Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-18-2016.pdf
PDF · 111.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5C/18/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou v právnej veci žalobcu: WM Consulting &Communication, s.r.o. so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát s.r.o. so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany IČO: 36 866 598 proti žalovanému: E. F., X.. XX.XX.XXXX, L. XXX XX Y. F.C. Č.. XX, o zaplatenie 251,49 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Dňa 25.01.2016 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 251,49 eur , 16,80% ročného úroku zo sumy 236,17 eur od 12.05.2015 do 10.07.2015, 8% ročného úroku z omeškania zo sumy 236,17 eur od 12.05.2015 do 10.07.2015, 16,80% ročného úroku zo sumy 211,17 eur od 11.07.2015 do zaplatenia, 8% ročného úroku z omeškania zo sumy 211,17 eur od 11.07.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom základe, že dňa 04.04.2005 bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní platobnej karty medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s. IČO: 00 151 653 so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava. Na základe zmluvy o platobnej karte bola poskytnutá žalovanému platobná karta typ SPOROnákup. Dňa 04.04.2005 bol uzavretý dodatok č. l k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty medzi žalovaným a Slovenskou sporiteľňou, a.s. na základe ktorého bol poskytnutý žalovanému úverový rámec 20000 Sk /663,88 eur s ročnou úrokovou sadzbou 16,80%. Dňa 25.09.2014 bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne a.s. voči žalovanému Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE postúpená na žalobcu. Oznámením zo dňa 07.10.2014 upovedomila Slovenská sporiteľňa a.s. žalovaného o postúpení pohľadávky. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 11.03.2015 bol žalovaný vyzvaný právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy . Na túto výzvu žalovaný vôbec nereagoval. Dňa 10.07.2015 žalovaný so žalobcom uzavrel Dohodu o splátkach podľa § 558 Občianskeho zákonníka, v ktorej žalovaný svoj dlh voči žalobcovi uznal. V období od postúpenia pohľadávky do 11.05.2015 došlo k čiastočnej úhrade záväzku vo výške 25 eur. Po zohľadnení čiastočnej úhrady bola splatná pohľadávka žalobcu voči žalovanému zo Zmluvy o platobnej karte ku dňu 11.05.2015 t.j. ku dňu vyhotovenia Dohody o splátkach vo výške 276,49 eur, ktorá pozostávala z istiny 236,17 eur, úroku 27,38 eur a úroku z omeškania vo výške 12,94 eur. Žalovaný vyhlásil, že si je vedomý, že jeho záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o platobnej karte sa až do úplného splatenia úročí 16,80% ročným úrokom a 8% ročným úrokom z omeškania z nesplatenej istiny. Dňa 10.07.2015 žalovaný uhradil sumu 25 eur , preto žalovaná suma je 251,49 eur pozostávajúca z istina 211,17 eur, príslušenstva 40,32 eur
2.Súd na konal v neprítomnosti žalobcu podľa §-u 180 CSP, ktorý bol právne zastúpený.
3.Zástupca žalobcu zotrval na písomne podanej žalobe a na dôvodoch v nej uvedených.
4. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že dohodu o splátkach zo dňa 11.05.2015 podpísal, ale nemá vedomosť čo je premlčanie nároku, tomuto pojmu nerozumie, nevie sa vyjadriť či mu tento obsah niekto vysvetlil, lebo nevie o čo ide, pričom po vysvetlení tohto pojmu sudcom uviedol, že nevedel, že záväzok je premlčaný v čase podpisu dohody a ďalej uviedol, keďže uplynula lehota na plnenie, nie je ochotný záväzok plniť.
5.Z dohody o uznaní záväzku a o jeho splácaní v splátkach zo dňa 11.05.2015 vyplýva, že žalovaný dňa 11.05.2015 uznal dlh voči žalobcovi, ktorý Prešiel na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2014 a to na tom základe, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty a Dodatku č. l. zo dňa 04.04.2005 na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 20000 Sk s ročnou úrokovou sadzbou 16,80%. V dohode sa v článku V uvádza, že dlžník si je vedomý uplynutia premlčacej lehoty.
6.Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014 vyplýva, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa oznámila žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.09.2014.
7.Z výzvy na zaplatenie dlhu zo dňa 11.03.2015 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na plnenie do 11.03.2015.
8.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9.Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
10.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11.Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z,. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
12.Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
14.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
15.Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16.Podľa § 121 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením
17.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
18.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
19.Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
20.Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
21.Podľa §92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách / účinného v čase postúpenia pohľadávky / Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou /" ďalej len postupník" ,aj bez súhlasu klienta.
22.Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
23.V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
24.Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava poskytla žalovanému na základe zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty a Dodatku č. l k tejto zmluve obe uzavreté dňa 04.04.2005 úverový rámec vo výške 663,88 eur /20000 Sk/ sporiteľňa a.s. Bratislava, žalovaný úver riadne neplatil, preto zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.09.2014, pričom ku dňu postúpenia pohľadávky predstavoval dlhu sumu 261,39 eur. Z tejto sumy žalovaný zaplatil dňa 20.04.2015 sumu 25 eur, dňa 10.07.2015 sumu 25 eur, preto zostala zaplatiť suma 251,49 eur , ktorá pozostáva z istina 211,17 eur a príslušenstva 40,32 eur. Žalovaný na základe Dohody o uznaní dlhu a o splátkach zo dňa 11.05.2015 uznal záväzok, ktorý bol v čase uznania už premlčaný. Žalovaný uviedol, že nevedel čo je premlčanie nároku, tomuto pojmu v čase uznania nároku nerozumel, lebo mu to nikto nevysvetlil a po vysvetlení tohto pojmu sudcom uviedol, že keby to bol vedel tak, nárok neuzná.
25.V zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Nakoľko uvedený predpis neobsahuje prechodné ustanovenia k tejto úprave účinnej od 01.05.2014 a ide o procesný predpis, použije sa ustanovenie aj na záväzkové vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona.
26.I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah právneho predchodcu žalobcu a žalovaného založený zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Pre žalovaného ako spotrebiteľa je nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka, ako aj z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie vychádzajúc z ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka.
27.V judikatúre bol prijatý záver, že v prípade občianskoprávneho vzťahu nemôže spotrebiteľ dojednať aplikáciu Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011). Preto musí podľa názoru súdu platiť aj naopak, že samotným uzavretím zmluvy o úvere ako obchodného záväzkového vzťahu podľa Obchodného zákonníka, ktorého obsah nemohol spotrebiteľ vopred ovplyvniť, sa nemôže tento vzdať výhodnejšej právnej úpravy premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní vychádzal okrem iného aj z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co 940/2013 zo 16.10.2014, v ktorom krajský súd uvádza, že na všetky právne vzťahy pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa obchodného zákonníka aj pred účinnosťou novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. , ktorá nadobudla účinnosť 01.04.2014. Postavenie spotrebiteľa ako dlžníka pri premlčacej dobe podľa Obchodného zákonníka je nevýhodnejšie, pretože musí čeliť ďalšiemu obdobiu neistoty, v ktorom môže veriteľ súdne uplatniť svoj nárok. Vzhľadom k tomu, že novela zákona č. 250/2007 Z. z. účinná od 01.05.2014 s poukazom na § 5 zákona nemá prechodné ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv v čase rozhodovania, pričom v danom prípade na súdnom pojednávaní žalovaný namietal, že v čase uzavretia dohody o uznaní záväzku nevedel čo je premlčanie nároku a tomuto pojmu nerozumel, lebo nikto mu to nevysvetlil. Aj keď v dohode o uznaní dlhu a splátkach zo dňa 11.05.2015 sa uvádza, že dlžník si je vedomý premlčania nároku, súd k tvrdeniu žalovaného, že nevedel čo je premlčanie nároku, tomuto pojmu v čase uzavretia zmluvy nerozumel, lebo mu to nikto nevysvetlil prihliadol. Tomuto pojmu porozumel žalovaný až po tom čo mu bol sudcom vysvetlený, pričom inak by nárok nebol uznal. Súd v pochybnostiach rozhodol v prospech spotrebiteľa, lebo tvrdenie žalovaného sa súdu javí ako pravdivé, lebo ťažko obyčajný spotrebiteľ môže tomuto pojmu bez náležitého vysvetlenia porozumieť a tiež súdu je známe, že toto slabé právne vedomie "zneužívajú" najmä nebankové subjekty na to, aby získavali od spotrebiteľov plnenia, ktoré sú premlčané, teda u nich už zákonom stanovená trojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde márne uplynula. Je nepochybné, že nárok na základe zmluvy uzavretej dňa 04.04.2005 bol v čase uzavretia dohody so žalovaným t.j. dňa 11.05.2015 bol vzhľadom na uplynutie času premlčaný. Tiež z písomných listinných podkladov predložených žalobcom nevyplýva, či úver bol právnym predchodcom žalobcu riadne zosplatnený a kedy
k zosplatneniu došlo a či uplynula lehota 90 dní omeškania žalovaného s plnením záväzku v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách a teda či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní.
28.Súd považuje žalobu aj v časti úroku z úveru vo výške 16,80% ročne zo sumy 236,17 eur od 12.05.2015 do 10.07.2015, zo sumy 211,17 eur od 11.07.2015 do zaplatenia za nedôvodnú s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS476/2012 zo dňa 18.09.2012, lebo podľa ustálenej súdnej praxe -uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/1998 vyplýva, že dohodnuté úroky patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Ústavného súdu je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahom medzi účastníkmi konania. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti
dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. a subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, preto zmluvné dojednanie ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých finančných prostriedkov aj úrok z omeškania podľa ktorého predčasným zosplatnením úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky, toto ustanovenie zmluvy je neplatné v rozpore s § 53 ods.4 písm. k/ Občianskeho zákonníka na škodu veriteľa a je nekalou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná.
29.Súd posúdil dohodu o uznaní záväzku a o splátkach zo dňa 11.05.2015 č.l.8-9 spisu ako absolútne neplatnú, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ktorej žalovaný ako spotrebiteľ bol v domácom prostredí kontaktovaný žalobcom, aby podpísal dohodu o uznaní záväzku, ktorú ako sám žalovaný uviedol podpísal , ale v čase podpisu zmluvy nevedel, že nárok je premlčaný, lebo jej účelom a zmyslom bolo uznať premlčaný nárok v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Neplatnosť dohody o uznaní dlhu a o splátkach bola už judikovaná viacerými súdnymi rozhodnutiami ako aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co 88/2013 z 05.11.2013 v ktorom sa uvádza, že pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Predmetnú Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Z uvedeného vyplýva, že formulácia vedomosti o premlčaní dlhu zakomponovaná do bodu V/4 Dohody, ktorý sa týka formy splatenia dlhu, je zavádzajúca. Žalovaný zjavne nemal relevantnú vedomosť o tom, že podpisuje dohodu, ktorá obsahuje uznanie dlhu, ktorý v čase uznania bol už premlčaný, preto toto uznanie nemôže vyvolať právne účinky vyplývajúce z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. V uvedenej súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že "Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku" bola pripravená vopred a spotrebiteľ tak nemohol ovplyvniť jej obsah. Vychádzajúc zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany, je porušením odbornej starostlivosti dodávateľa vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi a ktorá zodpovedá čestnej obchodnej praktike alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činností. Z obsahu Dohody zo dňa 11.05.2015 je zrejmé, že predmetným právnym úkonom mienil žalobca dosiahnuť uznanie dlhu podľa §558Občianskeho zákonníka, len použil pritom nekalú obchodnú praktiku, pričom takéto konanie je v rozpore so zákonom na ochranu spotrebiteľa podľa § 7 zákona č. 250/2007 Z. z. súd považoval túto dohodu za neplatnú.
30. Súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je premlčaný a dohoda o splátkach a uznaní dlhu zo dňa 11.05.2015 je nekalou obchodnou praktikou, pričom je možné si len ťažko predstaviť , že žalovanému bol tento pojem riadne vysvetlený, lebo sám uviedol, že mu nerozumel, inak by nebol nárok uznal, najmä keď dohodu uzatváral vo svojom bydlisku v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti . Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol, lebo ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka nevyvolalo právne účinky uznania dlhu a nárok ako premlčaný zamietol, lebo k premlčaniu dlhu súd prihliada ex offo.
31. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.