Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/169/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému M. D., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX, okres R. V., v spore o zaplatenie 1137,61 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 171,28 eura, úrok z omeškania vo výške 9,12 eura a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 144,64 eura od 21. 10. 2010 do zaplatenia, ktoré súd p o v o ľ u j e žalovanému splácať v splátkach vo výške 25 eur mesačne, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Konanie o zaplatenie 11,36 eura a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11,36 eura od 23. 6. 2016 do zaplatenia, s a z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 5. 2013, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 1137,61 eura, spolu s úrokom vo výške 38,17 eura a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 811,19 eura od 28. 12. 2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 28. 6. 2012 so B. B., a. s.. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 18. 11. 2005 zmluvu číslo 33323673, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky. Zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ku dňu postúpenia pohľadávky pozostávala dlžná suma z istiny vo výške 857,19 eura, úroku vo výške 159,82 eura a úroku z omeškania vo výške 166,60 eura. Žalovaný uznal záväzok v dohode o uznaní záväzku. Po postúpení pohľadávky žalovaný uhradil dňa 2. 10. 2012 5 eur, 6. 11. 2012 1 euro, 22. 11. 2012 20 eur a 27. 12. 2012 20 eur. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 811,19 eura, úroku vo výške 159,82 eura a úroku z omeškania vo výške 166,60 eura. Úrok z omeškania vo výške 38,17 eura vyčíslil zo sumy 857,19 eura od 29. 6. 2012 do 2. 10. 2012 v sume 20,29 eura, zo sumy 852,19 eura od 3. 10. 2012 do 6. 1. 2012 vo výške 7,35 eura, zo sumy 851,19 eura od 7. 11. 2012 do 22. 11. 2012 v sume 3,36 eura a zo sumy 831,19 eura od 23. 11. 2012 do 27. 12. 2012 v sume 7,17 eura.

2. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 5. 8. 2013, žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 773,42 eura. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť, spolu s dojednaným úrokom vo výške 17,3 % ročne, v splátkach vo výške 21,41 eura, počnúc dňom 20. 12. 2005, s konečnou splatnosťou úveru dňa 20. 10. 2010. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť aj poplatok za správu úveru vo výške 1,66 eura mesačne. Istina vo výške 857,19 eura pozostáva z neuhradeného úveru, poplatkov a zo zmluvných úrokov. Žalovaný čerpal úver dňa 18. 11. 2005. Z poskytnutého úveru uhradil spolu 732,75eura. Po postúpení pohľadávky uhradil 46 eur, ktoré boli v plnom rozsahu započítané na istinu. Úrok vo výške 159,82 eura bol vyčíslený v sadzbe 17,3 % ročne za obdobie od 31. 10. 2010 do 31. 12. 2010. Úrok z omeškania vo výške 166,60 eura bol vyčíslený v sadzbe 26,40 % ročne od 31. 7. 2006 do 21. 8. 2006.

3. Vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 9. 11. 2015, žalobca uviedol, že účet, na ktorý mal žalovaný vykonávať platby, bol účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: 333236273. Žalovaný aj reagoval na výzvy na úhradu, a to štyrmi úhradami, v celkovej výške 46 eur, ktoré boli zohľadnené aj v žalobe. Uvedené úhrady vykonal na ním požadované číslo účtu. Číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: 333060888, eviduje k inej pohľadávke pôvodného veriteľa B. B., a. s., ktorá vyplývala zo zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, na ktorú bolo poskytnuté povolené prečerpanie. Číslo účtu XXXXXXXXXXX/XXXX, ako ani ďalšie variabilné symboly, na ktoré žalovaný poukazoval platby, neeviduje.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16. 11. 2015, č. k. 10C/169/2013-112, tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 107,05 eura, úrok z omeškania vo výške 1,50 eura a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 101,49 eura od 21. 10. 2010 do zaplatenia, do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z neplatnosti dohody o uznaní dlhu zo dňa 16. 10. 2012, pre jej rozpor s dobrými mravmi. Žalobcovi priznal nárok na zaplatenie splátok úveru, ktoré v čase podania žaloby na súd ešte neboli premlčané, t. j. splatných od 20. 6. 2010 do 20. 10. 2010. Proti uvedenému rozsudku v časti, v ktorej bola vo zvyšnej časti žaloba zamietnutá, podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením zo dňa 30. 6. 2016, č. k. 8Co/118/2016-139, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, okrem iného, že zo žaloby, ani z obsahu spisu, nie je odvolaciemu súdu zrejmé, ktoré nezaplatené splátky predstavuje žalovaná suma a v ktorom čase mala byť, prípadne bola, sčasti zaplatená, preto nie je možné sa vysporiadať s tvrdením žalobcu, že v čase podpisu dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach dňa 16. 10. 2012 nebola pohľadávka premlčaná, teda že zo strany žalovaného nebol uznaný premlčaný dlh. Poukázal na okolnosti, za ktorých mala byť dohoda o uznaní dlhu uzavretá, keď bola uzatvorená na žiadosť samotného žalovaného o splátkový kalendár, zaslaná bola poštou a po podpise žalovaným vrátená, čím sa odlišuje od doterajších, súdu známych, prípadov. Neboli teda dostatočne ozrejmené skutočnosti, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie pri posúdení otázky premlčania.

5. Podaním, doručeným súdu elektronicky dňa 13. 10. 2016, doplneným v listinnej podobe dňa 17. 10. 2016, vzal žalobca podanú žalobu späť v časti o zaplatenie 170 eur, vrátane prislúchajúceho úroku z omeškania, z dôvodu vykonania čiastočných úhrad žalovaným, a to dňa 29. 12. 2015 vo výške 5 eur, 22. 1. 2016 vo výške 5 eur, 23. 2. 2016 vo výške 5 eur, 24. 3. 2016 vo výške 25 eur, 25. 4. 2016 vo výške 25 eur, 24. 5. 2016 vo výške 25 eur, 22. 6. 2016 vo výške 25 eur, 22. 7. 2016 vo výške 25 eur, 14. 9. 2016 o výške 5 eur a 22. 9. 2016 vo výške 25 eur. Navrhol, aby žalovanému bolo uložené zaplatiť mu 967,61 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 38,17 eura a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 811,19 eura od 28. 12. 2012 do 29. 12. 2015, zo sumy 806,19 eura od 30. 12. 2015 do 22. 1. 2016, zo sumy 801,19 eura od 23. 1. 2016 do 23. 2. 2016, zo sumy 796,19 eura od 24. 2. 2016 do 24. 3. 2016, zo sumy 771,19 eura od 25. 3. 2016 do 25. 4. 2016 vo výške 5,89 eura, zo sumy 746,19 eura od 26. 4. 2016 do 24. 5. 2016, zo sumy 721,19 eura od 25. 5. 2016 do 22. 6. 2016, zo sumy 696,19 eura od 23. 6. 2016 do 22. 7. 2016, zo sumy 671,19 eura od 23. 7. 2016 do 14. 9. 2016, zo sumy 666,19 eura od 15. 9. 2016 do 22. 9. 2016 a zo sumy 641,19 eura od 23. 9. 2016 do zaplatenia.

6. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 17. 10. 2016, žalobca uviedol, že žalovaná suma pozostáva z postúpenej istiny, riadneho úroku a úroku z omeškania. Žalovaná suma nepredstavuje iba neuhradené predpísané splátky, ale taktiež úrok, vyčíslený na základe omeškania

so splácaním. Uznanie nepremlčaného záväzku so súčasným uzavretím dohody o plnení v splátkach nemôže byť považované za konanie v rozpore s dobrými mravmi či nekalú obchodnú praktiku. Žalovaný uznal záväzok v súlade s ustanovením § 323 Obchodného zákonníka, záväzok uznaný žalovaným čo do dôvodu a výšky v čase uznania trval a odo dňa uznania záväzku začala plynúť nová 4-ročná premlčacia doba. K uzatvoreniu dohody došlo na základe iniciatívy žalovaného, ktorý ho telefonicky požiadal o uzatvorenie splátkového kalendára, v nadväznosti na čo mu zaslal na adresu jeho bydliska 2 vyhotovenia dohody. Žalovaný jedno vyhotovenie podpísané zaslal späť do jeho sídla. Žalovaný mal možnosť sa s dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach oboznámiť.

7. Podaním, doručeným súdu elektronicky dňa 31. 10. 2016, doplneným v listinnej podobe dňa 3. 11. 2016, žalobca súdu oznámil, že po podaní žaloby vykonal žalovaný úhrady v celkovej výške 170 eur. Uvedené úhrady započítal na pohľadávku, ktorá bola priznaná rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 16. 11. 2015. Z úhrad žalovaného tak bola započítaná suma v celkovej výške 158,64 eura, a to na istinu vo výške 107,05 eura, úrok z omeškania vo výške 1,50 eura a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 101,49 eura od 21. 10. 2010 do 29. 12. 2015 vo výške 47,42 eura, zo sumy 96,49 eura od 30. 12. 2015 do 22. 1. 2016 vo výške 0,55 eura, zo sumy 91,49 eura od 23. 1. 2016 do 23. 2. 2016 vo výške 0,70 eura, zo sumy 86,49 eura od 24. 2. 2016 do 24. 3. 2016 vo výške 0,62 eura, zo sumy 61,49 eura od 25. 3. 2016 do 25. 4. 2016 vo výške 0,47 eura, zo sumy 36,49 eura od 26. 4. 2016 do 24. 5. 2016 vo výške 0,25 eura a zo sumy 11,49 eura od 25. 5. 2016 do 22. 6. 2016 vo výške 0,08 eura, spolu v sume 50,09 eura. Zostávajúca úhrada žalovaného potom predstavuje 11,36 eura a uplatňovaný nárok 1019,20 eura, úrok z omeškania 36,67 eura, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 709,70 eura od 28. 12. 2012 do 22. 9. 2016 a zo sumy 698,34 eura od 23. 6. 2016 do zaplatenia. Žalobu vzal späť v časti o zaplatenie 11,36 eura. Žalovaný uhradil pred postúpením pohľadávky spolu 765,94 eura, pričom uhradené boli platby splatné od 20. 12. 2005 do 20. 10. 2008 v plnej výške a splátka splatná dňa 20. 11. 2008 v časti 4,72 eura. Uviedol, že pri uplatnení práva na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Keďže konečná splatnosť úveru bola dojednaná 20. 10. 2010, k uplynutie premlčacej doby došlo až 21. 10. 2013 a žaloba bola podaná včas.

8. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu na podanej žalobe, vrátane jej doplnení, po vykonanom čiastočnom späťvzatí a čiastočnom priznaní nároku, trval a navrhol podanej žalobe vyhovieť.

9. Žalovaný poukázal na čiastočné úhrady dlhu.

10. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že úver vo výške 23.300 Sk mu poskytnutý bol. Úver aj platil, nevedel však uviesť, ako dlho. Žalovanú sumu splácať bude po 30 eur mesačne. Poberá starobný dôchodok vo výške 215 eur mesačne. Býva s manželkou a synom. Manželka poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 60 eur mesačne, v takej istej výške ich poberá aj syn. V spoločnej domácnosti s nimi bývajú aj vnučky, z ktorých jednu má manželka zverenú do náhradnej osobnej starostlivosti. Výdavky na elektriku sú 50 eur mesačne, na vodu 10 eur mesačne. Dôchodok mu je vyplácaný vo výške 180 eur mesačne. Na okolnosti podpisu dohody o uznaní dlhu si nepamätal. Doma u neho žiaden zamestnanec žalobcu nebol, dohoda mu prišla asi poštou. Dohodu si prečítal, koľko má mesačne platiť. Dohodou chcel podpísal len splátky, nič iné. Nerozumie inštitútu premlčania. Dohodli sa so ženou, že budú splácať dlh po 25 eur mesačne. Dohodu podpísal na splátky vo výške 30 eur mesačne, nakoľko dostal invalidný. Pri podpise dohody na neho nátlak vyvíjaný nebol, nikto ho nenútil dohodu podpísať. Pri výsluchu na pojednávaní dňa 17. 10. 2016 uviedol, že dlh spláca doposiaľ. Na okolnosti uzavretia dohody o splátkach si nepamätal. Dohoda mu prišla poštou. Uzavretiu dohody nepredchádzalo žiadne jednanie, a to ani telefonické. Nevedel, odkiaľ mal vedomosť o tom, že dohodu má podpísať, vyplniť dátum a zaslať ju naspäť žalobcovi. Žalobcu o povolenie splácania dlhu v splátkach nežiadal. Následne však pripustil, že žalobcovi telefonoval ohľadne splácania dlhu v splátkach. Dohodu o splátkach si prečítal, súhlasil so splácaním. V čase podpisu dohody nevedel, čo je to premlčanie a aké má následky. Nevie to doposiaľ. Navrhol na splácanie dlhu povoliť splátky vo výške 20 eur mesačne. Poberá starobný dôchodok vo výške 260 eur mesačne, na bývanie s manželkou vynakladajú 10 eur mesačne na vodu, 50 eur mesačne na elektriku. Pôžičky splácajú vo výške 10 eur mesačne. Jeho manželka poberá príspevok na dieťa zverené do náhradnej starostlivosti vo výške 190 eur mesačne. Nevedel uviesť, na ktoré konkrétne dlhy vykonával čiastočné úhrady po rozhodnutí súdu prvej inštancie.

11. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to zmluvy o splátkovom úvere číslo 0333236273, všeobecných obchodných podmienok B. B., a. s., zmluvy o postúpení pohľadávok číslo 0900/2012/CE, vrátane prílohy k zmluve, oznámenia o postúpení pohľadávky, dohody o uznaní záväzkov a úhrade pohľadávky v splátkach, pokusu o zmier, prehľadu transakcií na účte žalovaného, amortizačnej tabuľky, ústrižkov z poštových peňažných poukazov, súd zistil nasledovný skutkový stav:

XX. B. B., a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 18. 11. 2005 zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 23.300 Sk. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, spolu s dojednaným úrokom vo výške 17,3 % ročne, v splátkach vo výške 645 Sk mesačne. Prvá splátka bola splatná dňa 20. 12. 2005, posledná dňa 20. 10. 2010. Účastníci zmluvy si dojednali aj poplatok za správu úveru vo výške 50 Sk mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 10,31 %. Žalovaný čerpal úver dňa 18. 11. 2005 vo výške 23.300 Sk.

XX. B. B., a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 27. 6. 2012 zmluvu o postúpení pohľadávok číslo 0900/2012/CE, predmetom ktorej, okrem iného, bolo aj postúpenie žalovanej pohľadávky v celkovej výške 1183,61 eura, z toho istina 857,19 eura. B.Á. B., a. s. oznámila žalovanému postúpenie žalovanej pohľadávky dňa 18. 7. 2011.

14. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 1199,18 eura dňa 23. 4. 2013.

15. Dňa 16. 10. 2012 žalobca a žalovaný podpísali dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. V čl. 2) dohody žalovaný prehlásil, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči žalobcovi, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo XXXXXXXXX zo dňa 18. 11. 2005 s pôvodným veriteľom B. B.Y., a. s., pričom celková dlžná suma vo výške 1376,40 eura pozostáva z istiny vo výške 852,19 eura, ostatného príslušenstva vo výške 326,42 eura, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 852,19 eura od 27. 6. 2012 do dňa splatnosti poslednej splátky a nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur. Súčasne žalovaný vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Podľa čl. 3.1) zmluvy sa žalovaný zaviazal splatiť svoj záväzok v 12-tich pravidelných splátkach vo výške 30 eur mesačne, so splatnosťou prvej splátky 31. 10. 2012 a dátumom splatnosti poslednej splátky 30. 9. 2013. V splátkovom kalendári žalovaný uviedol, že žiada o splátky vo výške 20 eur mesačne, nakoľko jeho príjem je malý.

16. Z ústrižkov poštových poukazov, predložených žalovaným, mal súd preukázané úhrady na účet žalobcu číslo XXXXXXXXX/XXXX, pod VS: 33906088, úhrady na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX, pod VS: 33906088, úhrady na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, pod VS: 33306088. Z výpisov z účtu žalobcu mal súd preukázané čiastočné úhrady žalovaným dňa 28. 9. 2012 vo výške 5 eur, 31. 10. 2012 vo výške 1 euro, 20. 11. 2012 vo výške 20 eur, 20. 12. 2012 vo výške 20 eur, 23. 12. 2015 vo výške 5 eur, 20. 1. 2016 vo výške 5 eur, 19. 2. 2016 vo výške 5 eur, 22. 3. 2016 vo výške 25 eur, 21. 4. 2016 vo výške 25 eur, 20. 5. 2016 vo výške 25 eur, 20. 6. 2016 vo výške 25 eur, 20. 7. 2016 vo výške 25 eur, 20. 8. 2016 vo výške 5 eur, 20. 9. 2016 vo výške 25 eur.

17. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

18. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

19. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

20. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 11,36 eura a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11,36 eura od 23. 6. 2016 do zaplatenia zastavil, nakoľko žalobca vzal v uvedenej časti podanú žalobu späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Pokiaľ aj žalobca uviedol, že berie výslovne späť žalobu len v časti o zaplatenie 11,36 eura, vzhľadom na navrhovaný výrok súdneho rozhodnutia súd považoval podanie žalobcu za späťvzatie žaloby aj v časti prislúchajúceho úroku z omeškania. V tejto súvislosti súd uvádza, že pri rozhodovaní o čiastočnom

zastavení konania vychádzal z podania žalobcu zo dňa 28. 10. 2016, ktorým bol opravená nezrovnalosť podania zo dňa 11. 10. 2016, vzhľadom na započítanie úhrad žalovaného na už právoplatne priznané plnenie.

21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

25. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 6. 2006 (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

26. Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

30. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

32. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Z. E. A. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

34. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu, ktorá zostala predmetom konania po vykonanom čiastočnom späťvzatí a právoplatnom priznaní žalovaného plnenia v časti, čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu (B. B., a. s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver, spolu s dojednaným úrokom, splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Nakoľko zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti. Podľa zákonného ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, je súd povinný od 1. 5. 2014 ex offo prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Súd preto, vzhľadom na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a k tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Súd prvej inštancie v rozsudku zo dňa 16. 11. 2015 preto priznal žalobcovi len nárok na zaplatenie splátok úveru, splatných od 20. 6. 2010 do 20. 10. 2010, nárok na zaplatenie ktorých v čase podania žaloby na súd nebol premlčaný, pričom dohodu o uznaní dlhu zo dňa 16. 10. 2012 vyhodnotil ako neplatnú, a preto bez vplyvu na plynutie premlčacej doby. V súlade so zákonným ustanovením § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku bol súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Súd preto opätovne preskúmal okolnosti uzavretia dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, uzatvorenej medzi stranami sporu. Žalovaný na pojednávaní pripustil, že oslovil žalobcu za účelom uzavretia dohody o splácaní dlhu v splátkach, v nadväznosti na čo mu bol doručený poštovou prepravou návrh dohody, ktorú si prečítal, podpísal a vrátil žalobcovi. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu a v nadväznosti na preukázané okolnosti uzavretia dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, potom súd považoval uzavretú dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach za platnú v časti, v ktorej sa týkala uznania nepremlčaného dlhu. Súd však nemal preukázané, že vyhlásenie žalovaného v dohode spôsobilo účinky uznania dlhu vo vzťahu k premlčanému dlhu, nakoľko žalovaný v čase uzavretia dohody (teda v čase uznávacieho prejavu) o premlčaní časti dlhu vedomosť nemal. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nemá vedomosť o inštitúte premlčania a jeho právnych následkoch, preto ani nemohol, vzhľadom na absenciu akejkoľvek vedomosti o inštitúte premlčania, platne vyhlásiť, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Preto sa uznávací prejav žalovaného v dohode zo dňa 16. 10. 2012 mohol vzťahovať len na časť dlhu, ktorý v čase uzavretia dohody premlčaný nebol a len vo vzťahu k tejto časti dlhu mohol vyvolať účinky uznania dlhu. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie splátok úveru, ktoré v čase uzavretia dohody o uznaní záväzku ešte neboli premlčané (a ktoré neboli priznané už rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 16. 11. 2015), t. j. splátok splatných od 20. 10. 2009 do 20. 5. 2010, spolu 8 splátok po 645 Sk, čo činí 5160 Sk, po prepočte 171,28 eura. V zostávajúcej časti súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nárok na zaplatenie splátok úveru, splatných do 20. 9. 2009, už bol v čase uzavretia dohody o uznaní záväzku premlčaný. Už len okrajom súd uvádza, že, nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná.

35. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, a to z priznaných splátok úveru, avšak vždy len z časti splátky pripadajúcej na istinu (keďže Občiansky zákonník neumožňuje priznať príslušenstvo, t. j. úroky z omeškania, z príslušenstva, t. j. z úrokov), ktorej výšku mal preukázanú z prehľadu splátok predloženého žalobcom, a to vo výške 9 % ročne, ktorá bola v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občiansko- právnych predpisov, vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivej splátky, do 20. 10. 2010, t. j. do konečnej splatnosti úveru, a to zo sumy 511,20 eura od 21. 10. 2009 do 20. 10. 2010, čo činí 46 Sk,

zo sumy 520,42 Sk od 21. 11. 2009 do 20. 10. 2010, čo činí 42,85 Sk, zo sumy 529,81 Sk od 21. 12. 2009 do 20. 10. 2010, čo činí 39,71 Sk, zo sumy 539,37 Sk od 21. 1. 2010 do 20. 10. 2010, čo činí 36,30 Sk, zo sumy 549,11 Sk od 21. 2. 2010 do 20. 10. 2010, čo činí 32,76 Sk, zo sumy 559,01 Sk od 21. 3. 2010 do 20. 10. 2010, čo činí 29,49 Sk, zo sumy 569,10 Sk od 21. 4. 2010 do 20. 10. 2010, čo činí 25,67 Sk a zo sumy 579,37 Sk od 21. 5. 2010 do 20. 10. 2010, čo činí 21,85 Sk, spolu 274,63 Sk, t. j. 9,12 eura a zo sumy dlžnej istiny z uvedených splátok splatných od 20. 10. 2009 do 20. 5. 2010, zistenej z prehľadu splátok úveru, predloženého žalobcom, v celkovej sume 144,64 eura odo dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti úveru, t. j. od 21. 10. 2010 do zaplatenia. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

36. Pokiaľ ide o čiastkové úhrady, vykonané žalovaným, súd k nim prihliadol vo výške tvrdenej a preukázanej žalobcom. Výška úhrad z decembra 2015, januára 2016, februára 2016 a septembra 2016 bola výpismi z účtu žalobcu preukázaná v sume 5 eur pri každej platbe. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú úhradu zo dňa 31. 10. 2016 vo výške 25 eur, táto bola vykonaná na iný účet, ako účet žalobcu pre úhradu žalovanej sumy, preto k nej súd neprihliadal.

37. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

38. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovanému splácať priznanú sumu v splátkach vo výške 25 eur mesačne, prihliadajúc na osobu žalobcu, osobu žalovaného, najmä jeho príjmové a výdavkové pomery. Súd mal za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené práva žalobcu, vzhľadom na výšku priznaného plnenia a súčasne nebude ohrozené uspokojovanie základných životných potrieb žalovaného.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vzniklo právo na náhradu trov konania úspešnejšiemu žalovanému. Nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.