Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5Co-118-2016.pdf
PDF · 79.82 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/118/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX S., štátnej občianske Slovenskej republiky, o zaplatenie 3.325,71 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/125/2015-19 zo 16.10.2015 v spojení s uznesením č.k. 20C/125/2015-45 zo dňa 23.03.2016 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu; uznesením č.k. 20C/125/2015-45 zo dňa 23.03.2016 o návrhu na zmenu pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 za nového žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803 rozhodol tak, že návrhu na zmenu účastníka na strane žalobcu vyhovel. V dôvodoch, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol, uviedol, že žalobca (ktorým bol pôvodne Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou zo 14.08.2015 domáhal toho, aby súd žalovanej uložil zaplatiť mu sumu 3.325,71 eura s prísl. na tom skutkovom základe, že žalovanej bola na základe zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky Quatro č. 7094952 z 22.06.2011 poskytnutá pôžička vo výške 3.000 eur, ktorú sa zaviazala splácať v 48 mesačných splátkach po 103,50 eura mesačne. Nakoľko svoju povinnosť nesplnila, splnenie tejto povinnosti mal jej uložiť súd. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní výsluchom žalovanej a listinnými dôkazmi zistil, že medzi pôvodným žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva označená v žalobe, ktorej ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 31,10 %, RPMN 31,10 % s priemernou hodnotou RPMN 20,56 %. Žalovaná mala podľa tvrdenia žalobcu uhradiť len splátky vo výške 1.138,50 eur, vo zvyšku svoj záväzok nesplnila, preto bola výzvou zo dňa 24.08.2012 vyzvaná k úhrade sumy 3.850,20 eur. Podľa súdu žalobca nepredložil doklad o vypovedaní zmluvy. Súčasne uviedol, že žalovaná vzniesla námietku premlčania a poukázala na to, že výpoveď jej bola doručená. Keďže k vypovedaniu zmluvy malo dôjsť 20.11.2012 a návrh bol na súd daný 14.08.2015, mal súd za to, že premlčacia doba začala plynúť 21.11.2012, skončila 20.11.2014. Žalobca nevyužil zákonnú dvojročnú premlčaciu lehotu v súvislosti s bezdôvodným obohatením. Z toho dôvodu, pre premlčanie, žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka - §52 ods. 1, 2, § 48 ods. 2, § 488, § 457, § 451, § 517 ods. 2, § 100, § 102, § 107. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Žalobca v odvolaní uviedol, že nie je možné výpoveď zmluvy, ku ktorej došlo 22.11.2012, posúdiť ako odstúpenie od zmluvy, keďže ide o dva rôzne inštitúty, s ktorými zákon spája rôzne následky.
K ukončeniu zmluvy došlo spôsobom dohodnutým zmluvnými stranami, nie je dôvod prekvalifikovať podanie na odstúpenie od zmluvy. Úprava spotrebiteľských úverov osobitným spôsobom nenahrádza všeobecnú právnu úpravu v Občianskom zákonníku, zákon o spotrebiteľských úveroch je lex specialis k všeobecnej právnej úprave, ktorá má základ v Občianskom zákonníku. Účastníkom právneho úkonu, ktorí rešpektujú dôsledky plynúce z kogentnej špeciálnej úpravy, nemožno uprieť, aby si v medziach daných všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka dohodli aj taký spôsob zániku zmluvného vzťahu, ktorý má oporu v platnom práve. Pokiaľ účastníci takúto možnosť využili, je potrebné dôsledok z toho plynúci rešpektovať. Poukázal taktiež na to, že v konaní nebol dátum ukončenia zmluvy spornou skutočnosťou. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie, resp. aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; uplatnil si trovy odvolacieho konania. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 4. Krajský súd v Prešove ( ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené. 5. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje na zistený skutkový stav konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery. 6. Súd prvej inštancie svoje zamietavé rozhodnutie založil na tom, že žalobca (jeho právny predchodca) vypovedal zmluvu, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky, dôsledky tohto úkonu veriteľa zo zmluvy posúdil podľa ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka ako nárok na bezdôvodné obohatenie zo zrušenej zmluvy, ktorý bez hrozby vznesenia námietky premlčania mal byť na súde uplatnený v dvojročnej premlčacej lehote, nakoľko bol uplatnený po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty pre premlčanie ho zamietol. Odvolací súd tento názor súdu prvej inštancie považuje za nesprávny a nezodpovedajúci dôkazom, ktoré boli súdu predložené žalobcom na preukázanie dôvodnosti jeho nároku. 7. Žalobca súdu predložil písomnosť datovanú dňom 24.08.2012, ktorou žalovanú vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo vo výške a v lehote, ako z tejto písomnosti vyplýva (č.l. 5 spisu). Žalovaná na pojednávaní dňa 16.10.2015 potvrdila, že „vypovedanie zmluvy“ jej bolo doručené. Každý právny úkon je potrebné vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Keď správne označenie úkonu je zistiteľné podľa ďalších identifikujúcich znakov alebo aj z celého obsahu právneho úkonu jeho výkladom, nezakladajú nedostatky v označení právneho úkonu vadu umožňujúcu zámenu v jeho predmete (z nálezu Ústavného súdu Českej republiky I.ÚS 222/2000 z 19.03.2002).
Vychádzajúc z uvedeného, aj keď písomnosť žalobcu adresovaná žalovanej je označená ako predžalobná upomienka, je nepochybné, že zámerom veriteľa bolo zosplatnenie záväzku dlžníka voči veriteľovi zo zmluvy, na základe ktorej boli dlžníkovi, t.j. žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky. Tento úkon veriteľa nie je tak možné považovať za odstúpenie od zmluvy, dôsledkom ktorého by malo byť len oprávnenie požadovať bezdôvodné obohatenie. 8. Ak súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu voči žalovanej ako nárok z bezdôvodného obohatenia a pre premlčanie ho zamietol, neposúdil vec právne správne. Z jeho rozhodnutia ani nevyplýva, že by sa zaoberal listinnými dôkazmi, ktoré súdu predložil žalobca, čo zakladá dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie najmä:
- vyhodnotí dôkazné prostriedky, ktoré mu boli, resp. budú stranami sporu predložené, za účelom preukázania dôvodnosti, resp. nedôvodnosti nároku, ktorý je predmetom konania a vec opätovne skutkovo a právne posúdi.
- zistí, či nárok, ktorý je predmetom konania, bol na súde uplatnený včas, či je alebo nie je premlčaný, majúc na zreteli, že ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce dĺžku premlčacej lehoty, ako aj počiatok jej plynutia, majú kogentný charakter.
9. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.