Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-714-2015.pdf
PDF · 101.24 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/714/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcu: AB 1 B. V., Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, reg. č. 560 07 043, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, adresa na doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanej S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. S. XXX, XXX XX G. G., v konaní o zaplatenie 1 420,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/279/2014 - 64 zo dňa 13. 05. 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, p o t v r d z u j e . Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 282,47 eur s úrokom z omeškania 8,25% zo sumy 782,47 eur od 15. 03. 2014 do 28. 04. 2014, zo sumy 582,47 eur od 29. 04. 2014 do 15. 05. 2014, zo sumy 282,47 eur od 16. 05. 2014 až do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len „O. s. p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 05. 12. 2014 domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 1 420,62 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 89,40 Eur a úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1 420,62 Eur od 29. 11. 2014 do zaplatenia. Požadoval tiež priznať náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie žalobným návrhom, výpoveďou odporkyne, úverovou zmluvou, zmluvnými podmienkami, výzvou na splatenie celého úveru, výpisom čerpania splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky a zistil tento skutkový stav:
Podľa tvrdenia navrhovateľa jeho právny predchodca uzatvoril s odporkyňou úverovú zmluvu dňa 15. 08. 2012 č. 4208062188, ktorej súčasťou boli úverové zmluvné podmienky. Predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 1 700 Eur, ktoré sa odporkyňa zaviazala vrátiť v 60 mesačných splátkach po 72,41 Eur. Keďže bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku, vyzval ju právny predchodca listom zo dňa 26. 02. 2014 ku splateniu celého zostatku úveru. Žalovaná suma pozostáva zo zosplatnenej istiny 1 400,72 Eur, úroku 19,90 Eur. Úrok z omeškania 89,40 Eur pozostáva z:
úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1 920,62 Eur od 15. 03. 2014 do 28. 04. 2014, t.j. 19,53 Eur, úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1 720,62 Eur od 29. 04. 2014 do 15. 05. 2014, t.j. 6,61 Eur, úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1 420,62 Eur od 16. 05. 2014 do 28. 11. 2014, t.j. 63,26 Eur.
Ďalej požadoval úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1 420,62 Eur od 29. 11. 2014 až do zaplatenia.
Odporkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že s návrhom súhlasí. Žalovanú sumu neuhradila z dôvodu, že sa dostala do situácie, že nemala z čoho. Je vydatá, majú dve deti, je zamestnaná.
Z pripojených listinných dôkazov súd zistil, že úverová zmluva č. 4208062188 (č. l. 22) bola uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom dňa 24. 08. 2012. Súčasne uzavreli aj poistnú zmluvu (bod 51. zmluvy), pričom poistné predstavovalo 5,10 Eur mesačne.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 11. 2014 adresovaného odporkyni (č. l. 18) vyplýva, že predmetná pohľadávka bola postúpená z pôvodného veriteľa Home Credit Slovakia, a.s. ako postupcu na navrhovateľa ako postupníka.
Úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona č. 129/2010 Z. z., čo má za následok, že (v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V zmysle hlavy 7. § 3 písm. a) úverových zmluvných podmienok je klient povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
Podľa výpisu na č. l. 34 odporkyňa neuhrádzala splátky riadne a včas - oneskorila sa s úhradou splátky č. 11 a nasledujúcich. Navrhovateľ zosplatnil úver 26. 02. 2014 a listom zo dňa 26. 02. 2014 označeným „Výzva k splateniu celého úveru“ (č. l. 32) vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy 1 920,62 Eur do 15 dní od odoslania tejto výzvy. Lehota 15 dní na zaplatenie zosplatneného úveru podľa tvrdenia navrhovateľa uplynula 14. 03. 2014 a týmto dňom sa stala pohľadávka z poskytnutého úveru splatnou.
Keďže predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, navrhovateľovi patrí len nárok na zaplatenie dlžnej istiny (poskytnutých peňažných prostriedkov) vo výške 1 700,00 Eur a poistného vo výške 91,80 Eur (poistné 5,10 Eur za 18 mesiacov). Podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad boli na poistné započítané úhrady odporkyne v sume 91,80 Eur a teda poistné odporkyňa uhradila v celom rozsahu. Po započítaní zvyšku úhrad (1 417,53 Eur) odporkyne na istinu (1 700,00 Eur) má odporkyňa uhradiť navrhovateľovi ešte 282,47 Eur titulom istiny poskytnutých peňažných prostriedkov.
Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel v časti ohľadom sumy 282,47 Eur a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania.
Splatnosť pohľadávky z úveru nastala 14. 03. 2014, odporkyňa do 14. 03. 2014 uhradila 1 009,33 Eur, po splatnosti pohľadávky uhradila ešte 500,00 Eur (dňa 28. 04. 2014 sumu 200,00 Eur, dňa 15. 05. 2014 sumu 300,00 Eur). Odporkyňa bola v omeškaní od 15. 03. 2014 do 28. 04. 2014 s úhradou sumy 782,47 Eur, od 29. 04. 2014 do 15. 05. 2014 s úhradou sumy 582,47 Eur a od 16. 05. 2014 je v omeškaní s úhradou sumy 282,47 Eur.
Úroky z omeškania súd priznal v zmysle ustanovenia § 517 O. z. a vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1995 Z. z. nasledovne: vo výške 8,25 % ročne zo sumy 782,47 Eur od 15. 03. 2014 do 28. 04. 2014, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 582,47 Eur od 29. 04. 2014 do 15. 05. 2014, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 282,47 Eur od 16. 05. 2014 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti návrh zamietol (t.j. v časti požadovaných úrokov, poplatkov, úrokov z omeškania).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov nepriznal.
3. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie, ktoré odôvodňuje ust. § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p., nakoľko súd prvstupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ust. podľa § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. h) a f) O. s. p., nakoľko súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, pričom účastníkovi konania bola postupom súdu prvej inštancie odňatá možnosť konať pred súdom a tiež podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) O. s. p., nakoľko konanie má podľa žalobcu inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie dospel pri právnom posúdení veci k záveru, že z fotokópie Zmluvy o úvere č. 4208062188 je preukázané jej uzatvorenie medzi žalovanou a spoločnosťou Home Credit, a. s., dňa 15. 08. 2012. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že predmetom zmluvy je poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 1 700,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala spoločnosti Home Credit, a. s., vrátiť v 60-tich mesačných splátkach. Konštatoval, že v predmetnej úverovej zmluve absentuje obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z., ktorou je ročná percentuálna miera nákladov. Úverová zmluva obsahuje dojednanie, v ktorom je ročná percentuálna miera nákladov uvedená rozpätím od 48,8 do 51,6%, pričom v ďalšom texte zmluvy sa uvádza, že presná hodnota RPMN závisí odo dňa poskytnutia úveru a klient súhlasí s tým, že presná výška RPMN mu bude oznámená veriteľom po poskytnutí úveru. Takýto spôsob dojednania ročnej percentuálnej miery nákladov vyhodnotil okresný súd za nesúladný so zákonom. Uvedené závery súdu prvej inštancie označil žalobca za „neuralgické body“ celého konania. Zdôraznil, že sa s nimi absolútne nestotožňuje a pokladá ich za nesprávne. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že právny predchodca žalobcu v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (Zákon o spotrebiteľských úveroch), uviedol v zmluve ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, pričom túto obsahovú náležitosť zmluvy uviedol nasledovným spôsobom: RPMN od 48,8 do 51,6% úveru. Takýto spôsob určenia RPMN zvolil právny predchodca žalobcu s ohľadom na to, že podľa znenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je pre výpočet RPMN rozhodujúci dátum čerpania úveru (keďže sa jednalo o bezúčelový hotovostný úver) a nie dátum uzavretia zmluvy. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že podľa jeho názoru Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje iba to, aby úverová zmluva obsahovala údaj o RPMN vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, pričom nekonkretizuje akým konkrétnym spôsobom má byť údaj o RPMN vyjadrený, teda či má byť napríklad vyjadrený vo forme jedného konkrétneho čísla alebo môže byť vyjadrený aj vo forme určitého rozpätia ohraničeného minimálnou hodnotou RPMN a jeho maximálnou hodnotou. Právny predchodca žalobcu vymedzil RPMN v Zmluve prostredníctvom rozpätia jeho minimálnej a maximálnej výšky, keďže pravidlá pre výpočet RPMN ustanovené v Zákone o spotrebiteľských úveroch neberú ohľad na rôznorodosť produktového portfólia jednotlivých poskytovateľov úverov. Podľa názoru žalobcu vyššie uvedený postup za situácie, keď nie je v čase uzavretia úverovej zmluvy z objektívnych dôvodov veriteľ schopný poskytnúť klientovi presnú výšku RPMN, je plne v súlade s ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj v súlade s ust. § 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca v odvolaní pre ilustráciu uviedol tabuľku s rozdielnymi hodnotami RPMN, ktoré môže spôsobiť rozdielny dátum poskytnutia úveru. Z vyššie uvedenej tabuľky podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že zmena dátumu poskytnutia úveru môže ovplyvniť výšku RPMN. S ohľadom na uvedené, súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu svoje rozhodnutie odvodil od formalistického znenia strohých zákonných noriem, pričom odchýlku 2,8 % pri hodnotách RPMN postihol aplikáciou fikcie o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, čo nie je v právnom štáte podľa názoru žalobcu prípustné. Zmluvné dojednanie, v zmysle ktorého žalovaný súhlasil s tým, že presnú výšku RPMN mu veriteľ oznámi po poskytnutí úveru, je podľa žalobcu z hmotnoprávneho hľadiska v súlade s ust. § 269 ods. 3 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, kde sa uvádza, že dohoda o určitej časti zmluvy sa môže nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že pre výpočet RPMN je dôležité plynutie času ako objektívna
právna skutočnosť (čas na poskytnutie úveru) a nie rozhodnutie právneho predchodcu žalobcu. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej presnú výšku RPMN, pričom listina o oznámení presnej výšky RPMN 50,6 % bola daná na poštovú prepravu dňa 28. 08. 2012 na adresu žalovanej, preto tvrdenie súdu prvej inštancie, že Zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, vychádza podľa žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zo zásady iura novit curia (súd pozná právo) možno podľa žalobcu vyvodiť, že súd sa aj bez návrhu účastníka konania musí vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi normami aplikovateľnými na konkrétny prípad; v tomto konkrétnom prípade súd prvej inštancie podľa žalobcu pochybil pri aplikácii právnych noriem relevantných pre tento prípad, a to konkrétne pri aplikácii ustanovení Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (čl. 10 ods. 2 písm. h), ktorý vymedzuje informácie, ktoré musí obsahovať zmluva o úvere: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa), pričom podľa tabuľky zhody Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES a návrhu Zákona o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov k § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa rovná sa výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
4. Žalobca v odvolaní ďalej poukázal na bod 38 Zmluvy označený ako „Mesačná splátka“ : 72,41 eur, bod 39 Zmluvy označený ako „Počet splátok“: 60 a bod 43 Zmluvy označený ako „Termíny splatnosti splátok“ a uviedol, že taký spôsob uvedenia podstatných obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako je uvedený v citovaných bodoch Zmluvy je podľa žalobcu v súlade so znením Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES a v súlade s princípom ratio legis právnej úpravy Zákona o spotrebiteľských úveroch a Smernice, ktorým je ochrana spotrebiteľa prostredníctvom jeho informovanosti. S ohľadom na uvedené podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odvodil od formalistického znenia strohých zákonných noriem bez eurokonformného výkladu práva a v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora z 28. 01. 2010 vo veci Uniplex (UK) Ltd., C-406/08, bod 45, kde sa uvádza: „ V rámci vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa preberá smernica, sú vnútroštátne súdy povinné vykladať tieto vnútroštátne ustanovenia v čo najväčšej miere s ohľadom na znenie a účel predmetnej smernice tak, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok.“ V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu zle vyvodil sankciu uvedenú v ust. § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa poskytuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa ust. § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona (č. 129/2010 Z, z.). V závere odvolania žalobca zdôraznil, že nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z., pretože má za to, že predmetná zmluva o úvere spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, ktoré sú zrozumiteľné, jednoznačné a dostatočne určité. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
5. Krajský súd, ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ust. § 379 a ust. § 380 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že súd prvej inštancie z hľadiska procesného postupoval podľa príslušných ustanovení zák. č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, t. j. podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte CSP), kde sa v Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1 a 2, veta prvá uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované“. Z uvedeného je zrejmé, že právne účinky odvolania podaného žalobcom za predchádzajúcej právnej úpravy uskutočnenej zák. č. 99/1963 Zb., Občianskym súdnym poriadkom zostali zachované, avšak odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa príslušných ustanovení zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, t. j. podľa právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016.
7. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvádzaných žalobcom v odvolaní, odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na dôvody ním uvádzané odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že v súlade s ust. § 153 O. s. p. platným a účinným v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné. Z predložených dôkazov súd prvej inštancie zistil, že žalovaná uzatvorila so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, Zmluvu o úvere č. 4208062188 dňa 24. 08. 2012 na základe, ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1 700,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uvedenej spoločnosti splácať v 60. mesačných splátkach. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva, ktorú posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 129/2010 Z. z. neobsahuje podstatné obsahové náležitosti vyžadované predmetným zákonom v ust. § 9 ods. 2, konkrétne v ust. § 9 ods. 2 písm. f), j) a k), čo má za následok v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto vznikol žalobcovi len nárok na zaplatenie dlžnej istiny (poskytnutých peňažných prostriedkov) vo výške 1 700,- eur a poistného vo výške 91,80 eur (poistné vo výške 5,10 eur za 18 mesiacov) a keďže podľa výpisu čerpania splátok a úhrad boli na poistné započítané úhrady žalovanej v sume 91,80 eur, a teda poistné žalovaná uhradila v celom rozsahu, po započítaní zvyšku úhrad 1 417,53 eur dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaná zostala dlžná žalobcovi ešte 282,47 eur titulom istiny poskytnutých peňažných prostriedkov, na úhradu ktorej sumy spolu s úrokom z omeškania okresný súd zaviazal žalovanú. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobcu, odvolací súd uvádza, že pokiaľ zák. č. 129/2010 Z. z. v záujme ochrany spotrebiteľa vymedzil v ust. § 9 ods. 2 základné obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bez ktorých je v zmysle ust. § 11 ods. 1 cit. zákona potrebné považovať úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere za bezúročný a bez poplatkov, tak žiadna iná (neformalistická) interpretácia citovaného ustanovenia nie je možná, pretože by tým došlo ku konfliktu so zásadou ochrany spotrebiteľa, v záujme ktorej sú v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. presne vymedzené obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré musí takáto zmluva obsahovať. Pokiaľ žalobca v odvolaní v súvislosti s obsahovými náležitosťami predmetnej zmluvy poukazuje na ust. § 269 ods. 3 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa prednostne aplikuje právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku, čo vyplýva okrem ust. § 52 ods. 2, veta tretia Občianskeho zákonníka aj z uznesenia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 329/2013-15 zo dňa 02. 06. 2013 ako aj z rozsudku NS SR sp. zn. 3 MCdo zo dňa 21. 04. 2015, kde NS SR zaujal stanovisko k aplikácii uvedeného ustanovenia aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou a kde NS SR výslovne uvádza: „Ustanovenie § 52 ods. 2, tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“ Z uvedeného je zrejmé, že argumentácia uvedeným ustanovením § 269 ods. 3 Obchodného zákonníka z pohľadu ochrany spotrebiteľa nie je akceptovateľná. Na základe uvedených skutočností, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vo výroku ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 CSP tak, ako je u vedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom konaní úspešnej žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
9. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).