Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6To-81-2016.pdf
PDF · 85.41 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/81/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr. Zoltána Szalaya a JUDr. Evžena Kelija, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. novembra 2016, v trestnej veci proti obžalovanému V. Y., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29. 6.2016 sp.zn. 0T/76/2016 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodujúc vo veci sám obžalovanému V. Y., nar. XX.X.XXXX u k l a d á podľa § 289 ods. 1 Tr.zák., § 38 ods. 2, ods. 3, § 56 ods. 2 Tr.zák., s použitím § 36 písm. j), písm. l) Tr.zák. peňažný trest vo výške 1.000,- (jedentisíc) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 61 ods.1, ods. 2 Tr.zák. ukladá trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 1 (jedného) roka.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 29.6.2016, sp.zn. 0T/76/2016 bol obžalovaný V. Y. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 16.5.2016 v čase o 06.20 hod. v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky a to požitím alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo zn. Suzuki Vitara, EČV: N., v N. po ulici K. od ulice G. F.. Q. M., kde do jeho zadnej časti narazilo služobné motorové vozidlo zn. Š. J.Z. EČV: G. W., pričom následne pri vykonanej kontrole hliadkou ODI Košice elektronickým prístrojom Alcotest č. ARXM-0996 mu bola nameraná hodnota alkoholu v dychu a to 0,70 mg/l v čase o 07:35 hod. a opakovanou kontrolou v čase o 07:59 hod. hodnota 0,69 mg/l.
Bol mu za to uložený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. j, l), § 56 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výške 1.000,- (jedentisíc) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie okresný prokurátor, a to ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnil.
Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd pochybil, pokiaľ neuložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel. Poukázal na skutočnosť, že z medicínskeho hľadiska schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidla je nepriaznivo ovplyvnená, ak hladina alkoholu v krvi dosiahne 0,4762 mg/l etanolu vo vzduchu, čo je hladina alkoholu v krvi 1,00 g/kg, teda jedno promile. Trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. je ohrozovacím trestným činom a z hľadiska zavinenia je spáchaný úmyselne. Na naplnenie skutkovej podstaty uvedeného trestného činu stačí samotné ohrozenie vyššie uvedených trestným zákonom chránených záujmov, teda nemusí prísť k vzniku poruchy na objekte, ako v prípade iných trestných činov.
V záujme posilnenia prvkov právnej istoty je požiadavka, aby rozhodnutia súdov boli právne predvídateľné, aby páchatelia neboli za spáchanie obdobných skutkov neprimerane a celkom zjavne odlišne sankcionovaní, a teda nie je žiadny dôvod na neuloženie trestu zákazu činnosti tomuto obžalovanému, a to najmä vzhľadom k tomu, že tento v čase spáchania skutku mal namerané 1,46 promile. Z medicínskeho hľadiska je uvedená hodnota hraničnou hodnotou pre stredný stupeň opitosti. Obžalovaný tým preukázal, že nerešpektuje dopravné predpisy a vytvára tak ohrozenie pre ostatných účastníkov cestnej premávky. Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým opakovanie trestného činu, a preto jeho uloženie je plne odôvodnené vtedy, keď páchateľ trestným činom v doprave vyvolá pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti k vedeniu motorových vozidiel. Spoločenský záujem na ochrane ohrozených hodnôt vyžaduje, aby uloženie trestu zákazu činnosti bolo pravidlom aj vtedy, ak nevznikne škodlivý následok.
Neuloženie tohto druhu trestu páchateľom uvedeného trestného činu by malo byť len výnimkou odôvodnenou mimoriadnymi okolnosťami prípadu a doterajším spôsobom života páchateľa. Žiadne mimoriadne okolnosti v danej veci neboli zistené, pričom ani údaje o starostlivosti o svokru (nákup potravín, dovoz k lekárovi) neoprávňuje obžalovaného porušovať pravidlá cestnej premávky, resp. viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Vykonávanie nákupov je možné realizovať prostredníctvom mestskej hromadnej prepravy a dopravu k lekárovi prostredníctvom taxislužieb, eventuálne ich môže vykonávať aj iný rodinný príslušník.
Taktiež je potrebné poukázať na tzv. generálnu prevenciu trestu, keď spoločnosť negatívne pomerne citlivo vníma porušenie dopravných predpisov, a to vedenie motorových vozidiel pod vplyvom alkoholických nápojov, či iných návykových látok, ktoré často končia dopravnými nehodami so smrteľnými zraneniami iných účastníkov cestnej premávky, ktorí sami pravidlá cestnej premávky žiadnym podstatným spôsobom neporušili.
Navrhol preto, aby Krajský súd v Košiciach sám vo veci rozhodol rozsudkom tak, že podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. ukladá obžalovanému V. Y. aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel po dobu 14 mesiacov.
Z vyjadrenia obžalovaného k odvolaniu prokurátora vyplýva, že trest uložený okresným súdom je v danom prípade primeraný a postačujúci.
Uloženie trestu zákazu činnosti v odôvodnených prípadoch, ak páchateľ vyvolá svojim konaním pochybnosť o svojej spôsobilosti alebo spoľahlivosti viesť motorové vozidlo. V danom prípade obžalovaný ku dňu spáchania prečinu viedol riadny bezúhonný život, bol za obdobie takmer 40 rokov len raz priestupkovo riešený a to v roku 1977 za rýchlosť jazdy, čo možno považovať za výnimočné vo vzťahu k ostatným účastníkom cestnej premávky a jednoznačne preukazuje spoľahlivosť obžalovaného. Nie je zrejmé, že na základe čoho prokuratúra sa domnieva, že neboli zistené mimoriadne okolnosti prípadu. Obžalovaný nezapríčinil dopravnú nehodu, nakoľko za ním idúci vodič služobného motorového vozidla policajného zboru neprispôsobil svoje schopnosti k dopravnej situácii a stave a povahe vozovky. Obžalovaný sa ku skutku priznal, svoje konanie oľutoval a spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní. Trest má postihovať iba páchateľa a má mať najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby. Obžalovaný potrebuje vodičské oprávnenie na to, aby sa on so svojou manželkou mohli dopraviť do práce, nakoľko manželka nemá vodičské oprávnenie, stará sa o matku svojej manželky, ktorá má 82
rokov a je len veľmi ťažko zrealizovateľné odporúčanie prokuratúry, aby starostlivosť o matku svojej manželky zabezpečili prostredníctvom mestskej hromadnej dopravy a taxislužieb.
Ako správne uviedol okresný súd uloženie trestu zákazu činnosti nie je obligatórnou povinnosťou súdu, fakultatívna možnosť uloženia trestu má reflektovať práve osobitosti konkrétneho prípadu. Nie je akceptovateľná ani požiadavka prokuratúry, aby rozhodnutia súdov boli právne predvídateľné a aby páchatelia neboli za spáchanie obdobných skutkov zjavne odlišne sankcionovaní.
Obžalovaný bol príkladným občanom, ktorý spôsobom vedenia svojho života preukázal zodpovednosť a disciplinovanosť a posudzovanie jeho konania ako u ostatných páchateľov by bolo v rozpore s individualizáciou trestov, ako základnou zásadou ukladania trestov. Poukázal ďalej na skutočnosť, že obžalovaný má už odo dňa spáchania skutku dňa 16. 5. 2016 odobraté vodičské oprávnenie, a teda už po dobu takmer 3 mesiacov nemôže viesť motorové vozidlá. Poukázal ďalej na znenie § 70 ods. 6 a § 70 ods. 3 Zákona o cestnej premávke s tým, že správny orgán nekonal v rámci svojich povinností vyplývajúcich zo zákona a vodičský preukaz obžalovanému naďalej zadržiava. Ak by aj druhostupňový súd mal za to, že uloženie trestu zákazu činnosti v prejednávanej veci je potrebné, možno túto dobu považovať za dostačujúcu na potrestanie páchateľa a nemožno akceptovať navrhovaný trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 14 mesiacov.
Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné.
Na podklade takto podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné.
Obžalovaný V. Y. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.6.2016 urobil vyhlásenie podľa § 257 Tr.por., že je vinný za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.zák.
Následne okresný súd prijal v zmysle § 257 ods. 7 Tr.por. vyhlásenie obžalovaného, že je vinný a že ďalšie dokazovanie ohľadom skutku vykonávať nebude.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku teda postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre rozhodnutie o treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanoveniami § 2 ods. 12 Tr.por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. okresný súd dostatočne vyložil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil zákonné a správne odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Prvostupňový súd v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku ohraničil a konkretizoval trestný skutok, ktorý je vyjadrením zisteného skutkového stavu.
V súlade so zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.
Preskúmaním výroku o treste krajský súd zistil, že okresný súd náležite nezhodnotil všetky významné a rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o treste.
Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Osoba obžalovaného V. Y. je v napadnutom rozsudku hodnotená plne v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania.
Okresný súd však nepostupoval zákonne a správne, pokiaľ obžalovanému neuložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel.
V zmysle ustálenej súdnej praxe - judikatúry Najvyššieho súdu SR, vodičom motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, treba spravidla ukladať trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, a to podľa okolnosti, buď ako trest samostatný, prípadne popri inom treste.
Neuloženie tohto trestu v takýchto prípadoch by malo byť len výnimkou odôvodnenou mimoriadnymi okolnosťami prípadu a takého páchateľa, ktorý sa ako vodič motorového vozidla ešte nedostal do rozporu so zákonom (R 42/1978).
V danom prípade však krajský súd žiadne mimoriadne okolnosti prípadu nezistil.
Za takéto mimoriadne okolnosti prípadu nemožno považovať ani starostlivosť o 82-ročnú svokru a nákup potravín, odvoz k lekárovi a pod. (tvrdenia obhajoby nepodložené žiadnymi relevantnými listinnými dôkazmi).
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že základnou funkciou teda je represívna funkcia (zabránenie v možnej trestnej činnosti), popri ktorej do popredia vystupuje aj výchovná funkcia tak vo vzťahu k páchateľovi (individuálna prevencia), ako aj jeho prostredníctvom na ostatných občanov - potencionálnych páchateľov (generálna prevencia).
Z týchto dôvodov preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému V. Y. uložil peňažný trest vo výmere 1.000,- eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov v prípade úmyselného zmarenia peňažného trestu a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 1 (jedného) roka.
Takýto trest podľa názoru krajského súdu zodpovedá všetkým zákonným kritériám pre ukladanie trestov uvedený v § 31 Tr.zák. a § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.zák.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní okresného prokurátora rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.