Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cb/44/2015

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci žalobcu: SLOFRA s.r.o., IČO: 466 262 12, Brezová 36, Spišská Nová Ves právne zastúpený advokátkou JUDr. Helenou Knopovou, Štúrova 20, Košice proti žalovanému: DROUOT INNOVATION, Société par actions simplifiée, IČ: 383743002 R.C.S. Troyes, ZI Saint-Léger 10500 Saint-Léger-sous-Brienne, Francúzsko právne zastúpený advokátskou kanceláriou Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35929049 o zaplatenie 13.110.335 eur s príslušenstvom , takto

rozhodol:

I.Vyhlasuje, že nemá právomoc konať v predmetnej veci.

II.Konanie zastavuje.

III.Žalovaný má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. Žalobcovi SLOFRA s.r.o., IČO: 466 262 12, Brezová 36, Spišská Nová Ves sa vracia súdny poplatok z návrhu v sume 7846,80 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení prevádzkovateľovi systému.

odôvodnenie:

1.Dňa 27.2.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 132.103,35 eur s príslušenstvom. Súd vo veci vydal Európsky platobný rozkaz č.k.: 15Cb 44/2015 - 43 zo dňa 7.7.2015, ktorý uznesením zo dňa 21.10.2015 č.k.: 15Cb 44/2015 - 51 zrušil v zmysle § 173 ods. 2 v spojení s § 174a O.s.p. nakoľko ho nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk.

2. Žalovaný dňa 24.10.2016 vzniesol námietku právomoci. Žalovaný namietal existenciu právomoci slovenských súdov v zmysle čl. 26 a 28 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Zároveň, v prípade, že by súd neuznal námietku absencie právomoci slovenských súdov a rozhodol pokračovať v konaní, žalovaný nároky žalobcu v celom rozsahu popiera. Absencia právomoci súdu je daná tým, že žalobca aj žalovaný majú sídlo v rôznych členských štátoch Európskej únie. Vec, ktorej sa konanie týka, je v zmysle Nariadenia vecou obchodnou a nie je vylúčená z jeho pôsobnosti v súlade s čl. 1. Konanie pred súdom sa začalo doručením žaloby dňa 27.2.2015, teda po 10.1.2015. V súlade s čl. 66 ods. 1 spadá toto konanie do časovej pôsobnosti Nariadenia. Nie je tak pochýb, že na toto konanie pod sp. zn. 15 Cb/44/2015 sa Nariadenie uplatňuje. Nakoľko bydliskom žalovaného (v zmysle Nariadenia vykladané široko a zahrňujúce aj sídlo právnickej osoby) je Francúzska republika ako členský štát, má byť žalovaný v tejto krajine teda všeobecným súdom žalovaného je francúzsky súd, a to s poukazom na článok 4 ods. 1 Nariadenia . Odhliadnuc od všeobecnej právomoci na základe čl. 4 Nariadenia, jedinou ďalšou možnosťou by bol postup podľa osobitnej právomoci čl. 7. Všetky ostatné právomoci oddielov 3 až 7 Nariadenia totiž neprichádzajú do úvahy. V konečnom dôsledku aj prostredníctvom čl. 7 Nariadenia opäť dospejeme len k právomoci francúzskych súdov. Faktúra na uhradenie Pohľadávky

1 bola vystavená spoločnosťou HDO - EUROPE s.r.o., toho času v likvidácii, a týkala sa dodania dreveného nábytkárskeho tovaru (dvierka, zásuvky, lišty a pod.) Následne bola Pohľadávka 1 postúpená na Žalobcu na základe zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky. Pre účely Nariadenia je potrebné definovať právny vzťah, z ktorého sporná Pohľadávka 1 vznikla. V danom prípade, ak by Pohľadávka 1 bola oprávnená, môžeme jednoznačne hovoriť o oferte a akceptácii. Keďže malo dôjsť k dodávke tovaru medzi dvoma stranami, tvrdíme pre účely určenia právomoci, že sa strany rozhodli vzájomne zaviazať a spolupracovať. Vznikol tak medzi nimi konsenzuálny právny vzťah a v zmysle Nariadenia vzťah zmluvný. Z tohto dôvodu môžeme plnenie na základe vyššie označenej faktúry definovať ako zmluvné plnenie v zmysle Nariadenia. Dodanie tovaru, tak ako vyplýva z faktúr implikuje subsumpciu pod zmluvu pri predaji tovaru. Charakteristickým zmluvným plnením je dodanie tovaru. Sporná Pohľadávka 1 vznikla zo zmluvy pri predaji tovaru. V súlade s ustanovením čl.7 ods.1 písm. b) prvý odsek za pomlčkou je miestom plnenia miesto, kam sa tovar dodal alebo mal dodať. Týmto miestom je jednoznačne Francúzska republika, čo dokazuje aj medzinárodný nákladný list CMR č. SK5196964, ktorý Žalobca priložil k EPR. Hoci bola pohľadávka postúpená na Žalobcu a pôvodný predávajúci už nie je stranou sporu nič to nemení na skutočnosti, ako je daný právny vzťah kvalifikovaný v zmysle Nariadenia. Medzi Žalobcom a Žalovaným síce už nie je priamy zmluvný vzťah, ale to neznamená, že Pohľadávka 1, ktorá mala vzniknúť zo zmluvy a má takúto povahu, túto povahu prestane mať v dôsledku zmeny osoby veriteľa. Právomoc určená podľa vyššie uvedeného ustanovenia Nariadenia preto jednoznačne náleží francúzskym súdom a právomoc slovenských súdov nemá byť ako založená, a to ani na základe osobitnej právomoci v zmysle Nariadenia. V dôsledku toho Súd nemá právomoc konať a rozhodnúť v prípade spornej Pohľadávky 1. Právomoc súdu nie je daná ani v prípade spornej Pohľadávky 2. A to preto, že Žalobcovi sa ani tu nepodarilo preukázať právomoc slovenských súdov. Žalobu na Súde len jednoducho podal. Nakoľko nie je Žalobcom nijak tvrdená a už vôbec nie preukázaná osobitná, špeciálna, výlučná alebo zvolená právomoc podľa oddielov 2 až 7 Nariadenia, musí sa na vec aplikovať všeobecná právomoc podľa čl. 4 ods. 1, a to právomoc súdu, kde má Žalovaný bydlisko, t.j. súdu francúzskeho. Všetky argumenty uvedené jednoznačne platia aj pre Pohľadávku 2, a teda tvrdí, že nie je nijak založená právomoc slovenského súdu a právomoc má jedine súd vo Francúzskej republike. Navrhol teda aby súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky v zmysle Nariadenia a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania.

3. Podľa § 161 ods. 1, 2 ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

4. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví..

5. Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

6. Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: 1. a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:

- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,

- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť; c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a); 7. Podľa článku 28 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

8.Z predložených dokladov súd zistil, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávky, vzniknutej zo zmluvného vzťahu medzi predchodcom žalobcu so sídlom v Slovenskej republike a žalovaným so sídlom vo Francúzsku. Dlžná pohľadávka vznikla z titulu neuhradenia faktúr za dodaný tovar žalovanému. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bolo nutné posúdiť ako vzťah, ktorého predmetom bolo plnenie, a to predaj tovaru do Francúzska, teda v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať. Možnosť žalovať na základe uvedeného záväzku, je teda definovaná v článku 7 ods. 1 Nariadenia. Uvedené je zrejmé nie len z faktúr, ale aj z medzinárodného nákladného listu, kde je preukázané, že odberateľom bol žalovaný a tovar mal byť dodaný žalovanému so sídlom vo Francúzsku.

9.Aby súd mohol konať, musia byť splnené všetky podmienky konania, pričom existencia súdnej právomoci je jednou z procesných podmienok, ktorej splnenie skúma súd z úradnej povinnosti v každom štádiu konania. Skutočnosť, že v danom prípade nie je daná právomoc tunajšieho súdu, čo je zrejmé zo skutočností uvedených v odseku 8 tohto uznesenia, zakladá neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak existuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, súd musí konanie zastaviť. V danej veci nemožno vec postúpiť, pretože takýto postup nie je možný v prípade, ak právomoc konať má iný členský štát. Súd preto vzhľadom na uvedené skutočnosti vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať, a konanie zastavil.

10. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenie (§256 nakoľko mal za to, že žalobca zavinil zastavenie konania tým, že podaním žaloby vyvolal na súde spor, na rozhodovanie ktorého súd nemal právomoc. Súd preto považoval námietku žalovaného za dôvodnú a priznal žalovanému vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

14. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

15.Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

16.Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov orgány uvedené v § 3, ktoré a) nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe

vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia, b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

17.Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.

18.Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatok, ktorý sa má vrátiť podľa odsekov 4, 7 až 9 sa zaokrúhli na eurocenty nahor.

19.Podľa § 11 ods. 12 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ak daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému nevráti poplatok alebo preplatok v lehote uvedenej v odseku 6, je povinný zaplatiť poplatníkovi úrok z omeškania z poplatku alebo preplatku, ktorý sa mal vrátiť, vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vrátenia poplatku alebo preplatku. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 5%, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 5%. Úrok z omeškania sa priznáva za každý deň omeškania vrátenia poplatku alebo preplatku až do dňa ich vrátenia.

20.Súd zároveň v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia žalobcovi vrátil súdny poplatok z návrhu krátený o 1% nakoľko došlo k zastaveniu konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.