Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_10C-69-2015.pdf
PDF · 84.11 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/69/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: CHICAGO s.r.o., so sídlom Hlavná 488/19, Svit, právne zastúpeného: Mgr. Juraj Berčo, advokát so sídlom Spišská Nová Ves, Zimná 59, proti žalovanému: V. Z., J. F. L. XX, J., právne zastúpenému: JUDr. Patrik Holinga s.r.o., so sídlom Košice, Hlavná 25, o zaplatenie 7.204,42 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a ,
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 20.2.2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 7.204,42 Eur s príslušenstvom z titulu, že v T&J Tenisovom klube v Prešove spoločnosť žalobcu mala umiestnené svoje výherné automaty, pričom žalobca poskytol žalovanému finančnú výpomoc. V tom čase tam žalovaný vykonával funkciu zodpovedného vedúceho prevádzky T&J Tenisový klub. V januári 2012 mal žalovaný finančné problémy, a preto mu žalobca vyhovel a poskytol 7.204,42 Eur. Žalovaný mal túto dlžnú čiastku vrátiť do 15.2.2012. Dňa 3.4.2012 uzavrel žalobca so žalovaným písomnú dohodu o uznaní záväzku, no k plneniu záväzku doposiaľ nedošlo.
2. V predmetnej veci bol dňa 16.4.2015 vydaný platobný rozkaz, ktorým bolo uložené žalovanému, aby do 15 dní od jeho doručenia zaplatil žalobcovi sumu 7.204,42 Eur s príslušenstvom ako aj trovy konania. Písomným podaním doručeným súdu 1.6.2015 podal voči tomuto platobnému rozkazu žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu, nakoľko žalobca žalovanému nikdy neposkytol finančnú výpomoc, a preto nie je pravdou ani to, že by mu žalovaný mal vrátiť dlžnú čiastku 7.204,42 Eur do 15.2.2012. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, kedy sa tak malo stať a na základe akých skutočností. Jediný dôkaz, ktorý žalobca súdu predložil, je dohoda o uznaní záväzku z 3.4.2012, pričom žalovaný uviedol, že nemá vôbec vedomosť o tom, že by mal predmetnú dohodu podpísať a uznať záväzok, ktorý ani neexistuje. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
3. V predmetnej veci bolo súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie výsluchom žalobcu, svedka, písomnými podaniami strán sporu, samotným žalobným návrhom, dohodou o uznaní záväzku z 3.4.2012, mandátnymi zmluvami uzatvorenými medzi žalobcom a spoločnosťou T&J Tenis klub, s.r.o. nachádzajúcimi sa na č. l. 43 a násl. spisu, mandátnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom ako mandantom a mandatárom K. L. - svedkom na č.l. 60 a násl. spisu, prehlásením o dlhu žalovaného nachádzajúceho sa na č.l. 66 spisu zo dňa 31.1.2012 ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom bol zistený tento skutkový stav:
4. Medzi žalobcom a obchodnom spoločnosťou T&J Tenis klub s.r.o. boli uzatvorené mandátne zmluvy na zabezpečovanie prevádzkovania hazardných hier prostredníctvom výherných prístrojov. Jednalo sa o zmluvu č. XXX/XXXX zo dňa 4.4.2012, o zmluvu č. XXX/XXXX z 1.12.2011 a o zmluvu č. XXX/XX zo dňa 17.12.2010. Z týchto zmlúv vyplýva, že žalobca vystupoval ako mandant, pričom mandatárom bola obchodná spoločnosť T&J Tenis klub s.r.o. v zastúpení žalovaným. Zároveň bola medzi žalobcom a osobou K. L. (svedok v tomto konaní) uzatvorená dňa 31.12.2012 mandátna zmluva, pričom mandatár K. L. sa v tejto zmluve zaviazal vykonávať činnosť pre mandanta, t. j. pre žalobcu, a to v jeho mene na jeho účet, činnosť súvisiacu pri zabezpečovaní prevádzkovania videohier prevádzkovateľom videohry. Napokon dňa 29.12.2003 bola medzi žalobcom a osobou K. L. uzatvorená mandátna zmluva č. V-05/04, v ktorej sa mandatár K. L. zaväzoval prevádzať vyúčtovanie prevádzky výherných hracích prístrojov v prospech mandanta, t. j. v tomto konaní žalobcu.
5. Dňa 31.1.2012 došlo k vypísaniu a podpísaniu prehlásenia medzi žalovaným a K. L. vystupujúcim za žalobcu v tom zmysle, že žalovaný v tomto prehlásení uviedol, že dlhuje K. L. a firme CHICAGO sumu 7.004,42 Eur, pričom prehlasoval, že dlžnú sumu vráti do 15.2.2012 (č.l. 66 spisu). Následne dňa 3.4.2012 bola podpísaná medzi žalobcom v zastúpení K. L. a žalovaným dohoda o uznaní záväzku s tým, že predmetom tejto dohody bol záväzok dlžníka (žalovaného) voči firme CHICAGO s.r.o. vo výške 7.204,42 Eur z dôvodu neuhradených mesačných vyúčtovaní.
6. Na pojednávaní konanom 7.10.2015 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že je vlastníkom výherných automatov, ktoré boli umiestnené v priestoroch vo vlastníctve žalovaného. Tento mal mandátnu zmluvu ohľadom týchto výherných automatov, a to na roky 2011, 2012 s tým, že kľúčmi od týchto zariadení disponoval žalovaný, ktorý v podstate z toho vyplácal výhry na týchto automatoch, zároveň svoju províziu a ten zvyšok mal odovzdávať žalobcovi, pričom osoba oprávnená alebo splnomocnená na preberanie týchto peňazí bol p. K. L..
7. Na pojednávaní konanom dňa 20.1.2016 bol vypočutý svedok K. L., ktorý uviedol, že na základe mandátnej zmluvy spolupracuje so spoločnosťou CHICAGO s.r.o., teda žalobcom, ktorá vlastní výherné hracie prístroje. Tieto, okrem iného, boli umiestnené v prevádzke žalovaného. Žalovaný mal kľúče od týchto strojov, vyberal peniaze v hotovosti, s ktorými potom disponoval a následne robili vyúčtovanie z toho zisku rozdielom medzi vkladom do automatov a ich výhrami. Časť z toho žalovaný odovzdával svedkovi v prospech spoločnosti žalobcu. U žalovaného však začal narastať dlh, pričom tento to nesplácal ani napriek výzvam zo strany svedka. Začalo to niekedy v roku 2011. Žalovaný vedel o tom, že má tento dlh, ale stále vravel, že nemá peniaze. Následne žalovaný podpísal prehlásenie z 31.1.2012 a neskôr dohodu o uznaní záväzku z 3.4.2012. Svedok uviedol, že žalovaný podpisoval tieto dokumenty pred ním, priamo na barovom pulte v prevádzke žalovaného. Žalobca bol informovaný o tom, že je tam dlh zo strany žalovaného, avšak táto prax bola tolerovaná zo strany štatutárnych zástupcov žalobcu, že niektoré platby sú vracané neskôr.
8. Napokon na pojednávaní konanom 8.11.2016 žalovaný uviedol, že v rozhodnom čase podpisoval veľa papierov, preto nepoprel, že podpis na dohode o uznaní záväzku z 3.4.2012 je jeho, avšak vzhľadom na to, že tieto vyúčtovania sa robili mesačne, mala si žalujúca strana peniaze stiahnuť z mesačných vyúčtovaní. Vo vzťahu k dohode, resp. prehláseniu o záväzku z 31.1.2012 žalovaný uviedol, že si nie je istý, či podpis je jeho, nakoľko na tom istom formulári mu svedok L. predkladal aj jednotlivé mesačné vyúčtovania. Žalobca si to teda mohol stiahnuť z mesačných vyúčtovaní, nakoľko tieto sa robili každý mesiac.
9. Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznesenie tento právny následok len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Inak je neplatný.
Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 20 ods. 1 OZ, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
Podľa § 20 ods. 2 OZ, za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby, alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka od dlžníka) a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať, alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
10. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych ustanovení súd prvej inštancie uzatvára:
11. Je nesporné, že medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou T&J Tenis klub s.r.o. existoval právny vzťah, ktorý bol zadefinovaný vyššie uvedenými mandátnymi zmluvami na zabezpečovanie prevádzkovania hazardných hier prostredníctvom výherných prístrojov. Taktiež z týchto mandátnych zmlúv vyplýva, že obchodná spoločnosť T&J Tenis klub s.r.o. konala v zastúpení žalovaného, t.j. V. Z.. Je preto potrebné prisvedčiť argumentu žalovanej strany, že žalovaný ako fyzická osoba - V. Z., nikdy nebol so žalobcom v právnom vzťahu založenom mandátnou zmluvou, z ktorej by žalovanému ako fyzickej osobe mohol vzniknúť záväzok voči žalobcovi. Z mandátnych zmlúv vyplýva, že tieto sa týkajú iného právneho subjektu ako žalovaného, pričom žalovaný bol v čase podpisu týchto mandátnych zmlúv len osobou oprávnenou konať za obchodnú spoločnosť T&J Tenis klub s.r.o.
12. Napriek výpovedi svedka K. L. žalovaný ako fyzická osoba nebol prevádzkovateľom výherných automatov, tak ako to tvrdil svedok, nakoľko z doložených mandátnych zmlúv vyplýva, že prevádzkovateľom týchto výherných automatov bola obchodná spoločnosť T&J Tenis klub s.r.o. Žalovaný bol len štatutárnym zástupcom tejto spoločnosti, ktorá prevádzkovala výherné automaty, pričom túto obchodnú spoločnosť žalovaný zastupoval. Je preto nepochybné, že žalovaný v predmetnom konaní tak ako žaloval žalobca, nemôže byť pasívne vecne legitimovaný, a to hlavne z toho dôvodu, že reálny právny vzťah medzi žalovaným ako fyzickou osobou a žalobcom neexistoval. Čo sa týka dohody o uznaní záväzku zo dňa 3.4.2012, ktorú za žalobcu podpísal svedok K. L., pričom ako dlžník je v tejto dohode o uznaní záväzku označená osoba V. Z. s adresou, je potrebné uviesť, že predmetom tejto dohody je síce záväzok vo výške 7.204,42 Eur, avšak čo sa týka dôvodu, je v tejto dohode uvedené „neuhradených mesačných vyúčtovaní“.
13. V zmysle citovaného § 558 OZ vo vzťahu k uznaniu dlhu platí zákonný predpoklad, že dlh musí byť určený čo do dôvodu aj do výšky. Čo sa týka výšky, táto suma bola v dohode o uznaní záväzku určená jednak číselne a jednak slovom, preto súd skúmal najmä, čo sa týka vymedzenia právneho dôvodu, ktorý bol žalovaným popieraný.
14. Súd dospel k záveru, že ako dôvod uznania „neuhradenie mesačných vyúčtovaní“ je dôvod efemérny, neurčitý, resp. nejednoznačný v tom, aby bolo možné presne identifikovať záväzok dlžnej strany z tejto dohody o uznaní záväzku z 3.4.2012. Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný
subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.1.2012 sp. zn. 6Cdo 214/2011).
15. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko bol žalobca vo veci neúspešný, a naopak žalovaný mal plný úspech v tomto konaní, rozhodol súd tak, že k úhrade trov konania v rozsahu 100 % zaviazal žalobcu, ktorý je povinný nahradiť tieto trovy žalovanému. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.