Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-197-2013.pdf
PDF · 87.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3C/197/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému v 1./ rade L. a žalovanej v 2./rade N., obaja právne zastúpení JUDr. Alenou Potomovou, advokátkou, Baštová 16, Kežmarok, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov v konaní o zaplatenie 3.970,61 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti istiny 807,14 Eur, v časti úroku z omeškania vo výške 288,68 Eur, v časti zmluvného úroku vo výške 59,41 Eur a v časti ostatného príslušenstva vo výške 5,98 Eur s tým, že súd bude ďalej konať a pokračovať ohľadne istiny vo výške 3 970,61 Eur so zákonným úrokom vo výške 9 % ročne odo dňa 4.2.2012 až do zaplatenia.
II. Súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaným súd priznáva trovy konania v plnom rozsahu.
IV. Súd priznáva trovy konania aj vedľajšiemu účastníkovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca ako právny zástupca Slovenskej sporiteľne a.s. sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.4.2013 dožadoval vydania rozhodnutia súdu na základe, ktorého by boli žalovaní v 1./rade a v 2./ rade zaviazaní spoločne a nerozdielne k istine vo výške 5 131,82 Eur spolu s úrokom z omeškania, úrok z omeškania 349,68 Eur, ďalej ročným úrokom z omeškania 9 % zo sumy 4 777,75 Eur od 1.12.2012 až do zaplatenia. Ďalej žalobca uplatnil trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 15.12.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným.
3. Postupca a žalovaní v 1./rade a v 2./rade uzatvorili dňa 12.1.2007 Zmluvu č. 493068248, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla žalovaným v 1./rade a v 2./rade peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach.
4. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka.
5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“
6. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že vzhľadom k tomu, že žalovaní v 1./rade a v 2./rade neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Podľa žalobcu pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 5 301,82 Eur, ktorá pozostávala z istiny 4 947,75 Eur, riadneho úroku, úroku z omeškania a ostatného príslušenstva spolu vo výške 5 301,82 Eur.
7. Žalobca ďalej deklaruje v žalobe, že si uplatňuje právo aj na zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 15.2.2012, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalobca ďalej uvádza, že pokiaľ ešte nenastala riadna splatnosť úveru žalobca si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru alebo splatnosti prvej neuhradenej splátky podľa dohody o uznaní záväzku.
8. Žalovaní s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasili a cestou svojej právnej zástupkyne navrhli, aby súd žalobu zamietol, predovšetkým s poukazom na to, že boli toho názoru, že žalobný nárok je čiastočne alebo celkom premlčaný. Ďalej trvali na tom, že im nebola nikdy doručená zmluva alebo oznámenie o postúpení pohľadávky na žalobcu s úrovne jeho právneho predchodcu teda z úrovne Slovenskej sporiteľne a ďalej dôvodili tým, že právny predchodca žalobcu nemal právo postúpiť živú pohľadávku na žalobcu, keďže zmluva medzi žalobcom a žalovaným nebola nikdy ukončená, resp. oni o tom neobdržali žiaden hodnoverný doklad.
9. V čase začatia sporu vstúpil do konania aj vedľajší účastník, ktorý rovnako žiadal žalobu zamietnuť z dôvodov premlčania a ďalej poukazoval na to, že právny predchodca žalobcu nezosplatnil úver a teda takýto živý úver jeho právny nástupca teda žalobca nemohol spravovať a nemôže ho vymáhať.
10. Na pojednávaní dňa 12.11.2013 na základe návrhu žalobcu ohľadne čiastočného späťvzatia návrhu vo výške istiny v sume 807,14 Eur, ďalej v časti úroku z omeškania vo výške 288,68 Eur, v časti zmluvného úroku vo výške 59,41 Eur, v časti ostatného príslušenstva vo výške 5,98 Eur súd konania po súhlase žalovaných zastavil v súlade s ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p. (teraz podľa § 145 ods. 2 Zákona o civilnom sporovom poriadku). V ďalšom priebehu konania teda súd konal ohľadne nároku vo výške 3970,61 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 4.2.2012 do zaplatenia.
11. Súd po vykonanom dokazovaní, po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré má k dispozícii rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh ako celok po čiastočnom zastavení zamietol. Dôvodom na zamietnutie žaloby bola predovšetkým skutočnosť, že žalobca ako právny nástupca Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorá ako banka poskytla žalovaným úver nevedel hodnoverným spôsobom preukázať, kedy došlo ku splatnosti úveru ako celku, ale hlavne vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že Slovenská sporiteľňa predtým, než Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpila úver žalovaných na žalobcu, tento úver zosplatnila. V počiatočnom štádiu konania dokonca právny zástupca žalobcu uvádzal napríklad na pojednávaní dňa 12.11.2013 to, že postupca žiadnym spôsobom mimoriadnu splatnosť nevyhlásil s tým, že túto splatnosť vyhlásil až postupník, teda žalobca a teda žalobca a to na základe výzvy k úhrade a oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 24.1.2012, v ktorej podľa neho je jasne napísané, že vyzýva na zaplatenie sumy a to do 3.2.2012. Neskôr v priebehu pojednávania tvrdil, že splatnosť vyhlásil právny predchodca žalobcu teda Slovenská sporiteľňa a.s., pričom neexistujú resp. neboli v priebehu konania žiadne relevantné doklady, z ktorých by bolo zrejmé a jasné, že právny predchodca žalobcu vyhlásil splatnosť úveru a následne Zmluvou o postúpení pohľadávky tento úver postúpil na žalobcu. V priebeh pojednávania žalobca nevedel preukázať a to ani z dokladov svojho právneho predchodcu, že by bolo zaslané oznámenie žalovaným o postúpení pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne na žalobcu.
12. Za takejto hmotnoprávnej a procesnej situácie súd vychádzal z tohto právneho stavu.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.
14. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
15. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
16. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
17. Podľa § 522 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
18. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol 1 rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorá predstavuje také hmotnoprávne postavenie žalobcu, ktoré mu umožňuje uplatňovať právo v súdnom konaní. Súd zdôrazňuje, že preskúmavanie vecnej legitimácie (t.j. aktívnej či pasívnej) je stálou súčasťou súdneho konania. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odôvodil od Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi ním a jeho právnym predchodcom t.j. Slovenskou sporiteľňou zo dňa 15.12.2011. Túto dohodu súdu predložil.
21. Z obsahu zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že túto zmluvu z pozície veriteľa uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s., ako banka, teda subjekt práva, ktorého právne postavenie upravuje zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
22. V súvislosti s prevodom teda so Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 je zrejmé, že Slovenská sporiteľňa a.s. mala možnosť resp. mohla, resp. mala vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo Zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. Z doložených listinných dôkazných prostriedkov a z vykonaného dokazovania nevedel žalobca preukázať, že Slovenská sporiteľňa tak učinila napriek skutočnosti, že žalovaní úver nesplácali riadne a včas, teda aj napriek tomu Slovenská sporiteľňa nevyužila ani jednu z týchto možností a pohľadávku postúpila žalobcovi Zmluvou o postúpení pohľadávok bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy.
23. V zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá už bola splatná a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že tieto zákonné podmienky vytvárajú nevyhnutný predpoklad platného postúpenia pohľadávky zo strany banky na tretí subjekt a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Súd opätovne zdôrazňuje, že na základe vykonaných listinných dôkazov dospel k záveru, že pokiaľ Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila zmluvou zo dňa 15.12.2011 bez toho, aby zmluvný vzťah medzi ňou a žalovanými bol ukončený, postupovala v rozpore s ustanovením § 98 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože v čase postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver alebo jeho časť z dôvodu, že nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bankou.
24. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by jej postúpenie odporovalo zákonu. Preto je zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá dňa 15.12.2011 vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej voči žalovaným v tomto súdnom konaní, neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi tak v tomto spore chýba aktívna vecná legitimácia a z toho dôvodu súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. V súvislosti s týmto konaním je potrebné zdôrazniť, že súd sa podrobne nezaoberal Zmluvou o uznaní záväzku, ktoré uznanie vykonala v mene žalovaného v 1./rade jeho manželka, ďalej, že súd sa nezaoberal podrobne námietkou premlčania, ktorá vo vzťahu k požadovanej čiastke bola vznesená.
25. Súd sa prioritne zameral na aktívnu legitimáciu žalobcu u ktorého nebolo preukázané, že by bol subjektom oprávneným poskytovať úvery, čo v konečnom dôsledku znamená, že ich nemôže ani spravovať. Istý pokus o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ktorý vykonal vo vzťahu ku žalovaným žalobca súd považuje za právne bezvýznamný.
26. Procesný súd ďalej v tejto súvislosti poukazuje, že konanie bolo začaté v platnosti O.s.p. dokončené bolo v platnosti Civilného sporového poriadku.
27. O trovách konania rozhodol súd tak, že právo na ich náhradu priznáva žalovaným v plnom rozsahu a rovnako vedľajšiemu účastníkovi v plnom rozsahu v časti konania, kde mohol vystupovať ako vedľajší účastník.
28. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
29. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 CSP a 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).