Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24C-40-2016.pdf
PDF · 107.01 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/40/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, pr. zast. JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO 47 255 773, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, proti žalovanej: C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Č. XX, XXX XX G., o zaplatenie 1.270,93 Eur s prísl., takto:
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta
II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.03.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 1.270,93 Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 26.02.2015 do zaplatenia. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.03.2009 uzatvorili právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a. s. so žalovanou Zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXX. Na základe zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej bezúčelový úver vo výške 2.450 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazala hradiť v 71 mesačných splátkach vo výške 54,97 Eur vždy k 15. dňu v mesiaci, s dohodnutým úrokom 15,16 % ročne, s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 1.557,02 Eur, s konečnou splatnosťou 15.02.2015. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť predstavovala 4.007,02 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná úver nehradila tak, ako sa zaviazala, dostala sa do omeškania. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 08.09.2014 vyzval žalovanú k úhrade a upozornil ju na možnosť mimoriadneho zosplatenia úveru. Žalovaná výzve nevyhovela. Právny predchodca žalobcu dňa 03.10.2014 úver na základe ustanovenia článku 7.6.1. písmeno a) VOP zosplatnil. Predmetná pohľadávka vrátane jej príslušenstva bola na žalobcu postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014. Istina predstavovala 1.088,04 Eur a príslušenstvo (zmluvný úrok 242,37 Eur, zmluvný úrok z omeškania 29,16 Eur, zákonný úrok z omeškania odo dňa zosplatnenia do postúpenia 16,40 Eur a pôvodné poplatky 0 Eur) predstavovalo 287,93 Eur. Žalovanej bola zmena veriteľa oznámená listom zo dňa 11.11.2014. Dňa 10.12.2014 uzatvorili žalobca a žalovaná Dohodu o urovnaní, predmetom ktorej bolo odstránenie spornosti a pochybnosti ohľadne dlhu žalovanej. Medzi žalobcom a žalovanou bola sporná výška postúpenej pohľadávky vo výške 1.357,97 Eur, a tak sa dohodli, že záväzok vo výške 1.357,97 Eur sa nahrádza záväzkom vo výške 1.320,93 Eur. Na základe dohody došlo k zníženiu dlhu žalovanej jednoznačne v jej prospech. Žalovaná sa zaviazala uhradiť čiastku 1.320,93 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 7 % ročne. Celkovo sa žalovaná zaviazala uhradiť 1.428,76 Eur formou 29 mesačných splátok. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nehradila dlh tak, ako sa zaviazala, to je v dohodnutých termínoch a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom
4 v dôsledku omeškania žalovanej so splátkou dňa 25.02.2015 splatným v uvedený dlh. Žalovaná po dátume splatnosti k dnešnému dňu neuhradila nič. Celková dlžná čiastka predstavovala ku dňu ukončenia dohody 1.270,93 Eur.
2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 15.07.2016 písomne nevyjadrila.
3. Svoju právnu subjektivitu žalobca preukázal predložením fotokópie výpisu z obchodného registra vedeného Krajským súdom v Hradci Králové. Z predloženého listinného dôkazu je preukázané, že žalobca je zapísaný v oddiele C, vo vložke č. 33753 Krajského súdu v Hradci Králové, pod obchodným názvom KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády954/7, Hradec Králové, IČO: 247 85 199. Žalobca vo vzťahu k žalovanej oznámil postúpenie pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 1487/2014/CE z 29.10.2014, čím je preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu.
4. Súd nariadil pojednávanie dňa 08.11.2016, ktorého sa nezúčastnili žalobca, právny zástupca žalobcu, žalovaná.
5. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu 04.10.2016 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a zároveň vyjadril súhlas s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.
6. Rovnako sa nedostavila žalovaná, u ktorej doručenie bolo vykázané procesnou fikciou v zmysle ustanovenia § 111 ods. 3 CSP.
7. Súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti strán, v súlade s ustanovením § 180 CSP oboznámením sa s obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:
8. Žalovaná ako dlžník uzavrela dňa 04.03.2009 s právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. v písomnej forme Zmluvu o splátkovom úvere číslo 0483782034 (ďalej len Zmluva o úvere), ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebného úveru bezúčelového vo výške 2.450 Eur s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti 15,60 % ročne. Úver bol čerpaný jednorázovo bezhotovostne. Spracovateľský poplatok bol 72,99 Eur z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru 1,99 Eur, výška splátky bola dojednaná 54,97 Eur mesačne, splatnosť prvej splátky 15.04.2009, počet splátok 71, periodicita a splatnosť splátok istiny mesačne k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru 15.02.2015, RPMN 20,19 %, priemerná hodnota RPMN 17,91 %, celkové náklady spojené s úverom 1.557,02 Eur. Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť mesačne splácať poskytnutý úver, bola v omeškaní so splácaním splátky úveru viac ako 3 mesiace a po predchádzajúcej písomnej výzve žalovanej zo dňa 08.09.2014, vyhlásil právny predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 03.10.2014. Táto výzva bola žalovanej doručovaná na adresu Marka Čulena 14, Prešov a dňa 03.11.2014 sa vrátila späť právnemu predchodcovi žalobcu s poznámkou poštového doručovateľa „neprevzatá v odbernej lehote“. Zmluvou o postúpení pohľadávok číslo 1487/2014 CE zo dňa 29.10.2014 zosplatenú pohľadávku zo zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu.
9. Podľa čl. 17 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej iba Brusel I bis) vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku7 bodu 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.
10. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Brusel I bis druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
11. Podľa čl. 62 ods. 1 Nariadenia Brusel I bis na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
12. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb osobe ("spotrebiteľ") na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel.
13. Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia Rím I bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu: - ak uzavretiu zmluvy predchádzala osobitná ponuka alebo reklama v tomto štáte a spotrebiteľ podnikol v tomto štáte všetky kroky potrebné z jeho strany na uzavretie zmluvy, alebo - ak druhý účastník zmluvy alebo jeho zástupca prevzal v tomto štáte objednávku spotrebiteľa, alebo - ak ide o kúpnu zmluvu a spotrebiteľ cestoval z tohto štátu do iného štátu a tam zadal objednávku, za predpokladu, že cestu spotrebiteľovi zabezpečil predávajúci s cieľom podnietiť spotrebiteľa, aby si tovar kúpil.
14. Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia Rím I bez ohľadu na ustanovenia článku 4 sa pri absencii voľby rozhodného práva podľa článku 3 zmluvy uzavreté za okolností uvedených v odseku 2 tohto článku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Prejednávaná vec je konaním s tzv. cudzím prvkom. Žalobca je právnickou osobou so sídlom v Českej republike, žalovaná je fyzickou osobou, štátnou občiankou Slovenskej republiky, žijúcou na území Slovenskej republiky. Žalobca sa ako právny nástupca pôvodného veriteľa domáha plnenia zo záväzkového vzťahu vzniknutého 10.12.2014 na území Slovenskej republiky. Ide o občianskoprávnu vec. Konanie bolo začaté dňa 03.03.2016, preto sa právomoc súdu spravuje Nariadením Rady (ES)č. 1215/2012 (konanie začaté po 10.01.2015). Právomoc v prípade spotrebiteľských zmlúv (ktorou je v zmysle čl. 17 ods. 1 písm. b) Nariadenia Brusel I bis aj zmluva o kontokorentnom úvere splatnom v splátkach) upravuje všeobecné kritérium v článku 18 ods. 2 bez ohľadu na štátne občianstvo tak, že spotrebiteľa môže druhý účastník zmluvy žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Na určenie, či má spotrebiteľ bydlisko v členskom štáte, na ktorého súde bola podaná žaloba, sa použije právny poriadok konajúceho súdu v zmysle článku 62 tejto právnej úpravy. Je preto daná právomoc súdov Slovenskej republiky. Vec sa spravuje slovenským právnym poriadkom s poukazom na čl. 5 ods. 3 Nariadenia Rím I. Predmetom konania je spotrebiteľský zmluvný záväzok, k dohode o voľbe práva medzi účastníkmi zmluvy ani nedošlo. Žalobca nepredniesol žiadne tvrdenia týkajúce sa rozhodného práva, nenamietal teda ani použitie slovenského právneho poriadku.
16. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia v zmysle ust. § 217 ods. 1 CSP. Žalobca bol na splnenie dôkaznej povinnosti vyzvaný priamo v predvolaní na pojednávanie, v ktorom bol poučený aj o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia byť predložené alebo označené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti označené neskôr súd neprihliada a sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v CSP.
17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
20. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
21. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
22. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka).
23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
24. V zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
25. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
26. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody(§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).
27. U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa). Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa).Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).
28. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
29. S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za preukázané, že žalovaná a právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 04.03.2009 Zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebný bezúčelový úver jednorázovo bezhotovostne vo výške 2.450 Eur. Žalovaná sa zaviazala splácať uvedený úver v 71 mesačných splátkach k 15. dňu v kalendárnom mesiaci s výškou mesačnej splátky vo výške 54,97 Eur, so splatnosťou prvej splátky istiny vo výške 15.04.2009, s konečnou splatnosťou úveru 15.02.2015, pri RPMN 20,19 %, s priemernou hodnotou RPMN 17,91 %, s celkovými nákladmi spojenými s úverom 1.557,02 Eur, s fixnou úrokovou sadzbou vo výške 15,60 % ročne. Zároveň mal súd za preukázané, že žalovaná bola v omeškaní viac ako 3 mesiace s splatením splátky, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu pohľadávku postúpil žalobcovi Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014. Právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve zo dňa 08.09.2014 písomným dokumentom Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.10.2014 oznámil žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru ku dňu 03.10.2014. Následne právny predchodca žalobcu oznámil písomným dokumentom zo dňa 11.11.2014 postúpenie pohľadávky na žalobcu v súlade s ustanovením § 526 Občianskeho zákonníka žalovanej. Žalobca predložil žalovanej na podpis Dohodu o urovnaní, ktorá bola podpísaná dňa 10.12.2014, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi 1.320,93 Eur spolu s úrokovou sadzbou 7 % ročne z dlžnej čiastky úroku. Celková čiastka tak predstavovala 1.428,76 Eur, ktorú sa žalovaná na základe dohody zaviazala hradiť v pravidelných mesačných splátkach v súlade s rozvrhom uvedeným v časti C uvedenej zmluvy vo výške 50 Eur mesačne v 29 mesačných pravidelných splátkach. Táto dohoda mala byť uzavretá dňa 10.12.2014. Keďže nedošlo k úhrade dlhu v zmysle Dohody o urovnaní, žalobca listom zo dňa 21.01.2016 oznámil žalovanej zosplatnenie dlhu a súčasne ju vyzval na úhradu celého dlhu vo výške 1.270,93 Eur spolu s úrokom z omeškania bez špecifikácie jeho výšky zo sumy 1.270,93 Eur od 26.02.2015 najneskôr do 31.01.2016.
30. Po preskúmaní dohody o urovnaní predloženom žalobcom mal súd za to, že dohoda je typickým formulovaným ošetrovaním vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o nespornosti záväzku.
31. Uvedenú dohodu súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.
32. Súd má za to, že právny vzťah, ktorý medzi účastníkmi existuje, je právnym vzťahom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré právne vzťahy spotrebiteľského charakteru upravujú. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právny úkon, ktorým je uznanie dlhu. 33. V danom prípade pri uzatváraní dohody o urovnaní je nepochybné, že došlo k využitiu nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorej by sa dostal a ktorý je mu adresovaná ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, nakoľko obidva znaky nekalosti, teda nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa boli naplnené. Vyhlásenie o tom, že žalovaná berie na vedomie, že v prípade neplatnosti je povinná uhradiť pôvodný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nasvedčuje tomu, že došlo k porušeniu odbornej starostlivosti zo strany dodávateľa - žalobcu, vo vzťahu
k spotrebiteľovi má povinnosť dodávateľ zodpovedať čestnej obchodnej praktike alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v rámci spoločnosti. Dohoda o urovnaní ako nekalá obchodná praktika je takto neplatnou. V dôsledku neplatnej dohody tak žalovanej nevznikol záväzok voči žalobcovi.
34. Žalobca nepreukázal, že žalovanú upovedomil o následkoch podpisu dohody o urovnaní, či prípadnom premlčaní časti nároku. Súčasne žalobca žalovanú zavádzal, pokiaľ ju informoval o povinnosti uhradiť pôvodný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez toho, aby bola žalovaná tiež upovedomená o možnosti namietať výšku a oprávnenosť pôvodného nároku. Z tohto dôvodu má súd za to, že v tomto vzťahu žalovaná ako spotrebiteľ, ako slabšia strana oproti žalobcovi ako dodávateľovi služby, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii okrem financií aj ľudí s právnickým či ekonomickým vzdelaním. S ohľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že nárok žalobcu nie je daný, nakoľko vyplýva z neplatnej dohody o urovnaní, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
35. Podľa § 251 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok v platnom znení, ďalej len „CSP.“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.
36. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, a preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnej výške, a to 100%. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
37. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo vydané po 01.07.2016, t.j. za účinnosti "nového" procesného predpisu - zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čomu zodpovedá i procesný postup a rozhodovanie okresného súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.