Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_5C-36-2011.pdf
PDF · 107.72 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/36/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: R. K., a.s., W. XX, XXX XX X., N.: XX XXX XXX, zast.: Y., advokátska kancelária, s.r.o., T. XX, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovaným v rade : 1. Richard Félix, nar. 22.03.1973, bytom Nábrežná 37/a, 940 01 Nové Zámky, 2. Rozália Proháczková, nar. 02.08.1962, bytom Lastovičia 1065/1, 941 31 Dvory nad Žitavou, žalovaná v rade 2. zastúpená advokátkou JUDr. Helenou Kontrovou, 941 32 Semerovo 414, o zaplatenie 9.160,01 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 450,- eur a v časti úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 9.160,01 eur od 6.5.2004 do 11.1.2005 z a s t a v u j e .
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný v rade 1. nemá nárok na náhradu trov konania.
IV. Žalovaná v rade 2. má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobca podanou žalobou zo dňa 4.5.2010 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v rade 1 a 2 spoločne a nerozdielne na úhradu žalovanej istiny 9.160,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 6.5.2004 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere číslo 20516610/7930 bol dňa 10.6.2002 poskytnutý medziúver dlžníkom Štefanovi Gallovi a jeho manželke Alžbete Gallovej v celkovej sume 10.959,99 eur / pôvodne poskytnutý v SKK vo výške 330.000,-Sk / pri úrokovej sadzbe 6,5 % ročne a príspevku na obstaranie kapitálu vo výške 0,25 % štvrťročne z dlžnej sumy medziúveru. Riadne a včasné plnenie dlžníkov zo zmluvy bolo zabezpečené ručením žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí ručiteľské vyhlásenie uskutočnili v ručiteľských listinách číslo 1 a číslo 2 zo dňa 10.6.2002. Pôvodným vlastníkom pohľadávky, ktorej zapletenie je predmetom žaloby, bola Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., ktorá na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2005 postúpila svoje pohľadávky žalobcovi. Dlžníci z úverového vzťahu si svoj záväzok vyplývajúci im zo zmluvy o úvere voči veriteľovi riadne a včas nesplnili. Z uvedeného dôvodu vyhlásil veriteľ / Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s./ ku dňu 14.1.2004 predčasnú splatnosť úveru v súlade s bodom V odsek 2 písmeno b, zmluvy o úvere . Nakoľko ani napriek opakovaným výzvam si dlžníci ani ručitelia svoj záväzok nesplnili, uplatnil si veriteľ predmetnú pohľadávku voči dlžníkom z úverového vzťahu / manželia Galloví/ v exekučnom konaní. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, teda ku dňu 14.1.2004 bol zostatok pohľadávky vo výške 9.160,01 eur. Po postúpení uvedenej pohľadávky na súčasného žalobcu došlo k úhrade časti záväzku vo výške 267,44 eur , ktorá suma bola vo výške 32,40 eur započítaná na príslušenstvo pohľadávky/ poplatky/ a vo výške 235,04 eur na úroky z omeškania / za obdobie od 15.1.2004 do 5.5.2004/. Preto si žalobca uplatnil ďalší úrok z omeškania až od 6.5.2004. Žalobca v žalobe poukázal na to, že predmetné
exekučné konanie prebieha pod spisovou značkou EX 689/2004 a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 2.11.2004. V žalobe ďalej uviedol, že ich pohľadávka voči žalovaným - ručiteľom zmysle § 310 Obchodného zákonníka nie je premlčaná, pretože podľa nich najprv musí dôjsť k premlčaniu práv veriteľa voči dlžníkovi / dlžníkom z úverového vzťahu/ a až potom k premlčania práv veriteľa voči ručiteľovi. Podanie návrhu na začatie exekučného konania / voči dlžníkom z úverového vzťahu/ je právnym úkonom, ktorý sa považuje za súdne konanie na uplatnenie práva už v začatom konaní a má za následok spočívanie premlčacej doby, t.j. premlčacia doba prestáva plynúť a to z toho dôvodu, že exekučné konanie je súčasťou súdneho konania a bolo by v rozpore s exekučným konaním, ak by začatie exekučného konania nemalo za následok spočívanie premlčacej doby. Žalovaná v rade 2. Nespochybnila to, že podpísala úverovú zmluvu bratovi a švagrinej / dlžníkom z úverového vzťahu/. Poukázala aj na to, že brat Štefan si zmenil priezvisko a toho času sa volá Vajda. Taktiež mala zato, že pohľadávku by mal žalobcovi v prvom rade zaplatiť jej brat, keďže prebieha žalobcom podaná exekúcia voči jej bratovi ako dlžníkovi z úverového vzťahu. Ďalej v konaní spochybnila platnosť ručiteľskej listiny a vzniesla aj námietku premlčania práva žalobcu požadovať od nej plnenie na základe ručenia za splnenie záväzku. Preto žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný v rade 1., ktorý bol vypočutý na pojednávaní dňa 8.11.2016 uviedol, že mal zato, že táto vec je už skončená, pretože už v roku 2008 mu dlžník z úverového vzťahu , pán Galla / t.č. používa priezvisko Vajda/ povedal, že pôžička je zaplatená. Taktiež vzniesol námietku premlčania.
2. V tejto veci už raz rozhodol prvoinštančný súd rozsudkom č.k. 5C/36/2011-241 zo dňa 3.6.2014 tak, že žalobe vyhovel. Avšak z dôvodu podaného odvolania zo strany žalovanej v rade 2. bola vec predložená durhoinštančnému súdu, ktorý svojim rozhodnutím č.k. 15 Cob/175/2014-269 rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Druhoinštančný súd uložil prvoinštančnému súdu povinnosť vysporiadať sa najmä s žalovanou v rade 2. namietanou neplatnosťou ručiteľskej listiny a tiež ňou vznesenou námietkou premlčania.
3. Po vrátení veci tunajšiemu súdu sa súd musel vysporiadať aj s procesnými návrhmi žalobcu. Žalobca totiž v priebehu konania a to na pojednávaní dňa 15.1.2013, písomným podaním zo dňa 11.2.2013, podaním zo dňa 18.6.2013 a na pojednávaní dňa 14.1.2014 postupne, zohľadňujúc čiastočné úhrady vykonané dlžníkmi z úverového vzťahu, bral žalobu späť v časti úrokov z omeškania. O týchto čiastočných späťvzatiach rozhodol súd uzneseniami vyhlásenými na pojednávaní dňa 15.1.2013 a dňa 14.1.2014. Súd v zmysle uvedených rozhodnutí pripustil čiastočne zmenu petitu žaloby a v časti aj konanie zastavil a to tak, že následne / po pripustení zmeny petitu a čiastočnom zastavení konania sa mala stať predmetom konania istina vo výške 9.160,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 3.3.2005 do zaplatenia. Písomným podaním z 21.10.2016 však žalobca zobral späť konanie aj v časti istiny 450,- eur a následne / po jeho čiastočných späťvzatiach, keď žiadal úrok z omeškania od 3.3.2005 do zaplatenia / opätovne žiadal priznať úrok z omeškania do zaplatenia, ale od skoršieho dátumu a to od 12.1.2005. Súčasne v rámci navrhovanej zmeny žaloby navrhol aj iný spôsob, akým mali byť žalovaní zaviazaní na úhradu žalovanej sumy. Pôvodne žalobca žiadal, aby boli zaviazaní spoločne a nerozdielne a v navrhovanej zmene žaloby žiadal, aby boli zaviazaní tak, že plnením jedného zo žalovaných, alebo plnením dlžníka Štefana Galla, nar. 4.6.1966, r.č. 660604/6766, bytom 940 01 Nové Zámky, P. Blahu 15, na základe Notárskej zápisnice vyhotovenej notárom JUDr. Martou Botkovou pod N 361/02 Nz 287/02, zo dňa 28.5.2002, zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Na pojednávaní dňa 8.11.2016 v časti, ktorá sa týkala zmeny žaloby súd vyhovel a uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní pripustil zmenu žaloby, keďže nebol dôvod návrhu žalobcu nevyhovieť a to v znení ako je uvedené vo výroku predmetného uznesenia. Zo znenia ustanovenia § 142 ods. 2 C.s.p. je zrejmé, že zmena žaloby nastala už samotným vyhlásením rozhodnutia na predmetnom pojednávaní.
4. Ako bolo uvedené vyššie, podaním z 21.10.2016 vzal žalobca žalobu späť aj v časti o zaplatenie istiny 450,- eur. Trval na úhrade žalovanej istiny 8.710,01 eur s úrokom z omeškania v pôvodne žalovanej výške 8,5 % ročne, ale odo dňa 12.1.2005 do zaplatenia, pričom z podania žalobcu zo dňa 21.10.2016 je zrejmé, že vzhľadom na postupné čiastočné úhrady / vykonané spolu v sume 450,- eur/ žalobca upresnil do kedy, t.j. do ktorého konkrétneho dňa si úrok z omeškania uplatňuje. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 145 ods. 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Podľa § 146
ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku rozsudku a konanie v časti o zaplatenie istiny 450,- eur a v časti úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 9.160,01 eur od 6.5.2004 do 11.1.2005 v zmysle cit. ustanovení C.s.p. zastavil. Obaja žalovaní na pojednávaní dňa 8.11.2016 uviedli, že s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasia.
5. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala predmetom sporu suma 8.700,01 eur s príslušenstvom. Túto žalovanú sumu žiadal žalobca priznať, ako postupník, na ktorého bola postúpená pohľadávka spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., a to zmluvou o postúpení pohľadávky z 21.12.2005. Uvedenú pohľadávku si voči žalovaným v rade 1 a 2 uplatnil žalobca titulom ich ručiteľského záväzku. Žalovaní v rade 1 a 2 totiž v ručiteľských listinách zo dňa 28.5.2002 vyhlásili, že ručia za úver poskytnutý spoločnosťou Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., dlžníkom a to pánovi Štefanovi Gallovi a jeho manželke Alžbete Gallovej.
6. Z vykonaného dokazovania a to z úverovej zmluvy z 10.6.2002, mal súd preukázané, že spoločnosť Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., pred tým s obchodným názvom Stavebná sporiteľňa VUB - Wüstenrot, a.s./ ďalej len veriteľ z úverovej zmluvy / poskytla manželom Štefanovi a Alžbete Gallovým / ďalej len dlžníci z úverovej zmluvy/ v rámci akcie „ Rozvoj a obnova bytového fondu“ medziúver / ďalej len úver/ v sume 330.000,- Sk/ t.č. po prepočte na menu euro 10.953,99 eur/. Dlžníci z úverovej zmluvy sa zaviazali úver splácať spôsobom dohodnutým v čl. II zmluvy, t.j. po 3.300,-Sk / t.č. po prepočte na menu euro po 109,54 eur/ mesačne. Návratnosť úveru vola zabezpečená podľa čl. III úverovej zmluvy okrem iného aj ručením žalovaných v rade 1 a 2 / ďalej len ručitelia/. Žalovaní v rade 1 a 2 ako ručitelia, v ručiteľskej listine č. 1 a v ručiteľskej listine č. 2, obe zo dňa 10.6.2002 vyhlásili, že ručia za splnenie povinností dlžníkov z vyššie uvedenej úverovej zmluvy. Keďže si dlžníci z úverovej zmluvy / manželia Galloví/ riadne svoje povinnosti zo zmluvy neplnili, úver dohodnutým spôsobom neplácali, veriteľ z úverovej zmluvy ku dňu 14.1.2004 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v zmysle § 11 ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok a oboch dlžníkov z úverového vzťahu vyzval na úhradu zosplatneného úveru vo výške 275.954,60 Sk / t.č. po prepočte na menu euro 9.160,01 eur/. To že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo k 14.1.2004 nijakým spôsobom v konaní spochybnené nebolo. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, pôvodný veriteľ z úverovej zmluvy - spoločnosť Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., ako oprávnená, podala dňa 2.11.2014 na Exekútorskom úrade Nitra, Mgr. Miroslav Šupa, návrh na vykonanie exekúcie voči dlžníkom z úverového vzťahu, manželom Gallovým ako povinným, za účelom vymoženia vyššie uvedenej zosplatnenej pohľadávky. Exekučné konanie začalo na tunajšom súde dňa 15.11.2004 a je vedené pod sp. zn. EX 689/2004. Následne zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2005, postúpil veriteľ z úverovej zmluvy, spoločnosť Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., pohľadávku z úverového vzťahu žalobcovi. Uvedené mal súd preukázané písomnou zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohou. Súd mal teda preukázané, že veriteľ z úverového vzťahu si riadne uplatnil pohľadávku, resp. podal návrh na vykonanie exekúcie voči dlžníkom z úverového vzťahu, manželom Gallovým. Uvedené sporné nebolo.
7. Žalobou v tomto konaní , ktorá bola na súd podaná dňa 7.5.2010, sa však žalobca domáha zaplatenie dlžnej pohľadávky z úverového vzťahu, ktorá na neho bola postúpená v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka pôvodným veriteľom z úverového vzťahu a domáha sa zaplatenia tejto sumy nie od dlžníkov z úverového vzťahu, ale od ich ručiteľov. Súd mal preukázané, že ručitelia, ako už bolo uvedené, na seba prevzali ručiteľský záväzok. Obaja žalovaní v ručiteľských listinách č.1 a č. 2 zo dňa 10.6.2002 vyhlásili, že ručia za úver poskytnutý spoločnosťou Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., dlžníkom a to pánovi Štefanovi Gallovi a jeho manželke Alžbete Gallovej. Žalovaná v rade 2. však spochybnila platnosť uvedeného právneho úkonu, ručiteľskej listiny, keď tvrdila, že vyhlásenie ručiteľa obsahuje neurčité a nezrozumiteľné údaje. Okrem uvedeného obaja žalovaní vzniesli v konaní aj námietku premlčania. Žalobca k námietke premlčania uviedol, že nárok na zaplatenie bol riadne a včas uplatnený voči dlžníkom z úverového vzťahu a na tento záväzkový vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a to najmä § 310 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa právo veriteľa voči ručiteľovi nepremlčí pred premlčaním práva vo dlžníkovi. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru ku ktorej došlo 14.1.2004 , si následne voči dlžníkom z úverového vzťahu podal dňa 2.11.2004 návrh na vykonanie exekúcie. Tvrdil, že vzhľadom na to, že premlčacia doba voči dlžníkom z úverového vzťahu začala plynúť najneskôr deň po vyhlásení predčasnej
splatnosti úverovej zmluvy, t.j. dňa 15.1.2004 a návrh na začatie exekúcie bol podaný 2.11.2004 a žalobca ako oprávnený v predmetnej exekúcii pokračuje, nie je možné považovať pohľadávku žalobcu voči dlžníkovi z úverového vzťahu za premlčanú. A ak nie je premlčaná pohľadávka voči dlžníkom z úverového vzťahu, nie je v zmysle ustanovenia § 408 a § 310 Obchodného zákonníka premlčaná ani voči ručiteľom/ žalovaným/.
8. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č 634/1992 Zb.o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. Podľa § 23 a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa v súčasnosti platného a účinného Občianskeho zákonníka a to ustanovenia § 52 ods. 1 a 2 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa v súčasnosti platného a účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Obe vyššie uvedené ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
9.Ako bolo uvedené, spoločnosť Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. a dlžníci z úverového vzťahu, manželia Galloví, uzatvorili zmluvu o úvere číslo 20516610/7930 zo dňa 10.6.2002, na základe ktorej bol dlžníkom poskytnutý medziúver. Súd má zato, že táto úverová zmluva bola uzavretá za splnenia podmienok zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov. Uvedený typ úveru má špecifický charakter. Poskytujú ho stavebné sporiteľne a jeho špecifikum spočíva v tom , že tento medziúver ako osobitný typ úveru slúži na preklenutie časového obdobia do pridelenia cieľovej sumy v zmluve o stavebnom sporení a umožňuje stavebnému sporiteľovi rýchlejšie uskutočniť jeho finančný zámer. Je zrejmé, že úverovú zmluvu ako zmluvný typ upravuje Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach § 497 a nasl.. Podľa 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z vykonaného dokazovania mal však súd za preukázané aj to, že uvedená úverová zmluva bola uzavretá medzi obchodníkom a spotrebiteľmi, ktorým bol úver poskytnutý na spotrebu, nie na podnikanie. Uvedenú zmluvu súd posúdil ako typovú , formulárovú zmluvu, pre ktorú je charakteristické, že jej obsah spotrebitelia výrazným spôsobom ovplyvniť nemôžu. Je teda nepochybné, že táto úverová zmluva, ktorá bola uzavretá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Obchodného zákonníka má aj spotrebiteľský charakter. Niet preto pochybností o tom, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa príslušných ustanovení zákona č. 634/1992 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/634/> Z. z. o ochrane spotrebiteľa a preto je potrebné ju posudzovať aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Ako bolo uvedené, podľa súdu má úverová zmluva povahu spotrebiteľskú. V prípade ak hlavný záväzkový vzťah súd
vyhodnotil ako spotrebiteľský, potom i vzťah založený ručením (akcesorický a subsidiárny) medzi veriteľom a ručiteľmi má tiež spotrebiteľský charakter. Preto aj žalovanými / ručiteľmi/ namietané premlčanie je potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a to aj napriek skutočnosti , že úverová zmluva / hlavný záväzok/ bola uzavretá podľa príslušných ustanovený Obchodného zákonníka. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka sa nárok na peňažné plnenie premlčuje v 3 ročnej premlčacej dobe. Súd poznamenáva, že žalovaní v rade 1 a 2/ ručitelia/ vzniesli v konaní námietku premlčania, avšak ak by tak aj neurobili, súd by bol v zmysle §5b zákona č. 250/2007 Z.z. povinný aj z úradnej povinnosti na premlčanie prihliadať. Ako bolo uvedené, aj napriek skutočnosti, že hlavný záväzok bol uzavretý v zmysle Obchodného zákonníka / pretože úverovú zmluvu bez ohľadu na charakter zmluvných strán upravuje uvedený právny predpis a to aj v prípade, keď ju uzavrie spotrebiteľ/ jedná sa v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu. Preto aj ručiteľský záväzok sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a to aj s poukazom na súčasné znenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná pohľadávka / z úverovej zmluvy/ bola splatná dňa 14.1.2004. Nasledujúcim dňom, t.j. 15.1.2004 mohol žalobca, resp. jeho predchodca svoje právo po prvý raz vykonať / uplatniť na súde/. Predchodca žalobcu , veriteľ z úverovej zmluvy si svoje právo voči ručiteľom na súde neuplatnil vôbec. Žalobca, na ktorého bola postúpená uvedená pohľadávka, si právo na zaplatenie pohľadávky splatnej už dňa 14.1.2004, voči ručiteľom / žalovaným v rade 1 a 2 na súde uplatnil až 7.5.2010, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, preto súd považuje jeho právo za premlčané a to voči obom žalovaným. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalobca včas začal exekúciu za účelom vymoženia pohľadávky voči dlžníkom z úverového vzťahu a že táto exekúcia v súčasnosti trvá. Podľa Občianskeho práva totiž plynie premlčanie vo vzťahu k ručiteľom samostatne, bez ohľadu na plynutie, resp. spočívanie premlčania voči dlžníkom z úverového vzťahu. Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobcu vo zvyšnej časti, v ktorej nebolo konanie zastavené, t.j. vo zvyšku žalovanej sumy / 8.700,01 eur s príslušenstvom/ ako premlčaný zamietol. Súd teda o nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy rozhodol tak, že v časti z dôvodu späťvztia konanie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol.
10. Napriek vyššie uvedenému súd považoval za potrebné vyjadriť sa aj k žalovanou v 2 rade namietanej neplatnosti ručiteľskej listiny. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Čo sa týka žalovanou v rade 2. namietanou neplatnosťou ručiteľskej listiny, súd má zato, že ručiteľská listina je dostatočne jasná určitá a zrozumiteľná. Je z nej zrejmé, kto a za aký záväzok ručí a je žalovanou v rade 2 riadne podpísaná. Túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
11. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania , súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 256 ods. 1 C.s.p.. Žalovaní v rade1 a 2 boli v konaní úspešní. V časti bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia, bez preukázania dôvodnosti žaloby v tej časti / žalobca nepreukázal že čiastočne plnili žalovaní a tí to aj popreli, má sa teda zato, že v tejto časti zastavenie konania procesne spôsobil žalobca/. Vo zvyšku bola žaloba zamietnutá, t.j. úspešní boli žalovaní v rade 1 a 2.V oboch prípadoch aj čiastočného zastavenia konania aj zamietnutia žaloby majú nárok na náhradu trov konania žalovaní. Žalovanej v rade 2., ktorá bola v konaní právne zastúpená vznikli trovy konania, preto jej súd priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. Žalovanému v rade 1 však žiadne trovy konania v zmysle § 251 C.s.p. nevznikli, preto súd rozhodol tak, že mu nárok na ich náhradu nepriznal.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).