Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-62-2016.pdf
PDF · 95.17 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/62/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcov: 1. I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, G. - D., 2. C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, G. - D. právne zastúpení JUDr. Miroslavou Husovskou, advokátkou, Weberova 2, Prešov, proti žalovaným: 1. V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, G. - D., 2. G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, G. - D., právne zastúpení JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, Floriánova 12, Prešov, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 20C 159/2014 - 132 zo dňa 08.01.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení konania a vo výrokoch o povinnosti žalobcov v 1. a 2. rade nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania.
Z r u š u j e uznesenie vo výrokoch o výške priznanej náhrady trov konania žalovaných v 1. a 2. rade a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť žalovanému v 1. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 901,79 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť žalovanej v 2. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 901,79 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 16.04.2014 domáhali, aby súd určil, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXXX/X o výmere 23 m2, druh zastavaná plocha a parc. č. XXXX/X o výmere 112 m2, druh pozemku záhrada, nachádzajúce sa v katastrálnom území G. - D., vytvorené geometrickým plánom číslo G - XXX/XXXX geodetom W.. V. Y. vypracovaným dňa 15.04.2014. Na pojednávaní konanom dňa 08.01.2016 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že po porade s klientmi berie žalobu späť v celom rozsahu. Právna zástupkyňa žalovaných súhlasila so späťvzatím žaloby a žiadala priznať náhradu trov právneho zastúpenia. Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 96 ods. 1 - 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 a uviedol, že konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 a uviedol, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa žalobcov, preto sú povinní uhradiť žalovaným trovy konania. Trovy právneho zastúpenia žalovaného v 1. rade pozostávajú z odmeny za 1 úkon právnej služby á 287,14 Eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia) a 3 úkony právnej služby á 143,57 Eur (1. vyjadrenie zo dňa 22.07.2014, 2. účasť na pojednávaní dňa 09.11.2015, 3. účasť na pojednávaní dňa 08.01.2016 v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len vyhl. č. 655/2004 Z.z.) podľa § 10 a nasl. vyhl. 655/2004 Z.z. a z režijného paušálu vo výške 33,56 Eur (4 × 8,39 Eur) podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Vzhľadom k tomu, že právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade je platcom DPH, súd priznal v súlade s ust. § 18 ods. 3. vyhl. č. 655/2004 Z.z. 20 % DPH v sume 150,28 Eur, celkom trovy právneho
zastúpenia sú vo výške 901,79 Eur. Trovy právneho zastúpenia žalovanej v 2. rade pozostávajú z odmeny za 1 úkon právnej služby á 287,14 Eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia) a 3 úkony právnej služby á 143,57 Eur (1. vyjadrenie zo dňa 22.07.2014, 2. účasť na pojednávaní dňa 09.11.2015, 3. účasť na pojednávaní dňa 08.01.2016, v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) podľa § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z. a z režijného paušálu vo výške 33,56 Eur (4 × 8,39 Eur) podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Vzhľadom k tomu, že právna zástupkyňa žalovanej v 2. rade je platcom DPH v súlade s ust. § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. súd priznal 20 % DPH vo výške 150,28 Eur, celkom trovy právneho zastúpenia žalovanej v 2. rade predstavujú spolu 901,79 Eur.
2. V zákonom stanovenej lehote podali proti uzneseniu odvolanie žalobcovia. Uviedli, že na poslednom pojednávaní a to aj na základe predbežne vysloveného právneho posúdenia veci konajúceho sudcu sa žalobcovia rozhodli žalobu vziať späť s tým, že by si vec prehodnotili a prípadne by podali ďalšiu inú žalobu ohľadom sporných nehnuteľností. V odvolaní namietali, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe existujúcich skutočností dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a vec nesprávne právne posúdil. Uviedli, že žalobcovia vzali žalobu späť až po tom, ako súd prvej inštancie vyslovil predbežný názor o tom, že žalobu zamietne, pričom až doma si uvedomili, že neboli vykonané všetky dôkazy, ktoré navrhli, najmä nebol pribratý do konania znalec, ktorý by sa vyjadril k priestorovému usporiadaniu a zameraniu nehnuteľnosti. Navyše žalobcovia chceli vziať žalobu späť len ohľadne parc. č. XXXX/X, pričom určenia vlastníctva k parc. č. XXXX/X o výmere 23 m2 sa chceli stále domáhať. Rovnako sa žalobcovia domnievali, že súd prvej inštancie nezvážil ani ich skutkové tvrdenia uvedené v návrhu na zmenu petitu. Z týchto dôvodov žalobcovia odvolali späťvzatie žaloby a žiadali, aby sa vo veci riadne pojednávalo a aby sa zisťoval skutkový stav veci. Zároveň žalobcovia namietali výrok o náhrade trov konania z dôvodu, že nie je jasné, z akého ohodnotenia ceny predmetu sporu súd vychádzal, keď určoval hodnotu jedného úkonu právnej služby, lebo sporné pozemky neboli nijako hodnoverne a objektívne ohodnotené. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k pozemkom, ktorých hodnota nebola určená, podľa názoru žalobcov na výpočet hodnoty jedného úkonu právnej služby malo byť použité ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. Súd prvej inštancie bol povinný uviesť z akej hodnoty sporu vychádzal a ako ju určil, inak je rozhodnutie nepreskúmateľné a neodôvodnené. Ďalej poukázali na to, že súd sa nevysporiadal s tým, že išlo o zastupovanie dvoch subjektov na jednej strane, ako použil a či vôbec použil ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Žalobcom nie je jané, z akého dôvodu nie je v záhlaví napadnutého uznesenia uvedené označenie právnej zástupkyne žalovaných, či jej bola vypovedaná plná moc alebo došlo k ukončeniu zastupovania. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorého účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť a z tohto dôvodu nie je možné vo veci ďalej konať a zisťovať skutkový stav veci. Z dôvodu, že žalobcovia vzali žalobu späť, súd nemal povinnosť vykonávať navrhnuté dôkazy ani dôvod zvážiť skutkové tvrdenia uvedené v zmene petitu. Žalovaní považovali výrok o náhrade trov konania za vecne správny, lebo súd vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti a rovnako bolo zohľadnené ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. upravujúce zníženie náhrady o 50 % pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Navrhli napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikovali. Žalobcovia sa k doručenému vyjadreniu žalovaných písomne nevyjadrili.
4. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa článku 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Vzhľadom na zmenu právnej úpravy zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, odvolací súd posudzoval rozsah a dôvody podaného odvolania podľa Civilného sporového poriadku, lebo v zmysle citovaného ust. § 470 ods. 1, 2, prvá veta Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostali zachované, avšak Civilný sporový poriadok platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pokiaľ nie je ustanovené inak (princíp okamžitej aplikability v spojení s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov).
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 Civilného sporového poriadku, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 385 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné sčasti. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 16.04.2014 domáhali určenia vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/X o výmere 23 m2 zastavaná plocha a nádvoria a par. č. XXXX/ X o výmere 112 m2 záhrada nachádzajúce sa v kat. úz. G. - D. vytvorené geometrickým plánom č. G - XXX/XXXX geodetom W.. V. Y. dňa 15.04.2014 z titulu vydržania predmetných nehnuteľností. Na pojednávaní konanom dňa 08.01.2016 vzali žalobcovia žalobu v celom rozsahu späť a navrhli konanie zastaviť. Žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili. Vo vzťahu k výroku o zastavení konania odvolací súd uvádza, že zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 08.01.2016 vyplýva, že súd pojednávanie prerušil na čas od 15.25 hod. do 15.35 hod. za účelom oboznámenia žalobcov s doterajším priebehom konania ich právnou zástupkyňou a bol im poskytnutý priestor na zváženie ďalšieho procesného návrhu. Následne došlo zo strany žalobcov k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, lebo nedošlo k prednesu späťvzatia iba sčasti tak, ako to uvádzajú v podanom odvolaní žalobcovia tvrdiac, že vo vzťahu k parc. č. XXXX/X o výmere 23 m2 sa chceli domáhať určenia vlastníckeho práva. Tvrdenie žalobcov nie je pravdivé, nakoľko je v rozpore s obsahom spisového materiálu, ako aj so zvukovou nahrávkou z pojednávania. Odvolací súd poukazuje na to, že späťvzatie žaloby je definitívne. Strana, ktorá vzala žalobu späť, nemôže zrušiť svoj procesný úkon späťvzatia žaloby, t.j. nemôže vziať späť späťvzatie. Pokiaľ tak urobí, takýto úkon nevyvoláva žiadne právne následky. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/372/2009 zo dňa 20.08. 2010 vyplýva, že: „Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom strany sporu, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo strana zamýšľala a tým, čo skutočne navonok prejavila, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája.“ Odvolací súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v danej veci došlo zo strany žalobcov k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu. Vykonávanie ďalšieho dokazovania a zaoberanie sa ďalšími skutkovými okolnosťami preto neprichádza do úvahy. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o zastavení konania ako vecne správne v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.
7. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolací súd poukazuje na to, že o nároku žalovaných na náhradu trov konania bolo v zmysle procesného zavinenia žalobcov na zastavení konania rozhodnuté správne. „Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 zo dňa 14.09.2011). Pokiaľ ide o uplatnenú námietku žalobcov týkajúcu sa toho, že súd prvej inštancie mal pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia vychádzať z neoceniteľného predmetu sporu (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.), odvolací súd sa s touto námietkou nestotožnil. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 119/2012 zo dňa 16.05.2012 platí, že ak sú vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný, a kedy nie (obdobne porov. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 583/2013 zo dňa 11.12.2014). Postup súdu prvej inštancie bol správny, ak vychádzal pri určení tarifnej odmeny z hodnoty predmetu sporu, ktorými boli nehnuteľnosti, určenia vlastníckeho práva ktorých sa žalobcovia žalobou domáhali. Rovnako nebola dôvodná odvolacia námietka žalobcov ohľadom nezohľadnenia zastupovania viacerých osôb advokátom podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., lebo ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia, súd prvej inštancie za úkon - prevzatie a príprava zastúpenia vychádzal z celej tarifnej hodnoty sporu (keďže v čase prevzatia zastúpenia právna zástupkyňa zastupovala iba jedného klienta) a za ostatné úkony právnej služby bola priznaná tarifná odmena znížená o 50 %. Tvrdenie žalobcov o neaplikovaní § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. nemá oporu v odôvodnení uznesenia. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výrokoch o povinnosti žalobcov v 1. a 2. rade nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania ako správne v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. Z procesného hľadiska žalobcovia zavinili zastavenie konania, a preto sú povinní nahradiť žalovaným trovy konania.
8. Žalobcovia v podanom odvolaní namietali nepreskúmateľnosť uznesenia vo výroku o trovách konania, lebo nie je zrejmé, z akej hodnoty sporu súd vychádzal. Túto odvolaciu námietku považoval odvolací súd za dôvodnú, lebo z obsahu napadnutého uznesenia skutočne nevyplýva, na základe akých kritérií súd stanovil odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 287,14 Eur, resp. 143,57 Eur v prípade zníženej odmeny. Právna zástupkyňa žalovaných pri výpočte náhrady trov konania vychádzala z tarifnej odmeny 9 450 Eur, ktorú stanovila ako násobok výmery sporných nehnuteľností 135 m2 a sumou 70 Eur/m2. Dôkaz o hodnote nehnuteľností nepredložila. Súd prvej inštancie výpočet náhrady trov konania preložený žalovanými prevzal, pričom nezdôvodnil, z akého dôvodu ho považoval za správny. Odvolacia námietka žalobcov ohľadom nejasnosti spôsobu ocenenia predmetu sporu bola dôvodná. Odvolací súd preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil uznesenie vo výroku o výške trov konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). O výške priznanej náhrady trov konania rozhoduje súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Podľa § 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. Úlohou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o výške priznanej náhrady trov konania žalovaných. Pri rozhodovaní bude potrebné pri stanovení výšky náhrady trov konania vychádzať z hodnoty sporu určenej pri začatí poskytovania právnej služby tak, aby táto bola odôvodnená a preukázateľná. Súd prvej inštancie zohľadní všeobecnú hodnotu nehnuteľností nachádzajúcich sa v danej lokalite napr. oboznámením sa s ponukou realitných kancelárií, nakoľko iný spôsob určenia nehnuteľností by bol v tomto štádiu konania neúčelný.
9. Podľa § 396 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.