Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-809-2015.pdf
PDF · 73.41 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/809/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému: Z. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. Y., ul. D. XXX, štátny občan SR, pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska kancelária v Lučenci, ul. J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 3 249,04 € s príslušenstvom, o námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníka vznesenej žalobcom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7C/36/2013-135 zo dňa 18. 06. 2015,
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania a jeho účasť v konaní pripustil.
2. Žalobca namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania z dôvodu nepreukázania súhlasu žalovaného. Tvrdil, že vstup vedľajšieho účastníka do konania bez súhlasu je právne neúčinný.
3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 93 ods. 1 až 3 OSP a dospel k právnemu záveru, že právna úprava, podľa ktorej v prípade, že vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu (v prípade právnickej osoby založenej alebo zriadenej na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu), súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada, je účinná až od 01. 01. 2015 a vedľajší účastník oznámil vstup do konania ešte dňa 16. 01. 2013, teda, za účinnosti právnej úpravy, ktorá tento súhlas nevyžadovala.
4. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej odvolacej lehote odvolanie žalobca. Uviedol v ňom v podstate totožné dôvody, ako uvádzal aj v námietke neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka. Navyše poukázal aj na dôvodovú správu k čl. I. bod 3 zákona č. 353/2014 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil Občiansky súdny poriadok na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod č. R 62/2014, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 05. 02. 2013 sp. zn. 3Cdo 188/2012. Uznesenie okresného súdu žiadal zmeniť a vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania nepripustiť. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaného v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal najmä na to, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je právnickou osobou, ktorej cieľom je ochrana práv spotrebiteľov podľa osobitného predpisu a právna úprava platná v čase jeho vstupu do konania do
31. 12. 2014 v ust. § 93 ods. 2 OSP priamo predpokladal. Poukázal na viaceré rozhodnutia Krajských súdov Slovenskej republiky na podporu svojho právneho názoru. Napadnuté uznesenie žiadal ako vecne správne potvrdiť a zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a podľa ust. § 387 ods. 1 CSP uznesenie ako vo výroku vecne správne potvrdil.
7. Vzhľadom k tej skutočnosti, že pôvodne vedľajší účastník vstúpil do konania za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd vo veci skúmal, či boli splnené podmienky vstupu vedľajšieho účastníka do konania podľa Občianskeho súdneho poriadku, keďže právne účinky vstupu do konania (t. j. úkon, ktorý nastal predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP) zostávajú v zmysle ust. § 470 ods. 2 vety prvej CSP zachované.
8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 2 CSP) a len sa obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia, nakoľko aj podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci došlo v súdenej veci ku vstupu vedľajšieho účastníka konania dňa 16. 01. 2013, teda, v čase, keď zo žiadneho právneho predpisu nevyplývalo, že by k vstupu vedľajšieho účastníka do konania sa vyžadoval výslovný súhlas účastníka (v súčasnosti označovaného ako strana sporu), na strane ktorého má vedľajší účastník v konaní vystupovať. Prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy do 31. 12. 2014 neskúmal a dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania je len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka (strany sporu), ktorý tento oznámi súdu po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykoná (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013, na ktoré poukázal aj žalobca v odvolaní). Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere prejavujú len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým je právnická osoba založená za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Pokiaľ v prejednávanej veci vedľajší účastník doručil oznámenie o svojom vstupe do konania na strane žalovaného do 31. 12. 2014, žalovaný výslovne nevyjadril svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na svojej strane, návrh žalobcu na vyslovenie neprístupnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania nemôže byť dôvodný.
9. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že toto uznesenie sa nezaoberá legitimáciou vedľajšieho účastníka byť vedľajším účastníkom, resp. osobitným subjektom v konaní po 01. 07. 2016, teda, za účinnosti Civilného sporového poriadku. 10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).