Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24Cb-269-2008.pdf
PDF · 245.17 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/269/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Monikou Školníkovou v spore žalobcu: E Foto s.r.o., Vodičkova 682/20 Praha 1 - Nové Město, Česká republika, IČO: 264 15 488, vo veci organizačnej zložky: E Foto s.r.o., organizačná zložka, Bradáčova 7 Bratislava, IČO: 31 813 224, zastúpeného advokátom JUDr. Evou Cubinkovou konajúcou v mene spoločnosti Advokátska kancelária Cubinková, s.r.o., Mickiewiczova 2 Bratislava, IČO: 47 246 910 proti žalovanému: AUPARK a.s., Einsteinova 18 Bratislava, IČO: 47 240 377, zastúpenému advokátom Mgr. Igorom Švábym konajúcim v mene spoločnosti Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A Bratislava, IČO: 35 929 049 o zaplatenie istiny 6.124,64 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 29.10.2008 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 877.661,50 Sk (29.133,02 eura) s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania v sadzbe 15% ročne zo sumy 171.793,- Sk od 1.11.2004 do zaplatenia, zo sumy 600.000,- Sk od 1.11.2004 do zaplatenia a s úrokom z omeškania v sadzbe 14% ročne zo sumy 105.868,50 Sk od 23.2.2005 do zaplatenia z titulu nájomnej zmluvy a z titulu bezdôvodného obohatenia.
2. Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal, pričom v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.2.2009 namietal predovšetkým premlčanie uplatňovaných nárokov.
3. Písomným podaním zo dňa 19.2.2010, doručeným súdu faxom dňa 18.2.2010 a podaným na súd dňa 18.2.2010, zobral žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie 20.378,61 eura s príslušenstvom s tým, že v ďalšom konaní žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 8.754,41 eura spolu s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania v sadzbe 15% ročne zo sumy 5.702,48 eura od 1.11.2004 do zaplatenia a s úrokom z omeškania v sadzbe 14% ročne zo sumy 3.051,93 eura od 23.2.2005 do zaplatenia. Ku čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo zo strany žalobcu pred začatím pojednávania vo veci samej. Žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu uplatneného nároku z titulu zhodnotenia predmetného nebytového priestoru vo výške 19.916,35 eura (600.000,- Sk) bez uvedenia dôvodu späťvzatia žaloby a v časti 462,26 eura zo žalobcom uplatneného nároku v celkovej výške 3.514,19 eura (105.868,50 Sk) z titulu plnenia poskytnutého žalobcom žalovanému vopred za užívanie predmetného nebytového priestoru za obdobie od 23.2.2005 do 31.3.2005, a to v tejto časti z dôvodu započítania vzájomných pohľadávok urobeným jednostranným úkonom žalobcu dňa 10.7.2009.
4. Písomným podaním zo dňa 2.7.2010, podaným na súd dňa 8.7.2010, žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zobral žalobu späť čiastočne v časti uplatňovaných úrokov z omeškania s tým, že v ďalšom konaní žalobca trval na nároku na zaplatenie istiny 8.754,41 eura spolu s 10% ročným úrokom z omeškania od 14.2.2009 do zaplatenia, čo žalobca odôvodnil tým, že žaloba bola doručená žalovanému dňa 12.2.2009, splatnosť žalobcom uplatnených pohľadávok tak nastala dňom 13.2.2009 a žalovaný sa dostal do omeškania dňom 14.2.2009. K tomuto čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo zo strany žalobcu po začatí pojednávania vo veci samej a súd následne vyzval právnu zástupkyňu žalovaného, aby písomne oznámila súdu, či žalovaný súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby v časti uplatňovaných úrokov z omeškania, avšak právna zástupkyňa žalovaného sa k tejto výzve súdu nevyjadrila.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím právnych zástupcov sporových strán, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.
6. Medzi právnym predchodcom žalovaného - obchodnou spoločnosťou AUPARK a.s. Bratislava, IČO: 35 781 939 ako prenajímateľom a obchodnou spoločnosťou SLOV-KAUFRING spol. s r.o. Bratislava, IČO: 31 345 000 ako nájomcom bola dňa 14.11.2001 uzavretá v písomnej forme zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bol nájom nebytových priestorov s označením 178 o celkovej výmere 38,25 m? nachádzajúcich sa na prvom nadzemnom podlaží (prízemí) Bratislava Shopping Center (ďalej len BSC). Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to 15 rokov, pričom táto doba mala začať plynúť dňom zahájenia prevádzky BSC pre verejnosť. Termín zahájenia bol stanovený na deň 14.11.2001. Nájomca mal právo predĺžiť dobu nájmu o 5 rokov za podmienok, ktoré mali byť dohodnuté dodatkom k tejto zmluve s tým, že nájomca musel prenajímateľovi písomne oznámiť uplatnenie opcie najneskôr 18 mesiacov pred uplynutím doby nájmu, inak toto právo nájomcovi zaniká. Článok 4 predmetnej zmluvy obsahoval dohodu zmluvných strán o nájomnom, pričom základné nájomné za celý predmet nájmu bolo dohodnuté vo výške 4.174,80 eura za každý štvrťrok nájmu (t.j. 3 mesiace) a bolo splatné v slovenských korunách podľa podmienok uvedených ďalej v zmluve. Základné nájomné za obdobie odo dňa zahájenia do konca prvého kalendárneho štvrťroka trvania nájmu, určené v eurách, malo predstavovať súčin denného nájomného (jedna deväťdesiatina štvrťročného nájomného) a počtu kalendárnych dní tohto plateného obdobia, pričom prenajímateľ mal vystaviť a doručiť nájomcovi faktúru na základné nájomné za prvé obdobie nájmu do siedmich dní od zahájenia a nájomca ju mal uhradiť v slovenských korunách do termínu splatnosti tejto faktúry prevodom na účet prenajímateľa uvedený vo faktúre. Základné nájomné za ďalšie obdobie nájmu mal nájomca platiť štvrťročne v slovenských korunách na účet prenajímateľa vždy do pätnásteho kalendárneho dňa mesiaca predchádzajúceho platenému štvrťročnému obdobiu na základe faktúry vystavenej prenajímateľom s tým, že prenajímateľ mal doručiť nájomcovi faktúru vždy do siedmeho kalendárneho dňa mesiaca predchádzajúceho platenému obdobiu. Predmetná zmluva obsahovala tiež dohodu zmluvných strán o nájomnom z obratu.
7. Podľa článku 5, ods. 5.1. predmetnej zmluvy nájomca zložil (odovzdal) prenajímateľovi (na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX v Tatra banke) na základe bodu 1 Záverečných ustanovení Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov v slovenských korunách preddavok na nájomné vo výške 4.174,80 eura, to jest podľa kurzu NBS platného v deň podpísania Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov sumu 178.222,- Sk.
8. Podľa článku 5, ods. 5.2. predmetnej zmluvy preddavok spolu s príslušenstvom je určený na úhradu základného nájomného za posledný štvrťrok nájmu. Zmluvné strany sa dohodli, že preddavok bude súčasne v celej svojej výške (aj s príslušenstvom) slúžiť na zabezpečenie všetkých peňažných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi, a to nižšie uvedeným spôsobom.
9. Podľa článku 5, ods. 5.3. predmetnej zmluvy v prípade, ak nájomca nesplní včas svoje záväzky prevzaté touto zmluvou, alebo ich splní iba čiastočne, je prenajímateľ oprávnený (nie však povinný) uspokojiť jednostranným úkonom svoju pohľadávku zo zloženého preddavku, a to do výšky nájomcovho nesplneného záväzku (vrátane príslušenstva). Použitie preddavku (jeho časti) takýmto spôsobom (a to najmä na úhradu akejkoľvek zmluvnej pokuty, nájomného alebo prevádzkových nákladov, ktoré nájomca prenajímateľovi včas neuhradil) oznámi prenajímateľ nájomcovi písomne.
10. Podľa článku 5, ods. 5.4. predmetnej zmluvy vždy keď preddavok (alebo jeho časť) bude použitý prenajímateľom na uspokojenie jeho pohľadávky v zmysle predchádzajúceho bodu, alebo vždy keď
suma nájomcom (v Sk) zloženého (prípadne i doplneného v zmysle nižšie uvedeného) preddavku (bez príslušenstva) pri prepočítaní na eurá podľa aktuálneho kurzu NBS klesne o viac ako o desať percent oproti sume 4.174,80 eura, nájomca je povinný automaticky a bezodkladne doplniť v slovenskej mene zložený preddavok. Preddavok nájomca dopĺňa v Sk v takej výške, aby sa celá suma preddavku (bez príslušenstva) v Sk po doplnení rovnala sume 4.174,80 eura podľa kurzu NBS platného v deň poukázania doplnku.
11. Podľa článku 5, ods. 5.5. predmetnej zmluvy preddavok na nájomné (aj s príslušenstvom) sa použije na úhradu základného nájomného za posledný štvrťrok nájmu za predpokladu, že preddavok (bez príslušenstva) pri prepočítaní na eurá podľa kurzu NBS platného v deň skončenia nájmu predstavuje 4.174,80 eura a pokiaľ má nájomca splnené všetky záväzky voči prenajímateľovi. V takomto prípade základné nájomné za posledný štvrťrok nie je určené vo výške podľa čl. 4 a čl. 7 zmluvy, ale vo výške riadne doplneného preddavku a jeho príslušenstva.
12. Podľa článku 6, ods. 6.1. predmetnej zmluvy prevádzkové náklady znášajú nájomcovia v BSC a uhrádzajú ich prenajímateľovi, prípadne správcovi alebo priamo tretím osobám nižšie uvedeným postupom.
13. Podľa článku 6, ods. 6.2. predmetnej zmluvy nájomca bude platiť svoj podiel na prevádzkových nákladoch v BSC (Príloha č. 5) v režime podľa nájomcovej skutočnej spotreby a/alebo podľa pomeru plochy predmetu nájmu voči celkovej úžitkovej ploche budovy BSC prenajatej tými nájomcami, ktorí platia prevádzkové náklady v tomto režime, pričom za základ pre výpočet prevádzkových nákladov týchto nájomcov je považovaná celková suma prevádzkových nákladov v BSC, znížená o prevádzkové náklady platené tými nájomcami, ktorí platia prevádzkové náklady v osobitnom režime.
14. Podľa článku 7, ods. 7.1., veta prvá a veta druhá predmetnej zmluvy ak sa nájomca ocitne v omeškaní s akoukoľvek platbou alebo preddavkom v prospech prenajímateľa v zmysle tejto zmluvy, prináleží prenajímateľovi úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS (dennej) a zmluvná pokuta vo výške jedna desatina percenta z dlžnej sumy (pokiaľ výška zmluvnej pokuty nie je v osobitných prípadoch určená inak), a to za každý deň omeškania. Tým nie sú dotknuté prípadné iné nároky prenajímateľa voči nájomcovi z titulu uvedeného omeškania, napríklad na náhradu škody.
15. Zo znenia článku 8, ods. 8.6.1. predmetnej zmluvy vyplýva, že nájomca je povinný na vlastné náklady do dňa skončenia nájmu z akéhokoľvek dôvodu a akýmkoľvek spôsobom vypratať predmet nájmu - odstrániť z predmetu nájmu akýkoľvek hmotný majetok nájomcu, odstrániť z predmetu nájmu všetky úpravy nájomcu a odborným spôsobom opraviť a odstrániť akékoľvek škody na predmete nájmu spôsobené nájomcom alebo vyprataním majetku nájomcu a odstraňovaním jeho úprav, a to tak, aby predmet nájmu v deň skončenia nájmu zodpovedal stavu (s prihliadnutím na bežné opotrebenie) pri odovzdaní predmetu nájmu do užívania nájomcovi.
16. Podľa článku 8, ods. 8.6.2. predmetnej zmluvy v prípade, ak nájomca nesplní včas svoje povinnosti vyplývajúce pre nájomcu z predchádzajúceho bodu 8.6.1., zaplatí prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške posledného fakturovaného základného nájomného a prenajímateľ má právo (nie povinnosť) vypratať predmet nájmu, odstrániť úpravy, vykonať opravy a uviesť predmet nájmu do takého stavu, v akom bol ku dňu odovzdania nájomcovi, a to všetko na náklady nájomcu. Ak tak prenajímateľ neučiní, platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že všetok takto (v zmysle bodu 8.6.1. tohto článku nájomcom včas neodstránený) majetok nájomcu v predmete nájmu sa stal zaplatením 1.000,- Sk na účet nájomcu kúpou majetkom prenajímateľa.
17. Podľa článku 9, ods. 9.3., písm. d) predmetnej zmluvy prenajímateľ môže písomne vypovedať túto zmluvu, ak nájomca viac ako tridsať dní mešká s platením nájomného alebo za služby (prevádzkové náklady) alebo s preddavkami z tohto titulu, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom.
18. Podľa článku 10, ods. 10.1. predmetnej zmluvy právne vzťahy medzi nájomcom a prenajímateľom vyplývajúce zo zmluvy sa riadia zákonom o nájme a podnájme nebytových priestorov a právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky, pokiaľ nie je v zmluve ustanovené inak.
19. Dodatkom č. 2 k predmetnej zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 7.1.2002 zmluvné strany okrem iného upravili článok 2, ods. 2.1., ods. 2.2. predmetnej zmluvy tým spôsobom, že na základe dohody zmluvných strán sa základné nájomné bude platiť raz mesačne spôsobom uvedeným v tomto článku. Základné nájomné dohodnuté v zmysle čl. 4 a čl. 7 zmluvy sa bude platiť raz mesačne vždy vopred za nasledovný kalendárny mesiac, a to vo výške jednej tretiny zmluvou dohodnutého štvrťročného základného nájomného. Nájomca sa zaväzuje zaplatiť základné nájomné v súlade s predchádzajúcou vetou najneskôr do štrnásteho dňa mesiaca predchádzajúceho príslušnému platenému mesačnému obdobiu na základe faktúry prenajímateľa. Prenajímateľ doručí faktúru nájomcovi vždy do siedmeho dňa mesiaca predchádzajúceho platenému mesačnému obdobiu.
20. Predmetným dodatkom bol upravený aj článok 6, ods. 6.1 predmetnej zmluvy tým spôsobom, že v prípade, ak je nájomca v omeškaní viac ako 15 dní s plnením akéhokoľvek peňažného záväzku voči prenajímateľovi (resp. správcovi BSC), ktorý súvisí s užívaním predmetu nájmu, prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy, pričom účinnosť odstúpenia a zánik nájmu je daný dňom doručenia písomného odstúpenia nájomcovi; pokiaľ prenajímateľ v písomnom odstúpení určí účinnosť odstúpenia a zánik nájmu na neskorší termín (po doručení), nájom zaniká v tomto určenom neskoršom termíne.
21. Dňa 1.2.2003 boli medzi právnym predchodcom žalovaného ako prenajímateľom, obchodnou spoločnosťou SLOV-KAUFRING spol. s r.o. Bratislava ako pôvodným nájomcom a žalobcom ako novým nájomcom uzavreté v písomnej forme dohoda o prevzatí dlhu a dodatok č. 3 k predmetnej zmluve o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorých bola okrem iného dohoda o zmene subjektu zmluvného vzťahu na strane nájomcu s tým, že na miesto pôvodného nájomcu nastupuje nový nájomca
- žalobca, ktorý na seba preberá všetky záväzky, povinnosti, záruky, zabezpečenia a zodpovednosť nájomcu vyplývajúce zo zmluvy o nájme nebytových priestorov. Všetky ustanovenia zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.11.2001 v znení jej zmien a dodatkov, ktoré neboli dotknuté týmto dodatkom, zostali v platnosti.
22. Faktúrou č. 640040 vystavenou dňa 31.3.2003, splatnou dňa 31.3.2003 a znejúcou na sumu 171.793,- Sk vyúčtovala obchodná spoločnosť SLOV-KAUFRING s.r.o. Bratislava, t.j. pôvodný nájomca žalobcovi dohodnutý depozit, pričom žalobca túto sumu pôvodnému nájomcovi v celosti uhradil dňa 16.5.2003.
23. Faktúrou č. 414 0632 vystavenou dňa 2.9.2004, splatnou dňa 15.9.2004 a znejúcou na sumu 257.518,- Sk právny predchodca žalovaného vyúčtoval žalobcovi základné nájomné upravené v súlade s čl. 7 bod 7.7. za obdobie 4. štvrťrok 2004 vo výške 178.131,60 Sk a dodatočné nájomné za obdobie 4. štvrťrok 2004 v sume 38.270,10 Sk, t.j. spolu 216.401,70 Sk + DPH.
24. Z predmetnej faktúry uhradil žalobca právnemu predchodcovi žalovaného dňa 16.9.2004 časť fakturovanej sumy vo výške 85.840,- Sk a zároveň sa podľa svojho vyjadrenia obsiahnutého v žalobe písomne ospravedlnil právnemu predchodcovi žalovaného, že z dôvodu udržania likvidity namiesto trojmesačného nájomného zaplatil právnemu predchodcovi žalovaného jednomesačné nájomné s tým, že ďalšie splátky nájomného uhradí právnemu predchodcovi žalovaného k 15. dňu nasledujúceho mesiaca, t.j. do 15.10.2004. Na predmetný list právny predchodca žalovaného reagoval listom zo dňa 27.9.2004, doručeným žalobcovi dňa 5.10.2004, v ktorom právny predchodca žalovaného uviedol, že list žalobcu obdržal dňa 23.9.2004, jeho obsah berie na vedomie, ale zároveň právny predchodca žalovaného upozornil žalobcu, že s termínom plnenia žalobcovho záväzku nesúhlasí.
25. Listom zo dňa 4.10.2004, doručeným žalobcovi dňa 7.10.2004, právny predchodca žalovaného odstúpil od zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.11.2001 s poukazom na čl. 6, bod 6.1. Dodatku č. 2 k zmluve o nájme nebytových priestorov, nakoľko napriek uplynutiu dohodnutej lehoty nedošlo zo strany žalobcu k splneniu záväzku z faktúry č. 4140632 splatnej dňa 15.9.2004, a to vo výške 171.678,- Sk. V zmysle predmetného listu právny predchodca žalovaného odstúpil od predmetnej zmluvy ku dňu 31.10.2004 a zároveň vyzval žalobcu, aby nebytové priestory odovzdal právnemu predchodcovi žalovaného najneskôr do 31.10.2004.
26. Dňa 19.10.2004 žalobca uhradil právnemu predchodcovi žalovaného zostávajúcu časť faktúry č. 4140632 vo výške 171.678,- Sk z titulu nájomného za mesiace november a december 2004.
27. Medzi sporovými stranami nebola sporná skutočnosť, že žalobca predmetné priestory k dátumu 31.10.2004 nevypratal, ale užíval ich naďalej, a to až do 22.2.2005. Bez akéhokoľvek podnetu zo strany právneho predchodcu žalovaného žalobca dňa 16.12.2004 uhradil právnemu predchodcovi žalovaného sumu 257.518,- Sk, ktorá podľa jeho vyjadrenia mala slúžiť ako nájomné za prvý štvrťrok roku 2005.
28. Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobca v danom konaní domáhal určenia povinnosti žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 8.754,41 eura pozostávajúcej zo sumy 5.702,48 eura (171.793,- Sk) zloženej právnemu predchodcovi žalovaného ako preddavok na nájomné podľa článku 5, ods. 5.1. zmluvy o nájme nebytových priestorov a zo sumy 3.051,93 eura (pôvodne žalobcom uplatňovaná suma 3.514,19 eura, s ktorou žalobca započítal protipohľadávku žalovaného vo výške 462,26 eura) z titulu plnenia poskytnutého žalobcom právnemu predchodcovi žalovaného vopred za užívanie predmetného nebytového priestoru za obdobie od 23.2.2005 do 31.3.2005, počas ktorého žalobca predmetný priestor neužíval, t.j. časť sumy zaplatenej žalobcom dňa 16.12.2004 vo výške 257.518,- Sk.
29. Návrhom na začatie konania podaným na Okresný súd Bratislava V dňa 20.10.2004 sa žalobca v procesnom postavení navrhovateľa domáhal voči právnemu predchodcovi žalovaného v procesnom postavení odporcu určenia, že nájomný vzťah medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporcom ako prenajímateľom založený zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.11.2001 v znení Dodatku č. 1 k nej, v znení Dodatku č. 2 k nej zo dňa 7.1.2002 a v znení Dodatku č. 3 k nej zo dňa 1.2.2003, k nebytovému priestoru č. 178 o celkovej výmere 38,25 m? nachádzajúcom sa na prvom nadzemnom podlaží (prízemí) obchodného komplexu Bratislava Shopping Center v Bratislave - Petržalke na Einsteinovej ulici č. 18 trvá aj po 31.10.2004.
30. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 13.12.2007 pod č. k. 32C/225/2004-301 návrh ako nedôvodný zamietol. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.7.2009, a to v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.5.2009 pod č. k. 2Co/118/2008-332, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
31. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.2.2009 žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne namietal premlčanie uplatneného nároku v celosti s tým, že žalovaný má za to, že zmluva o nájme nebytových priestorov dňom 31.10.2004 zanikla. V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka právo žalobcu na súdnu vymáhateľnosť časti nároku, t.j. na vrátenie časti plnenia dňom 7.10.2006 zaniklo, v dôsledku uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty, nakoľko žalobca si už v čase doručenia odstúpenia od zmluvy, t.j. dňa 7.10.2004 mohol uplatniť svoje právo na prípadné vrátenie plnenia, resp. jeho časti. V prípade poslednej platby vo výške 257.518,- Sk zrealizovanej dňa 17.12.2004 z titulu nájomného za mesiace január, február, marec 2005 žalobca už v čase zaplatenia vedel o zániku zmluvy o nájme nebytových priestorov, avšak najneskôr dňom vypratania, t.j. 22.2.2005 si mohol žalobca uplatniť svoje právo na vrátenie plnenia, resp. jeho časti, v dôsledku čoho podľa názoru žalovaného je žalobcom uplatnený nárok aj v tejto časti premlčaný s tým, že k premlčaniu došlo najneskôr uplynutím dňa 22.2.2007.
32. Na pojednávaní konanom dňa 23.2.2010 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobca domáha zaplatenia istiny 8.754,41 eura s príslušenstvom predstavujúcim zákonné úroky z omeškania, a to z titulu bezdôvodného obohatenia. Medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bola uzavretá zmluva o nájme, ku ktorej boli uzavreté tri písomné dodatky, pričom na základe dodatku č. 3 došlo ku zmene v osobe nájomcu, ktorým sa stal žalobca. Žalovaný listom zo dňa 4.10.2004 od zmluvy o nájme odstúpil, a to s účinnosťou k dátumu 31.10.2004. Žalobca na Okresnom súde Bratislava V podal žalobu o určenie trvania nájmu, ktorá však bola v plnom rozsahu zamietnutá právoplatným rozsudkom. Žalobca sa v danom konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5.702,48 eura, nakoľko táto suma ešte v slovenských korunách vo výške 171.793,- Sk bola zložená ako preddavok na nájomné v zmysle článku 5, ods. 5.1. nájomnej zmluvy, pričom po zmene v osobe nájomcu predchádzajúci nájomca túto sumu prefakturoval žalobcovi. Predmetná suma nebola žalovaným použitá na započítanie jeho prípadných pohľadávok z predmetnej zmluvy o nájme a nebola žalobcovi ani vrátená. Dňa 16.12.2004 žalobca previedol na účet žalovaného sumu 257.518,- Sk ako nájomné za prvý kvartál roku 2005. Na základe predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom Bratislava V žalobca predmetné priestory mal k dispozícii do 22.2.2005, kedy boli priestory žalovaným vypratané, a to na základe zmeňujúceho rozhodnutia krajského súdu a z toho dôvodu žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho výške nájomného za
obdobie od 23.2.2005 do 31.3.2005, čo predstavovalo celkovú sumu 3.514,19 eura, ktorá bola znížená v dôsledku jednostranného započítania v časti 462,26 eura voči pohľadávke žalovaného z titulu trov konania priznaných právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 32C/225/2004, v dôsledku čoho predstavuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto časti sumu 3.051,93 eura.
33. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 23.2.2010 uviedla, že žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznáva, a to jednak z dôvodu doterajšej obrany založenej na námietke premlčania vo vzťahu k uplatňovanej istine vo výške 3.051,93 eura, nakoľko je nesporné, že predmetná žaloba bola na súd podaná dňa 29.10.2008, pričom od 20.10.2004 prebiehalo na Okresnom súde Bratislava V konanie o určenie trvania nájomného vzťahu. Suma, ktorej vydania sa žalobca v danom konaní domáha, bola uhradená až dňa 16.12.2004, t.j. po skončení nájomného vzťahu z titulu predmetnej zmluvy o nájme, ktorý zanikol v dôsledku platného odstúpenia od zmluvy zo dňa 4.10.2004, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 7.10.2004. Z uvedeného je zrejmé, že k plneniu zo strany žalobcu došlo až po odstúpení od zmluvy, čo vylučuje aplikáciu Obchodného zákonníka na daný prípad, ale je potrebné aplikovať výlučne Občiansky zákonník, keďže v danom prípade išlo o plnenie bez právneho dôvodu. S poukazom na tieto skutočnosti je nárok žalobcu premlčaný, nakoľko nebol súdu doručený v rámci plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty v zmysle Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o uplatnenú sumu 5.702,48 eura, ktorá bola žalobcom uhradená ešte pred odstúpením od zmluvy ako preddavok na nájomné, voči tejto žalovaný započítal svoje nároky z titulu zmluvnej pokuty s odkazom na článok 8.6, odseky 8.6.1. a 8.6.2., ako aj nároky z titulu prevádzkových nákladov.
34. V písomnom vyjadrení zo dňa 23.3.2010, podanom na súd dňa 25.3.2010, právna zástupkyňa žalovaného bližšie špecifikovala obranu žalovaného z titulu započítania, pričom uviedla, že listom zo dňa 4.10.2004 v súlade s príslušným ustanovením Zmluvy právny predchodca žalovaného ako prenajímateľ odstúpil od Zmluvy a súčasne vyzval žalobcu na odovzdanie užívaných nebytových priestorov najneskôr do 31.10.2004. Zmluva zanikla a v zmysle bodu 8.6.1. Zmluvy žalobca bol povinný na vlastné náklady do dňa skončenia nájmu vypratať predmet nájmu - odstrániť z predmetu nájmu akýkoľvek svoj hmotný majetok, odstrániť z predmetu nájmu všetky úpravy nájomcu a taktiež odborným spôsobom opraviť a odstrániť akékoľvek škody na predmete nájmu spôsobené nájomcom alebo vyprataním majetku nájomcu a odstraňovaním jeho úprav, a to tak, aby predmet nájmu v deň skončenia nájmu zodpovedal stavu (s prihliadnutím na bežné opotrebenie) pri odovzdaní predmetu nájmu do užívania nájomcovi. Nakoľko žalobca odstúpenie od Zmluvy neakceptoval a predmet nájmu právnemu predchodcovi žalovaného dobrovoľne nevrátil a nevypratal, podľa ustanovenia bodu 8.6.2. Zmluvy žalobca bol povinný zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške posledného fakturovaného základného nájomného vo výške 5.912,89 eura (pôvodne 178.131,60 Sk). Predmetnú sumu v zmysle bodu 5.3. Zmluvy žalovaný jednostranne uspokojil zo zaplateného preddavku vo výške 5.702,48 eura a započítal v rozsahu, v akom sa vzájomne kryli, t.j. vo výške 5.702,48 eura (pôvodne 171.793,- Sk). Ďalej právna zástupkyňa žalovaného v predmetnom písomnom vyjadrení uviedla ďalšie nároky žalovaného proti žalobcovi, ktoré vznikli v súvislosti so Zmluvou, a to: a) výška podielu žalobcu ako nájomcu na vyúčtovaní spoločných prevádzkových nákladov za rok 2005 alikvótne od 1.1.2005 do 22.2.2005 v sume 759,- eur (pôvodne 22.867,- Sk) - pričom výpočet je nasledovný: náklady na 1 m?/365 dní predstavovali sumu 4.116,- Sk; žalobca v roku 2005 užíval nebytový priestor o rozlohe 38,25 m? v trvaní 53 dní, t.j. 4.116=11,28 x 53 x 38,25=22.867,- Sk b) vlastné prevádzkové náklady za obdobie od 1.11.2004 do 22.2.2005 v sume 878,21 eura pôvodne 26.457,- Sk) za skutočný odber dodávaných médií (elektrina + voda) c) náklady vynaložené v súvislosti s vyprataním predmetu nájmu (notárske poplatky) v sume 245,63 eura (pôvodne 7.400,- Sk) d) nezaplatená (nezapočítaná) časť zmluvnej pokuty vo výške 210,40 eura (pôvodne 6.338,60 Sk) e) ďalšie náklady spojené s vyprataním a náklady vynaložené na právne zastúpenie počas súdnych konaní vyvolaných žalobcom k dátumu písomného vyjadrenia vyčíslené vo výške 2.000,- eur.
35. Na preukázanie opodstatnenosti obrany žalovaného právna zástupkyňa žalovaného k predmetnému písomnému vyjadreniu zo dňa 23.3.2010 pripojila faktúru č. 414 0632 na preukázanie výšky posledného fakturovaného základného nájomného v sume 178.131,60 Sk (5.912,89 eura), list právneho predchodcu žalovaného zo dňa 23.2.2005 nadpísaný ako "Oznámenie - započítanie pohľadávok", avšak bez dokladu preukazujúceho doručenie tohto listu žalobcovi, doklad nadpísaný ako "Sumár prevádzkových nákladov za rok 2005", avšak bez dokladov preukazujúcich jednotlivé položky v ňom uvádzané a faktúru č.
50007/2005, ktorou JUDr. Peter Kriško - notár fakturoval právnemu predchodcovi žalovaného sumu 7.400,- Sk ako odmenu za notárske úkony, vrátane náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času + DPH v sume 1.406,- Sk, t.j. spolu 8.806,- Sk, avšak bez dokladu preukazujúceho zaplatenie predmetnej faktúry právnym predchodcom žalovaného, pričom je potrebné tiež uviesť, že z predmetnej faktúry nie je zrejmé, osvedčenia akej právne významnej skutočnosti sa predmetná faktúra týkala.
36. Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 2.7.2010, podanom na súd dňa 8.7.2010, k obrane žalovaného týkajúcej sa nárokov žalovaného uplatnených vo forme započítania uviedla, že žalobca vznáša námietku premlčania práva žalovaného domáhať sa od žalobcu zaplatenia (úhrady) zmluvnej pokuty podľa čl. 8, bod 8.6, ods. 8.6.2. nájomnej zmluvy zo dňa 14.11.2001 v znení dodatkov č. 1, č. 2 a č. 3, práva žalovaného vyzvať žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vyššie uvedenej a z opatrnosti žalobca vznáša aj námietku premlčania práva žalovaného započítať svoju pohľadávku voči žalobcovi z titulu zmluvnej pokuty vyššie uvedenej s akoukoľvek protipohľadávkou žalobcu voči žalovanému. Žalobca popiera, že by mu žalovaný písomne (alebo akoukoľvek inou formou) oznámil prípadné použitie ním zloženého preddavku na zápočet s protipohľadávkou žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty podľa čl. 8, bod 8.6, ods. 8.6.2. predmetnej nájomnej zmluvy, skutočnosť ktorá je zrejmá už z návrhu žalobcu zo dňa 29.10.2008. Oznámenie - započítanie pohľadávok datované dňom 23.2.2005, ktoré žalovaný priložil ako listinný dôkaz k svoju vyjadreniu zo dňa 25.3.2010, bolo prvýkrát doručené až advokátke žalobcu dňa 28.6.2010 spolu s vyššie uvedeným vyjadrením žalovaného zo dňa 25.3.2010. Zo zmluvného dojednania obsiahnutého v čl. 8, bod 8.6, ods. 8.6.2. predmetnej nájomnej zmluvy je jasné, kedy vzniká žalovanému ako prenajímateľovi nárok na zmluvnú pokutu (nájomca nesplní včas svoje povinnosti podľa bodu 8.6.1.), zmluvné strany sa však v predmetnej nájomnej zmluve nedohodli, kedy (dokedy) nájomca túto zmluvnú pokutu zaplatí, t.j. nedohodli si čas plnenia zmluvnej pokuty/jej splatnosť. Keďže zákon nijako neobmedzuje veriteľa v tom, kedy môže žiadať splnenie dlhu, je veriteľ oprávnený vyzvať dlžníka na plnenie ihneď po vzniku záväzku a dlžník sám môže plniť kedykoľvek aj bez výzvy veriteľa a veriteľ je povinný plnenie prijať. Žalovaný doposiaľ žalobcu nevyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. 8, bod 8.6., ods. 8.6.2. predmetnej nájomnej zmluvy a žalobca ju žalovanému dobrovoľne neuhradil, čím splatnosť účastníkmi konania dohodnutej zmluvnej pokuty doposiaľ nenastala. Na žalovaného zápočet datovaný dňom 23.2.2005, doručený žalobcovi dňa 28.6.2010, nemožno preto podľa právnej zástupkyne žalobcu aplikovať ustanovenie § 358 Obchodného zákonníka a žalovaným zrealizovaný zápočet je tak podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom pre rozpor s ustanovením § 359 Obchodného zákonníka. Súčasne právna zástupkyňa žalobcu v predmetnom písomnom vyjadrení uviedla, že žalobca vznáša námietku premlčania práva žalovaného domáhať sa od žalobcu zaplatenia (úhrady) všetkých pohľadávok uplatňovaných žalovaným v jeho vyjadrení zo dňa 25.3.2010.
37. Právna zástupkyňa žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 12.1.2011, doručenom súdu dňa 14.1.2011, okrem iného uviedla, že žalobca vo svojom písomnom vyjadrení popiera skutočnosť započítania, avšak napriek jeho tvrdeniam žalovaný poukazuje na fakty, že v Zmluve bola jednoznačne dojednaná možnosť započítania a v zmysle ustanovenia § 364 Obchodného zákonníka "na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky". Žalovaný nebol povinný vyzvať žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko podľa Zmluvy bol oprávnený si svoju pohľadávku jednostranne započítať a ani žiadny právny predpis mu takúto povinnosť neukladal. Obchodný zákonník neobsahuje ustanovenia ohľadne zaslania prejavu smerujúceho k započítaniu, avšak Zmluva v druhej vete bodu 5.3 na základe dohody zmluvných strán hovorí, že "použitie Preddavku takýmto spôsobom (a to najmä na úhradu akejkoľvek zmluvnej pokuty, pričom právna zástupkyňa žalovaného podotkla, že aj prípadne premlčanej, nájomného alebo Prevádzkových nákladov, ktoré nájomca prenajímateľovi včas neuhradí) oznámi prenajímateľ nájomcovi písomne". Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného iba z opatrnosti žalovaný poukazuje na skutočnosť, že na jednej strane je možné započítať aj prípadne premlčanú pohľadávku (zmluvnú pokutu) a na druhej strane je jednostranné započítanie účinné aj následným oznámením, t.j. aj za predpokladu námietky žalobcu, že vraj oznámenie o započítaní im bolo doručené až dňa 28.6.2010.
38. Rozsudkom zo dňa 11.5.2011 pod č. k. 24Cb/269/2008-213 súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 8.754,41 eura s 10%-ným ročným úrokom z omeškania od 14.2.2009 do zaplatenia zamietol z dôvodu akceptácie opodstatnenosti námietky premlčania uplatnenej žalovaným, v zostávajúcej časti súd konanie zastavil vzhľadom na čiastočné späťvzatia žaloby, priznal žalobcovi právo na vrátenie krátenej časti súdneho poplatku v sume 1.210,41 eura a určil povinnosť žalobcu nahradiť žalovanému trovy
konania v sume 2.121,24 eura. Predmetný rozsudok v časti výrokov o zastavení konania a vrátení súdneho poplatku nadobudol právoplatnosť dňa 1.7.2011. Proti výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 8.754,41 eura s príslušenstvom a proti výroku o náhrade trov konania boli podané v zákonnej lehote odvolania.
39. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 5.12.2012 pod č. k. 3Cob/334/2011-242 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 24Cb/269/2008-213 zo dňa 11.5.2011 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného uznesenia odvolací súd uviedol, že dospel k záveru, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa v obchodných veciach premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe štyroch rokov podľa § 397 Obchodného zákonníka. Vzťah medzi účastníkmi konania má nepochybne záväzkový charakter, pretože záväzky podľa § 489 Obchodného zákonníka vznikajú aj z bezdôvodného obohatenia a má obchodnoprávnu povahu, nakoľko s prihliadnutím na všetky okolnosti sa týka ich podnikateľskej činnosti, lebo obidvaja účastníci sú podnikatelia. Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra, prenájom nehnuteľností patrí medzi predmet činnosti žalovaného a spor sa týka nebytového priestoru, v ktorom žalobca vykonával jeho podnikateľskú činnosť.
40. Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 17.5.2013, podanom na súd dňa 1.5.2013, uviedla, že žalobca sa v predmetnom konaní domáha voči žalovanému zaplatenia pohľadávok s príslušenstvom z právneho titulu bezdôvodného obohatenia, a to v časti 5.702,48 eura ako odpadnutie pôvodného právneho dôvodu plnenia (zloženie preddavku na nájomné podľa nájomnej zmluvy) a v časti 3.051,93 eura ako plnenie bez právneho dôvodu (plnenie poskytnuté vopred za užívanie nebytového priestoru za obdobie od 23.2.2005 do 31.3.2005). V prípade, ak žalovaný chce byť v konaní úspešný, nesie dôkazné bremeno čo do zániku vyššie uvedených pohľadávok žalobcu, a to preukázaním všetkých podstatných skutočností: čo do existencie protipohľadávok, čo do vzniku splatnosti jeho protipohľadávok, vzniku jednostranných právnych úkonov (napr. výziev na plnenie podľa § 563 Občianskeho zákonníka k pohľadávkam riadiacim sa Občianskym zákonníkom / podľa ustanovenia § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka k pohľadávkam riadiacim sa Obchodným zákonníkom, kompenzačných prejavov, vrátane doručenia týchto prejavov vôle do dispozičnej sféry žalobcu, nastania účinkov kompenzácie (§ 581 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka) a podobne.
41. Právna zástupkyňa žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 23.10.2013, doručenom súdu dňa 24.10.2013 elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu a následne podanom na súd dňa 25.10.2013, uviedla, že medzi stranami je nesporné a je preukázané, že žalobca sa dostal do omeškania so zaplatením štvrťročného nájomného fakturovaného faktúrou č. 414 0632. Faktúra bola vystavená žalovaným na sumu 257.518,- Sk dňa 2.9.2004, doručená žalobcovi dňa 7.9.2004 a splatná dňa 15.9.2004. Dňa 16.9.2004 žalobca poukázal na účet žalovaného čiastku 85.840,- Sk, pričom zvyšnú časť fakturovaného nájomného v sume 171.678,- Sk uhradil až dňa 19.10.2004. V zmysle dohodnutých ustanovení Zmluvy žalovanému prináleží úrok z omeškania vo výške dvojnásobku základnej sadzby 4,50% (určenej NBS ku dňu omeškania), t.j. 9% ročne zo sumy 171.678,- Sk (5.698,67 eura) za obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004 (v trvaní 30 dní), čo predstavuje sumu 40,75 eura. Okrem uvedeného nároku žalovanému prináleží aj zmluvná pokuta vo výške jedna desatina percenta (0,1%) z dlžnej sumy (5.698,67 eura), a to za každý deň omeškania (30 dní), (t.j. 5.698,67 x 0,1% = 5,7 x 30 = 171), čo predstavuje sumu 171,- eur. Z doterajšieho dokazovania je medzi stranami nesporné, že žalobca ako nájomca svoj záväzok zaplatiť faktúru č. 414 0632 na sumu 257.518,- Sk so splatnosťou 15.9.2004 riadne a včas nesplnil. Žalovaný ako prenajímateľ z uvedeného dôvodu od Zmluvy účinne odstúpil (právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 32C/225/2004) a vyzval žalobcu na odovzdanie priestorov do 31.10.2004. Nájomný vzťah zo Zmluvy medzi stranami dňom 31.10.2004 zanikol. Žalobca predmet nájmu však napriek výzve žalovaného nevypratal a naďalej ich užíval až do 22.2.2005, následne bol žalovaným z predmetu nájmu vyprataný. Nakoľko žalobca svoj zmluvný záväzok - vypratať predmet nájmu a pod. podľa bodu 8.6.1. Zmluvy - nesplnil, žalovanému podľa bodu 8.6.2. Zmluvy vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške posledného fakturovaného základného nájomného, t.j. vo výške 5.912,89 eura (pôvodne 178.131,60 Sk). V zmysle Zmluvy žalobca sa zaviazal uhrádzať žalovanému prevádzkové náklady spôsobom dohodnutým v čl. 6 Zmluvy. V zmysle bodu 6.2. Zmluvy žalobca bol povinný platiť svoj podiel na prevádzkových nákladoch v AUPARKU v režime podľa nájomcovej skutočnej spotreby a/alebo pomeru plochy predmetu nájmu voči celkovej úžitkovej ploche budovy AUPARK. Vlastné prevádzkové náklady žalobcu za predmet nájmu za obdobie od 1.11.2004 do 22.2.2005, pod čím sa rozumie skutočný odber dodávaných médií (elektrina a voda),
predstavuje sumu 878,21 eura. Výška podielu žalobcu na spoločných prevádzkových nákladoch za obdobie od 1.1.2005 do 22.2.2005 je stanovená v sume 759,- eur (výpočet: náklady na 1 m? / 365 dní predstavovali sumu 4.116,- Sk, žalobca užíval priestor o rozlohe 38,25 m? v trvaní 53 dní v roku 2005, t.j. 4.116/365=11,28; 11,28x38,25=22.867,- Sk). Žalovaný listom zo dňa 4.10.2004 účinne odstúpil od Zmluvy, nájomný vzťah dňom 31.10.2004 zanikol a žalovaný už nevystavil pre žalobcu v zmysle Zmluvy ďalšiu faktúru. Žalobca má k dispozícii faktúry za prevádzkové náklady za predchádzajúce obdobia nájmu (t.j. obdobie pred 31.10.2004 a spätne), z uvedeného dôvodu sa vie relevantne vyjadriť k ich výške a spôsobu účtovania. Nakoľko však užívanie predmetu nájmu žalobcom trvalo nepretržite aj po skončení nájomného vzťahu, žalobca aj po skončení nájomného vzťahu odoberal energie (voda + elektrina), a to až do dňa vypratania nebol obmedzovaný v užívaní nájomných práv, žalovanému vzniklo právo na uhradenie nákladov s nájmom spojených. Žalobca toto právo žalovaného nikdy nespochybnil, doteraz však tieto náklady žalovanému preukázateľne neuhradil. Žalobca napriek skončeniu nájomného vzťahu a výzve žalovaného odovzdať predmet nájmu, priestory nevypratal a naďalej užíval až do dňa 22.2.2005. Následne žalovaný pristúpil k vyprataniu predmetu nájmu a u notára JUDr. Petra Kriška zabezpečil osvedčenie právne významnej skutočnosti. Náklady za osvedčenie predstavujú sumu 245,63 eura (8.806,- Sk). Žalobca cestou svojej právnej zástupkyne JUDr. Evy Cubinkovej podal návrh na Okresný súd Bratislava V na určenie trvania nájomného vzťahu a na nariadenie predbežného opatrenia. Okresný súd Bratislava V uznesením pod sp. zn. 32C/225/04 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa svojpomocného konania smerujúceho k vyprataniu žalobcu z prenajatých priestorov a uložil žalovanému znášať výkon nájomného práva až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný podal proti uzneseniu odvolanie a Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh zamietol. Právna zástupkyňa žalovaného má za to, že žalovaný bol nútený sa brániť a vynaložiť náklady na právne zastupovanie vo veci, a to za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom) a písomné podanie na súd (odvolanie) a taktiež na zaplatenie súdneho poplatku v sume 33,20 eura (1.000,- Sk). Žalobca napriek výzvam predmet nájmu nevypratal a žalovaný následne bol nútený podať návrh na vypratanie nebytového priestoru na Okresný súd Bratislava V sp. zn. 11C/226/04. Žalovanému takto vznikli ďalšie náklady za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom - rok 2004) a písomné podanie na súd (späťvzatie - rok 2005). Súdny poplatok bol súdom zrazený v sume 3,32 eura. Podľa ustanovenia § 13 ods. 6 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ak nemožno hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, základná sadzba tarifnej odmeny je jedna desatina výpočtového základu, pričom výpočtový základ na rok 2004 bol stanovený vo výške 13.602,- Sk, t.j. 1.360,20 SK za jeden úkon právnej pomoci (3x) plus režijný paušál 136,- Sk (3x). Za 3 úkony právnej pomoci v roku 2004 žalovaný si nárokuje sumu 4.080,60 Sk + 408,- Sk = 4.488,60 Sk, čo predstavuje sumu 149,- eur. Podľa ustanovenia § 11 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, pričom výpočtový základ na rok 2005 bol stanovený vo výške 15.008,- Sk, t.j. 1.154,46 Sk za jeden úkon právnej pomoci (1x) plus režijný paušál 150,- Sk (1x). Za jeden úkon právnej pomoci v roku 2005 žalovaný si nárokuje sumu 1.304,46 Sk, čo predstavuje sumu 43,30 eura. Z uvedeného vyplýva, že nároky žalovaného voči žalobcovi v zmysle vyššie uvedených skutočností sú vo výške 8.236,30 eura. Medzi stranami je nesporné, že v zmluve bola dohodnutá povinnosť žalobcu uhradiť žalovanému preddavok v slovenských korunách vo výške 171.793,- Sk (čl. 5 zmluvy), t.j. podľa prepočtu konverzným kurzom sumu 5.702,48 eura. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva účel možného použitia preddavku, osobitne však právna zástupkyňa žalovaného poukázala na ustanovenie bodu 5.3 zmluvy, v zmysle ktorého "V prípade, že nájomca nesplní včas svoje záväzky prevzaté touto zmluvou alebo ich splní len čiastočne, je prenajímateľ oprávnený (nie však povinný) uspokojiť jednostranným úkonom svoju pohľadávku zo zloženého preddavku (jeho časti), a to do výšky nájomcovho nesplneného záväzku (vrátane príslušenstva).". V zmysle bodu 5.3 zmluvy žalovaný mal právo predmetnú sumu z titulu zmluvnej pokuty uspokojiť jednostranne zo zloženého preddavku. V ďalšej časti predmetného písomného vyjadrenia právna zástupkyňa žalovaného poukázala na ustanovenie § 388 ods. 2 Obchodného zákonníka a uviedla, že na základe uvedených skutočností má žalovaný za to, že nároky žalovaného zo zmluvy do výšky nároku žalobcu z titulu preddavku v sume 5.702,48 eura (v akej sa vzájomne kryjú s nárokom žalobcu z titulu zaplateného preddavku) sú uplatnené v zmysle § 388 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vo zvyšnej časti si žalovaný uplatňuje svoje nároky voči sume 3.051,- eur zaplatenej žalobcom z titulu užívania predmetu nájmu v roku 2005 v zmysle § 388 ods. 2 Obchodného zákonníka, avšak pre opatrnosť žalovaná strana oznamuje súdu, že v prípade nemožnosti aplikácie
ustanovenia § 388 ods. 2 Obchodného zákonníka pri obrane alebo započítaní nárokov žalovaného prevyšujúcich sumu 5.702,48 eura tieto nároky žalovaného treba považovať za protinárok v zmysle ustanovenia § 404 Obchodného zákonníka.
42. K predmetnému písomnému vyjadreniu právna zástupkyňa žalovaného opätovne priložila faktúru právneho predchodcu žalovaného č. 414 0632, ktorou bolo fakturované posledné základné nájomné a faktúru č. 50007/2005 vystavenú notárom JUDr. Petrom Kriškom na sumu 8.806,- Sk, avšak opätovne bez dokladu preukazujúceho zaplatenie predmetnej faktúry právnym predchodcom žalovaného a bez dokladov relevantne preukazujúcich osvedčenia akej právne významnej skutočnosti sa predmetná faktúra týkala. Ďalej právna zástupkyňa žalovaného predložila súdu uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.1.2005 pod č. k. 4Co 373/04-143, ktorým odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26.10.2004 pod č. k. 32C 225/04-100 a rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.12.2007 pod č. k. 32C 225/04-301, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.7.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 2Co 118/08 a ktorý obsahoval okrem iného aj rozhodnutie súdu o trovách konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 32C/225/04. O trovách konania bolo konajúcim súdom rozhodnuté aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 11C/226/04, čo nesporne vyplýva z uznesenia Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.8.2005 pod č. k. 11C/226/04-124. Právna zástupkyňa žalovaného predložila súdu tiež list právneho predchodcu žalovaného zo dňa 4.10.2004 nadpísaný ako "Odstúpenie od zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.11.2001", na ktorom je potvrdené jeho prevzatie žalobcom dňa 7.10.2004, prehľad úrokových sadzieb NBS a doklad o zaplatení súdneho poplatku.
43. Ako prílohu podania zo dňa 31.10.2013, podaného na súd dňa 31.10.2013, právna zástupkyňa žalovaného predložila súdu notársku zápisnicu napísanú dňa 24.2.2005 notárom JUDr. Petrom Kriškom pod sp. zn. N 23/2005, Nz 8316/2005, NCRls 8288/2005.
44. Ako prílohu podania zo dňa 12.11.2013, podaného na súd dňa 12.11.2013, právna zástupkyňa žalovaného predložila súdu vyúčtovanie vlastných prevádzkových nákladov a vyúčtovanie spoločných prevádzkových nákladov, avšak opätovne bez relevantných dokladov preukazujúcich opodstatnenosť jednotlivých položiek uvádzaných žalovaným v predmetných vyúčtovaniach.
45. Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 3.12.2013, doručenom súdu dňa 3.12.2013 elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu a následne doručenom súdu poštou dňa 4.12.2013, opätovne namietala premlčanie nárokov uplatňovaných žalovaným v danom konaní vo forme obrany a ďalej uviedla, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca v čase od 1.11.2004 do 22.2.2005 predmetný nebytový priestor užíval bez právneho dôvodu (bez uzatvorenej nájomnej zmluvy), že predmetná zmluva o nájme zanikla dňom 31.10.2004 z dôvodu odstúpenia žalovaného od nej a že predmetné prevádzkové náklady žalovaný žalobcovi nikdy nefakturoval. Prípadná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi z dôvodu vynaloženia prevádzkových nákladov za užívanie predmetného priestoru v čase od 1.11.2004 do 22.2.2005, tak žalovanému mohla vzniknúť len z právneho titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré je samostatným právnym nárokom; mimo tohto konania v rámci vznesenej procesnej obrany žalovaný úhradu pohľadávky z titulu predmetných prevádzkových nákladov od žalobcu nikdy nežiadal. Nárok z titulu prevádzkových nákladov v tvrdenej výške, ani to, že by žalovaný žalobcu vyzýval na úhradu predmetných prevádzkových nákladov, žalovaný v konaní dodnes nepreukázal; žalovaným predložené prehľady o výške vynaložených prevádzkových nákladov nie sú listinnými dôkazmi a sú bez akejkoľvek dôkaznej váhy, pričom podľa právnej zástupkyne žalobcu vzhľadom k vznesenej námietke premlčania je nehospodárne vykonávať dokazovanie čo do vzniku týchto nákladov čo do ich výšky. Ďalej právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalovaný žalobcu z predmetného priestoru dňa 22.2.2005 svojpomocne vypratal. V danom prípade nešlo o dovolenú (legálnu) svojpomoc v zmysle ustanovenia § 6 Občianskeho zákonníka, pretože právo žalovaného ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti nebolo bezprostredne ohrozené jeho užívaním žalobcom, aj keď sa neskôr ukázalo, že išlo o protiprávne užívanie (t.j. že išlo o užívanie bez právneho dôvodu). Žalobca odmietol dobrovoľne vypratať predmetný nebytový priestor z dôvodu v tom čase sporného odstúpenia žalovaného od nájomnej zmluvy, pričom svoje práva riadne a včas uplatnil na príslušnom súde podaním žaloby o určenie trvania nájomného vzťahu k predmetnému nebytovému priestoru, v konaní ktorom riadne pokračoval. Dôvod, pre ktorý žalovaný priebeh svojpomocného vypratania žalobcu z predmetného nebytového priestoru osvedčoval notárskou
zápisnicou, spočíval v zabezpečení dôkazu pre prípad vedenia konania o náhradu škody, ktorou je sankcionovaný exces zo zákonných podmienok dovolenej svojpomoci. Žalovaným uplatnený nárok v tejto časti by mu nebolo možné priznať ani z dôvodu, že údajne vynaložené náklady na tento účel (vyhotovenie notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh vypratania) nie sú nákladmi vypratania, za ktoré je potrebné považovať najmä sťahovacie náklady a náklady uskladnenia vyprataných vecí a ďalej, ani s poukazom na § 265 Obchodného zákonníka, keďže predmetná notárska zápisnica osvedčovala priebeh výkonu nedovolenej svojpomoci. V ďalšom právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaným uplatnený nárok z titulu nákladov na právne zastupovanie a na iné trovy je procesným nárokom, ktorý vzniká až rozhodnutím súdu o priznaní náhrady trov konania. Námietka započítania s protipohľadávkou na náhradu trov konania môže byť úspešne vznesená až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým sú tieto náklady priznané.
46. Ako prílohu podania podaného na súd dňa 12.12.2013 právna zástupkyňa žalovaného predložila súdu dvadsať faktúr, ktorými právny predchodca žalovaného vyúčtoval žalobcovi cenu za spotrebované médiá v období od 1.2.2003 do 31.10.2004, avšak opätovne neboli zo strany žalovaného predložené žiadne doklady relevantne preukazujúce žalovaným uplatňované výšky vlastných prevádzkových nákladov a spoločných prevádzkových nákladov za obdobie od 1.11.2004 do 22.2.2005.
47. Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 7.3.2014, podanom na súd dňa 10.3.2014, uviedla, že podľa ustanovenia § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka sa odstúpenie od zmluvy nedotýka okrem iného zmluvných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Citované zákonné ustanovenie dáva stranám možnosť ponechať v platnosti niektoré ustanovenia zmluvy aj po jej zániku, podmienkou je však súhlas obidvoch strán, t.j. ich dohoda. Povahu veci podľa predmetného zákonného ustanovenia je potrebné posudzovať objektívne bez použitia rozširujúceho výkladu, keďže sa jedná o výnimku zo základného pravidla. Slovenský právny poriadok nepozná inštitút preddavku (kaucie) v nájomných vzťahoch a tento nemá povahu zákonného zabezpečovacieho prostriedku. V prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú na preddavku (kaucii) v súvislosti s nájmom, musia sa dohodnúť aj na jeho účele a spôsobe použitia, inak by takéto zmluvné ustanovenie bolo neplatné pre neurčitosť. Je preto na vôli konkrétnych zmluvných strán, či sa v nájomnom vzťahu dohodnú na preddavku (kaucii) a akú dohodu uzatvoria čo do jeho určenia a použitia. V danom prípade sa zmluvné strany predmetnej nájomnej zmluvy nedohodli, že zmluvné ustanovenia upravujúce preddavok, jeho určenie a použitie majú trvať aj po ukončení zmluvy (prejavy vôle zmluvných strán boli urobené písomne a k ich zmene mohlo dôjsť len dohodou urobenou v písomnej forme - čl. 10 bod 10.2 predmetnej nájomnej zmluvy). V danom prípade bol preddavok prioritne určený na úhradu základného nájomného za posledný štvrťrok nájmu - čl. 5 prvá veta bodu 5.2, bod 5.5 a bod 5.6 predmetnej nájomnej zmluvy. Podľa druhej vety bodu 5.2 čl. 5 predmetnej nájomnej zmluvy preddavok slúžil aj na zabezpečenie všetkých peňažných pohľadávok prenajímateľa (žalovaného) voči nájomcovi (žalobcovi), a to cit.: "nižšie uvedeným spôsobom". Nižšie uvedený spôsob použitia preddavku ako zabezpečenia bol dohodou zmluvných strán upravený jednak v bode 5.3 čl. 5 predmetnej nájomnej zmluvy, ktorý upravoval právo, nie však povinnosť žalovaného ako prenajímateľa uspokojiť jednostranným úkonom svoju pohľadávku zo zloženého preddavku do výšky nesplneného záväzku nájomcu vrátane príslušenstva a ďalej povinnosť žalovaného písomne oznámiť žalobcovi ako nájomcovi každé použitie preddavku (jeho časti) takýmto spôsobom (a to najmä na úhradu akejkoľvek zmluvnej pokuty, nájomného alebo prevádzkových nákladov, ktoré žalobca žalovanému včas neuhradil) a jednak v bode 5.4 čl. 5 predmetnej nájomnej zmluvy, ktorý upravoval povinnosť nájomcu preddavok doplniť do výšky 4.174,80 eura vždy po jeho použití na uspokojenie pohľadávok žalovaného podľa bodu 5.3 čl. 5 predmetnej nájomnej zmluvy. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu vzhľadom k vyššie uvedenému čl. 5 predmetnej nájomnej zmluvy nie je zmluvným ustanovením, ktoré by malo trvať aj po skončení predmetnej nájomnej zmluvy. Sporovými stranami uplatňované nároky, a to nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.912,89 eura a nárok žalobcu na vydanie majetkového prospechu získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol vo výške 5.702,48 eura nie sú tak nárokmi vzniknutými z tej istej zmluvy. Nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.912,89 eura je nárokom zo zmluvy (bod 8.6.2 predmetnej zmluvy o nájme), ktorý má trvať aj po skončení predmetnej zmluvy o nájme (ustanovenia § 351 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka, ustanovenie § 302 Obchodného zákonníka), t.j. je nárokom vzniknutým z predmetnej nájomnej zmluvy. Naproti tomu nárok žalobcu na vydanie majetkového prospechu získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol vo výške 5.702,48 eura je nárokom, ktorý vznikol ako dôsledok odstúpenia žalovaného od predmetnej nájomnej zmluvy, t.j. nárokom, ktorý vznikol zrušením predmetnej nájomnej zmluvy.
48. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 2.4.2014 na otázku súdu ohľadom prípadných námietok žalobcu vo vzťahu k uplatňovanej výške vlastných prevádzkových nákladov a spoločných prevádzkových nákladov uplatňovaných zo strany žalovaného vo forme obrany uviedla, že touto výškou sa doposiaľ nezaoberala a stanovisko v tejto súvislosti vie súdu poskytnúť len v spolupráci s klientom. Okrem toho má právna zástupkyňa žalobcu za to, že doposiaľ zo strany žalovaného neboli predložené žiadne relevantné dôkazy týkajúce sa uplatňovanej výšky prevádzkových nákladov.
49. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 2.4.2014 uviedla, že má za to, že zo strany žalovaného boli predložené dostatočné dôkazy preukazujúce výšku spoločných prevádzkových nákladov v podobe dvadsiatich faktúr za predchádzajúce obdobie, ktoré nikdy neboli zo strany žalobcu rozporované a boli z jeho strany uhradené. Pokiaľ ide o vlastné prevádzkové náklady, t.j. náklady súvisiace s dodávkou vody a elektrickej energie na otázku súdu právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že odpočty energií sa robili priebežne, pričom však právna zástupkyňa žalovaného nemá k dispozícii doklady preukazujúce vykonanie týchto odpočtov a vlastné prevádzkové náklady boli z jej strany vyčíslené na základe podkladov od osôb, ktoré boli zamestnancami žalovaného a ktoré prípadne navrhuje ako svedkov, prípadne právna zástupkyňa žalovaného navrhuje, aby súd rozhodol vo veci na základe tých listinných dôkazov, ktoré sú doposiaľ súčasťou spisu.
50. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 2.4.2014 záverom k veci uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomnej žaloby a navrhuje, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel s tým, že v prípade, ak súd obranu žalovaného alebo jej časť bude považovať za relevantnú a bude žalobu zamietať, či už v plnom rozsahu alebo čiastočne, aby súd v odôvodnení rozsudku náležite odôvodnil svoju právnu kvalifikáciu a dôvody rozhodnutia.
51. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 2.4.2014 záverom k veci uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších vyjadrení s tým, že navrhuje, aby súd žalobu v časti, v ktorej sa nároky žalovaného kryjú s nárokmi žalobcu, zamietol.
52. Rozsudkom zo dňa 2.4.2014 pod č. k. 24Cb/269/2008-365 súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.629,77 eura istiny s 10%-ným ročným úrokom z omeškania od 14.2.2009 do zaplatenia, v časti o zaplatenie 6.124,64 eura s príslušenstvom súd žalobu zamietol a o náhrade trov konania súd rozhodol tak, že určil povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 2.648,70 eura titulom náhrady trov konania.
53. V odôvodnení rozsudku zo dňa 2.4.2014 pod č. k. 24Cb/269/2008-365 súd uviedol, že po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako nájomcom a právnym predchodcom žalovaného ako prenajímateľom bola dňa 14.11.2001 uzavretá v písomnej forme platná zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorú je potrebné posudzovať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Na základe platne uzavretého dodatku č. 3 k predmetnej zmluve došlo ku zmene v osobe nájomcu, pričom na miesto dovtedajšieho nájomcu vstúpil žalobca. Vzhľadom na obsah právoplatného rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 32C/225/2004 súd považoval za nesporné, že zo strany právneho predchodcu žalovaného došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy, pričom s poukazom na znenie článku 6, ods. 6.1. dodatku č. 2 k predmetnej zmluve má súd za to, že ku skončeniu daného zmluvného vzťahu došlo v dôsledku odstúpenia právneho predchodcu žalovaného zo dňa 4.10.2004 dňom 31.10.2004, čo bol posledný deň trvania nájmu. Nasledujúci deň, t.j. 1.11.2004 bol prvým dňom, kedy žalobca mohol uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu preddavku zloženého na základe predmetnej zmluvy o nájme, t.j. v danom konaní uplatnený nárok na zaplatenie sumy 5.702,48 eura (171.793,- Sk). Ďalšia časť uplatneného nároku vo výške 3.051,93 eura (pred čiastočným späťvzatím žaloby vo výške 3.514,19 eura) ako časť sumy zaplatenej žalobcom dňa 16.12.2004 vo výške 257.518,- Sk bez právneho dôvodu bola takisto žalobcom uplatňovaná ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný uplatnil v danom konaní námietku premlčania voči nárokom uplatneným žalobcom, na ktorú však súd neprihliadol, a to vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu. Skutkovú a právnu opodstatnenosť nároku uplatňovaného žalobcom v danom konaní po čiastočných späťvzatiach žaloby v sume 8.754,41 eura okrem námietky premlčania žalovaný ako takú nerozporoval, zo strany žalovaného však boli vo forme procesnej obrany uplatnené na započítanie
nároky žalovaného voči žalobcovi v celkovej výške 8.236,30 eura, voči ktorým uplatnil žalobca námietku premlčania, ktorú však súd vyhodnotil ako neopodstatnenú, a to vzhľadom na potrebu uplatňovania právneho režimu Obchodného zákonníka v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu a s poukazom na znenie § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný v priebehu konania nepreukázal doručenie jednostranného právneho úkonu smerujúceho k započítaniu realizovaného listom právneho predchodcu žalovaného zo dňa 23.2.2005 žalobcovi v čase pred začatím predmetného konania pred súdom, avšak žalovaný aj bez toho môže svoje nároky voči žalobcovi uplatňovať na započítanie v rámci súdneho konania vo forme procesnej obrany. V dôsledku nesplnenia zmluvných povinností vyplývajúcich žalobcovi z článku 8, ods. 8.6.1. predmetnej zmluvy vznikol právnemu predchodcovi žalovaného nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle článku 8, ods. 8.6.2. predmetnej zmluvy v sume 5.912,89 eura. V dôsledku omeškania žalobcu s úhradou faktúry č. 414 0632 právnemu predchodcovi žalovaného nesporne vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v dohodnutej výške za obdobie od 16.9.2004 do 19.10.2004 zo sumy 171.678,- Sk (5.698,67 eura), avšak žalovaný uplatnil v danom konaní nárok na zaplatenie úroku z omeškania v dohodnutej výške len za obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004, t.j. za 30 dní v sume 40,75 eura, pričom správny výpočet úroku z omeškania v sadzbe 9% ročne zo sumy 171.678,- Sk (5.698,67 eura) za obdobie 30 dní je v sume 42,15 eura, t.j. žalovaný uplatnil obranu z titulu tohto nároku v nižšej výške. Súčasne právnemu predchodcovi žalovaného v dôsledku omeškania žalobcu s úhradou predmetnej faktúry č. 414 0632 vznikol tiež nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy 171.678,- Sk (5.698,67 eura) za obdobie od 16.9.2004 do 19.10.2004, pričom však žalovaný v danom konaní uplatnil nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty len za obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004 v sume 171,- eur. V časti vyššie uvedených nárokov z titulu zmluvných pokút a úroku z omeškania v celkovej výške 6.124,64 eura (5.912,89 eura + 40,75 eura + 171, eur) súd uznal skutkovú a právnu opodstatnenosť obrany žalovaného. V zostávajúcej časti súd kvalifikoval obranu žalovaného ako nedôvodnú a nepreukázanú, nakoľko žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť uplatňovania vlastných a spoločných prevádzkových nákladov v uplatňovaných výškach, žalovaný nepreukázal reálne vynaloženie nákladov predstavujúcich náklady za osvedčenie právne významnej skutočnosti a pokiaľ ide o uplatňované náklady na trovy konania, v tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že o týchto trovách dotknutých súdnych konaní právoplatne rozhodli konajúce súdy.
54. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 2.4.2014 pod č. k. 24Cb/269/2008-365 podali v zákonnej lehote odvolanie obidve sporové strany, t.j. žalobca i žalovaný.
55. Žalobca podal včas odvolanie do zamietajúcej časti a proti súvisiacemu výroku o náhrade trov konania navrhujúc ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania, pričom vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadol na námietku premlčania vznesenú žalobcom k žalovaným uplatneným protipohľadávkam v celkovej sume 6.124,64 eura s poukazom na § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. v napadnutom rozhodnutí riadne a určito neodôvodnil, ktoré z priznaných vzájomných pohľadávok považuje za vzťahujúce sa k tej istej zmluve, prípadne k závislým zmluvám, hoci zodpovedanie tejto otázky má pre vec podstatný význam. Namietal, že ním uplatnený nárok na zaplatenie sumy 5.702,48 eura nie je nárokom zo zmluvy, ale majetkovým prospechom získaným plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a nárok na zaplatenie sumy 3.051,93 eura taktiež nie je nárokom zo žiadnej zmluvy, ale táto pohľadávka vznikla dňa 16.12.2004 poskytnutím plnenia zo strany žalobcu bez právneho dôvodu. Vyslovil názor, že v danom prípade nie je možné aplikovať § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko účastníkmi uplatnené nároky sa nevzťahujú k tej istej zmluve, ani k viacerým zmluvám, ktoré by mali povahu závislých zmlúv. Ďalej namietal, že premlčacia doba žalobcom uplatnených pohľadávok začala plynúť u pohľadávky v sume 5.702,48 eura dňom 31.10.2004 v zmysle § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka a u pohľadávky v sume 3.051,93 eura dňom 17.12.2004, pričom nárok vznikol dňa 16.12.2004 a beh premlčacej lehoty sa riadi § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka. Konštatoval, že splatnosť obidvoch žalovaných pohľadávok nastala dňom 13.2.2009 (deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému), keďže žaloba na zaplatenie pohľadávky je kvalifikovanou žiadosťou veriteľa o plnenie v súlade s § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorým sa riadi splatnosť žalobcových pohľadávok. Napokon konštatoval, že u obidvoch žalobcových pohľadávok premlčacia doba prestala plynúť dňom 29.10.2008, t.j. v deň uplatnenia predmetných pohľadávok na súde. V súvislosti s priznanou náhradou trov konania uviedol, že všetky priznané trovy nepovažuje za účelne vynaložené a žiadal použiť pri rozhodovaní o trovách § 150 ods. 1 O.s.p..
56. Proti vyhovujúcej časti rozsudku, a to do sumy 1.637,21 eura podal včas odvolanie žalovaný, navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť a priznanú sumu 2.629,77 eura znížiť o túto sumu, ktorá predstavuje uplatnené prevádzkové náklady. Poukázal, na to, že žalobca aj po platnom a účinnom odstúpení zo strany žalovaného od zmluvy o nájme naďalej užíval nebytové priestory (pôvodný predmet nájmu), t.j. od 1.11.2004 do 22.2.2005. Konštatoval, že aj počas tejto doby užívania boli žalobcovi zo strany žalovaného poskytované všetky služby, ktoré sa mu poskytovali počas trvania nájmu. Uviedol, že dodanie služieb je nesporné, nakoľko bez nich by žalobca nemohol prevádzkovať podnikateľskú činnosť v priestoroch. Zdôraznil, že jednoznačným až laickým porovnaním uplatneného návrhu a fakturovaných súm je jasné, že žalovaným uplatňovaná suma vlastných prevádzkových nákladov, ako aj spoločných prevádzkových nákladov plne zodpovedá doterajším fakturovaným hodnotám, ktoré boli žalobcom uhradené pred skončením nájmu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevypočul svedkov, ktorí mohli objasniť skutočnosti ohľadne prevádzkových nákladov spojených s užívaním priestorov.
57. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 10.2.2016 pod č. k. 3Cob/194/2014-409 rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 24Cb/269/2008-365 zo dňa 2.4.2014 v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil a v napadnutej zamietajúcej časti spolu so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Predmetný rozsudok Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť dňa 10.3.2016, v dôsledku čoho rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 2.4.2014 pod č. k. 24Cb/269/2008-365 vo vyhovujúcej časti, t.j. v časti, ktorou súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 2.629,77 eura s príslušenstvom, nadobudol právoplatnosť dňa 10.3.2016 a vykonateľnosť dňa 14.3.2016 a predmetom sporu zostal žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie istiny 6.124,64 eura s príslušenstvom.
58. V odôvodnení rozsudku zo dňa 10.2.2016 pod č. k. 3Cob/194/2014-409 odvolací súd uviedol, že pokiaľ ide o vyhovujúcu časť napadnutého rozsudku odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré z dôvodu hospodárnosti nepovažuje za potrebné opakovať a preto v tejto časti (o zaplatenie 1.637,21 eura, v ktorej žalovaný rozsudok napadol) ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý považoval obranu žalovaného v časti týkajúcej sa vlastných a spoločných prevádzkových nákladov za nepreukázanú, keď ani podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal reálne vynaloženie nákladov v rozsahu, v akom ich uplatňoval proti žalobcovi. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že žalovaným predložený dôkaz označený ako sumár prevádzkových nákladov, ani rozpis vlastných prevádzkových nákladov nemožno považovať za dôkaz preukazujúci žalovaným uplatňované nároky, keď z obsahu týchto listín nie je zrejmé, kto ich vyhotovil, nie sú podpísané a nie je preskúmateľné, z čoho jednotlivé položky reálne vychádzajú a overiť tak, že zodpovedajú skutočnosti. Žalovaný sa na pojednávaní dňa 2.4.2014 vyjadril, že doklady preukazujúce vykonanie odpočtov, na základe ktorých boli vyčíslené vlastné prevádzkové náklady nemá k dispozícii, ale boli vyhotovené na základe podkladov od osôb, ktoré boli zamestnancami žalovaného a týchto navrhol vypočuť. Ani odvolací súd nepovažuje doplnenie dokazovania týmto smerom za účelné, keďže sa nároky žalovaného týkajú obdobia od 1.11.2004 do 22.2.2005, od obdobia ktorého uplynulo vyše 10 rokov a je nanajvýš nepravdepodobné, aby si zamestnanci žalovaného po tak dlhý čas pamätali hodnoty namerané v rokoch 2004 a 2005. So zreteľom na uvedené ani odvolací súd návrhu žalovaného na doplnenie dokazovanie nevyhovel. Ďalej odvolací súd v predmetnom rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa považoval za dôvodnú obranu žalovaného z titulu zmluvných pokút a úroku z omeškania v celkovej výške 6.124,64 eura (5.912,89 eura + 40,75 eura + 171,- eur) a z toho dôvodu vzhľadom na započítanie vzájomných pohľadávok žalobu v časti zamietol. Žalobca sa k obrane žalovaného podrobne vyjadril prípisom zo dňa 3.12.2013, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Súd prvého stupňa vyhodnotil námietku premlčania ako nedôvodnú a tento svoj záver stroho odôvodnil len potrebnou aplikáciou úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku a odkazom na § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa stotožnil so žalobcom, že záver súdu prvého stupňa o včasnom uplatnení jednotlivých nárokov žalovaného a o zániku pohľadávok žalobcu v dôsledku započítania nemožno pre nedostatočnosť odôvodnenia preskúmať, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, kedy presne začala plynúť premlčacia lehota pri jednotlivých žalovaným uplatnených nárokoch, či ich žalovaný uplatnil pred skončením uplynutia premlčacej doby, prečo bolo potrebné v danom prípade aplikovať § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka a aký mala dopad jeho aplikácia na posudzovanú vec. Za tohto stavu nemožno dospieť k bezpečnému záveru, že pohľadávky žalobcu zanikli započítaním v rozsahu, v akom ho konštatoval súd prvého stupňa. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné sa obranou žalovaného opätovne zaoberať.
59. Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 19.4.2016, doručenom súdu dňa 20.4.2016, uviedol, že so záverom prvostupňového súdu v rozsudku zo dňa 2.4.2014 sa žalovaný stotožňuje. Suma 6.124,64 eura pozostávala z pohľadávok žalovaného voči žalobcovi, ktoré zanikli vzájomným započítaním proti pohľadávke žalobcu voči žalovanému. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.912,89 eura vznikol žalovanému z titulu porušenia zmluvnej povinnosti podľa ods. 8.6.1 zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.11.2001 (ďalej len "nájomná zmluva"). Keďže nájomná zmluva zanikla odstúpením ku dňu 31.10.2004, žalovaný mohol vyzvať žalobcu na jej zaplatenie najskôr 1.11.2004. Splatnosť zmluvnej pokuty mohla teda vzniknúť najskôr 2.11.2004 a žalovaný si nárok na jej zaplatenie mohol prvýkrát uplatniť na súde dňa 3.11.2004. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti podľa ods. 8.6.1 nájomnej zmluvy by sa teda mohol premlčať najskôr dňa 3.11.2008. Dňa 29.10.2008 podal žalobca na súde žalobu, ktorou inicioval toto konanie. Keďže žalovaný si nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti podľa ods. 8.6.1 nájomnej zmluvy uplatnil v rámci tohto konania vo forme protinároku, premlčacia doba prestala vo vzťahu k tomuto nároku plynúť dňa 29.10.2008 a k dnešnému dňu ešte neuplynula podľa § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nárok žalobcu v tomto konaní sa týkal zaplatenia sumy vo výške 8.754,41 eura. Z toho 5.702,48 eura predstavoval preddavok na nájomné podľa čl. 5 nájomnej zmluvy. Okrem toho, že preddavok bol určený na úhradu základného nájomného za posledný štvrťrok nájmu, v zmysle druhej vety ods. 5.2 nájomnej zmluvy mal preddavok slúžiť aj na zabezpečenie všetkých peňažných pohľadávok žalovaného voči žalobcovi. V zmysle ods. 5.3 nájomnej zmluvy bol žalovaný oprávnený jednostranným úkonom uspokojiť svoju pohľadávku zo zloženého preddavku, a to do výšky žalobcovho nesplneného záväzku. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpenie od zmluvy sa nedotýka následkov porušenia zmluvy, ku ktorému došlo pred odstúpením. V zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka sa odstúpenie nedotýka ani iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Keďže akcesorické záväzkové vzťahy sledujú osud hlavného záväzkového vzťahu a zaplatený preddavok mal slúžiť na zabezpečenie všetkých pohľadávok žalovaného vrátane pohľadávky na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania, ktoré ostali odstúpením nedotknuté, rovnako sa odstúpenie nedotklo ani ustanovení zabezpečujúcich zaplatenie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania. To znamená, že všetky ustanovenia čl. 5 nájomnej zmluvy týkajúce sa preddavku ako zabezpečovacieho prostriedku zostali v účinnosti aj po zániku nájomnej zmluvy dňa 31.10.2004 odstúpením. Uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5.702,48 eura nie je preto nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože plnenie preddavku ako zabezpečovacieho prostriedku nebolo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Z hore uvedeného podľa názoru právneho zástupcu žalovaného vyplýva, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 5.702,48 eura, ako aj protinárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.912,89 eura sa vzťahujú na tú istú zmluvu, a síce nájomnú zmluvu a teda uplatňuje sa ustanovenie § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobcov nárok sa v zostávajúcej časti, čiže v časti zaplatenia sumy vo výške 3.051,93 eura týka sumy, ktorú žalobca poskytol žalovanému za užívanie nebytových priestorov. Podľa žalobcu ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V ďalšej časti predmetného písomného vyjadrenia právny zástupca žalovaného citoval ustanovenie § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, že citované ustanovenie nehovorí o nároku a protinároku vyplývajúcich z tej istej zmluvy, ale o nároku a protinároku vzťahujúcich sa na tú istú zmluvu. Protinárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty sa nepochybne vzťahuje na nájomnú zmluvu. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 3.051,93 eura je podľa žaloby bezdôvodným obohatením spočívajúcim v plnení bez právneho dôvodu. Dňa 16.12.2004, keď žalobca previedol na účet žalovaného sumu 257.518,- Sk ako nájomné za prvý štvrťrok 2005, robil tak vo vlastnom presvedčení, že nájomná zmluva je ešte účinná a vo výške, ktorá bola v nájomnej zmluve dohodnutá. Svoje plnenie uskutočnil podľa nájomnej zmluvy a teda vrátenie časti tohto plnenia, predstavujúcej bezdôvodné obohatenie, možno preto považovať za vzťahujúce sa na nájomnú zmluvu. Navyše v zmysle predchádzajúcej judikatúry (rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 24Cb/100/2005 potvrdený Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 3Cob/33/2014) nárok jedného účastníka konania na vydanie bezdôvodného obohatenia sa môže vzťahovať na tú istú zmluvu ako nárok druhého účastníka konania na zaplatenie úrokov z omeškania podľa zmluvy (podľa OS BA II aj KS v BA nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania a protinárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzali z toho istého právneho základu, ktorým bola neplatná kúpna zmluva). Žalovaná strana má teda za to, že aj nárok žalobcu v časti zaplatenia sumy vo výške 3.051,93 eura sa vzťahuje
na tú istú zmluvu ako protinárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.912,89 eura, a teda že sa uplatní ustanovenie § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ďalej právny zástupca žalovaného v predmetnom písomnom vyjadrení uviedol, že nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty za omeškanie vznikol žalovanému podľa ods. 7.1 nájomnej zmluvy a v tomto konaní bol uplatnený rovnako ako zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej časti tohto vyjadrenia vo forme protinároku. Aj v tomto prípade prestala premlčacia doba plynúť podaním žaloby zo strany žalobcu. Pre prípad, že by súd považoval nárok žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty za omeškanie za premlčaný, uplatní sa § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 5.702,48 eura sa nepochybne vzťahuje na nájomnú zmluvu. Rovnako sa na nájomnú zmluvu vzťahuje aj jeho nárok na zaplatenie sumy vo výške 3.051,93 eura. Protinárok žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania a zmluvnej pokuty za omeškanie podľa nájomnej zmluvy sa bez ďalšieho vzťahuje na nájomnú zmluvu. Vzájomné započítanie tohto protinároku žalovaného voči nároku žalobcu bolo teda v tomto konaní možné bez ohľadu na to, či sa protinárok žalovaného premlčal alebo nie. Keďže tak nárok žalobcu, ako aj protinárok žalovaného v tomto konaní sa v celom rozsahu a vo všetkých častiach vzťahujú na nájomnú zmluvu, nárok žalobcu zanikol do výšky 6.124,64 eura započítaním za aplikácie § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka, prípadne aj § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka.
60. Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom podaní zo dňa 20.4.2016, podanom na súd dňa 21.4.2016, uviedla, že žalobca sa v celom rozsahu pridŕža svojich doterajších stanovísk, a to vzhľadom k súčasnému predmetu konania najmä svojich vyjadrení zo dňa 8.7.2013 a zo dňa 3.12.2013 s tým, že žalobca nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
61. Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 16.5.2016, podanom na súd dňa 17.5.2016, uviedla, že podľa názoru žalobcu sa sporové strany v predmetnom konaní vyčerpávajúcim spôsobom vyjadrili ku skutkovému stavu a k právnemu posúdeniu veci a v tomto štádiu konania už nie sú schopní vo svojich vyjadreniach poskytnúť súdu nové, doposiaľ neuvádzané vyjadrenia alebo skutočnosti. V tomto štádiu konania je len na súde, aby vo veci samej rozhodol a svoje rozhodnutie vzhľadom k zistenému skutkovému stavu a vzneseným námietkam (o.i. aj k vznesenej námietke premlčania) riadne zdôvodnil. V konaní bolo preukázané, že medzi právnymi predchodcami sporových strán bola uzatvorená len jedna zmluva, a to zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.11.2001 v znení dodatku č. 1 k nej, dodatku č. 2 k nej zo dňa 7.1.2002 a dodatku č. 3 k nej zo dňa 1.2.2003 (ďalej len "zmluva o nájme"), k zániku ktorej došlo dňom 31.10.2004 z dôvodu odstúpenia právneho predchodcu žalovaného zo dňa 4.10.2004. Ďalej bolo v konaní preukázané, že žalobca užíval priestor, ktorý bol predmetom zmluvy o nájme po zániku nájmu, t.j. od 1.11.2004 do 22.2.2005 bez právneho dôvodu - bez konsenzu oboch strán (bývalého prenajímateľa a žalobcu). Právny predchodca žalovaného nesúhlasil s užívaním priestoru, ktorý bol predmetom zmluvy o nájme žalobcom po 1.11.2004, čím k uzatvoreniu zmluvy o nájme / užívaní predmetného priestoru po 1.11.2004 nemohlo dôjsť medzi sporovými stranami ani konkludentne; na návrh právneho predchodcu žalovaného bolo voči žalobcovi od 30.11.2004 vedené konanie pred Okresným súdom Bratislava V o vypratanie nehnuteľnosti pod sp. zn. 11C/226/2004. Žalobca si v tomto štádiu konania uplatňuje voči žalovanému dve pohľadávky v celkovej výške 6.124,64 eura, obe z titulu bezdôvodného obohatenia, z toho vo výške 5.702,48 eura vzniknutú odstúpením od zmluvy o nájme (pôvodne na základe zmluvy o nájme zložený preddavok na nájomné), premlčacia doba u ktorej začala plynúť dňom 31.10.2004 (podľa ustanovenia § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka) a vo výške 422,16 eura vzniknutú poskytnutím plnenia právnemu predchodcovi žalovaného dňa 16.12.2004 bez právneho dôvodu (titulu), keďže v tom čase medzi sporovými stranami neexistoval žiadny konsenz (dohoda, zmluva) o užívaní predmetného priestoru, suma ktorá predstavuje rozdiel medzi pôvodne uplatňovanou sumou z tohto titulu vo výške 3.051,93 eura a sumou 2.629,77 eura právoplatne priznanou žalobcovi rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 2.4.2014 pod č. k. 24Cb/269/2008-365 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.2.2016 pod č. k. 3Cob/194/2014-409 právoplatnom vo vyhovujúcej časti dňa 10.3.2016. Premlčacia doba u pohľadávky toho času vo výške 422,16 eura začala plynúť dňom 17.12.2004 (nárok vznikol dňa 16.12.2004, beh premlčacej doby sa riadi ustanovením § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka). Splatnosť obidvoch žalobcových pohľadávok nastala dňom 13.2.2009 (deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému), keďže žaloba na zaplatenie pohľadávky je kvalifikovanou žiadosťou veriteľa o plnenie v súlade s ustanovením § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, zákonným ustanovením ktorým sa
riadi splatnosť žalobcových pohľadávok. U obidvoch žalobcových pohľadávok premlčacia doba prestala plynúť dňom 29.10.2008 (deň uplatnenia predmetných pohľadávok na súde). Žalovaný si v tomto štádiu konania uplatňuje voči žalobcovi protipohľadávky v celkovej výške 6.124,64 eura, protipohľadávky, ktoré mali žalovanému v celom rozsahu vzniknúť zo zmluvy o nájme. Protipohľadávka vo výške 5.912,89 eura z titulu zmluvnej pokuty podľa čl. 8 bod 8.6.2 zmluvy o nájme, protipohľadávku ktorú v časti 5.702,48 eura žalovaný započítal s preddavkom na nájomné zloženom právnym predchodcom žalobcu podľa zmluvy o nájme (vo výške 5.702,48 eura) úkonom mimo tohto konania, skutočnosť ktorú žalovaný preukazoval súdu oznámením - započítaním pohľadávok zo dňa 23.2.2005; žalobca predmetný zápočet neuznáva z dôvodov podrobne uvedených v jeho vyjadrení zo dňa 8.7.2010 (z dôvodu jeho nedoručenia do dispozičnej sféry žalobcu a ďalej z dôvodu, že v čase datovania predmetného právneho úkonu započítania, t.j. dňa 23.2.2005 pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty podľa čl. 8 ods. 8.6.2 nebola splatná). Premlčacia doba u tejto pohľadávky žalovaného podľa názoru žalobcu začala plynúť dňom 1.11.2004 (podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka) a uplynula dňom 1.11.2008, jej splatnosť však s poukazom na ustanovenie § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka nastala až dňom 29.6.2010 (deň nasledujúci po doručení vyjadrenia žalovaného zo dňa 23.3.2010 žalobcovi). Protipohľadávka vo výške 40,75 eura z titulu zákonných úrokov z omeškania v sadzbe 9% ročne zo sumy 5.698,67 eura (pohľadávka z titulu nájomného za IV. kvartál roku 2004 vzniknutá zo zmluvy o nájme) za obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004 a protipohľadávka vo výške 171,- eur z titulu zmluvnej pokuty podľa čl. 7 ods. 7.1 zmluvy o nájme vo výške 0,1% denne zo sumy 5.698,67 eura (pohľadávka z titulu nájomného za IV. kvartál roku 2004) za obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004, pohľadávky ktoré si žalovaný uplatnil voči žalobcovi formou protinároku podľa § 97 O.s.p.. Premlčacia doba u týchto žalovaným uplatnených pohľadávok začala plynúť za každý deň omeškania samostatne počnúc dňom 16.9.2004 až 15.10.2004. Právo na zaplatenie úrokov z omeškania (viď rozsudok NS SR, sp. zn. 4Obo/319/1999) vzniká a premlčuje sa za každý deň omeškania samostatne, čím v danom prípade by premlčacia doba uplynula najneskôr dňa 15.10.2008, t.j. 14 dní pred začatím tohto konania; to isté platí pre zmluvnú pokutu určenú percentom z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Žalovaný si tieto obidve svoje pohľadávky uplatnil voči žalobcovi po uplynutí premlčacej doby, až vo vyjadrení zo dňa 25.10.2013, doručenom žalobcovi dňa 18.11.2013, t.j. splatnosť obidvoch týchto pohľadávok žalovaného s poukazom na ustanovenie § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka nastala dňom 19.11.2013. Nakoľko v čase stretnutia pohľadávok sporových strán žalovaným uplatnené protipohľadávky boli premlčané, žalobcom vznesená námietka premlčania je dôvodná. Ustanovenie § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka a ustanovenie § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka v danom prípade nie je možné použiť vzhľadom k tomu, že žalobcom uplatňované nároky sa nevzťahujú ku zmluve o nájme.
62. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 8.11.2016 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších písomných vyjadrení s tým, že v celosti poukazuje predovšetkým na písomné vyjadrenie, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 10.3.2014, v ktorom sa strana žalobcu podrobne vyjadrovala ku skutočnosti, že podľa názoru žalobcu bod 5.2 predmetnej zmluvy o nájme vzhľadom na v ňom prejavenú vôľu zmluvných strán nebol ustanovením, ktoré malo trvať aj po zániku zmluvy, čo vylučuje argumentáciu žalovaného o tom, že preddavok uhradený žalobcom na nájomné za kvartál bol plnením, ktoré súviselo so zmluvou o nájme a malo trvať aj po jej zániku. Vzhľadom na doterajšie podrobné písomné vyjadrenia realizované stranou žalobcu v danej veci právna zástupkyňa žalobcu neuviedla na pojednávaní ďalšie skutočnosti a navrhla, aby súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu sumy 6.124,64 eura s príslušenstvom, ako aj na náhradu trov konania. Súčasne právna zástupkyňa žalobcu na predmetnom pojednávaní uviedla, že v prípade, ak súd žalobu žalobcu zamietne, navrhuje, aby súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania, nakoľko právna zástupkyňa žalobcu má za to, že pri prisudzovaní náhrady trov konania by mal súd prihliadať aj na dôvodnosť a účelnosť a v tejto súvislosti právna zástupkyňa žalobcu poukázala na skutočnosť, že žalobca sa musel dvakrát odvolať, aby mu bola priznaná suma vo výške 2.629,77 eura, pričom žalovaný v priebehu konania svoju obranu niekoľkokrát menil, nebol schopný predkladať na pojednávaní doklady a žiadal o poskytnutie dodatočných lehôt a taktiež sa neúspešne bránil námietkou premlčania.
63. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 8.11.2016 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 19.4.2016, na ktoré v celosti odkazuje a navrhuje žalobu zamietnuť s tým, že podľa názoru žalovaného žalovaný započítal voči pohľadávkam žalobcu svoje nároky oprávnene, a to s poukazom na ustanovenia § 404 ods. 1 a § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa náhrady trov konania uvádzané na predmetnom pojednávaní právnou zástupkyňou žalobcu, žalovaný v prípade zamietnutia
žaloby uplatňuje nárok na náhradu trov konania, pričom má za to, že skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania menil svoju obranu a v určitej časti sa bránil neúspešne, nemá vplyv na náhradu trov konania, pričom žalovaný má právo zvoliť si obranu v určitých štádiách konania a toto nemôže byť na jeho škodu vo vzťahu k náhrade trov konania.
64. Zo znenia § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len OZ) vyplýva, že tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
65. Podľa § 1 ods. 2 OZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
66. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
67. Podľa § 3 ods. 3, veta prvá zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
68. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
69. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
70. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
71. Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
72. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
73. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
74. Podľa § 302 OZ odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
75. Podľa § 324 ods. 1 OZ záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
76. Podľa § 324 ods. 2 OZ záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.
77. Podľa § 324 ods. 4 OZ ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nedotýkajú nárokov na náhradu škody a na zmluvnú pokutu.
78. Podľa § 340 ods. 1 OZ dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
79. Podľa § 340 ods. 2 OZ ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
80. Podľa § 365 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
81. Podľa § 369 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.
82. Podľa § 344 OZ od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
83. Podľa § 349 ods. 1 OZ odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
84. Podľa § 351 ods. 1 OZ odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
85. Podľa § 351 ods. 2 OZ strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
86. Podľa § 358 OZ na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
87. Podľa § 387 ods. 1 OZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
88. Podľa § 387 ods. 2 OZ premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
89. Podľa § 388 ods. 1 OZ premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
90. Podľa § 388 ods. 2 písm. a) OZ aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní.
91. Podľa § 391 ods. 1 OZ pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
92. Podľa § 392 ods. 1 OZ pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
93. Podľa § 392 ods. 2 OZ pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.
94. Podľa § 393 ods. 1 OZ pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.
95. Podľa § 394 ods. 1 OZ pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.
96. Podľa § 397 OZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
97. Podľa § 404 ods. 1 OZ ak bolo právo, ktoré podlieha premlčaniu, uplatnené v súdnom alebo rozhodcovskom konaní vo forme protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia doba dňom, keď sa začalo súdne alebo rozhodcovské konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok smeruje, ak sa tak nárok, ako aj protinárok vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní.
98. Podľa čl. 16 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.
99. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
100. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle rozsudku zo dňa 10.2.2016 pod č. k. 3Cob/194/2014-409, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.3.2016, nenariadil súdu prvej inštancie doplnenie dokazovania, ale nariadil opätovne sa zaoberať obranou žalovaného s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, kedy presne začala plynúť premlčacia lehota pri jednotlivých žalovaným uplatnených nárokoch, či ich žalovaný uplatnil pred skončením uplynutia premlčacej doby, prečo bolo potrebné v danom prípade aplikovať § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka a aký mala dopad jeho aplikácia na posudzovanú vec. Po opätovnom vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako nájomcom a právnym predchodcom žalovaného ako prenajímateľom bola dňa 14.11.2001 uzavretá v písomnej forme platná zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorú je potrebné posudzovať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Na základe platne uzavretého dodatku č. 3 k predmetnej zmluve došlo ku zmene v osobe nájomcu, pričom na miesto dovtedajšieho nájomcu vstúpil žalobca. Vzhľadom na obsah právoplatného rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 32C/225/2004 súd považoval za nesporné, že zo strany právneho predchodcu žalovaného došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy, pričom s poukazom na znenie článku 6, ods. 6.1. dodatku č. 2 k predmetnej zmluve má súd za to, že ku skončeniu daného zmluvného vzťahu došlo v dôsledku odstúpenia právneho predchodcu žalovaného zo dňa 4.10.2004 dňom 31.10.2004, čo bol posledný deň trvania nájmu. Nasledujúci deň, t.j. 1.11.2004 bol prvým dňom, kedy žalobca mohol uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu preddavku zloženého na základe predmetnej zmluvy o nájme, t.j. v danom konaní uplatnený nárok na zaplatenie sumy 5.702,48 eura (171.793,- Sk). Ďalšia časť uplatneného nároku vo výške 3.051,93 eura (pred čiastočným späťvzatím žaloby vo výške 3.514,19 eura) ako časť sumy zaplatenej žalobcom dňa 16.12.2004 vo výške 257.518,- Sk bez právneho dôvodu bola takisto žalobcom uplatňovaná ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný uplatnil v danom konaní námietku premlčania voči nárokom uplatneným žalobcom, na ktorú však súd neprihliadol, a to vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu. V danom štádiu konania predmetom sporu zostal nárok žalobcu na zaplatenie istiny 6.124,64 eura pozostávajúci z dvoch pohľadávok, a to z pohľadávky vo výške 5.702,48 eura a z pohľadávky vo výške 422,16 eura. Pohľadávka vo výške 5.702,48 eura predstavuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku platného a účinného odstúpenia od zmluvy o nájme nebytových priestorov, pričom ide o plnenie poskytnuté právnym predchodcom žalobcu vo forme preddavku na nájomné zloženého v zmysle predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, t.j. plnenie poskytnuté právnym predchodcom žalobcu jednoznačne vo vzťahu k predmetnej zmluve o nájme nebytových priestorov. Pri pohľadávke žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.702,48 eura začala premlčacia doba plynúť dňom 1.11.2004, t.j. nasledujúcim dňom po dni účinnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov. Pohľadávka vo výške 422,16 eura predstavuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého poskytnutím plnenia právnemu predchodcovi žalovaného dňa 16.12.2004 bez právneho dôvodu, keďže plnenie bolo zo strany žalobcu
poskytnuté právnemu predchodcovi žalovaného až po účinnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, pričom išlo o plnenie, ktoré malo aj podľa vyjadrenia samotného žalobcu slúžiť ako nájomné za prvý štvrťrok roku 2005, t.j. išlo o plnenie, ktoré žalobca poskytol právnemu predchodcovi žalovaného síce bez právneho dôvodu, ale jednoznačne vo vzťahu k predmetnej zmluve o nájme nebytových priestorov a v období, kedy žalobca považoval predmetnú zmluvu o nájme nebytových priestorov za platnú a účinnú a v tomto smere aj viedol voči žalovanému súdne konanie na Okresnom súde Bratislava V. Suma 422,16 eura predstavuje rozdiel medzi pôvodne uplatňovanou sumou z tohto titulu vo výške 3.051,93 eura a sumou 2.629,77 eura právoplatne priznanou žalobcovi rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 2.4.2014 pod č. k. 24Cb/269/2008-365 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.2.2016 pod č. k. 3Cob/194/2014-409 právoplatnom vo vyhovujúcej časti dňa 10.3.2016. Premlčacia doba u pohľadávky v súčasnosti uplatňovanej žalobcom vo výške 422,16 eura začala plynúť dňom 17.12.2004, t.j. nasledujúcim dňom po dni jej úhrady. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k jednoznačnému, záveru, že obidve pohľadávky žalobcu predstavujúce istinu v celkovej sume 6.124,64 eura sú napriek ich uplatňovaniu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia pohľadávkami vzťahujúcimi sa k predmetnej zmluve o nájme nebytových priestorov. Z vyššie uvedeného aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5.12.2012 pod č. k. 3Cob/334/2011-242 je zrejmé, že žalobca svoje pohľadávky v celkovej výške 6.124,64 eura uplatnil na súde pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby v zmysle § 397 Obchodného zákonníka, pričom u obidvoch pohľadávok žalobcu premlčacia doba prestala plynúť dňom 29.10.2008, t.j. dňom podania predmetnej žaloby na súd. Skutkovú a právnu opodstatnenosť nároku uplatňovaného žalobcom v danom štádiu konania v sume 6.124,64 eura žalovaný nerozporoval čo do dôvodu a výšky, avšak vo forme procesnej obrany boli zo strany žalovaného uplatnené na započítanie nároky žalovaného voči žalobcovi v celkovej výške 6.124,64 eura. Žalovaný v priebehu konania nepreukázal doručenie jednostranného právneho úkonu smerujúceho k započítaniu realizovaného listom právneho predchodcu žalovaného zo dňa 23.2.2005 žalobcovi v čase pred začatím predmetného konania pred súdom, avšak žalovaný aj bez toho môže svoje nároky voči žalobcovi uplatňovať na započítanie v rámci súdneho konania vo forme procesnej obrany. V dôsledku nesplnenia zmluvných povinností vyplývajúcich žalobcovi z článku 8, ods. 8.6.1. predmetnej zmluvy vznikol právnemu predchodcovi žalovaného nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle článku 8, ods. 8.6.2. predmetnej zmluvy v sume 5.912,89 eura. V dôsledku omeškania žalobcu s úhradou faktúry č. 414 0632 právnemu predchodcovi žalovaného nesporne vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v dohodnutej výške za obdobie od 16.9.2004 do 19.10.2004 zo sumy 171.678,- Sk (5.698,67 eura), avšak žalovaný uplatnil v danom konaní nárok na zaplatenie úroku z omeškania v dohodnutej výške len za obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004, t.j. za 30 dní v sume 40,75 eura, pričom správny výpočet úroku z omeškania v sadzbe 9% ročne zo sumy 171.678,- Sk (5.698,67 eura) za obdobie 30 dní je v sume 42,15 eura, t.j. žalovaný uplatnil obranu z titulu tohto nároku v nižšej výške. Súčasne právnemu predchodcovi žalovaného v dôsledku omeškania žalobcu s úhradou predmetnej faktúry č. 414 0632 vznikol tiež nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy 171.678,- Sk (5.698,67 eura) za obdobie od 16.9.2004 do 19.10.2004, pričom však žalovaný v danom konaní uplatnil nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty len za obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004 v sume 171,- eur. V časti vyššie uvedených nárokov z titulu zmluvných pokút a úroku z omeškania v celkovej výške 6.124,64 eura (5.912,89 eura + 40,75 eura + 171, eur) súd uznal skutkovú a právnu opodstatnenosť obrany žalovaného. Voči protinárokom uplatneným žalovaným v danom konaní vo forme procesnej obrany žalobca uplatnil námietku premlčania. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k jednoznačnému záveru, že všetky tri protinároky žalovaného uplatňované v danom štádiu konania v celkovej sume 6.124,64 eura sú pohľadávkami vzťahujúcimi sa k predmetnej zmluve o nájme nebytových priestorov, a teda tak pohľadávky žalobcu uplatňované v danom štádiu konania v celkovej sume 6.124,64 eura, ako aj protinároky žalovaného uplatňované v danom štádiu konania v celkovej sume 6.124,64 eura sú pohľadávkami a protinárokmi vzťahujúcimi sa k tej istej zmluve, a to k predmetnej zmluve o nájme nebytových priestorov, v dôsledku čoho prichádza v danom prípade do úvahy aplikácia ustanovenia § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, ktoré obidve upravujú pojem "sa vzťahujú na tú istú zmluvu", t.j. pojem so širším významom než by mal pojem "vyplývajúce z tej istej zmluvy" alebo "na základe tej istej zmluvy" a pod.. Premlčacia doba pri protinároku vo výške 5.912,89 eura z titulu zmluvnej pokuty začala plynúť dňom 1.11.2004, t.j. dňom nasledujúcim po dni, v ktorom došlo k porušeniu povinnosti, na ktorú sa predmetná zmluvná pokuta vzťahuje a v zmysle § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka prestala premlčacia doba pri tomto protinároku plynúť dňom 29.10.2008, t.j. dňom podania predmetnej žaloby na súd, v dôsledku čoho je námietka premlčania uplatnená žalobcom pri tomto protinároku skutkovo i právne irelevantná. Premlčacia doba u ďalších dvoch protinárokoch
žalovaného, a to pri protinároku vo výške 40,75 eura z titulu zákonných úrokov z omeškania v sadzbe 9% ročne zo sumy 5.698,67 eura za obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004 a pri protinároku vo výške 171,- eur z titulu zmluvnej pokuty podľa čl. 7 ods. 7.1 zmluvy o nájme vo výške 0,1% denne zo sumy 5.698,67 eura za obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004 začala plynúť za každý deň omeškania samostatne počnúc dňom 16.9.2004 až 15.10.2004, čím v danom prípade by premlčacia doba uplynula najneskôr dňa 15.10.2008, t.j. ešte pred podaním predmetnej žaloby na súd. V prípade týchto dvoch protinárokov súd aplikoval z vyššie uvedených dôvodov ustanovenie § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho súd uznal oprávnenie žalovaného na uplatnenie predmetných protinárokov v danom konaní vo forme započítania v rámci procesnej obrany a námietku premlčania uplatnenú žalobcom pri týchto dvoch protinárokoch vyhodnotil ako skutkovo i právne irelevantnú.
101. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
102. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
103. Dôvody uvádzané právnou zástupkyňou žalobcu na pojednávaní konanom dňa 8.11.2016 vo vzťahu k nepriznaniu náhrady trov konania žalovanému a týkajúce sa spôsobu vedenia konania a obrany v konaní zo strany žalovaného podľa názoru súdu nie sú kvalifikovanými dôvodmi hodnými osobitného zreteľa odôvodňujúcimi výnimočnú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP vo vzťahu k náhrade trov konania.
104. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
105. Prevažný úspech v danej veci mal žalovaný, pričom procesný úspech žalovaného súd ustálil vo výške 26.040,99 eura, čo predstavuje 89% (6.124,64 eura + 19.916,35 eura - čiastočné späťvzatie žaloby bez uvedenia dôvodu tohto späťvzatia) a procesný úspech žalobcu súd ustálil vo výške 3.092,03 eura, čo predstavuje 11% (2.629,77 eura + 462,26 eura). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého náhradu trov konania pomerne rozdelil tak, že od 89%-ného úspechu žalovaného odpočítal 11%-ný úspech žalobcu, v dôsledku čoho priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.