Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoPr-10-2016.pdf
PDF · 87.45 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoPr/10/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcu: U. D., L. R. N.. Č.. XX, L., zast. advokátskou kanceláriou Paicek Legal, s.r.o., Panská ul. č. 17, Bratislava proti žalovanému: Danube Facility Services, s.r.o., Dvořákovo nábr. č. 10, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Relevans, s.r.o., Dvořákovo nábr. č. 8/A, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 19. januára 2016, č. k. 19Cpr/4/2014- 197, pomerom hlasov 3:0, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorú mu dal žalovaný listom z 30.01.2014 podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce. Žalobcovi súd prvej inštancie uložil povinnosť nahradiť žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania 801,35 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy z 11.08.2011 ako dispečer v objekte W. R. na Z. N.. Č.. X Y. L.. Dňom 20.12.2013 bol žalobca preradený na dispečing v budove V. XXX L.. Listom z 30.01.2014 mu žalovaný dal výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce. Skutok, pre ktorý bola žalobcovi daná výpoveď, bol vo výpovedi formulovaný nasledovne: „V súvislosti s opakovaným porušením pracovnej disciplíny, ktorého ste sa dopustili dňa 19. januára 2014 tým, že ste pri mimoriadnej udalosti (výpadok elektriny v objekte V. XXX L.) nedodržali pracovný postup a nesplnili si svoju pracovnú povinnosť informovať a kontaktovať dotknutých nájomcov v objekte so žiadosťou o sprístupnenie prenajatých priestorov kvôli kontrole ističov a do prenajatých priestorov vstúpil pracovník údržby bez ich súhlasu a taktiež v nadväznosti na predchádzajúce písomné upozornenie ohľadne porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 18. decembra 2013, v ktorom ste boli upozornení na skutočnosť, že ak sa podobné porušenia pracovnej disciplíny alebo iné nedostatky spojené s výkonom Vašej pracovnej pozície budú opakovať, môže zamestnávateľ pristúpiť k rozviazaniu pracovného pomeru s Vami v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce.“ Výpoveď žalobcovi doručovala dňa 30.01.2014 jeho priama nadriadená A.. E. P., ale žalobca si ju odmietol prevziať. Táto skutočnosť vyplýva z listinného dôkazu z 03.02.2014 (č. l. 67). Listom z 19.12.2013 (č. l. 72) žalovaný upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré spočívalo v tom, že žalobca sa dňa 14.12.2013 pri striedaní a odovzdávaní pracovnej zmeny dostal do konfliktu so svojím kolegom, pričom použil neprimeraný a nevhodný ústny prejav, ktorý vyústil až do vzájomného fyzického napadnutia, sácania, strkania sa, chytania pod krk, rôznych slovných urážok a vyhrážania sa. Žalobca bol súčasne upozornený, že v prípade ďalšieho porušenia pracovnej
disciplíny s ním môže byť skončený pracovný pomer. Žalobca bol s týmto upozornením oboznámený dňa 18.12.2013, čo potvrdil svojím podpisom. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Skutok - porušenie pracovnej disciplíny, ku ktorému došlo dňa 14.12.2013, mal súd prvej inštancie preukázaný F. L., E. P. C. E. G.. Z výpovedí týchto svedkov podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že dňa 14.12.2013 skutočne došlo k slovnému konfliktu medzi žalobcom a svedkom F. L., ktorý vyústil do bezprostredného fyzického konfliktu, ktorý vyvolal žalobca. Bezprostredne po tomto incidente bol F. L. vystriedaný na pracovnej smene E. G. a následne v príčinnej súvislosti s fyzickým napadnutím bol o 10.04 hod. lekársky ošetrený na úrazovej ambulancii. Z lekárskeho nálezu (č. l. 111) vyplýva, že ošetrujúci lekár skonštatoval na zadnej strane hrudníka F. L. odreninu, začervenanie, palpačne citlivý edem a mierne citlivú chrbticu. Vzhľadom na to bol F. L. odporučený kľudový režim, analgetiká proti bolesti s predpokladanou dobou liečenia 2 dni. Súd prvej inštancie považoval za preukázaný aj skutok - porušenie pracovnej disciplíny, ku ktorému došlo dňa 19.01.2014. Tohto dňa došlo počas služby žalobcu v objekte V. XXX k hromadnému výpadku elektrickej energie. Žalobca privolal za účelom odstránenia poruchy elektrikára, ktorému vydal generálny kľúč od prenajatých priestorov bez toho, aby o tejto skutočnosti informoval dotknutých nájomcov. Podľa názoru súdu prvej inštancie neobstojí obrana žalobcu, že o tejto pracovnej povinnosti nemal vedomosť a že s ňou nebol oboznámený. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca vykonával prácu dispečera u žalovaného od augusta 2011, pričom jeho pracovná náplň, ako aj pracovné postupy boli zhodné tak v prevádzkovej budove W. R., kde predtým pôsobil, ako aj v budove V. XXX, kde pôsobil od 20.12.2013. Z výňatkov z prevádzkovej knihy spísaných žalobcom počas jeho služby zo dňa 10.02.2012 a 18.11.2013 (čl. 61, 62) vyplýva, že žalobca o povinnosti upovedomiť kontaktné osoby nájomcov pri vstupe do ich prenajatých priestorov za účelom odstránenia poruchy mal vedomosť, pretože tak aj v prípade poruchy konal. Jeho tvrdenie, že nebol pri prestupe do prevádzkovej budovy V. XXX o tomto pracovnom postupe upovedomený neobstojí, keďže išlo o obdobný objekt, o rovnakú pracovnú pozíciu s identickou pracovnou náplňou a teda logicky sa žalobca nemohol spoliehať, že jeho pracovné povinnosti v súvislosti s hromadným výpadkom elektrickej energie budú odlišné ako na pôvodnom pracovisku. Naviac, zo svedeckej výpovede Ľ. F. vyplynulo, že Nariadenie žalovaného o informovaní kontaktných osôb nájomníkov o výpadku dodávky elektrickej energie v budove V. XXX zo dňa 30.07.2012 (č.l. 157) bolo vyvesené v priestoroch dispečingu a svedok osobne žalobcu dňa 20.12.2013 oboznámil s potrebnými činnosťami (fungovanie požiarneho systému, prístupového systému do budovy a pod.). Vzhľadom na to súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca sa dňa 14.12.2013 dopustil porušenia pracovnej disciplíny s tým, že bol upozornený na možnosť výpovede a dňa 19.01.2014 sa opakovane dopustil porušenia pracovnej disciplíny. Preto mu žalovaný oprávnene dal výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie dodal, že fyzický konflikt, ktorý vyústil až do ublíženia na zdraví (i keď s dobou liečenia len 2 dni) na pracovnej pozícii „dispečer“ v tak rozsiahlom objekte, akým je objekt V. XXX, je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. V danom prípade ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by mohlo byť pre zamestnávateľa dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zák. práce, pričom je zjavné, že to bol práve žalobca, ktorý bezprostredný fyzický konflikt s kolegom L. svojim vstupom do šatne inicioval. Podmienka uvedená v § 74 Zák. práce nemohla byť naplnená, pretože z vykonaného dokazovania vplynulo, že u žalovaného nepôsobili zástupcovia zamestnancov, s ktorými by žalovaný mohol výpoveď prerokovať. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušila vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že dňa 14.12.2013 medzi ním a F. L. k fyzickému konfliktu nedošlo a celú záležitosť si vymyslel L.. Z predmetnej udalosti neexistuje kamerový záznam a ani žiadny priamy svedok, ktorý by potvrdil, že sa útok skutočne stal a kto bol jeho iniciátorom. Výpoveď svedkyne E. P. nie je objektívna, pretože je zamestnaná u žalovaného. výpoveď F. L. nemožno podľa žalobcu považovať za relevantný dôkaz, pretože by v tejto veci nevypovedal proti sebe. Tento incident nebol ani dostatočne prešetrený. Skutočnosť, že celý konflikt si vymyslel L., vyplýva aj z toho, že v priestupkovom konaní bola vec odložená z dôvodu, že nebolo možné preukázať, že ku konfliktu skutočne došlo. Ďalej žalobca v odvolaní namietol, že nemal vedomosť o povinnosti informovať zástupcom nájomcov o vydaní generálneho kľúča od prenajatých priestorov elektrikárovi. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca vedel o povinnosti upovedomiť kontaktné osoby nájomcov pri vstupe do nimi prenajatých priestorov, keďže tak v prípade poruchy aj konal, žalobca poukázal na to, že v žiadnom z prípadov uvedených vo výňatkoch z prevádzkovej knihy nedošlo k výpadku elektrickej energie. Nariadenie z 23.01.2014 bolo vyhotovené až po udalosti z 19.01.2014.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že predmetná výpoveď bola daná žalobcovi písomne, podpísal ju štatutárny zástupca žalovaného, výpovedný dôvod v nej bol dostatočne špecifikovaný tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným výpovedným dôvodom a výpoveď bola žalobcovi doručená v zmysle § 38 ods. 4 druhá veta Zák. práce dňa 30.01.2014 (fikcia doručenia v dôsledku odmietnutia prijatia výpovede zo strany žalobcu). Predmetná výpoveď teda netrpí žiadnymi formálnymi vadami, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. Výpovedná doba začala plynúť dňa 01.02.2014 a uplynula dňom 31.03.2014, kedy sa pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil (§ 62 ods. 4, 7 Zák. práce). Žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 29.05.2014, teda pred uplynutím 2 - mesačnej lehoty uvedenej v § 77 Zák. práce.
9. Keďže žalovaný dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, z hmotnoprávneho hľadiska je predpokladom platnosti výpovede to, že sa dňa 14.12.2013 stal skutok uvedený vo výpovedi a že tento skutok je porušením pracovnej disciplíny. Odvolací súd sa v tomto ohľade v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tento skutok sa stal. Preukazujú to výpovede svedkov F. L., E. P. a nepriamo aj výpoveď svedka E. G.. V konaní nevyšli najavo žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli vieryhodnosť výpovedí týchto svedkov spochybniť. Nie je odvolaciemu súdu celkom zrejmé, aký dôvod by svedka F. L. mohol viesť k tomu, aby si celý konflikt vymyslel, najmä keď bol F. L. po incidente preukázateľne lekársky ošetrený. Okrem toho, žalobca podpisom potvrdil, že sa oboznámil s upozornením z 19.12.2013, pričom toto upozornenie žiadnym spôsobom nerozporoval. Jeho tvrdenie, že k podpisu tejto písomnosti ho žalovaný donútil, nebolo preukázané a zostalo iba v rovine tvrdenia. Súd prvej inštancie nebol viazaný rozhodnutím správneho orgánu - Okresného úradu Bratislava z XX.XX.XXXX, Č.. J.-XXXX/X-XXXX-H.-J. (č. l. 24), ktorým tento správny orgán odložil vec podozrenia z priestupku, ktorého sa mal dopustiť žalobca dňa 14.12.2013. Súd je totiž viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok a o tom, kto ho spáchal (§ 193 posledná veta C.s.p.) a nie je teda viazaný rozhodnutím správneho orgánu o odložení veci. Naviac, z odôvodnenia spomenutého rozhodnutia Okresného úradu Bratislava vyplýva, že tento správny orgán nevykonal vo veci žiadne dokazovanie a vec odložil iba s poukazom na to, že „neboli zistené ďalšie osoby spôsobilé potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia oznamovateľa.“ Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že skutok zo 14.12.2013 je porušením pracovnej disciplíny.
10. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie aj v tom, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok z 19.01.2014 sa stal a že aj tento skutok je porušením pracovnej disciplíny. Aj v tomto ohľade odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Tvrdenia žalobcu o tom, že nevedel o povinnosti kontaktovať nájomcov so žiadosťou o sprístupnenie prenajatých priestorov, vyvracia najmä skutočnosť, že žalovaný vydal dňa 30.07.2012 nariadenie o informovaní kontaktných osôb nájomníkov o výpadku dodávky elektrickej energie v budove V. XXX (č. l. 157), ktoré bolo vyvesené na nástenke v priestoroch dispečingu (viď výpoveď svedka E.na L.). Žalobca toto nariadenie síce nepodpísal, keďže na výkon práce do objektu V. XXX bol zaradený až od 20.12.2013, ale v odvolaní nespochybnil, že toto nariadenie bolo vyvesené na nástenke v priestoroch dispečingu. Je preto nesporné, že sa mal a mohol s týmto nariadením oboznámiť. Odvolací súd tiež súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že pracovné povinnosti žalobcu v objekte V. XXX sa v ničom nelíšili od jeho pracovných povinností na pôvodnom pracovisku, na ktorom pracoval v rovnakej pracovnej pozícii. Svedok Ľ. F. zasa vypovedal, že žalobcu pri nástupe do práce v objekte V. XXX osobne oboznámil s celkovým chodom budovy a s príslušnými činnosťami vykonávanými žalobcom.
11. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti napadnutého rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).