Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1C-23-2024.pdf
PDF · 70.19 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/23/2024
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v spore žalobkyne: A. B., nar.: 16.11.1971, bytom C. XXX/X, právne zastúpenej: JUDr. František Sobek, advokát, so sídlom Hertník 10, IČO: 42 029 554, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573, o zaplatenie 22 950,40 eur, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.05.2024 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 22 950,40 eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady trov konania.
2. Podľa § 60 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) stranami sú žalobca a žalovaný.
3. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
4. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 161 ods. 1, ods. 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je, že musí byť sa to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje CSP v ustanovení § 61 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, na ktorý musí súd prihliadať v každom štádiu konania a má za následok zastavenie konania (§ 62 CSP). Odštepný závod ani iná organizačná zložka podniku nemá spôsobilosť byť účastníkom civilného sporového konania. Preto (vychádzajúc z vyššie uvedeného), pre nedostatok procesnej podmienky spočívajúcej v nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania súd zastaví konanie vtedy, ak je nepochybné, že za účastníka konania bol označený len odštepný závod. Rovnako to platí aj v prípade, keď právnická osoba má inú organizačnú zložku, ktorá sa podľa zákona povinne zapisuje do príslušného obchodného registra
7. Pojem „podnik“ uvedený v ustanovení § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka treba chápať v súlade s ustanovením § 5 tohto zákona, teda tak, že nejde o právnickú osobu založenú na našom území zahraničnou osobou. Druhou možnou a tiež častejšie používanou formou podnikania zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky je v zmysle ustanovenia § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka podnikanie tejto osoby prostredníctvom organizačnej zložky umiestnenej na našom území. Ani táto organizačná zložka rovnako ako podnik nemá právnu subjektivitu. Zákon však s existenciou organizačnej zložky spája určité osobitné právne dôsledky a vyjadruje tak do istej miery špecifické postavenie a povahu tejto súčasti podniku zahraničného podnikateľa. Ide najmä o povinnosť zápisu organizačnej zložky do obchodného registra, čo vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 4 Obchodného zákonníka.
8. Posudzovanie otázky právnej subjektivity strany sporu v civilnom sporovom konaní predpokladá jej riadne označenie. Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd je povinný v súlade s ustanovením § 62 CSP konanie zastaviť.
9. Keďže v prejednávanej veci žalobkyňou označená pobočka poisťovne z iného členského štátu ako organizačná zložka nie je nositeľom procesnej subjektivity, pričom v súlade s ustanovením § 161 ods. 2 CSP ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, súd v súlade s ustanovením § 62 CSP konanie zastavil.
10. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej zo sporových strán. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že aj keď žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, žalovanému ako subjektu nedisponujúcemu procesnou subjektivitou nebolo možné náhradu trov konania priznať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov. V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.