Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-139-2009.pdf
PDF · 104.37 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/139/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v právnej veci žalobcov: 1/ J. B., bytom P., D. 9, zastúpená splnomocneným zástupcom M.. J. B., bytom P., D. XXXX/X, 2/ C. Y., bytom P., Y. XX, 3/ T. Y., bytom P., N. XX, 4/ I. M., bytom B. č. 4, 5/ T. M., bytom P., B. XX, všetci zastúpení JUDr. Dianou Bereseckou, advokátkou so sídlom Nitra, Farská 33, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Čakajovce a Drážovce, so sídlom Čakajovce č. 200, IČO: 00 614 050, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Evou Matejovovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Hollého 12, o zaplatenie 6.420,98 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v prvom rade sumu vo výške 192,69 eur spolu so 7 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od 1.1.2009 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v druhom rade sumu vo výške 192,69 eur spolu so 7 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od 1.1.2009 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v treťom rade sumu vo výške 192,69 eur spolu so 7 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od 1.1.2009 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v štvrtom rade sumu vo výške 192,69 eur spolu so 7 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od 1.1.2009 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v piatom rade sumu vo výške 192,69 eur spolu so 7 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od 1.1.2009 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
VI. Žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1./ Žalobcovia sa písomne podaným návrhom domáhali, aby súd zavial žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 6.420,98 eur, pričom svoj žalobný nárok opierali o skutočnosť, že na základe osvedčenia o dedičstve sp. z. XXD XXX/XXXX, I.. XXX/XXXX zo dňa 21.9.2005 po neb. J. M., zomr. dňa XX.XX.XXXX sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na Správe katastra P. v kat. území B., obec B., zapísané na LV č.XXXX ako parc. č. XXXXX/X-zast. pl. a nádvoria o výmere XXX mX , parc. č. XXXX/X -zast. pl. parc. č. lXXX/XX -zast.pl. a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č.lXXX/XX -zast.pl. a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX/XX -zast.pl. a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/ X -zasX.pl. a nádvoria o výmere XXX m2, parc. čl. XXX/XX -zast.pl. a nádvoria o výmere XXX m2, parc.č.XXXX/XX-zast.pl. a nádvoria o výmere XXX mX a parc. čl. XXXX/XX - zast.pl. a nádvoria o výmere X.XXX m2 , pričom každý z nich je podielovým spoluvlastníkom v podiele po 1 /5- k celku . Výmera nehnuteľností je spolu 9.670 m2.
Predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v intraviláne obce, v hospodárskom dvore žalovaného a všetky nehnuteľnosti sú vedené ako zastavané plochy , ktoré v súčasnosti užíva výlučne žalovaný, pričom na pozemkoch sa nachádzajú aj na stavby žalovaného. Žalobcovi vo svojom návrhu uviedli, že medzi nimi nie je spísaná žiadna nájomná zmluva a preto listami zo dňa 4.09.2008, 04.09.2008, 22.09.2008 a 04.11 2008 vyzývali žalovaného na uzavretie nájomnej zmluvy s tým, že žiadali obvyklé nájomné v danej lokalite vo výške 30,- Sk za m2, pričom právny zástupca žalovaného oznámil, že sú ochotní platiť nájomné 10. 000,- Sk ročne, čo predstavuje sumu 1,- Sk na m 2, pričom s takouto sumou nesúhlasia, nakoľko je to veľmi nízka suma, ktorá nezodpovedá obvyklému nájomnému Z dôvodu, že nie je možné uzavrieť dohodu ohľadom výšky nájomného, pričom žalovaný využíva ich vlastníctvo, svojim návrhom sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia.
2./ V predmetnej veci Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. XXC XXX/XXXX- XXX, zo dňa 10.03.2014 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom v 1. až v 5. rade každému sumu vo výške 192,69 eura spolu so 7 % úrokom z omeškania ročne počnúc od 1. 1. 2009 až do zaplatenia . Voči predmetnému rozsudku bolo podané zo strany žalovaného odvolanie pričom Krajský súd v Nitre S. č. k. XX Co XXX/XXXX - XXX, zo dňa 22.05.2015 rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd vo svojom uznesením nariadil doplniť dokazovanie ohľadom predmetných nehnuteľností a to zistiť stavby postavené na pozemkoch, ktorých vlastníkmi sú žalobcovia boli postavené 24. júna 1991 na poľnohospodárske účely, či tieto stavby užíva žalovaný v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, preukázanie ktorých skutočností je na žalovanom.
3./ Právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že medzi žalobcami a žalovaným nikdy nebola uzavretá nájomná zmluva. Medzi účastníkmi konania prebiehali rokovania ohľadom uzavretia nájomnej zmluvy, avšak každá predstavovala inú výšku nájomného tak, ako je uvedené v tomto konaní, kde žalobcovia majú za to, že výška nájomného sa má určovať z trhovej hodnoty nehnuteľnosti, pričom žalovaný je toho názoru, že sa má určovať z hodnoty podľa BPEJ, pričom v tejto súvislosti poukazujú na nájomné zmluvy uzavreté medzi žalovaným a spoločnosťou ORANGE SLOVENSKO a spoločnosťou PALETA KONTAKT ktoré sú súčasťou spisu a z ktorých je zrejmé, že žalovaný rovnaké nehnuteľnosti prenajíma za trhovú výšku nájomného. Právna zástupkyňa v závere pojednávania uviedla, že má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi sporných nehnuteľností a tieto nehnuteľnosti bez právneho dôvodu užíva žalovaný. V danom konaní nebolo sporné, či stavby na pozemkoch žalobcov boli postavené pred rokom 1991, spornou zostáva skutočnosť, či zákon 504/2003 mal za cieľ regulovať výšku nájomného takýchto pozemkov. Podľa jej právneho názoru a právneho názoru predchádzajúcej právnej zástupkyne, ako aj vyjadrenia samotného predkladateľa citovaného zákona Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, účelom zákonodarcu v danom prípade nebolo regulovať hornú hranicu nájomného a táto bola ponechaná na vzájomnej dohode zmluvných strán nájomcu a prenajímateľa t. j. bola ponechaná na výsledok mechanizmu trhového hospodárstva, v ktorom sa výška nájomného určuje výlučne z trhovej, t.j. všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Určovanie výšky nájomného z hodnoty podľa BPEJ by podľa jej názoru znamenalo neoprávnený zásah do ústavou garantovaného práva žalobcov na pokojné užívanie ich majetku a taktiež by to bolo v rozpore s účelom zákona, ktorý sledoval zákonodarca. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že samotný žalovaný prenajíma obdobné pozemky za trhové nájomné a nie za nájomné podľa BPEJ a preto je zarážajúce, že ak sa nachádza na opačnej strane žiada určovať nájomné, ktoré je podstatne nižšie ako trhové nájomné. Právna zástupkyňa žalobcov navrhovala návrhu vyhovieť tak, ako bola pripustená zmena petitu na pojednávaní dňa 22.1.2014.
4./ Právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že v zmysle zákona 504/2003 si vyžiadali za týmto účelom z archívu Nitra rozhodnutia a to výmer z roku 1954 vydaný Národným výborom Nitra, ktorého prílohou je aj grafický plánik, na ktorom sú už nakreslené sporné nehnuteľnosti v areáli družstva, čím chcú preukázať, že sa jedná o pozemok na ktorom je postavená stavba určená na poľnohospodárske účely do roku 1991. V závere pojednávania uviedla, že nesúhlasia s podaným návrhom, s podanou žalobou a to z dôvodu, že v tomto konaní nepochybne preukázali, že stavby postavené na sporných pozemkoch boli postavené pred rokom 1991 na poľnohospodárske účely a preto sa na nájom týchto pozemkov vzťahuje špeciálny režim v zmysle zákona 504/2003. Súhlasia s tým, že v tomto zákone je stanovená minimálna výška
nájomného, ale zo znenia zákona je zrejmé, že aj takáto výška nájomného je pre zákonodarcu akceptovateľná. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi žalobcami a žalovaným nebola uzavretá nájomná zmluva, je potrebné aplikovať aj ustanovenie § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je nájomca povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia nájomnej zmluvy a to s prihliadnutím na hodnotu pozemku a spôsob jeho využitia. Preto podľa jej názoru nie je možné postupovať podľa trhovej hodnoty nehnuteľnosti, nakoľko v konaní viacerými listinami preukázali, že bežné nájomné v danej lokalite za poľnohospodárske pozemky sa pohybuje v rozmedzí 1 až 3 % z hodnoty pozemku podľa BPEJ. Jednalo by sa o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi kedy cielene žalobcovia neuzavreli nájomnú zmluvu so žalovaným a potom žiadali nájomné z trhovej hodnoty nehnuteľnosti argumentujúc, že už sa nejedná podľa zákona 504/2003. Ďalej uviedla, že v zákone sa však hodnota podľa BPEJ určuje pre poľnohospodársku pôdu, nakoľko sa tu jedná o poľnohospodárske pozemky, je potrebné posudzovať práve podľa hodnoty z BPEJ a k zmluvám uzavretým medzi žalovanými a spoločnosťou ORANGE a PALETA s.r.o. uviedla, že sa jedná o nájom na iný ako poľnohospodársky účel. Právna zástupkyňa žalovaných žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
5./ Súd v konaní doplnil dokazovanie výsluchom svedkov a to M.. J. U., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že prišiel do spojeného družstva J. A. až v roku 1985 ktoré vzniklo v roku 1976 zlúčením bývalých Jednotných roľníckych družstiev I., B., G., J. A., E., L. a I. O.. Stavby, ktoré sú na pozemku boli postavené v 60-tych rokoch, nakoľko I. B. bolo založené v roku 1957. Stavby boli využívané na poľnohospodársku výrobu, chovali sa v nich ošípané, hovädzí dobytok, tak, ako boli špecifikované pri výstavbe. Stavby boli naďalej využívané za zlúčeného Jednotného roľníckeho družstva V. - J. A. a následne aj využívané keď bolo založené Poľnohospodárske družstvoXXXX.a I. v roku 1990. Zápis Poľnohospodárskeho družstva B. a I. bol 10.1.1991 a na tomto pozemku sa ďalšie stavby nestavali, iba tie pôvodné, ktoré tam boli využívali na poľnohospodársku výrobu, chov hovädzieho dobytka, ošípaných a sklad tak ako sú špecifikované v zostave majetku. Poľnohospodárske družstvo až na nejakých 5 hektárov pôdu nevlastní, prenajíma si pôdu od rôznych vlastníkov a za pôdu bolo vyplácané nájomné 2 % z bonity pôdy. Svedok ďalej uviedol, že stavby boli postavené už dávnejšie, muselo tam byť nejaké rozhodnutie.
6./ Svedol Ing. D. M., vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje v družstve od roku 1980, v súčasnej dobe pracuje ako zootechnik. Všetky stavby sa tam nachádzali, keď prišiel už v 80-tych rokoch, nachádzajú sa tam až s výnimkou na jednu, ktorá je označená ako vodáreň, je tam vlastne iba jama, je to žumpa, ale už stavba nad tou jamou neexistuje. Tieto stavby sa využívali na ten účel, na ktorý boli postavené, chovali sa tam kravy a nič iné sa tam nechovalo, tieto budovy sa využívali na chov poľnohospodárskych zvierat. Budovy, ktoré sa využívali na chov hovädzieho dobytka sa postupne prerobili na chov ošípaných, ktoré sa využívali až do roku 2008, kedy nastala zlá situácia a chov ošípaných bol ukončený a od tohto obdobia sa nechová žiaden dobytok, žiadne zvieratá, tieto priestory, ktoré boli na to určené sú prázdne. Žalobcovia boli na týchto objektoch, on ich tam sprevádzal, sami sa boli presvedčiť, že sa tam už dlhší čas nič nenachádza, videli, že je tam pavučina. Stavby s označením ako sušiareň sa na tento účel neužívajú, nepamätá si už odkedy, pod tými priestormi sú uskladnené len stroje a ešte nejaké seno. Na ten pôvodný účel na ktorý boli postavené, že by sa tam mala sušiť kukurica to už neslúži. Budovy, ktoré sa nachádzajú na pozemku žalobcov neboli prenajímané nikomu, všetky tie stavby sú dlhodobo prázdne a to od roku 2008. Neudržiavajú stavby len asi pred 2 rokmi na jednej streche boli vykonané opravy, aby strecha nespadla a nespadla celá stavba. Ďalej uviedol, že aj účastníkom konania vysvetľoval, že v týchto budovách sa nedá vykonávať iná než poľnohospodárska činnosť, nakoľko budovy boli postavené za účelom chovu dobytka, čiže na chov poľnohospodárskych zvierat, v týchto budovách sú kanály, technológie na kŕmenie zvierat. Budovy sú prispôsobené na chov poľnohospodárskych zvierat, nevyužívajú tieto budovy, technológia, ktorá je tam nainštalovaná, je tam nainštalovaná stále.
7./ Z vykonaného dokazovania, ako aj oboznámením sa s predmetným spisom súd mal za preukázané, že žalobcovia sa svojím podaním domáhali , aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy a to z titulu, že užíva nehnuteľnosti, ktorých sú podielovými spoluvlastníkmi bez právneho, pričom je sporné obdobie v mesiaci júl a august 2008, čo je 62 dní..
8./ Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B. vyplýva, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti par. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, i. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m 2, č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m 2, č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m 2, č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, t. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a to každý v podiele 1/5. Na parcelách č. XXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/ XX,XXX/XX,XXXX/XX, XXXX/XX,XXXX/XX, XXXX/XX sa nachádzajú stavby, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. B. pre katastrálne územie ČXXXX/X z ktorého vyplýva, že na parc. č. 1677/7 sa nachádza stavba označená ako teľatník, na parcele č. XXXX/X sa nachádza stavba označená ako sklad - pajta, na parcele č. XXXX/X sa nachádza stavba označená ako výkrmňa ošípaných, na parcele č. XXXX/XX sa nachádza stavba označená ako matečník, na parcele č.XXXX/XX sa nachádza stavba označená ako vodáreň, na parcele č.XXXX/XX sa nachádza stavba označená ako silážna jama, na parcele č. XXXX/ XX sa nachádza stavba označená ako sušiareň, na parcele č. XXXX/XX sa nachádza stavba označená ako sušiareň, na parcele č. XXXX/XX sa nachádza stavba označená ako sušiareň, ktoré stavby sú vo vlastníctve odporcu v podiele 1/1.
9./ Z výsluchu svedkov bolo zistené, že stavby na nehnuteľnostiach boli postavené v 60 - tych rokoch. Predmetné stavby boli využívané Družstvom B. na poľnohospodársku výrobu, chovali sa tam ošípané, hovädzí dobytok a na tento účel sa stavby využívali až do roku 2007 a od tohto obdobia sú predmetné budovy prázdne, užíva sa len sklad pajta, kde je uložené obilie, pričom stavby sú v súčasnej dobe v zlom technickom stave.
10./ Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného znalcom M.. X. J. bolo zistené, že znalec vypracoval dve alternatívy. Prvú alternatívu vypracoval podľa zákona č. 504/2003 a druhú alternatívu vypracoval podľa vyhlášky č. 254/2010 Z.z. Z predmetného znaleckého posudku bolo zistené, že hospodársky areál, v ktorom sa predmetné pozemky nachádzajú, je užívaný na poľnohospodárske účely. Prevažná časť stavebných objektov, vybudovaných na predmetných pozemkoch sa neužíva, je v zlom stave. Ich uvedenie do funkčného stavu si vyžiada značné finančné prostriedky. Obec má vypracovaný ÚP od XX.XXXX, v ktorom boli tieto pozemky súčasťou hospodárskeho dvora PD. Obec má v súčasnosti vypracovaný Územný plán obce č. XX/XXXX schválený obec. zastúp, dňa XX.X.XXXX a podľa tohto plánu predmetná oblasť je určená na poľnohospodársku výrobu, extenzívnu, alebo vybavenosť vyššia a príslušiace funkcie. Iné funkčné využitie je neprípustné. Preto iné využitie predmetného územia v súčasnosti sa nepredpokladá. Pozemky v danej oblasti je možné prenajať. Výšku nájomného v danej lokalite je možné dohodnúť medzi prenajímateľom a nájomcom. Predpokladané tržné hodnoty nájomného sa môžu pohybovať v rozmedzí : 2 379, 00 EUR/184 dní/0, 967 ha - 3 403, 00 EUR/184 dni/0,967 ha / 71 667,00 Sk/184 dni/0,967 ha
- 102 511,00 Sk/184/0,967 ha / . Predpokladaná hodnota nájmu pozemkov na trhu môže byť : 860,00 EUR/184 dní/0,967 ha , / 86.160,00 Sk/184 dní/0,967 ha /.
11./ Z výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy bolo zistené, že pôda na parcele; č.: C-KN XXXX/XX katastrálnom území B., okres P. má nasledovné zastúpenie BPEJ: 0117002 (100%).
12./ Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov v znení platnom ku dňa (ďalej len „zák. č. 504/2003 Z.z.“) nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa to vzťahuje na podnájom. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z. z., pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely od 24.6.1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z. na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu (§43 ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb.). Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
13./ Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcov bol podaný dôvodne. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, pre kat. územie B. a to každý v spoluvlastníckom podiele 1/5, podiel na predmetných nehnuteľnostiach nadobudli v dedičskom konaní od sp. z. XXD XXX/XX, I. XXX/ XX, predmetné nehnuteľnosti užíva žalovaný bez uzatvorenej nájomnej zmluvy, čo potvrdili zhodne všetci účastníci konania, nakoľko nedošlo medzi nimi k dohode ohľadom určenie výšky nájomného za predmetné nehnuteľnosti a nájom nevznikol ani zo zákona, žalovaný užíva nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, čím sa obohatil na úkor žalobcov. Sporná zostala výška bezdôvodného obohatenia. Je nesporné, že pozemok slúži na poľnohospodárske účely, keďže boli využívané v súvislosti s chovom zvierat, sú súčasťou areálu žalovaného a nachádzajú sa na nich stavby určené na poľnohospodárske účely (konkrétne chov ošípaných) vybudované v 60 - tych rokoch minulého storočia. Žalovaný v konaní žiadal, aby bolo bezdôvodné obohatenie určené podľa § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. t., kde je uvedené, že výška nájomného je najmenej 1 % z od hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu, s tým, že podrobnosti o určení hodnoty pozemkov sú ustanovené vo vyhláške č. 38/2005 Z z. Hodnota pozemku, ktorý tvorí poľnohospodársku pôdu a ostatnú plochu sa v zmysle § 1 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 38/2005 Z.z. určuje podľa pôdnoekologických jednotiek a príslušných sadzieb uvedených v prílohe zákona. Bonitovanou pôdno-ekologickou jednotkou (BPEJ) je klasifikačný a identifikačný údaj vyjadrujúci kvalitu a hodnotu produkčno-ekologického potenciálu poľnohospodárskej pôdy na danom stanovišti. Súd mal za to, že predmetom konania nie je určenie výšky nájmu, ale bezdôvodného obohatenia, pričom pri určení výšky bezdôvodného obohatenia sa vychádza z výšky obvyklého nájmu pozemok, ktorého užívanie je dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia. Pozemok, ktorého užívanie je dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia, nie je poľnohospodársky pozemkom, s určenou BPEJ.
14./ Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 10 ods. 1 citovaného zákona vychádza pri určovaní výšky nájmu z predpokladu, že sa jedná o poľnohospodársku pôdu s určenou BPEJ, čo v prejednávanej veci predmetný pozemok nie je, v celom rozsahu ide o zastavané plochy s dvomi postavenými poľnohospodárskymi budovami a teda nie je možné určiť výšku bezdôvodného obohatenia v súlade s § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. ale podľa vyhlášky 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty. Súd v konaní ustanovil vo veci znalca, za účelom určenia obvyklej výšky nájomného predmetných pozemkov s charakterom zastavaných pozemkov a to z dôvodu, že žalobcovia majú právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného, s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania (§ 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
15./ Znalec určil, že predpokladaná tržná hodnota nájomného za rok 2008 a to od 1.7.2008 do 31.12.2008 /184 dní /je hodnota, za ktoré pozemky v danej lokalite je možné prenajať, pričom výšku nájomného v danej lokalite je možné dohodnúť medzi prenajímateľom a nájomcom. Predpokladané hodnota nájmu pozemkov na trhu za rok 2008 je 5,666,62 eur, čo na je deň deň je 5,666,62 : 365 dní je 15,54 eur a krát 62 dní, čo je sporné obdobie v mesiaci júl a august 2008 je 963,48 eur, pričom na každého žalobcu to predstavuje čiastku vo výške 192,69 eur a preto súd rozhodol tak, že žalovaného zaviazal uhradiť každému žalobcovi čiastku vo výške 192,69 eur za sporné obdobie, ktoré bolo upravené na pojednávaní konanom dňa 22.01.2014.
16./ Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa odseku 2 vyššie cit. zák. ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17./ Súd žalobcom priznal výšku nájomného za obdobie a to alikvotná časť mesiaca júl a celý mesiac august 2008, t.j. 62 dní, žalovaný sa nasledujúci deň dostal do omeškania so splatením svojho dlhu voči žalobcom a preto je povinný za čas omeškania platiť v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/ 1995 v znení účinnom vtom čase. Úrok z omeškania súd žalobcovi priznal odo 01.09.2009 tak, ako požadovali žalobcovia .
18./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
19./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.