Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-162-2014.pdf
PDF · 107.3 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/162/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, P.O.Box 58, Bratislava 24, IČO: 31797903, proti žalovaným I. Mesto Krupina, so sídlom Svätotrojičné námestie 4/4, Krupina, v zastúpení JUDr. Elou Kockovou, advokátkou, Advokátska kancelária Hontianske Nemce 406, Hontianske Nemce a II. Marius Pedersen, a.s., so sídlom Opatovská 1735, Trenčín, IČO: 34115901, v zastúpený Mgr. Marekom Gutikom, advokátom, Advokátska kancelária Trenčín, Armádna 1655/5, o určenie neplatnosti zmlúv o poskytovaní služieb v odpadovom hospodárstve a nájomnej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaní v I. rade a v II. rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.4.2013 žiadal žalobca vysloviť neplatnosť zmlúv č. 105/2012/OVZP o poskytovaní služieb v odpadovom hospodárstve a zmluvy č. 106/2012/OVZP nájomnej zmluvy obe uzavreté 18.4.2012. Okrem rozhodnutia vo veci samej žiadal vydať predbežné opatrenie (t.č. neodkladné opatrenie), ktorým žiadal nariadiť žalovaným až do rozhodnutia vo veci samej zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k plneniu zmluvných povinností vyplývajúcich z napadnutých zmlúv. Neplatnosti zmlúv sa domáhal z dôvodu závažných porušení zákona o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), ktoré mohli mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania a teda aj na uzavretie napádaných zmlúv. O predbežnom opatrení bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 4.5.2015 tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia súd v celom rozsahu zamietol. Z dôvodu podaného odvolania vo veci rozhodoval krajský súd, ktorý uznesením zo dňa 13.4.2016 uznesenie okresného súdu potvrdil. Následne súd vytýčil vo veci pojednávanie, vec prejednal a rozhodol.
2. Žalovaný v I. rade bol verejným obstarávateľom podľa § 6 ods. 1, písm. b/ Zákona o verejnom obstarávaní a vyhlásil verejnú súťaž podľa ustanovenia § 51 v spojení s § 50 ods. 4, písm. a/ Zákona o verejnom obstarávaní na zakázky „komplexné riešenie odpadového hospodárstva v kat. úz. Mesta Krupina“, uverejním oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v úradnom vestníku EÚ č. S 223/2011 zo dňa 19.11.2011 pod č. 362240 a vo vestníku verejného obstarávania č. 225/2011 zo dňa 19.11.2011 pod č. 09818 - MSS. Žalovaný zároveň dňa 10.1.2012 v súlade s ustanovením § 40 ods. 1 Zákona o verejnom obstarávaní zriadil päťčlennú komisiu na otváranie ponúk a vyhodnocovanie predložených ponúk, ktorá pozostávala zo štyroch členov s právom vyhodnocovať ponuky a jedného člena bez práva vyhodnocovať tieto ponuky. Všetci členovia komisie podpísali na vyhodnotenie ponúk dňa 10.1.2012 čestné vyhlásenia v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Lehota na predkladanie ponúk bola stanovená v znení redakčných opráv na deň 10.1.2012 do 12.00 hod.. Zároveň bola
spísaná zápisnica z otvárania ponúk. Ako kritérium na vyhodnotenie ponúk v zmysle oznámenia stanovil žalovaný ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku z hľadiska relatívnej váhovosti 1. cena za poskytnutie služby a cena za prenájom nehnuteľností. Po uplatnení kritérií na vyhodnotenie ponúk a po preskúmaní jednotlivých ponúk bola vyhotovená zápisnica z vyhodnotenia ponúk identifikovala ako úspešného uchádzača žalovaného v II. rade, ktorý získal spolu za obe hodnotiace kritéria najvyšší celkový počet bodov. Následne listom č. 922/2012 žalovaný v I. rade oznámil výsledok žalovanému v II. rade, ktorým bol vyhodnotený ako úspešný a že jeho ponuku, ktorú predložil v predmetnej verejnej súťaži prijíma a bude sa ďalej postupovať podľa ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. Rovnako informoval neúspešných uchádzačov. Následne neúspešní uchádzači požiadali o nápravu v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, kde uvedenú žiadosť žalovaný v I. rade zamietol. Následne dňa 17.2.2012 jeden z uchádzačov v zákonom stanovenej lehote uplatnil ďalší revízny postup na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov konkrétne námietky v zmysle ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca v konaní o predmetných námietkach vydal dňa 29.3.2012 rozhodnutie č. 282-6000/2012-ON/95 poľa § 139 ods. 1, písm. h/ Zákona o verejnom obstarávaní, ktorým konanie o námietkach zastavil. Žalovaný v I. rade v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní na 16-ty deň po doručení rozhodnutia o námietkach uzavrel so žalovaným v II. rade obe zmluvy a to zmluvu o poskytovaní služieb v odpadovom hospodárstve a nájomnú zmluvu obe zo dňa 18.4.2012. Následne žalobca listom č. 687-7000/2012-OK/7 oznámil začatie výkonu kontroly zo dňa 8.6.2012 žalovanému v I. rade, ktorý bol doručený 12.6.2012. Kontrola bola z vlastného podnetu, kde vyžiadal si žalobca kompletnú dokumentáciu k verejnému obstarávaniu. S výsledkom kontroly bol žalovaný v I. rade oboznámený protokolom o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, kde boli zistené závažné porušenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré mali, resp. mohli mať zásadný vplyv na samotný výsledok verejného obstarávania.
3. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca pri kontrole vytkol niekoľko podmienok s tým, že považoval požiadavku žalovaného v I. rade v rámci preukazovania sa podmienok účasti týkajúcich sa ekonomickej a finančnej spôsobilosti záujemcov spočívajúcu v preukazovaní obratu v každom jednotlivom roku minimálne vo výške 3.500.000,-- € bez DPH za zjavne neprimeranú a v rozpore s ustanovením § 32 ods. 6 Zákona o verejnom obstarávaní. Tým mal žalovaný v I. rade porušiť princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, nakoľko diskriminoval tých potencionálnych uchádzačov, ktorí nedosahujú stanovenú výšku obratu, avšak suma materiálne a technicky spôsobilí dodať predmet zakázky požadovaný obstarávateľom. Táto podmienka mohla odradiť potencionálnych záujemcov od predloženia ponuky. Ďalej namietali vymedzenie pojmu v ekonomickom a finančnom spôsobilosti „ročný obrat“, za ktorý sa podľa oznámenia žalovaného v I. rade považujú celkové výnosy vykázané vo výkaze ziskov a strát čím umožnil potencionálnym uchádzačom preukazovať podmienku účasti spočívajúcu v predložení prehľadu o dosiahnutom obrate za posledné tri hospodárske roky len prostredníctvom výkazu ziskov a strát. To znamená, že výkaz ziskov a strát vyhotovujú výlučne účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva čím táto podmienka je v rozpore s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní a je diskriminačná u všetkých tých záujemcov, ktorí sú účtovaní jednotkami vedúcimi účtovníctvo v sústave jednoduchého účtovníctva. Ďalej rozpor s ustanoveniami zákona videl v stanovení podmienky účasti na preukázanie technickej alebo odbornej spôsobilosti v zmysle stanovenia minimálnej požadovanej úrovni štandardov, ktorá bola spojená s požiadavkou predloženia referencií na poskytnutie služieb odpadového hospodárstva hodnote vyššej ako 700.000,-- € bez DPH za každý požadovaný rok 2008, 2009 a 2010. Aj tu žalovaný v I. rade postupoval v rozpore s taxatívnym ustanovením § 28 ods. 1, písm. a/ Zákona o verejnom obstarávaní čím diskriminoval potencionálnych záujemcov. Za účelom preukázania technickej spôsobilosti uchádzačov požadoval technickú spôsobilosť a to potvrdenie vystavené mestom alebo obcou viac ako s 8000 obyvateľmi, že na území prevádzkoval v posledných troch rokoch aspoň jeden rok systém triedeného zberu komunálneho odpadu v rozsahu minimálne päť triedených zložiek (sklo, papier, plasty, kovy a bio odpad). K vyššie uvedenej podmienke žalobca uviedol, že ju nie je možné zaradiť pod žiadnym z dokladov vymedzených v zákone a ani medzi spôsoby preukazovania splnenie podmienky podľa § 28 ods. 1 Zákona o verejnom obstarávaní. Z uvedeného je zrejmé, že tieto zistenia predstavujú závažné porušenia zákona o verejnom obstarávaní s jasným a jednoznačným dopadom na základe princípy uplatňované pre čestnú hospodársku súťaž. Žalobca mal za to, že žalovaný si stanovil podmienky účasti v rozpore s § 28 ods. 1, písm. b/ v spojení s § 9 ods. 4 Zákona o verejnom obstarávaní, pričom takto vyžadované podmienky účasti mohli odradiť potencionálnych záujemcov od účasti súťaži a v konečnom dôsledku mohli ovplyvniť samotný výsledok predmetného verejného obstarávania.
4. Ďalej žalobca namietal kritéria vyhodnotenia ponúk v časti I. zväzku 1 súťažných podkladov, kde uviedol: „Kritériom na vyhotovenie ponúk je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka pozostávajúca z najnižšej ceny za poskytnutie služby v eurách bez DPH a najvyššej ceny za prenájom nehnuteľností v eurách bez DPH“. To znamená, že žalovaný určil pri ponuke kritérium ekonomickej výhodnosti jednak dve kritéria a to cenu za poskytnutie služieb a cenu za prenájom, pričom obom určeným kritériám na vyhodnotenie ponúk pridelil rovnakú váhavosť v počte bodov 50. Z tabuľky priradených bodov a poradia jednotlivých uchádzačov vyplýva, že na základe takto stanovených kritérií na vyhodnotenie ponúk označených za úspešného uchádzač č. 3 uhradí za predmet zakázky o 833,30 € bez DPH viac ako by zaplatil za celý obstarávaný predmet zakázky uchádzačovi č. 4, ktorý sa umiestnil ako druhý v poradí a dokonca až o 21.815,36 € bez DPH viac ako uchádzačovi 1. , ktorý bol po aplikácii hodnotiacich kritérií vyhodnotený ako posledný a teda aj neúspešný. Je zrejmé z uvedenej tabuľky, že uchádzač č. 1, ktorý bol na základe stanovených kritérií na hodnotenie ponúk vyhodnotený ako posledný tak v konečnom dôsledku v porovnaní s ostatnými uchádzačmi ponúkol najvýhodnejšiu ponuku za celý predmet zakázky čo určené kritéria na vyhodnotenie ponúk a im pridelenia váhavosť nezohľadňujú. Naopak žalovaným I. nastavená váhovosť jednotlivých kritérií nezohľadňuje reálnu váhu hodnôt týchto kritérií a zároveň považuje takto nastavené kritéria na vyhodnotenie ponúk za neobjektívne a neodzrkadľujúce ekonomickú výhodnosť ponuky nevedúce k výberu ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Takto stanovené pravidlá sú zmätočné, neobjektívne, netransparentné a zároveň aj nehospodárne a neefektívne čo je opätovne v rozpore s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Ďalej namietal žalobca, že súťažné podklady neobsahujú podrobné vymedzenie predmetu zakázky a všetky podmienky a okolnosti dôležité na vypracovanie ponuky a následné plnenie zmluvy, nakoľko žalovaný v I. rade v súťažných podkladoch najmä nešpecifikoval aké činnosti zahŕňa do výstavby zberného dvora, aký je rozsah týchto činností, aké sú nároky na zariadenia, vybavenia a technológiu, aký je ich počet vrátane počtu a druhov zberných nádob a kontajnerov, ktoré žalovaný požaduje v zmysle požiadaviek na predmet zakázky zabezpečiť. Navyše zo súťažných podkladov je zrejmé, že žalovaný I. tieto body nepožadoval ani oceniť uchádzačmi vo svojim ponukách čo potvrdzujú aj ponuky predložené jednotlivými uchádzačmi pri bode G výstavba zberného dvora pre občanov mesta, bod H zabezpečenie osvety separovaného zberu odpadov pre občanov Mesta Krupiny. V súvislosti s týmto mal žalobca za to, že bez bližšieho vymedzenia a opísanie konkrétnych charakteristík predmetnej služby nie je možné predložiť kvalitne vypracované ponuky, ktoré by zahŕňali všetky oprávnené výdavky uchádzačov spolu s primeraným ziskom a teda ani riadne oceniť celý predmet zakázky, nakoľko uchádzači bez týchto technických špecifikácií tovaru a služieb nemohli regulárne vyrátať svoje náklady na predmet plnenia. Tým nemohli kontrolovanému subjektu v lehote na predkladanie ponúk ani predložiť objektívne porovnateľné ponuky. Neúplnosť, nejednoznačnosť a neobjektívnosť opisu predmetu zakázky potvrdil aj sám žalovaný v I. rade, keď v liste č. 21173/2012 vyžiadania si vyjadrenia k výkonu kontroly komplexné riešenie odpadového hospodárstva v kat. úz. Mesta Krupina odpovedi zo dňa 2.10.2012 uviedol, že „Vzhľadom k tomu, že zberný dvor je v našom meste len teraz zavádzaný nemali sme možnosť zistiť všetky potreby, druhy a množstvá odpadov, ako aj rozsah tejto služby“. V zmysle vyššie uvedeného mal žalobca za to, že žalovaný v I. rade sa dopustil vo verejnom obstarávaní závažných porušení zákona o verejnom obstarávaní, ktoré mohli mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, ako aj na uzavretie napádaných zmlúv.
5. Žalovaný v I. rade považoval žalobu za nedôvodnú a ako nedôvodnú ju žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Vyjadril sa jednak písomne a tiež v rámci pojednávania s tým, že necíti žiadnu zodpovednosť za uzavretie zmluvy, ktorá podľa nich je v súlade so zákonom a ani jedna z námietok žalobcu nesmeruje k poukázaniu rozporu zákona s obsahom zmluvy. Navyše namietol, že žaloba zo strany žalobcu bola doručená okresnému súdu po uplynutí prekluzívnej lehoty jedného roka v zmysle ustanovenia § 147a Zákona o verejnom obstarávaní a preto súd je povinný na túto skutočnosť z úradnej povinnosti prihliadnuť. Pokiaľ ide o dôvody neplatnosti samotných zmlúv žalovaný v I. rade k týmto uviedol, že obstarávateľ, t.j. žalovaný v I. rade neporušil ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, keď stanovil podmienku dosiahnutého obratu za posledné tri hospodárske roky. Poukazoval na zákon, ktorý nestanovuje maximálnu hodnotu obratu a navyše stanovil ročný obrat určitou výškou, ktorú nepovažoval za svojvoľnú. Už z predchádzajúcich skúseností vedel, že uvedené služby je možné síce zabezpečovať aj spoločnosťami aj s nižším obratom, ale vznikali tu do budúcna nemalé problémy s dostupnosťou služby v ťažšom teréne vzhľadom na nedostatok potrebného vozového parku. Navyše samotný žalobca tvrdí, že táto podmienka len mohla odradiť potencionálnych záujemcov a nie je ničím preukázané, že ich skutočne odradila. Ďalej pokiaľ ide o požiadavku nesprávne stanovených podmienok účasti na preukázanie ekonomického finančného postavenia, keď mal vymedziť len pojem celkové výnosy vykázané vo výkaze ziskov a strát uviedol žalovaný, že vzhľadom na obstarávanú
službu a jej rozsah nebol reálny predpoklad na uchádzača živnostníka, nakoľko takúto komplexnú službu v odpadovom hospodárstve vykonávajú obchodné spoločnosti, ktoré účtujú v sústave podvojného účtovníctva. Navyše nemal vedomosť ani o jednom prípade kedy by uvedenú službu zabezpečoval živnostník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva. K nesprávnemu určeniu kritérií pre výber najvýhodnejšej ekonomickej podmienky uviedol, že na stanovené kritéria váhovosti je vždy možný rozdielny subjektívny pohľad s tým, že tak ako boli kritéria určené nič nenasvedčuje tomu, že boli netransparentné a nehospodárne. Podmienky boli rovnaké pre všetkých jednotné a zverejnené. Pri ďalšej výtke zo strany žalobcu a to nedostatočne špecifikované požiadavky na vybavenie zberného dvora žalovaný v I. rade uviedol, že s prevádzkovaním zberného dvora dovtedy nemal žiadne skúsenosti a preto tieto požiadavky nevedel ani zadefinovať. Vychádzal z toho, že by nebolo logické a v praxi ani reálne, aby zberný dvor prevádzkovala tretia osoba. Aj napriek tvrdeniam žalobcu mal za to, že zákon o verejnom obstarávaní neporušil a pokiaľ boli nedostatky v procese verejného obstarávania zistené nešlo o také porušenia zákona, ktorého povaha a závažnosť spôsobovala rozpor samotného obsahu zmluvy s ustanoveniami zákona alebo odporovala zákonu alebo ho obchádzala.
6. Rovnako žalovaný v II. rade žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Jednak poukazoval na uplynutie prekluzívnej lehoty v zmysle ustanovenia § 147a Zákona o verejnom obstarávaní s tým, že žaloba na tunajšom súde nebola podaná v lehote jedného roka od uzavretia zmlúv. Aj napriek tomu mal za to, že žalovaný v II. rade žiadnym spôsobom neparticipoval pri uzatváraní uvedených zmlúv s tým, že všetky vyjadrenia žalobcu sú prezentované a týkajú sa podmienok súťaže vyhodnocovania kritérií a teda postupu verejného obstarávateľa, ktoré však žalobca mal možnosť riešiť v čase pred uzatvorením predmetných zmlúv. Naopak v čase po uzavretí zmluvy zákon priznával žalobcovi možnosť súdnou žalobou napadnúť postup obstarávateľa len uchádzačovi, záujemcovi, účastníkovi alebo osobe, ktorá mohla mať záujem o získanie konkrétnej nadlimitnej zakázky a ktorej právo alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Vzhľadom k tomu považoval žalobu za nedôvodnú.
7. Žalobca k žalobe pripojil protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 6.2.2013 č. 687-7000/2012-OK/14, ktorý zodpovedá obsahovo žalobe podanej na tunajšom súde. Zo záveru protokolu vyplýva, že kontrolovaný svojim postupom porušil zákon o verejnom obstarávaní, resp. konal v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, nakoľko porušil ustanovenie § 5, § 9 ods. 1 opakovane § 9 ods. 4, § 28 ods. 1, § 32 ods. 6 a § 34 ods. 1, § 35 ods. 3 Zákona o verejnom obstarávaní. Zároveň bol vyzvaný na vyjadrenie sa ku zisteným skutočnostiam v termíne do 28.2.2013. Zo záveru vyplýva, že štatutárny zástupca mesta podpísal uvedenú protokol s výhradou a námietkami uvedenými v priloženom vyjadrení Mesta Krupina pod č. 1670/2013 zo dňa 21.2.2013 k tomuto protokolu.
8. Súčasne žalobca doručil súdu spisovú dokumentáciu k verejnej súťaži na predmet zakázky komplexné riešenie odpadového hospodárstva v kat. úz. Mesta Krupina vyhlásenej žalovaným I. uverejneným oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v úradnom vestníku EÚ č. S223/2011 zo dňa 19.11.2011 pod č. 362240 a vo vestníku verejného obstarávania č. 225/2011 zo dňa 19.11.2011 pod značkou 09818- MSS ako aj spis k výkonu kontroly, ktorej výsledkom bol protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 684-7000/2012-OK/14 zo dňa 6.2.2013. Súčasťou dokumentácie k verejnej súťaži sú aj zmluvy o poskytovaní služieb v odpadovom hospodárstve zo dňa 18.4.2012 a nájomná zmluva uzatvorená podľa § 663 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka rovnako zo dňa 18.4.2012.
9. Podľa ustanovenia § 147a zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 17.4.2016 ak verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 7 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode úrad alebo prokurátor v lehote jedného roka od ich uzavretia podá návrh na určenie ich neplatnosti súdom.
10. Podľa ustanovenia § 187 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, ktorým sa zrušil zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v konaní, ktoré začal úrad do 17.4.2016 sa postupuje podľa predpisov účinných do 17.4.2016.
11. V prvom rade súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby o určenie neplatnosti zmlúv uzavretých medzi žalovaným v I. rade a žalovaným v II. rade. V zmysle ustanovenia § 147a zákona
č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní ak verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 7 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, úrad, t.j. žalobca alebo prokurátor v lehote jedného roka od ich uzavretia podajú návrh na určenie ich neplatnosti súdom. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v čase podania žaloby, ktorá bola podaná na tunajšom súde dňa 22.4.2013 mal oprávnenie domáhať sa určenia neplatnosti takejto zmluvy, keďže na základe výsledkov kontroly dospel žalobca ako kontrolný subjekt k záverom, že došlo k pochybeniu ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. V čase rozhodovania súdu, t.j. ku dňu vyhlásenia rozhodnutia zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní bol zrušený s tým, že v účinnosti bol zákon 343/2015 Z.z.. Podľa ustanovení zákona o verejnom obstarávaní 343/2015 ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že je uzavretá zmluva v rozpore s týmto zákonom v lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia podá návrh na určenie neplatnosti súdom. Toto oprávnenie úradu, t.j. žalobcu zostalo aj v novom znení zákona o verejnom obstarávaní zachované a teda súd mal za to, že žalobca je aktívne legitimovaným na podanie tejto žaloby.
12. Ďalšiu procesnú podmienku, ktorú súd skúmal bolo dodržanie zákonnej jednoročnej lehoty od uzavretia zmluvy, ktorej neplatnosť pred súdom napáda. Tak v znení ustanovenia § 147a zákona o verejnom obstarávaní v tom čase platnom ako aj v zmysle súčasného znenia ustanovenia § 180 zákona o verejnom obstarávaní (343/2015 Z.z.) bolo povinnosťou úradu podať žalobu na súde v lehote jedného roka od uzavretia zmluvy, ktorú považuje za zmluvu uzavretú v rozpore so zákonom. V prípade podanej žaloby žalobca napáda neplatnosti dvoch zmlúv a to zmluvy č. 105/2012/OVZP zo dňa 18.4.2012 a zmluvy č. 106/2012/OVZP zo dňa 18.4.2012. To, že zmluvy boli podpísané 18.4.2012 žiadna zo strán nenamietala a nespochybňovala. Rovnako nikto nespochybňoval doručenie žaloby na súd dňa 22.4.2013. Bežným právnym následkom toho, že právo sa včas nevykoná je jeho premlčanie čo však neznamená jeho zánik. V niektorých prípadoch uvedených v zákone však so skutočnosťou, že právo nebolo v ustanovenej dobe uplatnené je spájaný právny následok zániku tohto práva tzv. preklúzia. Neuplatnením práva v určenom čase dôjde k zániku práva na základe dvoch právnych skutočností a to uplynutím tzv. prepadnej alebo prekluzívnej lehoty a neuplatnením práva v tejto lehota. Zákonodarca jednoznačne stanovil tak v zákone o verejnom obstarávaní účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, t.j. k 18.4.2012, ako aj v súčasnosti platnom zákone o verejnom obstarávaní ročnú lehotu na uplatnenie neplatnosti zmlúv na príslušnom súde. To znamená, že zákonodarca prejavil svoju vôľu tak, že zmyslom jednoročnej prekluzívnej lehoty je prinútiť úrad (žalobcu) k aktívnej činnosti. Z listín doložených do spisu jednoznačne vyplýva, že už vo februári 2013 boli známe výsledky z kontroly s tým, že bol vypracovaný podrobný protokol o výsledkoch kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní a rovnako sa vyjadril aj žalovaný v I. rade k záverom kontroly. Je potom otázne prečo až po takmer dvoch mesiacoch bola podaná žaloba na príslušnom súde, keď žaloba textovo zodpovedá záverom a výsledkom kontroly vykonanej úradom u žalovaného v I. rade k dodržiavaniu ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že nie je uplatnený nárok žalobcu v zákonnej jednoročnej lehote, pričom posledný deň, t.j. 18.4.2013 kedy bol žalobca v zákonnej lehote a mohol podať žalobu pripadá na pracovný deň (štvrtok) zamietol žalobu pre uplynutie prekluzívnej lehoty. Z týchto dôvodov sa ďalej nezaoberal jednotlivými námietkami zo strany žalobcu k porušeniu ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, keďže dospel k záveru, že žaloba na tunajšom súde nebola podaná v zákonnej jednoročnej lehote.
13. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. V konaní boli v plnom rozsahu úspešní žalovaný I. a žalovaný II.. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd rozhodol podľa pomeru úspechu o práve na náhradu trov konania v rozsahu 100% pre žalovaného I. a II. voči žalobcovi. Následne o výške trov bude rozhodované až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).