Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Ek/4087/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ZOLKAR, s.r.o., Imeľ 562, 946 52 Imeľ, IČO: 36 565 946, zast.: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO:50 711 776, proti povinnému: BGM - impex, s.r.o., Mlynská 159, 962 33 Budča, IČO: 45 369 470, zast.: Advokátska kancelária Kašuba spol. s.r.o., Horná 41, Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 095, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Michala Dlhopolcová, so sídlom Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 355 028, pod sp. zn. XXXEX XXXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.

II. Povinný voči oprávnenému n e m á nárok na náhradu trov konania.

III. Oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 56,77 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie

odôvodnenie:

1. Oprávnený podal na súd dňa 29.11.2021 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy vo výške 1 440,00, Eur s prísl. na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn.: XXCb/X/XXXX zo dňa 17.06.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa11.11.2021 a vykonateľnosť dňa 16.11.2021 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 16.12.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku: JUDr. Michala Dlhopolcová (toho času Birková), so sídlom Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42355028 (ďalej len „súdny exekútor“). 3. Dňa 14.01.2022 bolo povinnému doručené Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 29.12.2021. Následne dňa 31.01.2021 doručil povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdnej exekútorke e-mailom návrh na zastavenie exekúcie s tým, že do dátovej schránky súdnej exekútorky bol doplnený dňa 10.02.2022. Dňa 04.02.2022 predložila súdna exekútorka súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného, pričom ten bol doplnený následným podaním právneho zástupcu povinného dňa 18.02.2022. 4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uvádza, že podáva návrh na zastavenie exekúcie a súčasne aj návrh na odklad exekúcie z dôvodu podania mimoriadneho opravného prostriedku, resp. ústavnej sťažnosti povinného proti rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.: XXCo/XX/XXXX-XXX pre jeho nesprávnosť a nezákonnosť, a to až do rozhodnutia príslušného štátneho orgánu o mimoriadnom opravnom prostriedku, resp. Ústavnej sťažnosti. 5. K uvedenému návrhu na zastavenie exekúcie sa oprávnený vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu, kedy uviedol, že exekučné konanie sa začalo na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, teda titulu spôsobilého na vedenie exekúcie, čo potvrdil aj exekučný súd vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Povinný do dnešného dňa nemal pohľadávku oprávneného uhradiť a exekúcia sa tak mala začať zákonne. V ďalšom oprávnený poukázal na nesprávnu formu podania návrhu

na zastavenie exekúcie - elektronicky avšak bez autorizácie a nedodržanie zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. K tvrdeniu povinného o podaní ústavnej sťažnosti oprávnený uviedol, že jej samotné podanie neznamená okamžitý odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu považuje oprávnený návrhu povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný, trvá na pokračovaní v exekúcii na vymoženie pohľadávky a žiada súd, aby priznal právnemu zástupcovi oprávneného náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 10. Podľa Exekučného poriadku, Na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 11. Podľa , podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. 12. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), podanie ústavnej sťažnosti nemá odkladný účinok. 13. Podľa , Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu znamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám, najmä uloží orgánu verejnej moci, ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom. 12. Podľa , odklad vykonateľnosti aj dočasné opatrenie zanikajú najneskoršie právoplatnosťou rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o ich skoršom zrušení. 14. Podľa , odklad vykonateľnosti aj dočasné opatrenie môže ústavný súd zrušiť aj bez návrhu, ak sa v priebehu konania ukáže, že pominuli dôvody, pre ktoré sa nariadili, alebo sa ukáže, že tieto dôvody vôbec neboli dané. 15. Súd na začiatok považuje za nevyhnutné uviesť, že súčasťou podaného návrhu na zastavenie exekúcie nebolo plnomocenstvo na zastupovanie povinného v tomto exekučnom konaní a tento nedostatok nebol odstránený ani po opakovanej výzve povinného a jeho právneho zástupcu. Z Obsahu podaného návrhu na zastavenie exekúcie však jednoznačne vyplýva, že podanie uskutočnil kvalifikovaný právny zástupca za iný subjekt (povinného), teda nie za seba vo svojom mene. Zmyslom a účelom tohto podania tak bola ochrana právnych záujmov povinného (inak teda subjektu odlišného od podávajúcej osoby - právneho zástupcu) a zaujatie procesného stanoviska k návrhu na vykonanie

exekúcie, resp. exekučnému konaniu ako takému. Z uvedeného mal tak súd za preukázané, že podanie nebolo uskutočnené neoprávnenou osobou a preto vo veci meritórne rozhodol. 16. Súd taktiež neopomenul tvrdenie oprávneného, podľa ktorého nemala byť dodržaná zákonná forma podania návrhu na zastavenie exekúcie - povinnosť autorizovať svoje elektronické podanie v súlade so zákonom o e-Governmente. Na tomto mieste však súd uvádza, že podanie povinného, resp. jeho právneho zástupcu bolo v zákonnej lehote doplnené, pričom súd mal (aj vzhľadom na poskytnutú súčinnosť od súdneho exekútora) za preukázané, že toto (doplnené) podanie bolo skutočne autorizované a spĺňa tak náležitosti zákona. 17. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Nakoľko uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -18, v ktorom sa uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok. 18. K námietke povinného ohľadom podanej ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR exekučný súd uvádza nasledovné: Keďže Ústavný súd SR ako súdny orgán ochrany ústavnosti v zmysle SR nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov a ústavná sťažnosť nie je opravným prostriedkom, nemá ani odkladný (suspenzívny) účinok. Úlohou ústavného súdu je preskúmavať rozhodnutia či opatrenia vydané, resp. iné zásahy uskutočnené orgánmi verejnej moci v napadnutých konaniach výlučne z hľadiska ústavnosti, a to za predpokladu, že nadobudli právoplatnosť, v záujme zachovania princípu právnej istoty. Podanie ústavnej sťažnosti tak nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia (či opatrenia alebo iného zásahu). Nastúpenie odkladného účinku je pri ústavnej sťažnosti normatívne konštituované skôr ako výnimka, a nie ako pravidlo. Odkladný účinok nastupujúci zo zákona je normatívne upravený len pri konaní o preskúmaní rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia, pri podaní sťažnosti proti uzneseniu súdnej rady podľa , ako aj v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov. V zásade možno skonštatovať, že zákonné nastúpenie odkladného účinku spojeného s podaním návrhu na začatie konania v týchto veciach predstavuje normatívne uskutočnený výber tých prípadov, v ktorých zákonodarca zohľadňujúc predovšetkým predmet preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej moci vzhliadol potrebu zvýšenej ochrany navrhovateľa. 19. S poukazom na vyššie citované ustanovenie a existujú prípady, v ktorých požiadavka účinnej ochrany individuálnych ústavných práv preváži nad striktným uplatňovaním princípu právnej istoty a vyžaduje uprednostnenie okamžitého zásahu ústavného súdu v prospech efektívnej ochrany ústavnosti. Ide o situácie, v ktorých by v dôsledku výkonu napadnutého rozhodnutia, opatrenia či iného zásahu, alebo v dôsledku pretrvávania ich účinkov mohlo dôjsť k zmareniu účelu konania o ústavnej sťažnosti alebo k podstatnému sťaženiu dosiahnutia jeho účelu, teda k zásadnému ohrozeniu možnosti poskytnúť sťažovateľovi účinnú a zmysluplnú ústavnú ochranu. Spomenutý zásah v prospech efektívnej ochrany ústavnosti má byť umožnený prostredníctvom právomoci ústavného súdu vydať rozhodnutie o odklade vykonateľnosti ( ) alebo rozhodnutie o dočasnom opatrení ( ). Oba typy rozhodnutí majú predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter. Účelom rozhodnutia o odklade vykonateľnosti aj rozhodnutia o dočasnom opatrení je odkladom núteného výkonu napádaného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu orgánu verejnej moci alebo dočasným „zmrazením“ ich právnych účinkov a predbežné zabezpečenie ochrany sťažovateľa v miere nevyhnutnej a potrebnej na dosiahnutie účelu konania o ústavnej sťažnosti. Zmyslom je zabrániť vzniku stavu, v rámci ktorého by sa zásadným spôsobom znížila alebo ohrozila možnosť ústavného súdu, aby v prípade, ak ústavnej sťažnosti vyhovie, mohol využitím svojej právomoci podľa a 3 SR prijať účinné opatrenia na nápravu zisteného porušenia ústavnosti. Tie majú byť zamerané primárne na odvrátenie škodlivých následkov, ktoré sú s porušením ústavnosti spojené, alebo na odstránenie týchto následkov a navrátenie do stavu pred porušením sťažovateľových základných práv (restitutio in integrum). 20. Ak ústavný súd uloží orgánu verejnej moci aby sa zdržal vykonávania napadnutého právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia, vylučujú tieto povinnosti autoritatívny mocenský postup povinného orgánu verejnej moci spočívajúci v uplatňovaní jeho právomocí v súlade s právnym stavom, ktorý z napadnutého rozhodnutia či opatrenia vyplýva alebo smerujúci k realizácii práv a povinností, ktoré z nich vyplývajú

(prípadnej exekúcie či núteného výkonu tohto rozhodnutia, prípadne opatrenia). Právny následok rozhodnutia o dočasnom opatrení trvá, až kým toto rozhodnutie ústavný súd nezruší alebo nedôjde k jeho zániku v dôsledku právoplatného skončenia konania o samotnej ústavnej sťažnosti. 21. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. 22. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko samotné podanie ústavnej sťažnosti nezakladá podklad na zastavenie exekúcie v súlade s § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd nad rámec uvedeného uvádza, že v prípade rozhodnutia Ústavného súdu SR o zrušení exekučného titulu povinný môže na základe § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podať opätovne návrh na zastavenie exekúcie. 23. Nad rámec uvedeného súd dopĺňa, že vychádzajúc z obsahu návrhu na zastavenie exekúcie je zrejmé, že povinný namieta vedenie exekúcie z dôvodu podania mimoriadneho opravného prostriedku resp. ústavnej sťažnosti proti exekučnému titulu. Súd prvej inštancie však poukazuje na to, že dôvody na zastavenie exekúcie sú taxatívne uvedené v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pričom skutočnosť tvrdenú povinným nemožno subsumovať ani pod jeden z dôvodov pre zastavenie exekúcie. Okrem toho povinný doposiaľ exekučnému súdu podanie ústavnej sťažnosti do dnešného dňa nepreukázal. 24. Pokiaľ povinný žiadal aj odklad exekúcie, v zmysle právnej úpravy Exekučného poriadku účinnej od 01. 04. 2017 odklad exekúcie prichádza do úvahy len v prípadoch taxatívne vymedzených v § 61h ods. 1 Exekučného poriadku, pričom o odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor vydaním upovedomenia o odklade exekúcie. Rozhodovanie o návrhu na odklad exekúcie tak už nepatrí do právomoci exekučného súdu. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu. 26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

29. Podľa č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina,

e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach. 30. Podľa , za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a , patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. 31. má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému (avšak nevylučuje ani priznanie nároku na náhradu účelne vynaložených trov povinnému). Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. 32. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi

- povinnému, ktorý úspech nemal. 33. Súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania nakoľko nebol procesne úspešný v súvislosti s rozhodovaním o podanom návrhu na zastavenie exekúcie. 34. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 02.02.2022 uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Vzhľadom na uvedené vyššie súd v súlade s a nasl. Exekučného poriadku ako i príslušnými ustanovenia o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (, , a ) oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 56,77 Eur (odmena za 1 právny úkon - písomné podanie vo veci samej vo výške 35,68 Eur a 1 x režijný paušál rok 2022, t. j. 11,63 Eur (+ 20% DPH)), pričom tieto súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.