Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/136/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom JUDr. Andrejom Matušovicom, v trestnej veci proti obžalovanej H. K., pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení zákona číslo 204/2013 Z. z. (ďalej len Trestného zákona), na hlavnom pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 07.11.2016, takto

rozhodol:

Obžalovaná :

H. K., X. XX.XX.XXXX Y. B. H., V. L. O. F. XXX/X, Ž.,

s a u z n á v a v i n n o u , ž e

aj napriek tomu, že dňa 19.09.2012 bola odvolaná z funkcie predsedníčky Bytového spoločenstva domu č. 883, IČO: 37 832 603, so sídlom Fraňa Kráľa 883/3, Žarnovica, naďalej aj v roku 2013 vyberala neoprávnene v hotovosti zálohové platby za nájom (preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu) od vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a to od G. P., J. Š., H. R., H. Š., Y. Y., C. P., H. V. C. Z.G. Z., Y. L. O. F. XXX/X, Ž. v celkovej výške 4.401,82 eur, ktoré mala ďalej odviesť na účet Bytového spoločenstva, čo však neurobila a uvedenú sumu si neoprávnene ponechala, pričom svojim konaním spôsobila Bytovému spoločenstvu domu č. 883 škodu vo výške minimálne 4.401,82 eur,

t e d a

- prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l a

- prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona,

a z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 213 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmeno j/ Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 15 /pätnásť/ mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona, súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, súd poškodené Bytové spoločenstvo domu č. 883, IČO: 37 832 603, so sídlom Fraňa Kráľa 883/3, Žarnovica, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovanej H. K. bola obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podaná na tunajší súd dňa 29.06.2015 pre trestný čin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného, ktorého sa mala obžalovaná dopustiť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.11.2015 obžalovaná vyhlásila, že je vo vzťahu ku skutku, ktorý jej je v obžalobe kladený za vinu, nevinná.

Na základe vyššie uvedeného súd vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovanej H.K. K., R. H.. K. Y., R. Y. Y., R. S. Š., R. G. P., R. H. V., R. E. D., R. C. P., ako aj prečítaním znaleckého posudku č. 1/2015 znalkyne Ing. R. C.F. J., jeho doplnenia a príloh ako aj prečítaním ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Obžalovaná H. K. na hlavnom pojednávaní svoju vinu zo žalovaného skutku v celom rozsahu poprela. Uviedla, že bola dlhoročnou predsedníčkou bytového spoločenstva domu č. 883 v Žarnovici. Pripustila, že peniaze od vlastníkov bytov vyberala aj po odvolaní z funkcie predsedníčky bytového spoločenstva dňa 19.09.2012, pričom vybrané peniaze vždy vložila do pokladne bytového spoločenstva, o čom viedla aj evidenciu. Nesúhlasila s odvolaním z funkcie predsedníčky bytového spoločenstva, preto podala na súd aj civilnú určovaciu žalobu. Súd sa však podanou žalobou nezaoberal a túto zamietol, nakoľko bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. K výberu zálohových platieb za nájom od vlastníkov bytov uviedla, že na uvedenú činnosť bola oprávnená, ľudia v bytovom dome jej dôverovali a prijaté finančné prostriedky riadne spravovala. Peniaze použila na chod bytového spoločenstva, pričom poukázala na pokladničnú knihu spoločenstva vlastníkov bytov. Poukázala tiež na to, že v dňoch 30.05.2013 a 31.05.2013 vyplatila preplatky z vyúčtovania pre byt č. 41 v sume 25,14 eur, pre byt č. 59 v sume 57,02 eur, pre byt č. 46 v sume 60,03 eur, pre byt č. 31 v sume 156,77 eur, pre byt č. 33 v sume 48,35 eur, pre byt č. 51 v sume 22,97 eur, pre byt č. 43 v sume 32,06 eur a pre byt č. 59 v sume 221,07 eur, t. j. spolu v sume 623,41 eur. Ďalšie peniaze presunula na účet bytového spoločenstva, konkrétne dňa 31.07.2013 poukázala na tento účet sumu 450,- eur, dňa 30.09.2013 sumu 700,- eur, dňa 28.11.2013 sumu 500,- eur a dňa 18.12.2014 sumu 51,07 eur, t. j. celkovo presunula na účet bytového spoločenstva sumu 1.701,07 eur. Z ďalších výdavkov realizovala platby za P.O.Box, paušál za telefón, platila upratovačky a uhrádzala platby za účtovníctvo a správu bytového spoločenstva v zmysle zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, to znamená za každý byt 5,- eur, čo za 52 bytov a 7 nebytových priestorov predstavovalo sumu 300,- eur. Zdôraznila, že nezastávala iba funkciu predsedníčky bytového spoločenstva ale vykonávala aj správu bytového domu a viedla účtovníctvo. Do 31.05.2013 si sama vyplatila mzdu za 6 mesiacov v sume 300,- eur ako odmenu za obstarávanie záležitostí bytového domu. Kvôli vyplácaniu odmien mala so svedkom H.. K. Y. spor, nakoľko svedok H.. K. Y. chcel, aby pre bytové spoločenstvo vykonávala prácu zadarmo. Ďalej uviedla, že o uzavretí mandátnej zmluvy medzi bytovým spoločenstvom a účtovníckou firmou Účtovná - správcovská, s.r.o. dňa 02.01.2013 mala vedomosť, detaily zmluvy ale nepoznala. V tomto období čakala na výsledok súdneho sporu o určenie predsedníctva bytového spoločenstva, ktorý spor riešil Okresný súd Žiar nad Hronom a v druhom stupni aj Krajský súd v Banskej Bystrici. Pripustila, že účtovníctvo so všetkými dokladmi a počítačom odovzdala svedkovi H.. K. Y. až po vynesení rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici dňa 12.11.2014, pričom v tom čase na účet bytového spoločenstva odviedla aj sumu 51,07 eur. K znalkyňou vytknutým neštandardným úhradám z roku 2007 uviedla, že išlo o zaplatenie taxi služby, ktorú použila na dopravu na Krajský súd v Banskej Bystrici, kde bytové spoločenstvo riešilo spor súvisiaci s nedoplatkami. Záverom obžalovaná uviedla, že v priebehu trestného konania predložila vyšetrovateľovi všetky účtovné doklady a pokladničnú knihu. Podotkla, že výber peňazí od vlastníkov bytov nepovažuje za trestný čin, nakoľko nič z vybratých peňazí nepoužila na svoje osobné účely.

Svedok H.. K. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že hneď po 19.09.2012, kedy bol zvolený do funkcie predsedu bytového spoločenstva, požiadal obžalovanú H. K., aby išla na Okresný úrad v Banskej Bystrici podať návrh na vykonanie zmeny zápisu do registra spoločenstiev, keďže na tento úkon bola oprávnená len ona ako bývalá predsedníčka bytového spoločenstva. Obžalovaná k uvedenému návrhu zaujala negatívny postoj a odmietla mu poskytnúť akúkoľvek súčinnosť. Až dňa 30.09.2013 mu bol na schôdzi členov bytového spoločenstva udelený mandát na podpísanie návrhu na zápis zmeny predsedníctva bytového spoločenstva do registra spoločenstiev. Následne spolu s novozvolenou radou bytového spoločenstva niekoľkokrát osobne vyzval obžalovanú, aby mu odovzdala všetky účtovné doklady a dokumenty týkajúce sa bytového spoločenstva, aby pri preberaní agendy nevznikli nedoplatky a problémy. Šanóny s dokumentmi mu obžalovaná doručila až v marci roku 2015, pričom všetko sa udialo na chodbe bytového domu. Svedok tiež podotkol, že viaceré doklady mu obžalovaná ani neodovzdala. Obžalovaná v tom čase naňho podala aj trestné oznámenie pre spáchanie trestného činu podvodu a členov nového vedenia bytového spoločenstva označila za „podvodníkov“. Pripustil, že dlhú dobu mal problémy spojené s vykonávaním oprávnení, ktoré mu ako novému predsedovi bytového spoločenstva patrili, pričom ako príklad uviedol dispozíciu s bankovým účtom bytového spoločenstva. V máji roku 2014, keď sa vykonávalo riadne vyúčtovanie za predchádzajúci rok 2013 zistil, že niektorí vlastníci bytov sú na účte bytového spoločenstva vedení ako neplatiči, na čo boli bezodkladne upozornení. Výpisy z účtu bytového spoločenstva mu začali chodiť až začiatkom roka 2013. Dotknutí vlastníci bytov sa potom začali sťažovať, že nájomné riadne zaplatili a predkladali mu príjmové pokladničné doklady, z obsahu ktorých zistil, že je na nich pečiatka bytového spoločenstva a sú opatrené totožným číslom dokladu. Až vtedy zistil, čo sa deje a rozhodol sa podať trestné oznámenie, nakoľko nedoplatky boli evidované práve u tých vlastníkov, ktorí predložili doklady o platení nájomného prostredníctvom príjmových pokladničných dokladov do rúk obžalovanej. Vtedy sa dozvedel, že nájomné od vlastníkov bytov vyberala obžalovaná. Obžalovanú v tom čase vyzval, aby všetky vybraté peniaze previedla na účet bytového spoločenstva. Mal vedomosť o tom, že s rovnakou žiadosťou sa na obžalovanú obrátili aj vlastníci bytov, ktorým mala obžalovaná povedať, že peniaze už previedla, resp. že už nemá čo prevádzať. Ďalej svedok uviedol, že obžalovaná sa na viacerých schôdzach bytového spoločenstva vyjadrila, že „niektoré veci sa môžu stratiť alebo zhorieť a aby nerátali s tým, že im všetko dá“. Ďalej sa mala vyjadriť v tom zmysle, že „ak aj peniaze na účte chýbajú, nie je hlúpa, aby poskytovala svoj bytový priestor zadarmo a peniaze si vykáže na svoju kanceláriu“. Poukázal tiež na to, že zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nedovoľuje správcovi prijímať platby za nájomné, ale spôsob platby je stanovený zákonom ako priamy vklad na účet bytového spoločenstva v banke. Zistil, že v roku 2013 tento spôsob platenia nájomného nebol dodržaný a niektorí vlastníci bytov platili priamo do rúk obžalovanej, pričom ona peniaze do banky neodniesla. Po naliehaní na obžalovanú, táto zo svojho účtu v priebehu roka 2013 vykonala na účet bytového spoločenstva tri úhrady spolu vo výške 1.650,- eur, avšak neoznačila ich účel ani peniaze nepriradila ku konkrétnym vlastníkom bytov. Obžalovaná okrem výberu peňazí od vlastníkov bytov vyberala aj peniaze za nebytový priestor nachádzajúci sa v bytovom dome, nakupovala čistiace prostriedky, mala výdavky na cestovné a zrejme platila aj upratovačky. Obžalovaná pre bytové spoločenstvo vykonávala aj funkciu správcu bytového domu, za čo jej prislúchala najvyššia odmena 6,20 eur za jeden byt, okrem toho si platila telefóny u mobilného operátora Telekom, pričom on nemal vedomosť o tom, že bytové spoločenstvo má zazmluvnené takéto služby. Obžalovanú pritom hneď po jej odvolaní z funkcie predsedníčky bytového spoločenstva vyzval na predloženie dokumentov a dokladov o záväzkoch bytového spoločenstva voči tretím osobám, čo sa ale nestalo. V nadväznosti na odmietavý postoj obžalovanej dal obchodným partnerom bytového spoločenstva nové fakturačné a korešpondenčné adresy a okrem toho zriadil na pošte P.O.Box. Uviedol tiež, že vlastníci bytov po zistení, že ich platby neboli zaevidované, reagovali nahnevane a zaplatené peniaze od obžalovanej požadovali späť, na čo ich obžalovaná odbila, že nikomu nie je nič dlžná. Sám si potom musel vypočuť nadávky, že „všetci sú podvodníci“. Obžalovaná pritom prijala peniaze od ôsmich vlastníkov bytov. Podotkol, že bytové spoločenstvo tvorí 61 vlastníkov bytov a nebytových priestorov. O vyplácaní preplatkov z vyúčtovania nemal žiadnu vedomosť. Pripustil, že nemá ekonomické vzdelanie, preto na vedenie účtovníctva uzavrel mandátnu zmluvu s účtovníckou firmou, ktorá zistila vo vedení účtovníctva nedostatky. Pri kontrole

hospodárenia bytového spoločenstva bolo navyše zistené, že bytové spoločenstvo platí telefóny, ktoré sú vedené na súkromnú osobu, pričom uvedené platby sa následkom týchto zistení prestali platiť. Tiež vyšlo najavo, že internetové služby boli dojednané obžalovanou len ústne a na jej potreby, preto na obžalovanú naliehal, aby tieto služby viac nevyužívala.

Svedkyňa Y. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v bytovom dome č. 883 v Žarnovici bývala ako nájomníčka asi 5 mesiacov, pričom po celú dobu trvania nájomného vzťahu uhrádzala nájomné priamo do rúk obžalovanej. Mala vedomosť o tom, že väčšina vlastníkov bytov platí nájomné v hotovosti do rúk obžalovanej, domnievala sa preto, že ide o obvyklý postup. Číslo účtu, na ktorý by mohla nájomné platiť, jej oznámené nebolo. Byt opustila vtedy, keď sa jeho majiteľ rozhodol byt predať. O dlhu na nájomnom sa dozvedela až po svojom odchode z nájomného bytu. Potvrdenia o zaplatení nájomného predložila na požiadanie polícii.

Svedok S. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že od roku 2005 do roku 2010 bol predsedom dozornej rady bytového spoločenstva v bytovom dome č. 883. K dodatku č. 1 zo dňa 04.04.2007 k zmluve zo dňa 16.08.2005 medzi spoločenstvom vlastníkov bytov a obžalovanou Máriou Radovou uviedol, že na dodatku je jeho podpis, čiže dodatok musel schváliť aj on. Detaily rokovania o dodatku si už nepamätal, nevedel sa vyjadriť ani k tomu, kto jeho uzavretie inicioval.

Svedkyňa G. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že úhrady nájomného platila najprv na účet bytového spoločenstva, avšak v určitom období štyroch až piatich mesiacov roku 2013, kedy pracovala v zahraničí ako opatrovateľka, platila nájomné priamo obžalovanej v hotovosti do pokladne. Myslela si, že nájomné bude odvedené na účet v banke a nebude mať žiadne problémy. Keď sa jej pracovná situácia zlepšila a prácu začala vykonávať pravidelne, opätovne začala platiť nájomné na účet bytového spoločenstva. Svedok H.. K. Y., ktorý bol novým predsedom bytového spoločenstva, jej neskôr oznámil, že v rozhodnom období od nej neeviduje žiadne platby, na čo mu ona predložila príjmové pokladničné doklady o platení nájomného priamo obžalovanej do pokladne. Na príjmovom doklade bol napísaný mesiac za ktorý zaplatila, suma nájomného, jej podpis a podpis obžalovanej H.Á. K.. Obžalovaná ju pritom vždy uistila, že nájomné má uhradené a všetko je v poriadku. K voľbe nového predsedu bytového spoločenstva uviedla, že v bytovom dome sa v čase volieb vytvorili dva tábory, z toho jeden tábor podporoval obžalovanú H.K. K. a druhý tábor podporoval svedka H.. K. Y..

Svedkyňa H. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nájomné za byt uhrádzala najprv prevodom na účet bytového spoločenstva. Neskôr nájomné platila priamo do rúk obžalovanej. Uviedla, že takúto možnosť platenia jej ponúkla sama obžalovaná. Na príjmovom pokladničnom doklade bol napísaný mesiac, za ktorý zaplatila, suma nájomného, jej podpis a podpis obžalovanej H. K.. Po zistení, že na nájomnom má dlžoby sa obžalovanej opýtala, kde skončili zaplatené peniaze, na čo jej obžalovaná povedala, že má dva účty. Ďalej svedkyňa uviedla, že keby mala vedomosť o tom, že obžalovaná peniaze na bankový účet bytového spoločenstva neodvedie, nikdy by jej priamo do rúk nič nezaplatila. Pripustila, že obžalovanej v tom čase dôverovala, ale obžalovaná ju sklamala. Následne začala platiť nájomné opätovne prevodom na účet bytového spoločenstva. K dodatku č. 1 zo dňa 04.04.2007 k zmluve zo dňa 16.08.2005 medzi spoločenstvom vlastníkov bytov a obžalovanou H. K. uviedla, že na dodatku je jej podpis. Pamätala si, že obžalovaná jej vtedy dodatok predložila s prosbou, aby ho podpísala. V tom čase už boli na dodatku dva podpisy. Nevedela uviesť, kto dodatok vypracoval.

Svedok E. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v bytovom spoločenstve pôsobil ako prísediaci, keď sa niečo schvaľovalo. Uviedol, že keď bolo potrebné niečo podpísať, podpísal to, inak všetko vybavovala obžalovaná H. K., nakoľko sa vyznala v zákonoch. K dodatku č. 1 zo dňa 04.04.2007 k zmluve zo dňa 16.08.2005 medzi spoločenstvom vlastníkov bytov a obžalovanou H. K. uviedol, že na dodatku je jeho podpis. Všetko čo bolo obsahom predmetného dodatku, obžalovanej odsúhlasil. Záverom uviedol, že spísanie dodatku iniciovala obžalovaná. On spolu so svedkom S. Š. a svedkyňou H. V. dodatok iba podpísali.

Svedkyňa C. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nájomné za byt platila v hotovosti do rúk obžalovanej H. K.. Ku každej platbe vždy dostala potvrdenie v podobe príjmového pokladničného dokladu. O nedoplatku na nájomnom za rok 2013 sa dozvedela až od svedka H.. K. Y.. Uviedla, že si pamätá, že evidenciu neplatičov viedla obžalovaná formou nástenky v bytovom dome.

Z prečítaného obsahu listiny svedkyne H. Š. zo dňa 05.04.2016 súd zistil, že obžalovaná od nej v období od augusta 2012 do decembra 2013 vybrala spolu 16 platieb nájomného s prísľubom, že peniaze odvedie na účet bytového spoločenstva. Spôsob platenia nájomného jej navrhla sama obžalovaná, a to kvôli jej zhoršenému zdravotnému stavu, ktorý jej neumožňoval platenie nájomného prostredníctvom pošty alebo banky. O nezaevidovaní jej platieb sa dozvedela až od bytového domovníka začiatkom roku 2014. Nadobudla preto presvedčenie, že s jej financiami bolo nakladané neoprávnene.

Zo znaleckého posudku č. 01/2015 A.. R. C. J., znalkyne z odboru ekonóma a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo zo dňa 16.02.2014 vyplynulo, že v rokoch 2006, 2007, 2008, 2009, 2010 a 2013 (ďalej aj len ako „skúmané obdobie“) bolo účtovníctvo Bytového spoločenstva domu č. 883 v Žarnovici vedené formou ručne písaných poznámok. Výsledkom jednoduchého účtovníctva boli peňažné denníky, ktoré sú prehľadom o hospodárení bytového spoločenstva. Z hľadiska hospodárenia s finančnými prostriedkami spoločenstva vlastníkov bytov znalkyňa dospela k záverom, že v skúmanom období mali realizované finančné operácie väčšinou štandardný charakter a zodpovedali bežnému hospodáreniu. Znalkyňa tiež zistila, že z pokladne a z bežného účtu boli realizované aj úhrady, ktorých opodstatnenosť a súvis s chodom spoločenstva vlastníkov bytov nebola žiadnymi dokladmi podložená a úhrady, ktorých opodstatnenosť, resp. súvis s chodom spoločenstva vlastníkov bytov je spochybniteľná. Súčasťou znaleckého posudku boli aj prílohy č. 1 až č. 4, pričom obsahom prílohy č. 1 sú peňažné denníky za obdobie rokov 2006, 2007, 2008, 2009, 2010 a 2013, príloha č. 2 obsahuje tzv. zoznam nepodložených výdajov, príloha č. 3 obsahuje zoznam tzv. spochybniteľných výdajov s poznámkou bez schválenia spoločenstva vlastníkov bytov a v prílohe č. 4 je uznesenie vyšetrovateľa o pribratí znalca do trestného konania.

Z prílohy č. 1 k znaleckému posudku vyplynulo, že obžalovaná H. K. v období od novembra roku 2012 do decembra roku 2013 vložila do pokladne bytového spoločenstva platby od svedkyne G. P. spolu vo výške 456,- eur (6x po 76,- eur), od J. Š. spolu vo výške 1.008,- eur (9x po 92,- eur, 2x po 90,- eur), od H. R. spolu vo výške 1.048,- eur (8x po 81,- eur, 3x po 80,- eur, 1x 160,- eur), od H. Š. spolu vo výške 830,- eur (8x po 71,- eur, 1x 67,- eur, 3x po 65,- eur), od Y. Y. spolu vo výške 312,- eur (4x po 78,- eur), od C. P.A.S. vo výške 116,- eur, od H.Á. V. spolu vo výške 334,82 eur (1x 38,82,- eur, 4x po 74,- eur) a od Z. Z. spolu vo výške 297,- eur (3x po 99,- eur). Dokopy obžalovaná vložila do pokladne sumu 4.401,82 eur.

Z prílohy č. 2 k znaleckému posudku vyplynulo, že v roku 2013 boli realizované výdaje, a to 6x „odmena správcu domu“ po 300,- eur a 2x „prevádzka domu - právne služby p. K.“ po 100,- eur (dňa 08.01.2013 a dňa 29.01.2013). Výdavky sú označené ako nepodložené. Z prílohy č. 3 k znaleckému posudku vyplynulo, že v období od 16.01.2013 do 31.12.2013 boli realizované pravidelné výdaje na „prevádzku domu - Telekom“ spolu v sume 161,83 eur. Výdavky sú označené ako spochybniteľné - bez schválenia spoločenstva vlastníkov bytov.

Znalkyňa A.. R. C. J. vypracovala dňa 18.02.2014 aj Doplnenie č. 1 k znaleckému posudku č. 01/2015, z obsahu ktorého vyplynulo, že obžalovaná si v roku 2008 2x neoprávnene vyplatila odmenu vo výške 940,06 eur.

Z mandátnej zmluvy zo dňa 02.01.2013 uzavretej medzi Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č. 883/3, v zastúpení predsedom bytového spoločenstva H.. K. Y. a spoločnosťou Účtovná - správcovská s.r.o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 409/8, Žiar nad Hronom, IČO: 44 430 825 súd zistil, že jej predmetom bolo (o.i.) zabezpečovanie prevádzky, údržby a opravy spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu súpisné č. 883/3 v Žarnovici a tiež zabezpečovanie služieb spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (dodávka vody, tepla, odvádzanie splaškov), vykonávanie účtovníckych a iných služieb ako napríklad vedenie evidencie preddavkov podľa jednotlivých vlastníkov bytov, evidencia pohľadávok za nezaplatené úhrady a vykonávanie ročného vyúčtovania úhrad súvisiacich s užívaním bytov. Poplatok za výkon uvedených činností bol dojednaný vo výške 2,66 eur za každý byt a nebytový priestor v správe bytového spoločenstva.

Dodatkom č. 1 zo dňa 04.04.2007 k zmluve uzavretej medzi Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č. 883/3 a obžalovanou H. K. ako predsedníčkou bytového spoločenstva dňa 16.08.2005 bolo upravené poskytovanie služieb za obstarávanie bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, a to používanie internetu a internetovej adresy predsedníčkou bytového

spoločenstva, používanie dvoch mobilných telefónov na komunikačné účely a na účel prístupu do elektronického bankovníctva internet - bankingu, a to všetko v prospech bytového spoločenstva, používanie elektriny pre počítač a využívanie časti bytu na účely a potreby kancelárie bytového spoločenstva.

Z dodatku zo dňa 25.09.2012 k Zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 21.03.2002 v znení jej neskorších dodatkov súd zistil, že zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov „Bytové spoločenstvo domu č. 883“ sa na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č. 883 v Žarnovici konanej dňa 19.09.2012 dohodlo na zmene predsedu bytového spoločenstva, ktorým sa stal svedok H.. K. Y., narodený XX.XX.XXXX, V. L. X. XXX/XX, Ž.. Zo schôdze bola vyhotovená prezenčná listina a zápisnica. Zmena zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 21.03.2002 bola dňa 23.10.2012 zaregistrovaná na Okresnom úrade v Banskej Bystrici pod č. 2012/06187 - 7.

Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č. k. 4C/22/2013 - 216 zo dňa 06.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co 243/2014 - 260 zo dňa 12.11.2014 žalobu obžalovanej H. K. zo dňa 05.02.2013 o určenie, že je predsedníčkou bytového spoločenstva domu č. 883/3 v Žarnovici zamietol.

Z príjmových pokladničných dokladov s označením príjemcu Bytové spoločenstvo domu č. 883/3, Fraňa Kráľa, Žarnovica vyplynulo, že ich predmetom je platenie preddavkových platieb za nájom za jednotlivé mesiace roku 2012 a roku 2013. Svedkyňa C. P. dňa 25.02.2013 zaplatila nájomné vo výške 116,- eur, svedkyňa Y. Y. zaplatila nájomné vo výške 5x po 78,- eur, platbami dňa 16.11.2012, 21.12.2012, 24.01.2013, 18.02.2013 a 22.03.2013, R. H. V. zaplatila nájomné vo výške 4x po 74,- eur, platbami dňa 13.06.2013, 15.07.2013, 15.08.2013 a 13.09.2013 a J. Š. s manželkou H. Š. zaplatili nájomné vo výške 2x po 90,- eur platbami realizovanými dňa 21.01.2013 a 20.02.2013, ďalej zaplatili 8x po 92,- eur platbami dňa 20.03.2013, 19.04.2013, 20.05.2013, 20.06.2013, 19.07.2013, 20.08.2013, 20.09.2013 a 20.11.2013.

Z výpisov z bežného účtu bytového spoločenstva bytového domu 883/3 číslo SK75 0200 0000 0016 3629 6059 za obdobie od novembra 2012 do septembra 2014 vyplynulo, že ide o aktívny účet, na ktorom denne prebiehajú príjmové a výdavkové operácie. Z predložených výpisov z účtu rovnako vyplynulo, že obžalovaná poukázala na bežný účet bytového spoločenstva dňa 31.07.2013 sumu 450,- eur, dňa 30.09.2013 sumu 700,- eur a dňa 28.11.2013 sumu 500,- eur, pričom do popisu pre adresáta uviedla „presun z pokladne“. Z hotovostného vkladu zo dňa 18.12.2014 súd zistil, že obžalovaná vložila na účet číslo SK82 0900 0000 0050 6228 9041 sumu 51,07 eur.

Z výdavkových pokladničných dokladov vyplynulo zo dňa 31.05.2013 obžalovaná vyplatila U. F. sumu 57,02 eur a J. Š. sumu 156,77 eur ako preplatky z vyúčtovania za rok 2012.

Na základe vyššie uvedeného, vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, tak ako to predpokladá ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku, mal súd priebeh skutku za preukázaný tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná spáchala skutok, ktorý je jej kladený za vinu. Usvedčovaná je predovšetkým výpoveďou svedka H.. K. Y., ktorý na hlavnom pojednávaná súladne so svojou výpoveďou v prípravnom konaní podrobne popísal všetky rozhodné skutočnosti, ktoré viedli k trestnému stíhaniu obžalovanej. Z jeho svedectva vyplynulo, že obžalovanú dňa 19.09.2012 nahradil na pozícii predsedu bytového spoločenstva, o čom svedčí aj dodatok zo dňa 25.09.2012 k Zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 21.03.2002 v znení jej neskorších dodatkov. Z obsahu predmetného dodatku vyplynulo, že na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č. 883 v Žarnovici konanej dňa 19.09.2012 bol za predsedu bytového spoločenstva zvolený práve svedok H.. K. Y.. Zmena vo vedení bytového spoločenstva bola dňa 23.10.2012 zaregistrovaná aj na Okresnom úrade v Banskej Bystrici. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaná odvolanie z funkcie predsedu bytového spoločenstva neakceptovala (svedčí o tom aj podaná civilná žaloba, o ktorej konal Okresný súd Žiar nad Hronom pod sp. zn. 4C/22/2013) a naďalej vykonávala oprávnenia predsedu bytového spoločenstva jednak vo vzťahu k spravovaniu

bytového domu a jednak navonok vo vzťahu k tretím osobám. Uvedené vyplynulo predovšetkým z výpovede svedka H.. K. Y., ktorý uviedol, že obžalovaná mu dlhú dobu odmietala vydať účtovné doklady aj ostatnú dokumentáciu týkajúcu sa bytového spoločenstva. Urobila tak až po skončení súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 4C/22/2013, keď v roku 2014 mu odovzdala požadované účtovné doklady a v marci roku 2015 mu v šanónoch odovzdala ostatnú dokumentáciu. Pravdivosť výpovede svedka H.. K. Y. potvrdila aj samotná obžalovaná, ktorá uviedla, že do skončenia civilného súdneho sporu nemala dôvod odovzdávať novému predsedovi dokumenty týkajúce sa bytového spoločenstva, pričom uvedené odôvodňovala aj tým, že svedok H.. K. Y. nemá ekonomické vzdelanie a nerozumie sa účtovníctvu. Svedok H.. K. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že až pri kontrole bežného účtu bytového spoločenstva a vypracovaní vyúčtovania úhrad súvisiacich s užívaním bytov za rok 2013 v spolupráci s účtovnou firmou Účtovná - správcovská, a.s. zistil nedoplatky na nájomnom, po preverení ktorých sa dozvedel, že peniaze od vlastníkov bytov v roku 2013 inkasovala obžalovaná H. K.. Po zistení, že obžalovaná vybrané finančné prostriedky neodviedla na účet bytového spoločenstva, a to ani po opakovaných výzvach, podal na ňu trestné oznámenie. Skutočnosť, že obžalovaná vykonávala oprávnenia predsedu bytového spoločenstva aj po svojom odvolaní z funkcie predsedníčky bytového spoločenstva dňa 19.09.2012 bola preukázaná aj svedeckými výpoveďami svedkov Y. Y., G. P., H. V. C. C. P., ktorí svedkovia zhodne uviedli, že v roku 2013 zaplatili nájomné priamo do rúk obžalovanej, ktorá im tento spôsob platenia sama navrhla. Všetci svedkovia zároveň uviedli, že finančné prostriedky zverili obžalovanej v dobrej viere, spoliehajúc sa, že tieto obžalovaná poukáže na účet bytového spoločenstva. S ohľadom na dlhoročné pôsobenie obžalovanej v bytovom spoločenstve mali voči obžalovanej dôveru, preto nepredpokladali, že by obžalovaná peniaze na účet bytového spoločenstva nepreviedla. O nedoplatkoch na nájomnom sa dozvedeli až od predsedu bytového spoločenstva, svedka H.. K. Y. po vykonaní vyúčtovania úhrad za rok 2013. Inkasovanie zálohových platieb od dotknutých vlastníkov bytov (svedkov G. P., J. Š.Ö., H. R., H. Š., Y. Y., C. P.A.S., H. V. C. Z. Z.) nerozporovala vo svojej výpovedi ani samotná obžalovaná, bránila sa ale tým, že všetky vybraté peniaze vložila do pokladne bytového spoločenstva, preto sa nemohla dopustiť trestného činu sprenevery. Zdôraznila, že peniaze nepreviedla na svoj účet ani ich nepoužila na svoje potreby. K uvedenej obhajobnej námietke obžalovanej súd považoval za potrebné uviesť, že objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu sprenevery spočíva v prisvojení si cudzej veci, ktorá bola páchateľovi zverená a spôsobením malej škody. Zverenou vecou sa (o.i.) rozumie aj vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ z dôvodu plnenia určitých úloh vo vzťahu k jej vlastníkovi so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel. Páchateľ si prisvojí vec, ktorá mu bola zverená, ak s ňou naloží v rozpore s účelom, na ktorý mu bola daná do dispozície a to spôsobom, ktorý zmarí základný účel zverenia. V konaní nebolo sporné, že dotknutí vlastníci bytov zverili obžalovanej finančné prostriedky (zálohové platby na nájom), ktoré mali slúžiť výlučne na uspokojovanie ich potrieb spojených s užívaním bytu. Peniaze vlastníkov bytov boli vo vzťahu k majetku bytového spoločenstva ale aj vo vzťahu k majetkovej sfére obžalovanej cudzou vecou a akékoľvek úkony s týmito peniazmi predstavovali disponovanie s cudzou vecou. Podstatnou bola predovšetkým tá skutočnosť, že zverené peňažné prostriedky boli účelovo určené a obžalovaná (navyše postrádajúc oprávnenia predsedu bytového spoločenstva), naložila s týmito peňažnými prostriedkami v rozpore s účelom ich určenia.

Na správu bytového domu č. 883 v Žarnovici zriadili vlastníci bytov a nebytových priestorov v roku 2012 spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré je s poukazom na § 7c odsek 2 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prezentované jeho predsedom, ktorý (o.i.) riadi činnosť spoločenstva, rozhoduje o všetkých jeho záležitostiach, ak nie sú zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo stanovami zverené inému orgánu spoločenstva. Bez ohľadu na skutočnosť, že obžalovaná počnúc dňom odvolania dňa 19.09.2012 (resp. najneskôr od 23.10.2012, kedy bola v evidencii spoločenstiev zaregistrovaná zmena zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov) už nebola oprávnená konať v mene bytového spoločenstva, bola minimálne povinná so zverenou vecou (preddavkami vlastníkov bytov) naložiť v súlade s účelom, ktorý predpokladá zákon č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Týmto účelom je uspokojenie potrieb vlastníkov bytov a nebytových priestorov spojených s prevádzkou, údržbou, opravou a udržiavaním spoločných častí, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva a v neposlednom rade uspokojovanie potrieb spojených s užívaním bytu alebo nebytového priestoru (§ 6 odsek 2 Zákona č. 182/1993 Z. z.). Obžalovaná sa na hlavnom pojednávaní bránila tým, že finančné prostriedky si neosvojila, nakoľko si ich nepreviedla na svoj účet. Uvedenú obranu súd ale vyhodnotil ako účelovú, sledujúcu vyvinenie sa zo žalovaného skutku. Hoci zo záverov prečítaného znaleckého posudku č. 01/2015 znalkyne A.. R. C. J., z odboru ekonóma a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo

zo dňa 16.02.2014 v spojení s prílohou č. 1 k tomuto posudku vyplynulo, že obžalovaná zverené finančné prostriedky vložila do pokladne bytového spoločenstva a väčšina realizovaných finančných operácii mala štandardný charakter a zodpovedala bežnému hospodáreniu bytového spoločenstva, súd vyhodnotiac tento dôkaz nielen jednotlivo ale aj v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi dospel k záveru, že obžalovaná si zverené finančné prostriedky v podobe preddavkových platieb za nájom prisvojila tým spôsobom, že s nimi naložila v rozpore s určením predpokladaným zákonom. V tejto súvislosti súd považoval za potrebné podotknúť, že znalkyňa A.. R. C. J. skúmala finančné operácie bytového spoločenstva v období rokov 2006, 2007, 2008, 2009, 2010 a 2013. Pre posúdenie súdu však boli relevantné len závery znaleckého posudku týkajúce sa obdobia roku 2013. Práve v tomto roku obžalovaná od vybraných vlastníkov bytov (G. P., J. Š., H. R., H. Š., Y. Y., C. P.A.S., H. V. C. Z. Z.) vybrala finančné prostriedky na nájomné spolu vo výške 4.401,82 eur, o čom svedčí jednak evidencia peňažného denníka (Príloha č. 1 k znaleckému posudku) ako aj zistenie svedka H.. K. Y., že vyúčtovaním za rok 2013 boli na bežnom účte bytového spoločenstva zistené nedoplatky vo výške minimálne 4.401,82 eur. V tomto smere sa súdu javí celkom nepochopiteľný postup obžalovanej, ktorá majúc vedomosť o tom, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome sú povinní preddavkové platby na nájom poukazovať mesačne vopred na účet bytového domu v banke (§ 10 odsek 6 Zákona č. 182/1993 Z. z.), iniciovala výber týchto platieb priamo do jej rúk. Z dokazovania listinnými dôkazmi (výpisy z účtu č. SK75 0200 0000 0016 3629 6059) ale vyplynulo, že obžalovaná vybraté finančné prostriedky na účet bytového spoločenstva vedený v banke nepoukázala a s pokladňou disponovala len ona sama bez vedomia bytového spoločenstva. Rozpor s účelom zverenia peňažných prostriedkov bol daný už len zistením predsedu bytového spoločenstva, svedka H.. K. Y. a nového vedenia bytového domu o tom, že dotknutí vlastníci majú na účte v banke nedoplatky na nájomnom. Tieto boli vyčíslené na sumu 4.401,82 eur. Obžalovaná v priebehu celého trestného konania namietala, že peniaze vložila do pokladne, a preto nemôže byť reč o sprenevere. Svedectvom H.. K. Y. ako aj svedectvom samotnej obžalovanej bolo ale potvrdené, že s pokladňou, t. j. aj so zverenými finančnými prostriedkami disponovala výlučne obžalovaná. O finančných prostriedkoch v pokladni nemala vedomosť ani účtovná spoločnosť Účtovná

- správcovská, s.r.o., ktorá od začiatku roka 2013 bytovému spoločenstvu viedla účtovníctvo, keďže v roku 2014 vykázala dotknutým vlastníkom bytov nedoplatky na nájomnom za rok 2013. Vina obžalovanej bola podľa názoru súdu preukázaná aj závermi znaleckého posudku č. 01/2015 znalkyne A.. R. C. J. zo dňa 16.02.2014 v spojení s prílohami č. 2 a 3, z obsahu ktorých vyplynulo, že obžalovaná si z peňažných prostriedkov pokladne v roku 2013 vyplatila odmenu 1,800,- eur, na svoje meno si vyplatila výdavky na právne služby 2x po 100,- eur dňa 08.01.2013 a 29.01.2013) a v období od 16.01.2013 do 31.12.2013 platila za telekomunikačné služby spolu vo výške 161,83 eur. Uvedené výdavky znalkyňa označila ako ničím nepodložené a spochybniteľné. Neobstojí ani obrana obžalovanej, že telefóny a internet jej boli ako predsedníčke bytového spoločenstva schválené dodatkom zo dňa 04.04.2015. Podľa názoru súdu na uvedené benefity v čase po jej odvolaní z funkcie predsedníčky bytového spoločenstva bez ďalšieho nemohla mať nárok, keďže nebola oprávnená konať v mene bytového spoločenstva navonok. Súd považoval za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že obžalovaná so zverenými finančnými prostriedkami až do novembra roku 2014 (kedy agendu odovzdala svedkovi H.. K. Y.) disponovala výlučne sama, bez vedomia nového predsedníctva bytového spoločenstva. Obžalovaná bola pritom opakovane vyzývaná na predloženie účtovných dokladov, a teda aj pokladne, avšak túto možnosť dlhodobo odmietala s tým, že svedok H.. K. Y. nie je ekonóm a chod bytového spoločenstva naďalej zabezpečuje ona sama. Ani uvedené tvrdenia sa nepreukázali ako pravdivé, keď svedok H.. K. Y. bezprostredne po svojim zvolení za predsedu bytového spoločenstva inicioval zmenu zápisu predsedníctva bytového spoločenstva na Okresnom úrade v Banskej Bystrici a začiatkom roku 2013 na vedenie účtovníctva dojednal spoluprácu so spoločnosťou Účtovná - správcovská s.r.o. Uvedenou obranou obžalovaná sleduje zámer zmierniť trestnoprávne následky svojho konania do roviny civilného sporu. V prejednávanom prípade však konanie obžalovanej vykazuje všetky zákonné znaky trestného činu sprenevery, keď obžalovaná si zverené veci (peniaze vlastníkov bytov) prisvojila tým, že s nimi nakladala v rozpore s účelom ich určenia, t. j. tieto bezprostredne nepreviedla na účet bytového spoločenstva a realizovala z nich výdavky, ktoré s činnosťou bytového spoločenstva celkom zjavne nesúviseli. Keby tomu tak nebolo, obžalovaná by nemala iný racionálny dôvod nevyhovieť výzve svedka H.. K. Y. na poukázanie vybratých peňazí minimálne vo výške zistených nedoplatkov 4.401,81 eur na účet v banke. Neobstojí ani obhajoba obžalovanej, že na účet bytového spoločenstva poslala v štyroch splátkach sumu 1.701,07 eur s poznámkou „presun z pokladne K.“, nakoľko z týchto finančných prostriedkov nebolo zistiteľné, či ide o úhrady od dotknutých vlastníkov bytov (a konkrétne od ktorých a v akej výške) alebo ide o celkom iné platby. Navyše z hotovostného vkladu zo dňa 18.12.2014 vyplynulo, že sumu 51,07 eur (ako štvrtú poukázanú platbu) obžalovaná vložila na celkom iný účet číslo SK82 0900 0000 0050 6228 9041.

Všetky dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní tak podľa názoru súdu vo svojom súhrne vyvrátili a znedôveryhodnili svedectvo obžalovanej, ktorým sa na hlavnom pojednávaní snažila vyviniť zo žalovaného skutku tvrdením, že konala v záujme bytového spoločenstva.

Na základe vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku a konanie obžalovanej po právnej stránke posúdil ako prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, pretože obžalovaná si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená (peniaze vlastníkov bytov) a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu (minimálne vo výške 4.401,82 eur, čo je viac ako 10 - násobok malej škody). Obžalovaná pritom konala minimálne v nepriamom úmysle podľa § 15 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona, pretože vedela, že svojim konaním môže ohroziť alebo dokonca porušiť záujem chránený Trestným zákonom (v tomto prípade práva vlastníkov bytov spojené s úhradami nájomného), a pre prípad, že takéto ohrozenie alebo porušenie spôsobí, bola s tým uzrozumená. Nepriamy úmysel súd vzhliadol v takom konaní obžalovanej, kedy táto majúc vedomosť o tom, že jej v rozhodnom čase nepatrili oprávnenia predsedníčky bytového spoločenstva, vybrala od vlastníkov bytov peniaze určené na nájomné, a hoci tieto si neprivlastnila v tom zmysle, že si ich ponechala výlučne na svoje potreby (na svojom účte), ale zmarila základný účel ich použitia tým, že ich bezprostredne neodviedla na účet bytového spoločenstva ale ponechala ich v pokladni bytového spoločenstva, ku ktorej mala v rozhodnom čase prístup iba ona sama a s finančnými prostriedkami voľne disponovala bez akéhokoľvek oprávnenia.

Súd ďalej vykonal dokazovanie aj v súvislosti s výrokom o treste, a to predovšetkým prečítaním listinných dôkazov. Z týchto listinných dôkazov mal za preukázané, že obžalovaná je prihlásená k trvalému pobytu na adrese O. F. XXX/X Y. Ž.. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že obžalovaná bola v roku 2012 štyrikrát priestupkovo riešená, a to za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, pričom všetky priestupky súviseli s činnosťou bytového spoločenstva. Obžalovaná nebola súdne trestaná a z miesta trvalého bydliska nie je hodnotená negatívne.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd v intenciách § 34 Trestného zákona v spojení s § 38 Trestného zákona vyhodnotil všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu (§ 36 písmeno j/ Trestného zákona). Obžalovanej nepriťažovalo nič. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností bolo pre uloženie trestu obžalovanej s poukazom na § 213 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona rozhodujúce rozmedzie trestnej sadzby od 1 roka do 3 rokov až 8 mesiacov (pri znížení hornej hranice trestnej sadzby o 1/3-inu). Pri ukladaní trestu obžalovanej vychádzal súd aj zo zákonnej premisy, že trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne má iných odradiť od páchania trestných činov a má vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa. Funkciou trestu je zároveň postihnúť výlučne páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že represívny aj preventívny účinok trestu v zmysle individuálnej aj generálnej prevencie zabezpečí v prípade obžalovanej trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 15 /pätnásť/ mesiacov. V prípade obžalovanej súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že obžalovaná sa doposiaľ nedopustila trestnej činnosti a s výnimkou sporov v rámci pôsobenia v bytovom spoločenstve bytového domu č. 883, v súvislosti s ktorými bola v roku 2012 priestupkovo riešená, sa nedopustila ani žiadnych závažných priestupkov. Uložený trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby tak súd považoval za plne konformný pre dosiahnutie očakávaného účelu trestu podľa § 34 Trestného zákona u obžalovanej.

S prihliadnutím na to, že boli splnené podmienky pre podmienečné odsúdenie podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a súd zároveň v prípade obžalovanej výkon trestu na dosiahnutie jeho účelu nepovažoval za nevyhnutný rozhodol tak, že obžalovanej výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu, ktorú určil podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona v trvaní 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov. Súd zároveň podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal poškodené Bytové spoločenstvo domu č. 883, IČO: 37 832 603, so sídlom Fraňa Kráľa 883/3, Žarnovica s nárokom na náhradu škodu na občianske súdne konanie, nakoľko vzhľadom na čiastočné úhrady obžalovanej a spornosť ich

započítania na dlžné nájomné by pre ustálenie výšky škody bolo potrebné vykonať dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad Hronom k sp. zn. 1 T 36/2015. Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody. Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.