoré označil za nevhodné a stresujúce. Situácia medzi rodičmi a partnerom matky vyústila až do toho, že otec musel
realizovať preberanie a odovzdávanie maloletej za účasti súkromnej bezpečnostnej služby, čím ataky a provokácie zo strany partnera matky, k u ktorým dovtedy dochádzalo, smerovali na tohto človeka a otec s maloletou mali pokoj. Poukázal na to, že maloletá sa diametrálne odlišne správa v prítomnosti každého z rodičov, čo nie je správne a z ktorého dôvodu je aj výchovné opatrenie potrebné. Spôsobom popísaným vyššie pritom matka jedná s otcom bežne, snaží sa vytesniť otca zo života maloletej, permanentne robí otcovi schválnosti, šikanuje a obmedzuje ho vo výkone jeho rodičovských práv. Od počiatku súdnych konaní sa otec snaží vychádzať matke v ústrety, avšak v súčasnosti nevidí iné východisko pre riešenie trvajúceho komunikačného problému, ako uloženie výchovného opatrenia, ktoré považuje za súladné so záujmom maloletej.
3. Matka maloletej s návrhom otca nesúhlasila a navrhla súdu, aby ho v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. Nebola si vedomá toho, že by konala alebo sa správala spôsobom popísaným otcom v návrhu, keďže otca maloletej plne akceptuje. Mala za to, že je to práve otec maloletej, ktorý neustále popiera osobu matky, čo je zrejmé aj z jeho komunikácie s matkou. Opakovane tvrdí, že mu matka bráni v jeho otcovských právach, vyhráža sa vyvoláva konflikty a dohoda s ním nie je možná. Poprela, že by otcovi bránila v styku s maloletou, styk otca s maloletou sa realizuje presne v zmysle rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 51P/9/2015. Vyjadrila sa i k otcom popísaným situáciám v návrhu, napr. telefonáty s maloletou v čase realizácie styku s otcom, zmena škôlky na strane maloletej a správanie sa otca v tejto súvislosti, zdravotná starostlivosť na strane maloletej G., hospitalizácia maloletej v 09/2015 a pod. Postoj otca maloletej k osobe partnera matky označila za prejav žiarlivosti a poukázal na to, že otec sa musí naučiť rešpektovať situáciu, že matka spolu s maloletou žijú v spoločnej domácnosti s partnerom matky, ktorý má v živote maloletej G. taktiež svoju úlohu. Poukázala tiež na správanie sa otca, ktorý neustále zaťažuje škôlku maloletej, vytýka im hygienu, pozýva učiteľku i riaditeľku škôlky na súkromné stretnutia, kontroluje dochádzku maloletej, spochybňuje detskú lekárku maloletej a pod. Maloletú G. si otec vyzdvihuje za prítomnosti člena bezpečnostnej služby, ktorú si najal, čo sa maloletej ťažko vysvetľuje. Správanie otca maloletej označila za neúnosné, keď otec požaduje zo strany matky výlučne plnenie rodičovských povinností, bez akejkoľvek akceptácie a tolerancie toho, že je matkou maloletej G. a má aj práva, nielen povinnosti. Vyjadrila sa i k možnej spolupráci rodičov so sanačným programom W. a tiež s T.. V. Š., kde sa zúčastnila dvoch sedení, na ktorých boli dohodnuté medzi rodičmi nejaké veci, ktoré sa mali pri najbližšej realizácii styku otca s maloletou dodržiavať, avšak tieto neboli dodržané zo strany otca. Taktiež uviedla, že otec nepreberá a neodovzdáva maloletú riadne, keď na maloletú čaká v aute, nepríde ani k vchodovým dverám a taktiež ju riadne matke po ukončení styku neodovzdá. Priznala, že má veľký problém v komunikácii s otcom maloletej, ktorý nedvíha telefón, neodpisuje na e- maily, nepreberá poštu a pod. Vyslovila však presvedčenie, že komunikácia medzi rodičmi maloletej je síce narušená, avšak nedosahuje takú úroveň, ktorá by ohrozovala práva dieťaťa a otca, spočívajúce v ich stretávaní sa alebo rozvíjaní ich vzájomného vzťahu, o čom svedčí i tá skutočnosť, že matka nebola nikdy na akékoľvek porušovanie práv otca upozorňovaná a ani je nikdy nebolo nič také vytýkané.
4. Právna zástupkyňa otca poukázala na to, že výchovné opatrenie je potrebné nielen za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, ale aj za účelom akceptácie druhého rodiča vo výchove maloletej, v čom je najväčší problémy, čo potvrdil i návrh matky maloletej na zúženie styku otca s maloletou a rovnako tak i konanie matky pred podaním návrhu, kedy dlhodobo navštevovala s maloletou detskú psychologičku, pričom otcovi o tom neposkytla informáciu. Otec je pritom otcom aktívnym, už rok sa dožaduje riešenia rodinných problémov pod odborným dohľadom a správanie matky považoval za účelové.
5. Právna zástupkyňa matky mala za to, že nie je daný dôvod na uloženie výchovného opatrenia. Otec maloletej si protirečí a situácie, ktoré sa odohrali vykladá subjektívne, bez ich preukázania. Matka sa snažila poukázať na to, že síce komunikácia medzi rodičmi nie je ideálna, nedosahuje takú úroveň, ktorá by bola na úkor maloletej G.. Rodičovské práva a povinnosti otca sú zachované a zo strany matky nie sú porušované. Subjektívny pocit otca, že ho matka neakceptuje ako rodiča maloletej sa nezakladá na pravde, rozsudok súdu upravujúci výkon rodičovských práv a povinností sa riadne dodržiava. Skutočnosť, že otec sa nevie vyrovnať s rozvodom rodičov maloletej ako takým, nie je dôvodom pre uloženie výchovného opatrenia v zmysle návrhu.
6. Kolízny opatrovník doporučil súdu uložiť rodičom výchovné opatrenie, a to povinnosť zúčastniť sa psychologického poradenstva na G. L. - L. Ú.L. U.. Podrobne sa vyjadril k spolupráci s rodičmi maloletej G. od podania prvého návrhu na tunajšom súde, pričom z dôvodu problémov medzi rodičmi
bol týmto doporučený tak sanačný program organizácie W.Ú., ako aj možnosť odborného poradenstva na referáte Úradu, pričom matka sa priklonila k druhej možnosti. O priebehu tohto poradenstva založil do spisu písomnú správu datovanú dňom 15.06.2016. Obaja rodičia dlhodobo avizujú Úradu problémy a opakovane žiadajú o pomoc, či už pri odovzdávaní a preberaní maloletej G., pri akceptovaní druhého rodiča vo výchove, pri prijímaní nového partnera matky a pod. Z uvedených dôvodov mal za to, že uloženie výchovného opatrenia je potrebné.
7. Matka navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedka, jej partnera T. T., ktorý dôkaz súd nevykonal, nakoľko mal za to, že skutkový stav je z dovtedy vykonaného dokazovania riadne zistení a vypočutie partnera matky by neprinieslo závažné informácie, odlišné od tých, ktoré už boli zistené počas konania.
8. Súd sa oboznámil s návrhom otca zo dňa 04.11.2015 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, vyjadrením matky k návrhu zo dňa 10.11.2015 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, podaním matky zo dňa 07.06.2016, správou Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Senec zo dňa 15.06.2016 a správou Súkromnej materskej škôlky V. zo dňa 07.11.2016. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
9. Rozsudkom zo dňa 25.06.2015, č. k. 51P/9/2015 - 131 v spojení s opravným uznesením zo dňa 27.08.2015, č. k. 51P/9/2015 - 159 tunajší súd manželstvo rodičov maloletej rozviedol a na čas po rozvode manželstva zveril maloletú G. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej a zároveň upravil styk otca s maloletou G.. Rozsudok v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 14.08.2015.
10. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 04.05.2016 sa matka maloletej G. domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletou v zmysle jeho zúženia. Návrh bol zapísaný pod sp. zn. 37P/126/2016. Vo veci nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté.
11. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 24.08.2016 sa otec maloletej G. domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, počnúc a končiac vždy štvrtkom o 16,00 hod., pričom úpravu výkonu osobnej starostlivosti o maloletú počas prázdnin a sviatkov navrhol ponechať v zmysle úpravy obsiahnutej v rozhodnutí tunajšieho súdu vyhláseného pod sp. zn. 51P/9/2015.
12. Uznesením zo dňa 06.09.2016, č. k. 37P/233/2016 - 22 tunajší súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
13. Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
15. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
16. Súd po vykonanom dokazovaní a po oboznámení sa so skutkovým stavom prípadu dospel k záveru, že v danom prípade je vhodné a žiaduce uložiť obom rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, ktorého úlohou bude poskytnúť im potrebnú pomoc a vedenie, aby boli schopní skorigovať svoje správanie a postoje tak, aby vedeli spolu konštruktívne komunikovať ohľadom starostlivosti o maloletú G. a predovšetkým, aby akceptovali nezastupiteľnú úlohu a postavenie druhého rodiča vo výchove maloletej, ktorá schopnosť u oboch rodičov absentuje.
17. Každý z rodičov maloletej G. v chápaní svojich rodičovských práv zachádza do krajností, otec maloletej ako rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti má za to, že matka ako rodič vykonávajúci osobnú starostlivosť o dieťa, je voči nemu povinná plniť si svoje rodičovské povinnosti v rozsahu a spôsobom, ktorý je v niektorých momentoch šikanózny a zachádza do absurdných situácií (stanovisko súkromnej škôlky V., ktoré muselo zariadenie vydať z dôvodu správania sa oboch rodičov ohľadom účasti maloletej na akcii organizovanej týmto zariadením, situácie pri preberaní a odovzdávaní maloletej, objednávanie maloletej k lekárovi a pod.) Na strane druhej matka ako rodič, ktorý má dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti má za to, že ona je tým rodičom, ktorý rozhoduje o záležitostiach maloletej a otec je len strohým prijímateľom informácií, bez aktívnej možnosti akokoľvek rozhodnutia matky ovplyvniť, čo rovnako nie je v súlade s postavením matky ako rodiča vykonávajúceho faktickú starostlivosť o maloletú. Jedná sa pritom o situácie, ktoré sú v živote maloletého dieťaťa bežné a ktoré, ak by rodičia boli voči sebe schopní aspoň minimálnej tolerancie, bolo možné riešiť bez akýchkoľvek obštrukcií a teatrálností, ku ktorým sa obaja rodičia uchyľujú. Je nutné konštatovať, že správanie sa rodičov maloletej je doposiaľ poznačené ich partnerskou minulosťou, čo spôsobuje, že nie sú schopní byť k sebe vždy korektní a správať sa tak, aby nespôsobovali maloletej G. zbytočný stres, čo si zjavne ani jeden z nich neuvedomuje. Každý z rodičov je presvedčený, že ten jeho postoj a správanie je pre maloletú najvhodnejšie a druhý rodič by sa tomu mal prispôsobiť, ani jeden z nich si nedokáže priznať, že ani to jeho správanie nie je súladné so záujmom maloletej a že pre budúci zdravý vývin maloletej je nevyhnutné ho skorigovať; uvedené žiada každý z rodičov výlučne len od druhého rodiča. Obaja rodičia sa pritom správajú spôsobom, ktorý prináša maloletej G. zmätok a stres, keď sa musí vysporiadať a hlavne zaujímať stanovisko ku skutočnostiam, ktoré jej veku a prežívaniu vôbec neprináležia. Maloletá G. má silné citové väzby k obom svojim rodičom a ani jedného z nich nechce raniť, keďže ale medzi rodičmi maloletej pretrvávajú výrazné negatívne emócie a z toho prameniace diametrálne odlišné postoje vo vzťahu k výkonu ich rodičovských práv a povinností, na strane maloletej dochádza k mimoriadne stresujúcej situácii, kedy sa, v záujme vyhovenia obom rodičom, vždy správa v súlade s očakávaniami toho rodiča, s ktorým práve je. Vzhľadom k diametrálne odlišným postojom oboch rodičov vo vzťahu k postaveniu druhého rodiča v živote maloletej je zrejmé, že táto disharmónia bude mať v živote maloletej ďalekosiahle negatívne následky, čo si zjavne ani jeden z rodičov neuvedomuje. Celkové životné podmienky na strane oboch rodičov umožňujú, aby maloletá mohla nielen riadne prospievať po všetkých stránkach, ale si čas s každým z rodičov plnohodnotne užiť, namiesto toho je nie sú dopriate ani také obyčajné veci ako stretávanie sa s druhým rodičom bez sprievodných negatívnych okolností, ktoré vytvárajú obaja rodičia (nie len jeden z nich). Je nevyhnutné, aby si to rodičia maloletej bezodkladne uvedomili, prestali mať za to, že postoj druhého rodiča je ten nesprávny a obaja ustúpili zo svojich pozícií, postojov a názorov.
18. Súd apeluje na oboch rodičov, aby k uloženej povinnosti pristupovali zodpovedne, so všetkou vážnosťou a využili poskytnutý priestor k vyriešeniu svojich vzájomných vzťahov a problémov, ktoré sú medzi nimi evidentne prítomné tak, aby účasť oboch rodičov na živote maloletej bola bezproblémová, kontinuálna a pre maloletá prospešná.
19. Súd uložil povinnosť podrobovať sa tomuto poradenstvu po dobu najdlhšie 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, keďže konkrétny čas, po ktorý má a bude poradenstvo trvať nie je možné určiť, keď nie je možné predvídať vývoj a postup poskytovaného poradenstva. Stanovená dĺžka časového obdobia, po ktoré sa má poradenstvo maximálne poskytovať je daná tou skutočnosťou, že ak nedôjde k aspoň čiastočnej náprave a korekcii v tomto časovom horizonte, nie je reálny predpoklad, že by k tomu došlo pri dlhšom časovom období.
20. Súd uložil Referátu poradensko - psychologických služieb v U., ktorý bude toto poradenstvo poskytovať, povinnosť zasielať súdu v pravidelných mesačných intervaloch písomné správy, aby mal súd pravidelné informácie o tom, ako poradenstvo prebieha a v prípade potreby korigovať ďalší postup.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na podklade § 357 ods. 2 CSP v spojení s § 59 ods. 1 CMP, podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V Bratislave, dňa 08. novembra 2016