Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/58/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v právnej veci navrhovateľa: X. S., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX N., proti oprávnenému: T. I., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX H., o zníženie vyživovacej povinnosti, takto

rozhodol:

O. návrh zamieta.

O. oprávnenému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 21.3.2016 doručeným súdu dňa 4.4.2016 domáhal voči synovi, oprávnenému plnením vyživovacej povinnosti jej zníženia zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne. 2. Návrh odôvodnil tým, že rozhodnutím Okresného súdu Žilina, zo dňa 15.12.2014, pod sp. zn. 8C/290/2014 bola mu zvýšená vyživovacia povinnosť voči oprávnenému zo sumy 80,- EUR mesačne na sumu 150,-EUR mesačne odo dňa 22.09.2014. Od posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti došlo na jeho strane k zmene pomerov spočívajúcej v zhoršení finančnej situácie a tým aj k zmene jeho schopnosti a možnosti prispievať na výživu oprávneného. Odo dňa 19.01.2015 do 31.01.2016 bol zaradený do zoznamu uchádzačov o zamestnanie vedenom na úrade práce v C.. Nepriaznivá finančná situácia mu neumožňovala plniť si vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému riadne a včas vo výške určenej súdom, v dôsledku čoho oprávnený sa domáhal dlžného výživného vo výške 240,-EUR v exekučnom konaní, hoci aj napriek nepriaznivej finančnej situácii sa snažil plniť určenú vyživovaciu povinnosť v maximálnej výške a v jej plnení chce pokračovať. Od februára roku 2016 sa zamestnal na Obecnom úrade v S., kde dosahuje čistý príjem 322,31 EUR, teda nižší ako jemu známy posledný zárobok matky oprávneného vo výške 327,14 EUR. Z príjmu 322,31 EUR nie je schopný plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 150,- Eur a zároveň ešte uhrádzať splátky dlžného výživného, ďalšie náklady spojené s vykonaním exekúcie a uhrádzať nevyhnuté životné náklady. Žije v spoločnej domácnosti s jeho starými rodičmi na dôchodku, ktorí majú vážne zdravotné problémy a vysoké výdavky na liečbu.

3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľ býva s rodičmi a preto jeho výdavky na bývanie sú nižšie ako u matky oprávneného, ktorá sa okrem neho stará ešte o ťažko zdravotne postihnutého brata. Rodičia navrhovateľa poberajú starobné dôchodky. Nakoľko vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči deťom je prvoradá podľa §62 ods. 5 ZR, mal by navrhovateľ vynaložiť všetko úsilie, aby v produktívnom veku bol zamestnaný a schopný plniť si svoje povinnosti. Poukázal na to, že matka ktorá voči nemu si plní vyživovaciu povinnosť zarábala v priemere 329 eur mesačne. Momentálne pracuje len príležitostne na dohodu, nakoľko je nezamestnaná. Navrhovateľ má len jedinú vyživovaciu povinnosť voči nemu, ak si plní vyživovaciu povinnosť aj voči rodičom, tak na tejto sú povinní podieľať sa aj jeho súrodenci. V období január 2014 až september 2014 predstavoval navrhovateľov čistý priemerný

mesačný príjem sumu 542,78 eur a o túto prácu sa sám pripravil podaním výpovede, pretože prebiehalo konanie o zvýšenie výživného. Preto ak ako nezamestnaný bol schopný platiť výživné vo výške 80 eur mesačne, neskôr 150 eur mesačne (rok 2015), v čase kedy je zamestnaný môže uhrádzať výživné vo výške 150 eur mesačne podľa rozsudku Okresného súdu v Žiline sp. zn. 8c/290/2014-42, potvrdeného Krajským súdom v Žiline sp. zn. 8Co/315/2015-81. Návrh na vykonanie exekúcie musel podať už tretí krát, pretože to bol jediný spôsob ako vymôcť nárok a navrhovateľ v súčasnej dobe nemá nedoplatky na výživnom. Vyslovil názor, že po prepočítaní navrhovateľom udávaných výdavkov na tri osoby žijúce v spoločnej domácnosti predstavujú reálne mesačné výdavky navrhovateľa pri 150 eurovom výživnom sumu 311,98 eur a jeho príjem je vo výške 344,31 eur. Keď sa jeho matka stala nezamestnanou v auguste 2015 a opätovne v začiatku roka 2016, ich finančná situácia sa zhoršila. V súčasnom stave pri plnení vyživovacej povinnosti je schopný uhrádzať si len základné výdavky na stravu, oblečenie, cestovné, lieky na astmu, potrebné učebnice a iné a preto zníženie vyživovacej povinnosti nemôže akceptovať. 4. Replikou navrhovateľ uviedol, že musel dať výpoveď z práce, pretože mu práca na nočné zmeny nevyhovovala, bola fyzicky náročná a nemohol zabezpečovať starostlivosť o jeho rodičov. Aj napriek tomu, že prišiel o prácu a bol nezamestnaný súd mu zdvihol výživné zo sumy 80,- Eur na sumu 150,- Eur. Na plnenie vyživovacej povinnosti a exekúcie si musel požičať peniaze. Z terajšieho príjmu 326,00,- Eur mu zrážajú stravné. Medzičasom mu zomrela matka a musí sa starať o otca. Odporca ani s ním ani s jeho rodinou nekomunikuje nemá záujem o neho inak ako o zdroj jeho príjmu. Dom v ktorom býva s otcom v dedičskom konaní nadobudla jeho sestra. Výdavky syna považoval na neadekvátne, najmä vo vzťahu k úhrade za mobil, úhrade výpočtovej techniky v sume 393,67,- Eur. Jeho syn si privyrába a nemusí vyžiť z sumy 172,- Eur.

5. Vo veci súd nariadil pojednávanie.

6. Navrhovateľ zotrval na svojom návrhu a vyjadreniach. K otázke vlastníctva domu v dedičskom konaní uviedol, že dom si nemohol nechať kvôli exekúciám. Dlhodobo má problémy s krížami a chrbticou a nemôžem dovoliť ísť ani k lekárovi. Ostal som s otcom sám, musím ho opatrovať, čo pri nočnej práci nie je možné. Preto sa nemôže uchádzať o iné zamestnanie. Súrodenci mu neprispievajú finančne, skôr mu pomôžu fyzicky.

7. Oprávnený uviedol, že navrhovateľ uvádza zhodné výdavky už v treťom konaní. Navrhovateľ sa o svojho otca sa stará rovnako ako jeho matka sa stará o jeho chorého brata, pričom navrhovateľovi môžu finančne pomôcť s opaterou aj ďalší súrodenci. Navrhovateľ dlhé roky na jeho výživu neplatil absolútne nič alebo platil sumy okolo 250,-Sk. Ak je nákladné žitie v rodinnom dome, môže si obstarať bývanie v byte. Jeho matka je nezamestnaná a pracuje iba na dohodu vo Večierke a jej mesačný príjem sa pohybuje okolo 21 eur a inú prácu pre starostlivosť o brata nemôže vykonávať. Príjmy sa snažil zvyšovať počas letných prázdnin brigádou v Stredoslovenskej energetike v Žiline, no v súčasnej dobe mu rozvrh nedovolí pracovať toľko hodín, koľko by som si predstavoval, aby mohol pokryť svoje výdavky. Snaží si privyrobiť si, získať skúsenosti, zdokonaľovať sa v cudzom jazyku a pripravovať sa riadne do školy. K stretávaniu uviedol, že jeho záujem stretávať sa s niekým, kto bil jeho matku, nezaujímal sa oň keď bol dieťa a bol mu prednejší alkohol, je mizivý. Nakoľko je v piatom ročníku, vyživovacia povinnosť navrhovateľa o 7 mesiacov skončí.

8. Navrhovateľ ponúkaný návrh na zmier na sumu 120 eur mesačne neprijal.

9. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

15. Podľa § 157 rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav.

17. Naposledy bolo zvýšené výživné pre oprávneného rozsudkom OS Žilina 8C/290/2014-42 zo dňa 15.12.2014, ktorým súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči oprávnenému na sumu 150 eur mesačne, naposledy určenú rozsudkom OS Žilina 21 P/366/2012-36 z 26.1 1.2012 zo sumy 80 eur. Rozsudok súd odôvodnil tým, že oprávnený žil v spoločnej domácnosti s matkou a výdavky spojené s chodom domácnosti predstavovali 219,27 Eur a ostatné mesačné výdavky na 250,38 Eur najmä v súvislosti s vodičským kurzom typu B, dioptrické okuliare, úhradu poplatku za smeti 23,36 Eur a ako náklady budúcich období v podobe poplatku za prijímacie pohovory na druhý stupeň vysokoškolského štúdia uviedol sumu 35,- Eur za jednotlivú prihlášku. Matka navrhovateľa B. I. pracovala u zamestnávateľa NOVEL, s.r.o. s čistou mzdou za obd. január 2013 až december 2013 bolo 328,51 Eur mesačne. Otec navrhovateľa pracoval u zamestnávateľa Nobel Automotive Slovakia, s.r.o. s čistou priemernou mzdou za obd. január 2013 až september 2014 bolo 531,41 Eur mesačne. U oprávneného zistil zmenu pomerov, ktorá odôvodňovala zvýšenie výživného voči odporcovi vzhľadom na zvyšujúce sa životné náklady, pričom súd osobitne uznal argument navrhovateľa, že v treťom ročníku vysokoškolského štúdia dochádza k zavŕšeniu prvého, t.j. bakalárskeho stupňa vysokoškolského štúdia, po ktorom je možné pokračovať v druhom, t.j. magisterskom stupni vysokoškolského štúdia. Zároveň však došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca spočívajúcej vtom, že bol zaviazaný v predchádzajúcom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 21 P/366/2012 na výživné vo výške 80 Eur mesačne za situácie, keď odporca bol nezamestnaný. Tým, že odporca poberá pravidelný príjem zo zamestnania vo výške 531,41 Eur mesačne, samotné dostatočne odôvodňuje zvýšenie výživného navrhovateľa. O navrhovateľa sa stará jeho matka, ktorej vznikali náklady na domácnosť spojené s oprávneným vo výške 250,38 Eur a oprávnený mal aj ďalšie náklady oprávneného vo výške 250,38 Eur a jednorazové výdavky. Na strane otca súd zohľadnil, že má jednu prednostnú vyživovaciu povinnosť, práve k navrhovateľovi ako nezaopatrenému dieťaťu a obranu odporcu v zmene priezviska navrhovateľa, neuznal rovnako ako obranu spočívajúcej v starostlivosti o jeho rodičov.

18. V tomto konaní súd zistil, že navrhovateľ hradil určené výživné nie vždy v plnej výške, časť vyživovacej povinnosti však doplatil a svoju povinnosť si plnil. Navrhovateľ deklaroval výdavky spojené s domácnosťou ročne 110 eur voda, 754,82 eur elektrina, 541,60 palivo, 240 eur telefón, úhrada za smeti 35 eur, strava v domácnosti 1200 eur, výživné 1800 eur za rok. Hoci navrhovateľ tieto výdavky nepreukazoval, súd ich považoval za adekvátne navrhovateľovej domácnosti s jeho rodičmi. Súd však dal za pravdu oprávnenému, že na tieto výdavky nemožno hľadieť len ako na výdavky navrhovateľa ale je ich potrebné rozdeliť medzi osoby žijúce v spoločnej domácnosti. Ak by aj otcovi navrhovateľa, ktorý má vlastný príjem nepostačoval príjem zo starobného dôchodku, vyživovacou povinnosťou voči rodičom sú povinné všetky deti, nie len navrhovateľ.

19. Vo vzťahu k príjmom a výdavkom navrhovateľa súd zistil, že od podania návrhu je zamestnaný. Podľa pracovnej zmluvy medzi obcou S. a navrhovateľom s dátumom nástupu do práce 1.2.2016 na druh práce pomocný pracovník, čistenie verejných priestranstiev obce S., navrhovateľ vykonáva prácu za mzdu 405 eur mesačne pri 37,5 h pracovnom týždni.

20. Podľa potvrdenia UPSVaR C., navrhovateľ bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.1.2015 do 31.1.2016, rovnako ako pred prvším rozhodnutím v rokoch 2013-2012. Navrhovateľ preukázal v konaní príjem v čistom 344,31 eur.

21. Podľa SIPO na meno X. S. uhrádza otec navrhovateľa mesačne 2,32 eur rozhlas a TV a 66 eur elektrina - záloha.

22. Z lustrácie príjmov navrhovateľa v sociálnej poisťovni súd zistil výpočtový základ vo výške 455 eur do 462,77 eur.

23. Podľa LV č. XXX kat. úz. S., ako vlastník stavby súp. č. XXX postavený na parcela 159 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1354m2 spolu s rodinným domom a vlastníctvom ostatných nehnuteľností, a to parciel č. XXX - záhrady a 163 trvalé trávne porasty je Q. A., rod. S. na základe osvedčenia o dedičstve 7D/100/2016.

24. Oprávnený podľa lustrácie od 16.12. do 19.4.2016 mal uzavretú dohodu o brigádnickej práci študentov bez dôchodkového poistenia, pričom vymeriavací základ bol 02/2016 89 eur, 03/2016 195,56 eur, 04/2016 88,47 eur, od 1.7.2016 mal uzavretú dohodu o brigádnickej práci študentov bez dôchodkového poistenia SSE a.s. s vymeriavacím základom 07/2016 180 eur, 08/2016 158,75 eur. Stále je študentom 5. ročníka Žilinskej univerzity v Žiline.

25. Výdavky deklaroval ako spojené s chodom domácnosti, a to nájom 163,76 eur, elektrina 30 eur, čistiace prostriedky 15 eur, spolu 208,76 eur mesačne v zodpovedajúcom pomere na tri osoby, osobné mesačné výdavky, školské obedy 20 x 2,82, 56,40 eur, lieky 15,63 eur za liečivá eklaran, zirtec, awamys, MHD Žilina 20 x 2x 0,45 eur spolu 18 eur mesačne, tenis 5x4 20 eur mesačne, doučovanie anglický jazyk 20 eur, vreckové 15 eur, mobil 30 eur, internet 12,48 eur. Kozmetika, hygiena 10 eur, ostatné učebnice, oblečenie, obuv 15 eur, stravovanie mimo obedov v škole 100 eur mesačne, spolu 312,51 eur mesačne. Jednorazové výdavky študentská karta ISIC 14 eur, poplatok za smeti 23,42 eur, obstaranie nového PC 393,67 eur. Potrebu liečiv deklaroval potvrdeniami zo zdravotnej dokumentácie. Ďalej deklaroval výdavky podľa faktúry spoločnosti Orange za poplatok kengura 30 a faktúry spoločnosti Orange na mesačný poplatok fíbernet pre verných, fakturované B. I.. Podľa príkazu na úhradu 163,76 eur uhrádzala nájom 9/2016 B. I., podľa SIPO hradí 30 eur preddavkovo mesačne elektrinu. Oprávnený uhrádza 23,42 eur ročne za komunálny odpad. Pokladničným dokladom a dodacím listom spoločnosti EDIS s.r.o. na úhradu 393,67 eur preukazoval náklady za komponenty výpočtovej techniky.

26. Podľa potvrdenia UPSVaR Žilina matka oprávneného B. I. je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.8.2015 doposiaľ.

27. Teleológia § § 62 ods. 1 ZR je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Schopnosť dieťaťa samo seba sa živiť podľa ustálenej judikatúry nastáva spravidla po tom, ako ukončilo prípravu na vzdelanie.

28. Oprávnený je poslucháčom piateho ročníka Univerzity v Žiline. Súd nezistil, že by štúdium nesmerovalo k príprave na povolanie, prípadne sa jednalo o opakované štúdium pre štúdium bez snahy získať vzdelanie pre uplatnenie sa v osobnom živote. Oprávnený síce si zabezpečuje príjem aj prostredníctvom brigádnickej práce študentov, avšak vzhľadom na náročnosť denného štúdia záverečného ročníka nemožno počítať u oprávneného s pravidelným príjmom a nemožno ho považovať za pravidelný príjem. Naviac bez tohto príjmu, následkom vlastnej usilovnosti oprávneného, by bola jeho odkázanosť na rodičov vo vyššom rozsahu.

29. Navrhovateľ sa od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti vzdal zamestnania v ktorom dosahoval vyšší príjem a zamestnal sa v obci na pomocných prácach z dôvodu starostlivosti o rodičov. V danom prípade nemožno hodnotiť vzdanie sa zamestnania ako nedôvodné alebo nenáležité na úkor oprávneného, avšak z dôvodu nepreukázania nevyhnutnosti celkovú stratu príjmov nemožno zohľadniť na úkor plnenia vyživovacej povinnosti v prospech oprávneného. Navrhovateľ totiž nepreukázal, že by v pôvodom zamestnaní mu neumožnili vykonávať prácu v inom pracovnom čase ako v nočných zmenách a nepreukázal ani potrebu nevyhnutnej starostlivosť o rodičov (odkázanosť), v súčasnej dobe len otca.

Pokiaľ je takáto starostlivosť nevyhnutná, je potrebné sa domáhať aj čiastočného plnenia od ostatných súrodencov navrhovateľa, nakoľko vyživovaciu povinnosť majú všetky deti v rámci svojich možností. Súd však zistil, že navrhovateľ sa vzdal v dedičskom konaní majetkového prospechu a to minimálne vo výške naň pripadajúcej hodnoty podielu v nehnuteľnostiach, ktorý by mu ako zákonnému dedičovi náležal. Súd teda túto skutočnosť musel zohľadniť v neprospech navrhovateľa.

30. V čase rozhodovania súdu súd zistil, že matka opravného je nezamestnaná, príjem dosahuje prostredníctvom dohôd, pričom súd považuje deklarovaný príjem vo výške 20 eur za nízky a formálny, avšak rozumne nemožno predpokladať v takomto pracovnom pomere príjem dosahujúci príjem otca oprávneného. Rovnako disponibilitu matky a jej možnosti limituje rovnako starostlivosť o brata oprávneného, ktorý je invalidný a odkázaný na starostlivosť matky. Výdavky u matky oprávneného a jeho otca možno predpokladať v obdobnej výške, pričom ich skutočnú výšku preukázala len matka.

31. Práve však znížený príjem matky oprávneného je kompenzovaný pri výdavkoch čiastočným príjmom oprávneného z brigádnickej práce.

32. Súd z vykonaného dokazovania zistil a mal preukázané, že nedošlo k tak výraznej zmene pomerov či už na strane navrhovateľa alebo oprávneného, aby bol dôvod meniť vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom OS Žilina č.k. 8C/290/2014-42 zo dňa 15.12.2014. Pri zodpovednom prístupe otca je v jeho silách a možnostiach, s ohľadom na majetkový prospech ktorého sa vzdal a zníženie príjmu zmenou zamestnania, plniť si vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému. Zmena výdavkov oprávneného, ale ani jeho otca od posledného rozhodnutia nenastala vo výraznejšej miere.

33. Súd preto návrh na zníženie vyživovacej povinnosti ako nedôvodný zamietol.

34. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Podľa § 58 O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Nakoľko súd po preskúmaní nezistil osobitné dôvody pre priznanie náhrady trov konania úspešnému oprávnenému a v konaní ani vznik trov konania na jeho strane, nárok v tomto zmysle si ani neuplatnil, preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).