Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-58-2016.pdf
PDF · 81.32 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/58/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci žalobcu: T.. L. G., B.. XX. XX. XXXX, X. L. Č.. XX, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, zastúpeného: JUDr. Peter Dobrovodský & spol. s r.o., Česká č. 7, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Y.. T. O., B.. XX. XX. XXXX, X. W. Č.. X, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, o zaplatenie 5.000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 5.000,- Eur od 08. 11. 2013 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 26. 06. 2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 20. 06. 2016, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.000,- Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania, a to titulom zmluvy o pôžičke.
2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 14. 10. 2013 požičal žalovanému sumu 5.000,- Eur s dohodnutým úrokom 2,5% p.a. Žalovaný sa v zmluve o pôžičke zaviazal, že uvedenú sumu spolu s dohodnutým úrokom vráti žalobcovi v lehote do 14. 07. 2013. Na základe uvedeného žalobca žiadal súd, aby zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- Eur spolu s úrokom vo výške 2,5% p.a. K žalobe žalobca pripojil zmluvu o pôžičke zo dňa 14. 01. 2013.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 25. 07. 2016, uplatnil hmotnoprávnu námietku premlčania a navrhol súdu, aby žalobu zamietol. 4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 25. 10. 2016, poukázal na ust. § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všeobecná premlčacia doba je trojročná a začína plynúť prvým dňom nasledujúcim po dni, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz. Podľa zmluvy o pôžičke podpísanej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14. 01. 2013, mal žalovaný pôžičku vrátiť dňa 14. 07. 2013. Trojročná premlčacia doba teda začala plynúť dňom 15. 07. 2013 a skončila dňa 15. 07. 2016. Žalobný návrh bol súdu doručený dňa 20. 06. 2016, t.j. pred uplynutím premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal, aby súd na námietku premlčania nároku neprihliadal a návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
5. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 03. 11. 2016 ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 08. 11. 2016 a súhlasil, aby súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti (§ 180 CSP).
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov, pričom zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 14. 01. 2013 zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len "zmluva"). Z predloženej zmluvy vyplýva, že žalobca ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi pôžičku v celkovej sume 5.000,- Eur. Z čl. I zmluvy vyplýva, že veriteľ dňom podpísania zmluvy požičiava dlžníkovi sumu 5.000,-Eur s dohodnutým 2,5% úrokom. Z čl. II zmluvy vyplýva, že dlžník dňom podpisu zmluvy potvrdzuje prevzatie pôžičky v sume 5.000,-Eur a súčasne sa zaviazal predmetnú sumu s dohodnutým úrokom osobne vrátiť veriteľovi do 14. 07. 2013 v mieste veriteľovho bydliska.
8. Súd na pojednávaní dňa 08. 11. 2016 pripustil zmenu petitu žalobného návrhu, v zmysle ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi istinu 5 000,- Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 2,5 % ročne od 15. 01. 2013 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 6 % ročne počínajúc 08. 11. 2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, a to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
9. Právny zástupca žalobcu považoval za nesporné, že žalobca požičal žalovanému dňa 14. 01. 2013 pôžičku vo výške 5 000,- Eur, čo žalovaný svojím podpisom na predmetnej listine potvrdil. Žalovaný sa súčasne zaviazal zaplatiť žalovanému dohodnutý úrok vo výške 2,5 %. Žalobca písomne vyzval žalovaného k vráteniu žalovanej sumy listom zo dňa 22. 04. 2016. Žalovaný na výzvu nereagoval, prestal žalobcovi reagovať na jeho telefonáty, a tak bol žalobca nútený uplatniť si svoj nárok na súde. Žalobca si uplatnil popri istine a zmluvnom dohodnutom úroku aj úhradu úroku z omeškania, a to všetko v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
10. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
11. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
12. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
14. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
15. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (účinného ku dňu vzniku omeškania), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 14. 01. 2013 zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému sumu 5 000,- Eur. Uvedená skutočnosť nebola medzi procesnými stranami sporná. Z čl. II. zmluvy vyplýva, že dlžník je povinný vrátiť veriteľovi požičanú sumu najneskôr 14. 07. 2013. Ak tak žalovaný neurobil, dňa 15. 07. 2013 začala plynúť žalobcovi premlčacia doba na uplatnenie práva
na zaplatenie peňažnej sumy (§ 101 Občianskeho zákonníka). Z obsahu žaloby vyplýva, že táto bola doručená súdu dňa 20. 06. 2016, teda počas plynutia trojročnej premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu súd nezistil, že by v danom prípade došlo k premlčaniu práva, ako to tvrdil žalovaný. Súd preto vyhodnotil žalobu v časti o zaplatenie sumy 5 000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 5 000,- Eur od 08. 11. 2013 do zaplatenia za dôvodnú. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvného úroku 2,5 % ročne zo sumy 5 000,- Eur od 15. 01. 2013 do zaplatenia, súd v tejto súvislosti zistil, že zmluvné strany si v zmluve o pôžičke v čl. I dohodli úrok vo výške 2,5 %, avšak z tohto zmluvného ustanovenia nevyplýva, z akej sumy má byť tento úrok zaplatený a o aký úrok ide (t.j. denný, mesačný, ročný). S poukazom na ust. § 43 OZ sú účastníci povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Žalobca si navyše uplatnil zmluvný úrok odo dňa 15. 01. 2013, pričom žalovaný sa dostal do omeškania najskôr dňa 15. 07. 2013. Z uvedených dôvodov súd považoval žalobu v časti nároku na zaplatenie zmluvného úroku za neurčitú a nepreskúmateľnú, preto ju súd v tejto časti zamietol.
19. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalovaný sa prvýkrát dostal s plnením do omeškania dňa 15. 07. 2013, pričom žalobca si uplatnil úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa 08. 11. 2013, preto súd zaviazal žalovaného na úhradu úroku z omeškania vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 5.000,- Eur od 08. 11. 2013 až do zaplatenia.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní o zaplatenie istiny, ktorá mu bola priznaná v sume uplatnenej v zmysle žalobného návrhu, v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku a to samostatným uznesením. Nepatrný neúspech žalobcu súd neodôvodňoval aplikáciou § 255 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach /362 ods. 1 CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.