Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-70-2016.pdf
PDF · 91.7 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/70/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci manželov: B. O. rod. O. (navrhovateľka - manželka - matka), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. F. XXXX/XX, S., a F. O. (manžel - otec), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, S., t.č. R. D., o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov k maloletému dieťaťu: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená procesným opatrovníkom: R. práce, sociálnych vecí a rodiny S., J. W. X, S., takto
rozhodol:
I. Manželstvo manželov B. O., rodenej O., narodenej dňa XX.XX.XXXX, a F. O., rodeného O., narodeného dňa XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v S., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu S., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, sa r o z v á d z a .
II. Maloletá O. sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
III. Otec je p o v i n n ý platiť na maloletú O. výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
IV. Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 18.08.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.08.2016, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd jej manželstvo uzavreté s manželom dňa XX.XX.XXXX v S. rozviedol. Na pojednávaní navrhla, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti, s tým, že by ju zastupovala a spravovala jej majetok v bežných veciach, pričom otec by bol zaviazaný výživným vo výške 30% zo sumy životného minima, stretávanie otca s maloletou nežiada upraviť.
2. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že s manželom sa zoznámili v roku XXXX, manželstvo uzavreli po X-ročnej známosti. Spočiatku bývali u rodičov navrhovateľky, potom sa presťahovali ku svokrovcom. Manžel mal sklon k alkoholu, v zamestnaní mal milenky, ani u jedného zamestnávateľa nevydržal dlhšie ako 3 mesiace, pri výberoch z bankomatu klamal navrhovateľku o jej výplatu, z čoho vznikali hádky a agresivita zo strany manžela. Preto sa navrhovateľka zbalila aj s maloletou a išla bývať ku svojej matke, pričom sa s manželom rozišli, ona požiadala o zverenie maloletej, pričom súd jej maloletú zveril dňa XX.XX.XXXX.
3. Manželovi bol návrh doručený dňa 16.09.2016, tento sa k návrhu nevyjadril, skutkové tvrdenia uvádzané navrhovateľkou v návrhu nesporoval, dôkazy neoznačil.
4. Procesný opatrovník sa k návrhu vyjadril na pojednávaní, kedy uviedol, že v prípade rozvodu odporúčajú návrhu matky vyhovieť, maloletú zveriť do starostlivosti matky a otcovi určiť výživné primerané jeho možnostiam a schopnostiam, ako aj primerané veku maloletej.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodným listom maloletej, odpoveďami na lustrácie manželov v Registri obyvateľov, odpoveďami na lustrácie manželov v Sociálnej poisťovni, odpoveďou na lustráciu manžela v ZVJS, potvrdením o príjme navrhovateľky zo dňa 21.09.2016, oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S. zo dňa 20.09.2016, správami z ÚVTOS a ÚVV D. zo dňa 16.09.2016 a 20.09.2016, Kompletnými údajmi ku dňu 16.09.2016, spismi Okresného súdu Trnava sp.zn. 37P/2/2011 a 10P/78/2012, výsluchom navrhovateľky, a ostatným obsahom spisu, keď pojednával v neprítomnosti manžela (ktorý bol riadne predvolaný, svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal) a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Manželia sú slovenskí štátni občania, ktorí dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra O., posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v S.. Rozsudkom Okresného súdu S. č.k. 37P/2/2011-23 zo dňa 14.03.2011 bola (z dôvodu, že manželia nežili v spoločnej domácnosti) schválená dohoda rodičov, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal platiť na maloletú výživné v sume 50,- eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletou. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 10P/78/2012-112 zo dňa 14.02.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/37/2013-136 zo dňa 22.05.2013 bolo zvýšené výživné otca na maloletú zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že manželia žijú oddelene minimálne od roku 2011, pričom maloletá žije s matkou. Z odpovedí na lustráciu manželov v registri obyvateľov SR vyplýva, že navrhovateľka má vyživovaciu povinnosť iba k maloletej, manžel má vyživovaciu povinnosť okrem nej aj k dvom ďalším maloletým deťom narodeným v roku 2011 a 2013.
7. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti C. Y. X. s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 749,70 eura (potvrdenie o príjme - č.l. 25). Manžel, ktorý návrh nepodal, je od XX.XX.XXXX vo väzbe v R. D. (odpoveď na lustráciu v N. - č.l. 10), pričom nie je pracovne zaradený a nemá žiaden príjem (správa R. a R. D. - č.l. 28).
8. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že manželstvo bolo usporiadané asi 3 roky po jeho uzavretí. Problémy vznikali kvôli požívaniu alkoholu manželom, jeho práceneschopnosti, stále sa vyhováral, že si nemôže nájsť robotu, mal tiež mimomanželské známosti. Oddelene žijú s manželom od roku 2010. Odvtedy spoločne nehospodária, ani nevedú spoločný intímny život. Návrh na rozvod nepodala skôr kvôli súdnemu poplatku. Ona vie o tom, že manžel už má iný vzťah a aj deti z tohto vzťahu. O obnovenie manželského spolužitia záujem navrhovateľka nemá. Býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a maloletou. Matka navrhovateľky je na invalidnom dôchodku, zatiaľ nemá schválený invalidný dôchodok, otec navrhovateľky pracuje ako robotník, zárobok má cca 500,- až 600,- eur mesačne. Navrhovateľka prispieva svojej matke sumou 200,- eur mesačne na náklady na bývanie. Bývajú v byte, ktorý je vo vlastníctve rodičov navrhovateľky. Navrhovateľka pracuje v spoločnosti C., pričom z jej príjmu, ktorý bol oboznamovaný, musí odrátať 100,- eur, pretože má exekúciu kvôli pôžičke na dlhy, ktoré mali spoločne s manželom. Maloletá navštevuje 3. ročník základnej školy, je zdravá. Navštevuje plavecký krúžok, za tento bude navrhovateľka doplácať, zatiaľ nevie sumu, platiť sa bude od januára. Maloletá sa v škole nestravuje, nenavštevuje ani školský klub detí. Manžel platil navrhovateľke výživné na maloletú v sume 100,- eur, a to do času, kým išiel do väzby, pričom platil nepravidelne. Niekedy 2 mesiace nezaplatil, zaplatil až na tretí. Otec sa s maloletou nestretáva, naposledy sa videli pred 6 rokmi. Naposledy bol styk otca určený rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 37P/2/2011-23, toto sa však nikdy nerealizovalo.
9. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
10. Podľa § 23 ods. 1 až 3 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (1) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (2) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. (3)
11. Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Podľa § 19 ods. 1 ZR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
13. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva navrhovateľky a manžela, ktorý návrh nepodal. V konaní mal súd za preukázané, že existuje vážny a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželstvo si neplní svoj účel, a to predovšetkým z dôvodu, že manželia žijú oddelene minimálne od roku 2011, nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, nevedú intímny život, nestarajú sa spoločne o maloleté dieťa. Manžel má iný vzťah, z ktorého pochádzajú aj dve maloleté deti, pričom sa od apríla 2016 nachádza vo väzbe. Manželstvo navrhovateľky a manžela si tak neplní žiadnu zo svojich základných funkcií, je dlhodobo neusporiadané a obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na skutočnosť, že manžel má iný vzťah, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti, a zároveň sa nachádza vo väzbe, nereálne. Ďalšie trvanie tohto formálneho zväzku nie je v spoločenskom záujme, ani v záujme účastníkov konania, a tento neusporiadaný stav nie je v záujme ani maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva navrhovateľky a manžela, keďže ich manželstvo nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne výchovné prostredie. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov vo výroku I. rozviedol, pričom ako dôvod rozvratu súd ustálil rozdielne názory manželov na spoločný život, dlhodobé odlúčenie manželov, mimomanželský vzťah manžela, citové odcudzenie.
14. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
15. Podľa § 2 ods. 1 zákona CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
17. Podľa § 24 ods. 1 a 4 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (1) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (4)
18. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
21. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Podľa § 25 ods. 1 a 2 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (1) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (2)
24. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
25. Súd vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej O. na čas po rozvode dospel k záveru, že v záujme maloletej je, aby bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť sama od roku 2011 riadne vykonáva, pričom matka bude zároveň oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, nakoľko otec sa nachádza vo väzbe, pričom o uvedenom zverení maloletej a jej zastupovaní rozhodol vo výroku II. rozsudku. Vo výroku III. rozsudku zaviazal súd otca platiť na maloletú výživne v minimálnej výške, t.j. 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa (v súčasnosti 27,13 eura), a to vzhľadom ku skutočnosti, že otec sa nachádza vo väzbe, nemá žiaden príjem, nemá ani možnosť speňažiť akýkoľvek svoj prípadný majetok, keď zároveň má otec okrem maloletej ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Súd pritom poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 3 ZR, podľa ktorého má každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery (teda aj otec v tomto konaní) povinnosť plniť svoju vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu (30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa - 27,13 eura), a preto nie je možné nezaviazať otca žiadnym výživným. Nakoľko rodičia styk otca s maloletou nežiadali upraviť, keď zároveň otec sa nachádza vo väzbe, a preto jeho stretávanie s maloletou ani nie je v súčasnosti možné (keď súd v zmysle § 217 ods. 1 veta prvá CSP vychádza zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku), súd tento styk neupravil, čo uviedol vo výroku IV. rozsudku.
26. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak odvolanie podané navrhovateľkou/matkou a procesným opatrovníkom by nebolo právne účinné, nakoľko títo sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.