Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4Cb/32/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: ERFOLG s.r.o., Hlavná 686/114, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 36 608 441, zastúpeného JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom so sídlom Majlátha 2518/14, 077 01 Kráľovský Chlmec, proti žalovanému: Lanfer, s.r.o., Hlavná 137/67, 956 07 Veľké Ripňany - Behynce , IČO 36 772 283, zastúpeného Beňo & partners, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad , IČO 44 250 029, za účasti intervenienta Generali Poisťovňa a.s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie 28.849,08 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 28.849,08 eura s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 15.975,83 eura od 14.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 2.524,51 eura od 14.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 3.019,47 eura od 14.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 7.329,27 eura od štvrtého dňa nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný doplatiť na súdnom poplatku sumu 598 eur na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva náhrad trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 18.879,74 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne od 07.03.2013 do zaplatenia z dôvodu, že na základe objednávky č. 1207232 zo dňa 26.10.2012 žalovaný ako dopravca nákladným motorovým vozidlom "Frigo" mal prepraviť banány z Antwerp do Mníchova za dohodnutú cenu 800 eur s tým, že pri preprave mala byť zaručená teplota + 14C , avšak žalovaný porušil prepravné podmienky a použil iný dopravný prostriedok, v dôsledku čoho sa prepravovaný tovar znehodnotil a vznikla škoda vo výške 18.879,74 eura pozostávajúca z hodnoty poškodeného tovaru, z nákladov na vypracovanie znaleckého posudku a z nákladov na likvidáciu znehodnoteného tovaru. V priebehu konania podaním zo dňa 12.09.2016 žalobca rozšíril žalobu na sumu 28.849,08 eura spolu s úrokmi z omeškania z dôvodu, že Krajinským súdom Memmingen bol zaviazaný na náhradu škody v sume 15.975,83 eura spolu s úrokmi vo výške 5%- tuálnych bodov nad príslušnou základnou úrokovou sadzbou od 11.08.2015 do zaplatenia, na zaplatenie nákladov prípravného procesu vo výške 2.524,51 eura s úrokmi vo výške 5%-tuálnych bodov nad príslušnou základnou úrokovou sadzbou od 11.08.2015 do zaplatenia a nákladov vo výške 3.019,47 eura s úrokmi vo výške 5%-tuálnych bodov nad príslušnou základnou úrokovou sadzbou od 11.08.2015 do zaplatenia, ako aj na zaplatenie nákladov súdneho sporu vo výške 85% na základe čoho uhradil škodu vo výške 21.753,37 eura a následne za preklady dokladov z nemeckého jazyka do slovenského jazyka

zaplatil sumu 286,52 eura a tiež trovy právneho zastúpenia dňa 30.06.2014 v sume 1.271,80 eura, dňa 04.08.2015 v sume 937,72 eura, dňa 05.02.2016 v sume 1760 eur, súdny poplatok dňa 07.12.2015 v sume 2.805,01 eura a súdny poplatok dňa 27.10.2015 v sume 34,66 eura. Súd pripustil rozšírenie žaloby na sumu 28.849,08 eura s príslušenstvom na pojednávaní dňa 14.10.2016.

2./ Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a namietal, že po zadaní objednávky zo strany žalobcu bola táto potvrdená faxom a vo faxovej správe je jasne uvedené, že žalovaný nemá náves s izotermickou skriňou, ktorý sa zjednodušene nazýva "Frigo" a teda žalobca vedel tri dni pred naložením tovaru, aký typ návesu žalovaný použije. V čase pred naložením tovaru žalobca nenamietal spôsob prepravy, resp. typ použitého návesu, hoci o ňom vedel v predstihu. Problém vznikol na vykládke v Mníchove dňa 30.10.2012, kde kamión žalovaného dorazil cca o 18stej hodine a pracovníci spoločnosti Fruchtimport Van Wylick odmietli prevziať tovar a šoférovi povedali, aby prišiel nasledujúci deň ráno. Po vyložení určitého množstva tovaru vykladanie pozastavili a tovar naložili späť, o čom bola informovaná pracovníčka žalobcu E.. E., ktorá nebola schopná problém riešiť a odmietla so žalovaným komunikovať. Okrem toho namietali výšku škody a v priebehu konania žalovaný vzniesol aj námietku premlčania k tej časti istiny, o ktorú bol rozšírený žalobný petit podaním žalobcu zo dňa 12.09.2016.

3./ J. S. A., ktorý je synom spoločníka žalovaného E. A. uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti ako administratívny pracovník a vie o objednávke na prepravu tovaru, ktorá bola doručená žalovanému a systém pri objednávkach je taký, že po skontrolovaní sa objednávka opečiatkuje a pošle späť aj s prípadnou výhradou a to buď faxom alebo mailom. Po doručení objednávky od žalobcu bola zo strany špeditérov žalovaného uskutočnená výhrada kvôli druhu vozidla a snažili sa telefonicky spojiť so žalobcom, ale ku kontaktu nedošlo a preto objednávka aj s výhradou bola zaslaná späť žalobcovi mailom aj faxom. Išlo o výhradu, že žalovaný nedisponuje návesom "Frigo" , avšak o zaslaní mailu nemajú žiaden doklad. Poistnú udalosť nahlasovali svojej poisťovni až v septembri 2013 a poisťovňa sa k likvidácii nevyjadrila.

4./ Svedkyňa E.. J. E. vypovedala, že v roku 2012 bola zamestnaná u žalobcu na pozícii obchodník v nákladnej doprave a dňa 26.10.2012 zaslala objednávku na prepravu banánov z Antwerp do Mníchova žalovanému s tým, že na prepravu malo byť použité vozidlo "Frigo" s požadovanou teplotou + 14C. Žalovaný na objednávku reagoval telefonicky a dohodli sa podmienky prepravy a až následne mu zaslala samotnú objednávku na prepravu. Dňa 26.10.2012 nedošlo žiadne potvrdenie objednávky a ani žiadna námietka ohľadne druhu vozidla, pričom tovar mal byť vyložený dňa 30.10.2012, avšak auto došlo neskoro na sklad, kde bolo zistené poškodenie tovaru a až na ďalší deň mali kompetentné osoby rozhodnúť o ďalšom nakladaní s tovarom. Keď kontaktovala dopravcu a žiadala vysvetlenie, tak jej poslal fax dňa 31.10.2012 o 9.57hod., kde bola požiadavka na "Frigo" preškrtnutá a bolo dopísané, že vozidlo "Frigo" nemajú. Po zaslaní objednávky so žalovaným nejednala o spôsobe prepravy a dopravca sa ozval v deň nakládky s tým, že dlho čaká a keď kontaktovala klienta, tak ten jej uviedol, že je tam veľa áut a musí čakať.

5./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne žalobcu, svedkov S. A. a E.. J. E., ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že žalobca bol oslovený spoločnosťou Finktrans za účelom zabezpečenia prepravy banánov z Antwerp do Mníchova a žalobca dal ponuku na uvedenú prepravu na virtuálny systém prepráv a na uvedenú ponuku reagoval žalovaný telefonicky a následne mu pracovníčkou žalobcu Mgr. E. bola zaslaná objednávka č. 1207232 dňa 26.10.2012, z ktorej vyplýva, že žalovaný ako dopravca mal vozidlom ev.č. TO-XXX CV a návesom ev.č. TO-XXX YE vykonať prepravu 24 paliet banánov z miesta nakládky Antwerpy v Belgicku a to dňa 29.10.2012 s tým, že miestom vykládky bol Mníchov v Nemecku a tovar mal byť dopravený dňa 30.10.2012 v čase od 6.00 hod. do 9.30 hod. Podľa objednávky mal byť tovar prepravený vozidlom "Frigo" 13,6 s tým, že prepravovaný tovar vyžaduje teplotu +14C. Dohodnutá cena za dopravu bola 800 eur. K nakládke tovaru došlo v meste Antwerpy na vozidlo žalovaného a jednalo sa o 24 paliet banánov, čoho dokladom je medzinárodný nákladný list č. SK 8006013 a tovar bol dodaný žalovaným do Mníchova dňa 30.10.2012 až vo večerných hodinách, pričom bolo zistené poškodenie tovaru a na druhý deň bolo zistené, že škoda bola spôsobená na tovare nízkou teplotou pri preprave na návese s plachtou, ktorý bol na prepravu tovaru v súvislosti s vonkajšími teplotami nevhodný a počas prepravy bol tovar vystavený príliš nízkym teplotám, pričom optimálna teplota tovaru a prepravy je pre banány v rozmedzí +13C až +15C. Z uvedeného dôvodu došlo k likvidácii prepravovaných banánov s tým, že ich hodnota predstavovala 17.119,53 eura, pričom boli vynaložené náklady na znalecké zisťovanie poškodenia tovaru vo výške 549,50 eura a náklady

na likvidáciu tovaru vo výške 1.200 eur. Po oznámení problémov pri dodaní tovaru k žalobcovi tento kontaktoval žalovaného a žalovaný faxom zo dňa 31.10.2012 o 9.57 hod. zaslal žalobcovi objednávku č. 1207232 zo dňa 26.10.2012, avšak na tejto preškrtol druh vozidla "Frigo" 13,6 s poznámkou, že "Frigo" nemá. Spoločnosť Fink-trans, ktorá objednávala prepravu tovaru u žalobcu si voči nemu listom zo dňa 31.01.2013 uplatnila náhradu škody vo výške 18.879,74 eura s tým, že hodnota tovaru činila 17.130,24 eura, náklady na znalecké dokazovanie 549,50 eura a náklady na likvidáciu poškodeného tovaru 1.200 eur.

6./ Žalobca dňa 31.10.2012 zaslal žalovanému písomnú výhradu v súvislosti s prepravou podľa zmluvy č. 1207232 s tým, že došlo k poškodeniu tovaru z dôvodu nedodržania prepravných podmienok. Na uvedenú písomnú výhradu reagoval žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 16.11.2012, kde odmietal svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu a poukazoval na kópiu objednávky zo dňa 26.10.2012, podľa ktorej ešte pred naložením tovaru mal jasne oznámiť žalobcovi, že druh vozidla resp. návesu nie je "Frigo" a teda pracovníčka žalobcu bola o tomto vopred informovaná a nemala voči tomu námietky.

7./ Faktúrou č. M13013 zo dňa 04.02.2013 splatnou dňa 06.03.2013 žalobca vyfakturoval žalovanému škodu spôsobenú pri preprave na základe objednávky č. 1207232 na sumu 18.879,74 eura, avšak žalovaný uvedenú faktúru neuhradil.

8./ Krajinský súd Memmingen pod sp.zn. 2HK O 647/15 rozsudkom vyhláseným dňa 14.10.2015 zaviazal na základe žaloby podanej spoločnosťou Fink-Trans-Ver žalobcu zaplatiť spoločnosti Kravag- Logistic-Versicherungs-AG sumu 15.975,83 eura s úrokmi vo výške 5%-tuálnych bodov nad príslušnou základnou úrokovou sadzbou od 11.08.2015, sumu 2.524,51 eura s takými istými úrokmi ako aj sumu 3.019,47 eura s rovnakými úrokmi. Vo zvyšku bola žaloba zamietnutá s tým, že z nákladov súdneho sporu znáša žalobca Fink-Trans 15% a žalovaný Erfolg s.r.o. 85%. Zo skutkovej podstaty rozsudku vyplýva, že žalobca Fink-Trans poveril žalovaného Erfolg s.r.o. príkazom zo dňa 6.11.2012 (zrejme nesprávny dátum, keďže doprava mala byť vykonaná do 31.10.2012), aby za pevnú odmenu vo výške 900 eur dopravil 1.152 balíkov banánov z prístavu Antwerpy do Frucht-Import Von Wylick Mníchov a objednávka dopravy obsahovala ustanovenie, že teplota chladenia pri preprave musí obsahovať 14 C a túto teplotu treba udržiavať konštantne a kontrolovať počas jazdy. Žalovaný prevzal dohodnutý náklad a odovzdal ho 31.10.2012 príjemcovi, avšak na prepravu nepoužil temperované vozidlo, ale zvyčajná náves s plachtou bez chladiaceho zariadenia. Žalobca bol poverený na vykonanie prepravy firmou Frucht-Import Von Wylick, ktorá od neho požadovala náhradu škody listom zo dňa 18.12.2012 a Krajinský súd Memmingen v konaní 1HK O 1585/13 konečným rozsudkom zo dňa 19.11.2014 odsúdil spoločnosť Fink-Trans na zaplatenie sumy 15.095,22 eura s úrokmi a uložil mu 8/10 nákladov právneho sporu, pričom v dôvodoch rozhodnutia bolo uznané ručenie podľa čl. 17 ods. 1 a čl. 29 CMR z dôvodu správania sa rovnajúceho sa úmyslu v dôsledku použitia netemperovaného návesu s plachtou a bola stanovená škoda vo výške 18.869,03 eura a spoluvina odosielateľa vo výške 20%, pretože nezamietol náves s plachtou. Ďalej súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca Fink-Trans nechal na základe rozsudku v prípravnom procese prostredníctvom svojho poisťovateľa ručenia v doprave spoločnosti Kravag-Logistic vyplatiť dňa 11.08.2015 protistrane sumu s úrokmi vo výške 15.975,85 eura a náklady s úrokmi vo výške 2.524,51 eura ako aj vlastné náklady na advokáta z prípravného procesu vo výške 3.019,47 eura. V dôvodoch rozhodnutia poukázal súd na ustanovenie čl. 17 ods. 1 a čl. 29 CMR s tým, že bola uzavretá dohoda o zmluve o doprave v medzinárodnej preprave tovaru podľa čl. 1 ods. 1 CMR a zároveň bolo zistené kvalifikované zavinenie žalovaného, pretože použil netemperovaný náves s plachtou na rozdiel od požiadaviek v objednávke dopravy. Dňa 10.11.2015 súd rozhodol o stanovení poplatkov s tým, že žalovaná strana má uhradiť žalujúcej strane sumu 2.796,70 eura. Na základe uvedených súdnych rozhodnutí žalobca v tomto konaní spoločnosť Erfolg s.r.o. zaplatila podľa rozsudku spolu sumu 21.753,37 eura, z titulu škody vo výške 15.975,83 eura aj s úrokmi a z titulu náhrady nákladov prípravného procesu vo výške 2.524,51 eura s úrokmi a z titulu nákladov vo výške 3.019,47 eura s úrokmi. Okrem toho žalobca zaplatil trovy právneho zastúpenia v súvislosti s predchádzajúcimi súdnymi konaniami ako aj náklady za preklad dokladov z nemeckého jazyka do slovenského jazyka spolu vo výške 7.095,71 eura a z toho dôvodu si podaním zo dňa 12.09.2016 uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy spolu vo výške 28.849,08 eura.

Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), tento dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným

vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

Podľa čl. 3 CMR, pri použití tohto dohovoru zodpovedá dopravca za konanie a opomenutie svojich zástupcov a pracovníkov a všetkých ostatných osôb, ktoré použije pri uskutočňovaní prepravy, ako za vlastné konanie, alebo opomenutie, za predpokladu, že títo zástupcovia, pracovníci, alebo ostatné osoby konajú v rámci svojich pracovných úloh.

Podľa čl. 4 veta prvá, dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list.

Podľa čl. 17 ods. 1, dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty. Podľa ods. 2, dopravca je oslobodený od tejto zodpovednosti ak stratu zásielky, jej poškodenie, alebo prekročenie dodacej lehoty zavinil oprávnený, príkaz oprávneného, ktorý nebol zavinený nedbalosťou dopravcu, vlastnou chybou zásielky, alebo okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci. Podľa ods. 3,dopravca sa nemôže dovolávať v snahe zbaviť sa svojej zodpovednosti ani chýb vozidla použitého na prepravu, ani zavinenia, alebo nedopatrenia osoby, od ktorej najal vozidlo alebo jej zástupcov, alebo pracovníkov.

Podľa čl. 23 ods. 1, ak dopravca má podľa ustanovení tohto dohovoru povinnosť nahradiť škodu za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky, vypočíta sa náhrada z hodnoty zásielky v mieste a čase jej prevzatia na prepravu.

Podľa čl. 25 ods. 1, pri poškodení zásielky uhrádza dopravca sumu, o ktorú sa jej hodnota znížila; suma s a vypočítava z hodnoty zásielky určenej podľa čl. 23 ods. 1, 2 a 4. Podľa ods. 2 písm. a/, náhrada škody nesmie však presahovať ak je poškodením znehodnotená celá zásielka, sumu, ktorá by sa vyplatila pri jej úplnej strate.

Podľa čl. 29 ods. 1, dopravca sa nemôže odvolávať na tie ustanovenia tejto kapitoly, ktoré vylučujú alebo obmedzujú jeho zodpovednosť alebo prenášajú dôkazové bremeno, ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo takým zavinením, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné úmyslu.

Podľa čl. 32 ods. 1, nároky z prepráv, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, sa premlčujú za jeden rok. V prípade úmyslu alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné s úmyslom, je premlčacia lehota trojročná. Premlčacia lehota začína plynúť podľa písmena a/ pri čiastočnej strate zásielky, pri jej poškodení alebo pri prekročení dodacej lehoty dňom vydania zásielky. Deň, ktorým premlčacia lehota začína plynúť, sa do premlčacej lehoty nepočíta. Podľa ods. 2, písomná reklamácia zastavuje plynutie premlčacej lehoty až do dňa, keď dopravca reklamáciu písomne odmietne a vráti k nej pripojené doklady. Ak sa reklamácia čiastočne uzná, plynie premlčacia lehota iba pri tej časti reklamácie, ktorá zostala sporná.

9/. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 28.849,08 eura s príslušenstvom je dôvodná a preto jej súd vyhovel. Je nesporné, že medzi sporovými stranami vznikol obchodnoprávny vzťah, na základe objednávky žalobcu č. 1207232 zo dňa 26.10.2012, ktorou žalobca u žalovaného objednal prepravu tovaru z Belgicka do Nemecka a tento vzťah s poukazom na čl. 1 ods. 1 CMR je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Podľa tohto dohovoru sa potom posudzuje aj zodpovednosť dopravcu za spôsobenú škodu, pričom v tomto prípade došlo k poškodeniu prepravovaného tovaru, ktorým boli banány a to v dôsledku nízkej teploty na návese použitom žalovaným a následkom poškodenia tovaru došlo k jeho úplnej likvidácii. Taktiež je nesporné, že žalobca pri zadávaní objednávky žalovanému výslovne uviedol, aký druh vozidla musí byť použitý na vykonanú prepravu tovaru s tým, že malo ísť o vozidlo "Frigo" 13,6 a prepravovaný tovar si vyžadoval konštantnú teplotu +14C. Napriek tomu, že žalovaný bol s týmito podmienkami prepravy oboznámený, tak žalobcovi vopred neoznámil, že nedisponuje požadovaným druhom vozidla a teda nie je schopný zabezpečiť

prepravu tovaru za dohodnutých podmienok. V tomto smere neobstojí obrana žalovaného, podľa ktorej žalobcovi vopred oznámil, že nemá vozidlo "Frigo", pretože žalovaný žiadnym spôsobom uvedenú skutočnosť nepreukázal, i keď tvrdil, že žalobcu s tým oboznámil vopred mailom aj faxom, avšak z jeho strany bola doložená iba fotokópia faxu zo dňa 31.10.2012 odoslaného o 9.57 hod., teda v čase, keď už tovar bol dodaný príjemcovi a tento ho odmietol prevziať kvôli jeho poškodeniu. V rámci svojej obrany žalovaný predložil iba fotokópiu uvedeného faxu a teda ničím nepreukázal svoje tvrdenie, že žalobcu ešte pred nakládkou tovaru upovedomil o tom, že nemá požadovaný druh vozidla a okrem toho keď žalovaný vedel, aký druh vozidla sa na prepravu vyžaduje, tak nemal so žalobcom uzavrieť zmluvu o preprave tovaru. Zodpovednosť žalovaného za poškodenie a prakticky úplné zničenie tovaru je teda daná, pretože k poškodeniu tovaru došlo od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania. Konanie žalovaného je preto možné považovať za rovnocenné s úmyslom, nakoľko tento z objednávky mal vedomosť , aký druh vozidla musí použiť a aké prepravné podmienky musí zabezpečiť a napriek tomu, že požadovaným vozidlom nedisponoval, tak uvedenú skutočnosť objednávateľovi prepravy neoznámil vopred a prepravu vykonal vozidlom, ktoré vzhľadom na druh tovaru nebolo vhodné. Zo strany žalovaného ide o takú hrubú nedbanlivosť, ktorá je prakticky rovnocenná s úmyslom a podľa toho sa potom aj posudzuje možnosť žalovaného odvolávať sa na tie ustanovenia CMR, ktoré vylučujú alebo obmedzujú jeho zodpovednosť za spôsobenú škodu a taktiež ustanovenia o premlčaní nárokov z prepravy. Pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody, tak z predchádzajúcich rozhodnutí Krajinského súdu Memmingen a dokladov predložených žalobcom je nesporné, že akú škodu aj spolu s ďalšími nákladmi musel žalobca uhradiť , pričom sa jednalo spolu o sumu 28.849,08 eura. Táto pozostávala nielen zo samotnej škody za prepravovaný tovar, ale aj z nákladov na zistenie škody, likvidáciu poškodeného tovaru a taktiež z nákladov na samotné súdne konania a z nákladov na vyhotovenie prekladov dokladov z jazyka nemeckého do jazyka slovenského. Podľa ustanovenia § 380 Obchodného zákonníka, sa za škodu považuje aj ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany a teda aj v tomto prípade je za škodu potrebné považovať nielen skutočnú škodu na tovare, ale aj ďalšie náklady, ktoré žalobcovi vznikli v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného a teda aj náklady na súdne konania, ktoré boli vedené voči žalobcovi v dôsledku jeho zodpovednosti za náhradu škody. V tomto smere neobstojí námietka žalovaného, že uvedené náklady mohli byť nižšie, pokiaľ by žalobca svojmu objednávateľovi prepravy dobrovoľne uhradil jeho nároky z titulu náhrady škody, pretože práve v súdnom konaní na Krajinskom súde Memmingen došlo k čiastočnému zníženiu náhrady škody o 20% a okrem toho ani zo strany žalovaného nedošlo k dobrovoľnému plneniu z titulu náhrady škody, ktoré by potom mohol žalobca využiť na mimosúdne vyriešenie náhrady škody svojmu objednávateľovi a teda žalobcovi v tomto smere nie je možné vyčítať, že bol účastníkom iných súdnych konaní a plnenie z titulu náhrady škody nevykonal mimosúdne, keď samotný žalovaný tiež nepristúpil k mimosúdnemu riešeniu.

10./ Súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný samotné vyčíslenie náhrady škody nerozporoval, pretože bolo dokladované nielen súdnym rozhodnutím, ale aj bankovými dokladmi, podľa ktorých žalobca z titulu náhrady škody zaplatil celkovo sumu 28.849,08 eura. Žalovaný však vzniesol námietku premlčania proti časti nároku uplatneného podaním zo dňa 12.9.2016, avšak podľa názoru súdu k premlčaniu nároku žalobcu na náhradu škody nedošlo s poukazom na čl. 32 CMR, podľa ktorého v tomto prípade je premlčacia doba trojročná, keďže zavinenie žalovaného je možné považovať za rovnocenné s úmyslom, pričom k vydaniu zásielky došlo dňa 31.10.2012 a odvtedy začala plynúť premlčacia doba, do ktorej sa deň 31.10.2012 nepočíta a táto premlčacia doba by uplynula dňom 17.11.2015 (podľa čl. 32 ods. 2 CMR sa pri písomnej reklamácii zastavuje plynutie premlčacej lehoty, pričom v tomto prípade k zastaveniu došlo od 31.10.2012 do 16.11.2012, keď žalovaný písomne odmietol reklamáciu), pričom žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 7.10.2013, teda v rámci plynutia premlčacej lehoty a po podaní žaloby v zmysle § 402 Obch.zákonníka premlčacia doba prestala plynúť a spočívala. Žalobca si teda svoj nárok na náhradu škody uplatnil v rámci plynutia premlčacej doby a v čase začatia súdneho konania nebolo z neho strany ešte možné vyčísliť všetky nároky, ktoré mu vzniknú v budúcnosti s poukazom na ustanovenie § 380 a teda pokiaľ si podaním zo dňa 12.09.2016 uplatnil aj ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného, tak podľa názoru súdu išlo o uplatnenie náhrady škody v rámci plynutia premlčacej lehoty, ktorá v tom čase spočívala na základe žaloby podanej na súde dňa 07.10.2013. Z uvedených dôvodov nebolo možné prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú žalovaným a preto súd zaviazal žalovaného na náhradu škody v plnej výške a to v sume 28.849,08 eura, pretože do tejto výšky mal súd škodu spôsobenú žalovaným za preukázanú. Taktiež nie je možné prihliadnuť na námietku žalovaného, podľa ktorej nemôže byť náhrada škody vyššia ako hodnota celej zásielky, pretože si žalobca uplatňuje náhradu škody pokiaľ ide o samotnú zásielku len do hodnoty tejto

zásielky a zvyšok jeho nároku predstavujú náklady, ktoré mu vznikli v dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalovaného a ktoré musel reálne vynaložiť. Okrem istiny vo výške 28.849,08 eura súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z jednotlivých nárokov uvedených vo výrokovej časti rozsudku a to od 14.09.2016, teda odo dňa nasledujúceho po doručení rozšírenia žaloby žalovanému na pojednávaní dňa 13.9.2016, pretože až týmto podaním boli jednoznačne špecifikované jednotlivé nároky žalobcu a teda až odo dňa nasledujúceho po doručení podania žalovanému sa tento dostal do omeškania , pričom výška úrokov z omeškania bola súdom stanovená s poukazom na § 369 ods. 2 a § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. na 5% ročne, keďže základná úroková sadzba ECB ku dňu 14.9.2016 predstavovala 0,00% a žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5%-tuálnych bodov a preto mu mohli byť priznané úroky z omeškania len do výšky 5% ročne. Žalobca si uplatnil priznanie úrokov z omeškania od 11.08.2015, avšak v tejto časti jeho žaloba nebola dôvodná, keďže rozsudok Krajinského súdu Memmingen bol vyhlásený dňa 14.10.2015 a na základe neho žalobca zaplatil aj úroky, na ktoré bol zaviazaný a v tomto súdnom konaní si uplatnil konkrétne sumy zahŕňajúce už zaplatené úroky a preto mu úrok z omeškania mohol byť priznaný až od 14.9.2016. Z toho dôvodu bola zamietnutá časť žaloby ohľadne úrokov z omeškania za obdobie od 11.08.2015 do 13.09.2016.

11./ Žalobca na súdnom poplatku za podanú žalobu doposiaľ zaplatil sumu 1.132,50 eura, pričom po rozšírení žaloby na sumu 28.849,08 eura predstavuje súdny poplatok sumu 1.730,50 eura (položka 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona č. 71/1992 Zb.) a preto súd zaviazal žalobcu ako poplatníka v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 71/1992 Zb. na doplatenie sumy 598 eur na súdnom poplatku na účet tunajšieho súdu.

12./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko žalobca mal vo veci iba nepatrný neúspech a jeho žalobe bolo vyhovené takmer v celom rozsahu, pričom o výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Topoľčany, ktorý rozsudok vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bol rozsudok vydaný. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.