Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/181/2016

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobkyne Z. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. Y. O., Y. XX, t. č. bytom v M., B. XXX/X, proti žalovanému súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica, Exekútorský úrad so sídlom vo Zvolene, Borovianska č. 17, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 30.10.2016, doručenom súdu dňa 04.11.2016, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa doručila tunajšiemu súdu dňa 04.11.2016 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd prikázal súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska č. 17, Zvolen zdržať sa vydania resp. zrealizovania exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov, exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy podľa ustanovenia § 66 a násl. Exekučného poriadku do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu na zastavenie exekúcie, a aby sa súdny exekútor zdržal do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu na zastavenie exekúcie vykonaním exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke.

2. Svoje podanie žalobkyňa odôvodnila tým, že v exekúcií vedenej proti nej ako povinnej v prospech oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO 36 432 105, Vajnorská 100/A, Bratislava na vymoženie pohľadávky vo výške 806,37 Eur s príslušenstvom je uvedený ako exekučný titul na peňažné plnenie rozhodcovský rozsudok č.k. WH- A/0411/0160 vydaný Stálym rozhodcovským súdom, arbitrážna a mediačná a.s. zo dňa 19.10.2012, ktorý sa stal právoplatným dňa 21.11.2012 a vykonateľným dňa 25.11.2012 a v súlade s poverením zo dňa 30.6.2015 na vykonanie exekúcie, ktoré vydal Okresný súd Zvolen pod pre súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu. Žalovaný je poverený výkonom exekúcie, ktorá je vedená na základe rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu. Vzťah § 40 a § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Dôvody pre podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedené v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní nie sú totožné s dôvodmi na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Podľa názoru žalobkyne dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) by mal byť zaradený aj do § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V súvislosti s aplikáciou § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekučnými súdmi, v sporoch, v ktorých je žalovanou stranou spotrebiteľ, je dobré poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR, v ktorom sa zaoberá otázkou

rozsahu skúmania exekučného titulu a jeho oprávnenosti aj za podmienky, že žalovaný nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V súvislosti s exekúciou, ktorej podkladom sú rozhodcovské rozsudky bola v rozhodovacej činnosti súdov nastolená otázka viazanosti exekučného súdu rozhodcovským rozsudkom a rozsahu prieskumnej právomoci exekučného súdu vo fáze rozhodovania o udelení poverenia exekútorovi vo vzťahu k § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého môže exekučné konanie exekučný súd zastaviť aj bez návrhu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Prevláda názor, v zmysle ktorého je súd oprávnený skúmať obsah rozhodcovského rozsudku, ako aj právny vzťah, z ktorého vznikol nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom a uzavrieť, že tento nárok odporoval zákonu. Vo vzťahu k ustanoveniu § 35 zákona o rozhodcovskom konaní súdy výslovne uviedli, že toto ustanovenie nebráni preskúmaniu rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. V exekučnom konaní zámerom zákonodarcu nebolo bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, čo je pochopiteľné i s ohľadom na to, že rozhodcovský súd je

- napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou mocou. Zákon výslovne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých. mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Na skonštatovanie spojitosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu a zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité výkladové metódy. Dobré mravy možno definovať ako pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ hlavného hodnotového poriadku Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva. nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byt žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu, a rovnako bez návrhu súd zastaví exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Na základe toho žalobkyňa poukazuje na to, že z ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Žalobkyňa má za to, že povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu a v prípade zistenia, že nie sú, musí nezákonne vedenú exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Žalovaná na tomto základe podala na Okresný súd Zvolen námietky a návrh na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobkyňa za to, že v predmetnej exekúcii sú dané dôvody na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, na ktoré súd prihliada ex offo, teda aj bez návrhu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva žalobkyňa z dôvodu, aby sa súdny exekútor zdržal vydania exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov, exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy podľa ustanovenia § 66 a násl. Exekučného poriadku do rozhodnutia súdu o návrhu na zastavenie exekúcie, a aby sa súdny exekútor zdržal do rozhodnutia súdu o návrhu na zastavenie exekúcie vykonaním exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke podľa ustanovenia § 94 Exekučného poriadku. Na základe žiadosti zamestnávateľovi JYSK s.r.o. zaslanej dňa 5.11.2015 boli vykonávané zrážky zo mzdy bez exekučného príkazu, následne je vydaný príkaz na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok, kde od júna 2016 sú vykonávané zrážky z nemocenských dávok. Preukázaný naliehavý právny záujem spočíva v neoprávnených zrážkach z iných príjmov, neoprávnených zrážkach zo mzdy zo strany žalovaného. Vzhľadom na obsah ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Zásada „restitutio in integrum statu quo antem“ je v exekučnom konaní zakázaná. Navrátenie do pôvodného stavu. je totiž v exekučnom konaní vylúčené (ustanovenie § 61 Exekučného poriadku). Žalobkyňa k svojmu podaniu priložila ako listinné dôkazy vo fotokópiách: upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. Ex 1232/15-13 zo dňa 08.04.2016 vydané

súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. Ex 1232/15-16

- oprava zo dňa 13.04.2016 vydané súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, námietky povinnej proti exekúcii sp. zn. Ex 1232/15 zo dňa 23.04.2016, žiadosť JUDr. Veroniky Kubrikovej, PhD. zo dňa 05.11.2015 adresovanú JYSK, s.r.o. - zamestnávateľovi žalobkyne, história zrážok zo mzdy povinnej zo dňa 14.04.2016, potvrdenie o vykonaných zrážkach z nemocenských dávok v období od 01.01.2014 do 20.06.2016 vystavené dňa 20.06.2016 Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava, výzva Advokátskej kancelárie JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. zo dňa 14.10.2016 na úhradu formou dobrovoľných mesačných splátok v exekučnom konaní s možnosťou odpustenia časti príslušenstva.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

5. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

6. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

7. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné opatrenie je neodkladným v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva strán sporu ani tretích osôb, ale sa prostredníctvom neho poskytuje jednej zo strán sporu dočasná z časového hľadiska nevyhnutná ochrana. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.

12. V predmetnej veci však žalobkyňa neosvedčila základné podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Pod pojmom „úprava pomerov“ možno rozumieť len úpravu hmotnoprávnych pomerov strán sporu, teda prostredníctvom neodkladného opatrenia ako procesného prostriedku môže súd upraviť pomery strán sporu vychádzajúce z hmotnoprávnych predpisov. Taktiež, ak súd môže strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, tak takáto povinnosť musí mať svoj základ v hmotnom práve.

13. V danom prípade sa však obsahom neodkladného opatrenia žalobkyňa v rozpore s uvedeným, domáha nie dočasnej úpravy hmotnoprávnych pomerov, ale procesného obmedzenia súdneho exekútora, aby tento nemohol vykonávať úkony exekučnej činnosti počas obdobia kým súd nerozhodne o návrhu žalobkyne na zastavenie exekúcie. Takéhoto procesného obmedzenia sa nemožno domáhať v rámci konania o nariadenie predbežného opatrenia, ale len príslušným zákonným procesným

postupom v rámci konkrétnej exekúcie (§ 56 Exekučného poriadku). V predmetnom prípade nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania nie je procesným prostriedkom na zmenu, resp. reguláciu procesného postupu iného už prebiehajúceho konania, v danom prípade exekúcie.

14. Na základe uvedeného súd vyhodnotil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ako v celom rozsahu nedôvodný, a tento zamietol, a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.