Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6C-111-2016.pdf
PDF · 83.92 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/111/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému Ľ. S., J.. XX. XX. XXXX, G. N. H. XXX/X, o zaplatenie 88,70 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Písomným návrhom zo dňa 11. 05. 2016 žalobca žiadal, aby súd platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 88,70 eur a nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku 16,50 eur. Žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 29. 05. 2013 uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. 0330007352 - Farbička (č. návrhu 9812012058) so začiatkom poistenia 30. 05. 2013 a s mesačným poistným obdobím (ďalej len „Poistná zmluva“). Na základe poistnej zmluvy bol žalovaný povinný platiť žalobcovi poistné vo výške 23,50 eur, so splatnosťou vždy 30. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný zaplatil poistné do 29. 07. 2013 a za ďalšie poistné obdobie už poistné nezaplatil. V zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistná zmluva zanikla dňa 22. 11. 2013. V zmysle ustanovenia § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka má poistiteľ právo na poistné za dobu do zániku poistenia, čo v danom prípade predstavuje za obdobie od 30. 07. 2013 do 22. 11. 2013 sumu 88,70 eur.
2. Na základe tohto žalobného návrhu súd rozhodol dňa 25. 05. 2016 platobným rozkazom č. k. 6C/111/2016-17, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel.
3. V zákonnej lehote podal žalovaný proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že vo veci nie je pasívne legitimovaný. Tvrdil, že nikdy neuzatvoril so žalobcom poistnú zmluvu, pričom podpisy na tejto zmluve nie sú jeho. Keďže on túto poistnú zmluvu neuzatvoril, na jej uzatvorenie v jeho mene nedal súhlas manželke, ani o uzavretí nevedel, žiadal platobný rozkaz zrušiť a žalobu zamietnuť. Nakoľko odôvodnený odpor proti platobnému rozkazu bol podaný za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v súlade s ustanovením § 174 ods. 2 O. s. p. podaním odporu sa platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie.
4. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
5. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
6. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
7. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
8. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
9. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
10. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 35 ods. 1 Obč. zák., prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
13. Podľa § 40 ods. 1, ods. 3 Obč. zák. (1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. (3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. 14. Podľa § 788 ods. 1 Obč. zák., poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
15. Podľa § 790 písm. b/ Obč. zák., poistiť možno najmä b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).
16. Podľa § 791 ods. 1 Obč. zák., pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
17. Žalovaný vo svojej výpovedi zotrval na tom, že so žalobcom Poistnú zmluvu neuzatvoril, pričom na predloženej zmluve nie je vyznačený jeho podpis, ale podpis jeho bývalej manželky. Žalovaný pripustil, že bol prítomný pri rokovaní medzi jeho vtedajšou manželkou Z. S. a zástupkyňou žalobcu L. J.. Poistku pre obide ich deti, t. j. I. M. P., uzatvárala jeho manželka, on s pani J. o poistnej zmluve, ktorá je predmetom tohto konania, nehovoril, hovoril s ňou možno o iných veciach, pretože L. J. robila aj pre Provident a tam mal nejaké zmluvy.
18. Žalobca zotrval na podanej žalobe a na preukázanie dôvodnosti navrhol vypočuť svedkyne Z. S. M. L. J.. S návrhom na vypočutie týchto dvoch svedkýň sa stotožnil aj žalovaný.
19. Súd vo veci vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalovaný je v Poistnej zmluve označený ako poistník, pričom poistenou osobou bol P. S.. V mene žalobcu konala, ako finančná agentka, L. J.. V poistke k poistnej zmluve žalobca uviedol ako deň uzavretia poistnej zmluvy dátum 29. 05. 2013, začiatok poistenia dňa 30. 05. 2013; ako koniec poistenia je uvedený dátum 29. 05. 2028 a u baby karty dátum 22. 11. 2018. V zmysle Poistnej zmluvy malo byť
poistné platené mesačne vo výške 23,50 eur. Listom zo dňa 18. 10. 2013 žalobca upozornil žalovaného, že k Poistnej zmluve eviduje nezaplatené poistné vo výške 23,50 eur s tým, že v prípade nezaplatenia poistného, do jedného mesiaca od doručenia tejto výzvy poistenie zanikne - výzva bola doručená žalovanému dňa 22. 10. 2013. Listom zo dňa 18. 12. 2013 žalobca oznámil žalovanému, že v dôsledku nezaplatenia poistného aj napriek výzve, poistné zaniklo dňom 22. 11. 2013 a zároveň žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného poistného ku dňu zániku poistenia vo výške 88,70 eur. V konaní bolo nesporné, že žalovaný uvedenú čiastku nezaplatil.
20. Na preukázanie tvrdenia žalovaného súd vypočul navrhnuté svedkyne Z. S. M. F.. L. J.. Svedkyňa Z. S. potvrdila obranu žalovaného, že na Poistnej zmluve (na návrhu zo dňa 29. 05. 2013 so začiatkom poistenia 30. 05. 2013) v kolónke „podpis poistníka“ nie je vyznačený podpis žalovaného, ale túto listinu podpísala svedkyňa. Svedkyňa potvrdila, že všetky podpisy v kolónke „podpis poistníka“ sú na návrhu poistnej zmluvy vyznačené jej rukou. Čiastočne spochybnila len podpis v časti „poistená osoba - dieťa“, kde došlo k oprave rodného čísla. Vypočutím svedkyne Z. S. bolo zistené, že žalovaný mal vedomosť o tom, že budú v prospech ich maloletých detí uzavreté nové poistné zmluvy, čo mala sprostredkovať práve F.. J.. Žalovaný mal byť aj prítomný pri rokovaní, ale zmluvu ako takú už nepodpísal. Svedkyňa si už nepamätala okolnosti, za ktorých došlo k podpísaniu návrhu poistnej zmluvy zo dňa 29. 05. 2013, ale jednoznačne uviedla, že všetky podpisy na tejto listine boli vyhotovené jej rukou. Poukázala najmä na to, že ona písmeno „S.“ v priezvisku vždy začína písať oblúčikom zospodu a takto boli vyznačené aj všetky podpisy na Poistnej zmluve, resp. na návrhu. Výpoveď žalovaného a svedkyne Z. S. nebola vyvrátená ani výpoveďou svedkyne F.. L. J., ktorá v mene žalobcu uzatvárala poistnú zmluvu. Táto si totiž, vzhľadom na odstup času, už nepamätala na okolnosti, za ktorých došlo k podpísaniu týchto listín. Svedkyňa potvrdila, že rokovala so žalovaným, aj s jeho vtedajšou manželkou Z. S. u nich doma a v ich prítomnosti bola vypracovaná aj ponuka poistných zmlúv, pravdepodobne v notebooku. Svedkyňa však nevedela, kedy došlo k vytlačeniu uvedených listín a kedy a za akých okolností, akým spôsobom boli tieto listiny podpísané.
21. Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach mal súd preukázané, že žalovaný nepodpísal návrh poistnej zmluvy, ktorý následne žalobca akceptoval zaslaním poistky (§ 792 Obč. zák.). Uvedenú listinu podpísala svedkyňa Z. S., ktorá bola v tom čase manželkou žalovaného, ale ich výpoveďami bolo preukázané, že žalovaný svedkyňu Z. S.Ú. nikdy nesplnomocnil, aby v jeho mene uzavrela túto poistnú zmluvu. Podľa § 791 Obč. zák. pre právne úkony týkajúce sa poistenia sa vyžaduje písomná forma. Poistná zmluva síce bola vyhotovená písomne, ale nakoľko žalovaný túto listinu nepodpísal, jedná sa o neplatný právny úkon (§ 40 ods. 1 Obč. zák.). Vykonaným dokazovaním bolo preto vyvrátené tvrdenie žalobcu, že uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu, takže žalobcovi nevznikol nárok na poistné v zmysle § 803 ods. 1 Obč. zák. Súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu.
22. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
23. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Podľa § 262 CSP
(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Náhradu trov konania si uplatnil iba žalobca, ktorý však v konaní nebol úspešný. Žalovaný, ktorý mal v konaní plný úspech, si trovy neuplatnil, pričom zo spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú, a preto súd stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.