Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-366-2015.pdf
PDF · 102.16 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/366/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu ELIA s.r.o. so sídlom Hviezdoslavovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO 35 878 185, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava proti žalovanému ESIN group, a.s. so sídlom Tatranská 300/8, 017 01 Považská Bystrica, IČO 36 787 302, právne zastúpenému spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava o zaplatenie 7 200 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14Cb/109/2014-170 zo dňa 25. mája 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e.
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie 7 200 eur, úroky z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 7 200 eur od 01.10.2013 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca dňa 22.11.2012 vypracoval listinu nazvanú „návrh koncepčnej spolupráce pre projekt - branding ESIN group, a.s.“ a že túto listinu podpísali N. Y. (konateľ žalobcu) a H. Y. (podpredseda predstavenstva žalovaného). V predmetnej listine žalobca žalovanému ponúkol, že pre neho vytvorí za 6 000 eur bez DPH vizuálnu korporátnu identitu, za 7 000 eur bez DPH reprezentačnú webovú stránku a za 3 000 eur bez DPH komplexnú prezentačnú brožúru. Listinu zo dňa 22.11.2012 nepochybne možno považovať za návrh na uzavretie zmluvy podľa § 43a Občianskeho zákonníka. Medzi účastníkmi však bolo sporné, či žalovaný, ktorý popieral uzavretie zmluvy tento návrh aj prijal podľa §43c Občianskeho zákonníka. Listinu okrem žalobcu podpísal aj podpredseda predstavenstva žalovaného. V listine zo dňa 22.11.2012 je aj text „...budeme požadovať zálohu vo výške 30%, ktorá bude splatná na základe vystavenej faktúry po potvrdení objednávky...“. Uvedená doložka naznačuje, že prijatie návrhu zmluvy sa má udiať nejakou ďalšou osobitnou listinou nazvanou „Objednávka“. V obchodnom práve sa však právne úkony vykladajú ani nie tak podľa jazykového vyjadrenia, ale podľa úmyslu konajúcich osôb (§ 266 ods. 1 ObZ). Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka sa však prejav vôle vykladá
podľa úmyslu konajúcej osoby iba vtedy, ak tento jej úmysel bol druhej strane známy. Podľa výpovede N. Y. bol jeho úmysel taký, že „objednávkou“ nemala byť ďalšie listina, ale že touto „objednávkou“ bola samotná listina zo dňa 22.11.2012. Pretože však žalobca nepreukázal, že o tomto svojom úmysle (teda že na uzatvorenie zmluvy stačí, aby žalovaný podpísal listinu zo dňa 22.11.2012 bez toho, aby bolo potrebné pripraviť osobitnú objednávku) informoval aj osobu konajúcu za žalovaného, právny úkon nie je možné vyložiť podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka. Do úvahy preto prichádza výklad podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu však každá osoba v postavení osoby, ktorej by bol takýto prejav vôle určený, by bola zmätená - a to konkrétne z toho, že na jednej stane má urobiť objednávku, pričom však zároveň „podpisom záväzne potvrdzuje spoluprácu“. Súd prvej inštancie vzal do úvahy aj zreteľ na dovtedajšiu prax strán - konkrétne to, že podpredseda predstavenstva už dňa 20.06.2012 podpísal za odporcu listinu s obdobnými nejasnými formuláciami (záloha bude platná po potvrdení objednávky vs. podpisom záväzne potvrdzujú spoluprácu), pričom však táto listina bola oboma stranami považovaná za právne záväznú zmluvu - žalobca na jej základe vypracoval vizuálnu identitu Rezidencie Kukačka (č.l. 96) a vizuálnu identitu Hotela Kukučka (č.l. 107), pričom žalovaný mu za tieto diela zaplatil. Súd prvej inštancie vzal zreteľ aj na rokovania strán o uzavretí zmluvy - konkrétne na to, že vizuálna korporátna identita žalovaného bola už aj predmetom zmluvy zo dňa 20.06.2012 (č.l. 117), pričom následne došlo k zmene tejto zmluvy v tom smere, že tento projekt sa pozastavil (č.l. 119) - je preto logické, že po určitom čase sa práce na projekte obnovili - čo sa udialo práve 22.11.2012. Súd prvej inštancie vzal zreteľ aj na následné správanie žalovaného - konkrétne na to, že ten sa vyjadroval k návrhu dokumentu o novej vizuálnej identite žalovaného, k návrhom log a dokonca aj k zaplateniu zálohovej faktúry (pričom v tom čase v žiadnom smere nespochybnil, že by žalobcovi mal zaplatiť za manuál a za návrhy log). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaného podpis na listine zo dňa 22.11.2012 je potrebné považovať za akceptáciu oferty. Strany teda uzatvorili platnú zmluvu o dielo. Pretože v konaní bolo preukázané, že žalobca redizajnoval logo do tej miery, že žalovaný toto redizajnované logo dal zaregistrovať na ÚPV SR, vytvoril a žalovanému odovzdal DVD nosič s prezentačnými materiálmi a vytvoril aj dizajn manuál, súd dospel k záveru, že žalobca dielo vykonal. Pretože žalobca dielo vykonal, žalovaný je povinný zaplatiť za toto dielo - a to dohodnutú cenu 7 200 eur. Žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného záväzku, súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj úroky z omeškania, pričom vychádzal z toho, že nakoľko k omeškaniu došlo 01.10.2013, žalobcovi patrí 8%-ný úrok z omeškania zvýšený o základnú úrokovú sadzbu ECB uplatňovanú k týmto dátumom
- t.j. o 0,5%.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie (za účinnosti O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016) z dôvodov v zmysle ustanovenia § 205 písm. d/ a písm. f/ O.s.p.. Odvolacie námietky žalovaného spočívali v tom, že písomná zmluva o koncepčnej spolupráci pre projekt - branding ESIN group a.s. nikdy nebola uzatvorená a ani nebola predložená samotnému súdu. Návrh koncepčnej spolupráce chápal žalovaný len ako návrh o projekte, o ktorom bude ďalej so žalobcom rokovať tak, ako tomu bolo pri doručení návrhu zo dňa 20.06.2012. Žalovaný prihliadnuc na bežnú obchodnú prax zavedenú medzi stranami sporu predpokladal, že aj pri návrhu zo dňa 22.11.2012 dôjde k rokovaniu o podmienkach spolupráce, rozsahu vykonania diela a o cene diela. Toto tvrdenie žalovaného podporuje aj ustanovenie v Návrhu koncepčnej spolupráce, kde je uvedené, že faktúra za poskytnuté služby bude vystavená až po potvrdení objednávky. Ku vystaveniu objednávky nedošlo a nemohlo teda dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o dielo s určením jeho ceny. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nie je logické, aby súd uviedol, že Návrh koncepčnej spolupráce považuje za zmätočný, že by bol zmätočný aj pre tretie osoby a zároveň zaviazať žalovaného na to, aby bol takýmto zmätočným návrhom viazaný. Ani sám žalobca sa neriadil predmetným Návrhom, komplexná prezentačná brožúra nikdy odovzdaná nebola. Pokiaľ sa sám žalobca necítil byť viazaný Návrhom koncepčnej spolupráce nemôže vyžadovať, aby bol žalovaný viazaný len vybranými časťami Návrhu o koncepčnej spolupráci. V rámci konania nebolo preukázané a nevyplýva to ani z Návrhu koncepčnej spolupráce, aký by mal byť rozsah, v akom bude vizuálna korporátna identita pre žalovaného vypracovaná. Súd na jednej strane definuje rozsah diela, ktoré malo byť žalovanému odovzdané a v ďalšej časti uvádza, že dielo bolo poskytnuté len v malej, nepatrnej časti uvedeného rozsahu. Žalovaný viackrát tvrdil, že aj keď mu bol DVD nosič zo strany žalobcu odovzdaný, tento DVD nosič mu vrátil bez toho, aby použil akúkoľvek časť hmotne zachyteného výsledku duševnej činnosti žalobcu. Nemohlo teda dôjsť ku skutočnému odovzdaniu diela a v zmysle Zmluvy o dielo. Súd správne uviedol, že žalobca logo len redizajnoval. Nie je možné považovať dielo za vykonané riadne a ani včas. Súd prvej inštancie sa nezaoberal podstatnou skutočnosťou a to, že jedinú časť diela, ktorú žalovaný využíva je logo spoločnosti ESIN group a.s., ktoré vytvoril vlastnou duševnou činnosťou
štatutárneho zástupcu žalovaného p. H. Y. a žalobca ho len v nepatrnej miere upravil, čo znamená, že žalobca len zhmotnil to, čo svojou duševnou činnosťou vytvoril p. Y.. Za túto jedinú časť diela bol žalovaný ochotný zaplatiť, nie však cenu uvedenú v Návrhu koncepčnej spolupráce. Žalovaná suma nemôže byť reálnou cenou za túto časť diela. Zálohová faktúra č. ZA 00412 vystavená na sumu 4 800 eur bez DPH a zaplatená v časti 1 257,20 eur nebola zohľadnená vo faktúre č. ZA 03513 na sumu 6 000 eur bez DPH , ale bola odpočítaná a zohľadnená na faktúru týkajúcu sa iného diela, nakoľko tak došlo po dohode žalovaného so žalobcom. V návrhu koncepčnej spolupráce je uvedený termín rozpočet a cena a z tohto nie je možné dedukovať, že došlo k dohode o cene. Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR zo 7. decembra 2009 sp. zn. 3Cdo 305/2008. Rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nakoľko súd uvádza množstvo tvrdení, ktoré považuje za preukázané, no žiadnym spôsobom nezdôvodňuje, na základe akých dôkazov k preukázaniu došlo. V tejto súvislosti poukázal na Uznesenie NS SR zo dňa 30. novembra 2009 sp. zn. 2Cdo 238/2008. Žalovaný žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrh žalobcu zamietnuť alebo alternatívne rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok v časti o trovách konania zmeniť a zaviazať žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 3.263,76 eur. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania je v príkrom rozpore s jeho odôvodnením vo veci samej. Neexistovali žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by oprávňovali súd prvej inštancie nepriznať žalobcovi právo na náhradu trov konania. Ak by súd postupoval v súlade so zákonom, priznal by žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré si žalobca uplatnil s presnou špecifikáciou.
5. K odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť. Žalovaný v odvolaní len opakuje obranu z konania pred súdom prvej inštancie. Žalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil.
6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil podľa § 388 C.s.p..
8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
9. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
10. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka.
11. Súd prvej inštancie dodržal v konaní procesný postup, ktorý vyplýva z príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) platného a účinného v čase rozhodovania, pričom postupoval v súlade s § 120 O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016 a strany sporu (predtým účastníkov konania) poučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016 o dôkaznej povinnosti. Túto povinnosť mal súd bez ohľadu na to, či je strana sporu (účastník konania) právne zastúpený.
12. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie namietal primárne vznik zmluvy a následne aj riadne odovzdanie diela a z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.
13. Podľa § 556 Obchodného zákonníka - ak dielo spočíva v inom výsledku činnosti než v zhotovení veci, montáži, údržbe, oprave alebo úprave veci, je zhotoviteľ povinný pri tejto činnosti postupovať v rámci určenom zmluvou s odbornou starostlivosťou tak, aby sa dosiahol hmotne zachytený výsledok činnosti určený v zmluve. Zhotoviteľ je povinný hmotne zachytený výsledok odovzdať objednávateľovi.
14. Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca a žalovaný platne uzatvorili zmluvu o dielo. Žalobca predložil žalovanému návrh zmluvy o dielo pod názvom Návrh koncepčnej spolupráce pre projekt - branding ESIN group a.s., ktorý obsahoval všetky podstatné náležitosti zmluvy o dielo v zmysle ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka a to predmet a cenu diela. Cena diela bola určená pevnou sumou. Žalovaný návrh prijal a tým vznikol medzi nimi zmluvný vzťah. Námietku žalovaného, že predmetný návrh nepovažoval za zmluvu, ale len za návrh o projekte, o ktorom bude ďalej so žalobcom rokovať, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Žalovaný svojim podpisom potvrdil „spoluprácu na projekte branding ESIN group a.s. v uverenom rozsahu“. Odvolací súd má zato, že prijatie návrhu na spoluprácu je možné považovať za prijatie návrhu zmluvy o dielo. Zmluvné strany sa dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy a zmluva bola platne uzavretá. Uzavretie zmluvy potvrdzuje aj konanie žalovaného, ktorý na žalobcom vystavenú zálohovú faktúru č. ZAL00412 zo dňa 23.11.2012 s dátumom splatnosti 07.12.2012 uhradil dňa 05.02.2013 sumu 1 257,20 eur s uvedením variabilného symbolu XXX, čo je číslo zálohovej faktúry. Túto skutočnosť nemôže zmeniť ani následná dohoda strán sporu, že zaplatená suma 1 257,20 eur bude zaúčtovaná nie na faktúru č. 03513, ale na faktúru č. 00913 vystavenú dňa 18.03.2013 s dátumom splatnosti 01.04.2013 týkajúcu sa iného diela. Žalovaný svojim konaním - zaplatením časti zálohovej faktúry vystavenej v zmysle Návrhu koncepčnej spolupráce, v ktorom bolo dohodnuté, že zálohová faktúra bude splatná po potvrdení objednávky, potvrdil, že už žiadna objednávka nebude potrebná. Z uvedeného slovného spojenia je možné vyvodiť záver, že samotný návrh zmluvy bol zároveň aj objednávkou. Uvedené vyplýva aj z časovej postupnosti, keď 22.11.2012 bol žalovaným prijatý návrh zmluvy a zálohová faktúra bola vystavená dňa 23.11.2012 a dňa 05.02.2013 bola žalovaným čiastočne uhradená.
15. Odvolací súd konštatuje, že žalobca žalovanému dielo riadne odovzdal a to jeho odoslaním žalovanému dňa 17.09.2013, pričom doručenie diela nebolo medzi stranami sporu sporné. Obrana žalovaného spočívala v tom, že dielo a to DVD nosič bolo žalobcovi vrátené. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo stranami sporu preukázané a ani tvrdené, že žalovaný žalobcovi po doručení DVD nosiča vytkol vady diela, to zn. že dielo nebolo odovzdané riadne. Dôkazy pozostávajúce z mailovej komunikácie medzi stranami sporu preukazujú určitú nespokojnosť žalovaného so vznikajúcim dielom, avšak všetky dátumovo predchádzajú dátum, kedy bolo dielo žalovanému odovzdané. Po dátume odovzdania diela dňa 17.09.2013 nebol súdu predložený žiaden dôkaz o tom, že dielo nebolo odovzdané riadne. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Nekvalitu resp. neúplnosť vykonaného diela tvrdil žalovaný až pred súdom prvej inštancie.
16. V uzavretej zmluve si zmluvné strany dohodli cenu diela pevnou sumou vo výške 6 000 eur bez DPH. V zmluve je síce uvedené, že ide o rozpočet, ale je pri ňom uvedená presná suma. Rozpočet je súhrn položiek (najmä pri rozsiahlom diele), ktoré zhotoviteľ diela pri vykonávaní diela použije s uvedením ceny za jednotlivé položky. V žiadnom prípade nemôže ísť o cenu stanovenú rozpočtom tak ako bolo v predmetnom spore, že je uvedená len jedna výsledná suma. Odvolací súd ma zato, že strany sporu si dohodli cenu diela pevnou sumou. Takto dohodnutú cenu diela nie je možné neskôr spochybňovať.
17. V zmysle ustanovenia 546 ods. 1 Obchodného zákonníka je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi za vykonané dielo cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak sa účastníci zmluvného vzťahu (zmluvné strany) dohodli na pevnej cene, určenej konkrétnou sumou, je objednávateľ povinný takto dohodnutú cenu zaplatiť, pričom nie je dôvod skúmať či je takto dohodnutá cena v súlade s cenníkom (NS SR 1 MObdo V 11/2008) resp. s inými obdobnými cenami.
18. Žalovaný namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že súd prvej inštancie uviedol množstvo tvrdení, ktoré považuje za preukázané, no žiadnym spôsobom nezdôvodnil, na základe akých dôkazov k preukázaniu došlo. Odvolací súd na túto odvolaciu námietku uvádza, že na pojednávaní dňa 04.05.2015, na ktorom sa zúčastnili právny zástupcovia tak žalobcu ako aj žalovaného, súd prvej inštancie podrobne oboznámil strany sporu s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise,
pričom na záver tohto pojednávania bolo dokazovanie vyhlásené za skončené a pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku. Právny zástupcovia strán sporu boli podrobne oboznámení so všetkými dôkazmi, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal. Pokiaľ tieto dôkazy nie sú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku, je to vada rozhodnutia (§ 220 ods. 2 C.s.p. a predtým aj § 157 ods. 2 O.s.p. za náležitosť odôvodnenia rozsudku považuje uvedenie, ktoré dôkazy súd vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil), ktorá ale nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
19. Ani v odvolacom konaní žalovaný neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvej inštancie nebol zaoberal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
20. Súd prvej inštancie nepriznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania s odôvodnením, že je potrebné vziať osobitný zreteľ na to, že žalobca nedbal na to, aby pri úprave zmluvných vzťahov odstránil všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov - tento však v listine zo dňa 22.11.2012 použil vzájomne si odporujúce slovné spojenia („po potvrdení objednávky“, „záväzne potvrdzujú spoluprácu“). Nakoniec aj použitie slova „spolupráca“ vnáša do listiny určitú nejasnosť - v zmysle zmluvy o dielo má totiž „prácu“ vykonať iba jedna strana, kým druhá strana žiadnu prácu nevykonáva - táto iba platí cenu diela (zmluvný vzťah teda nie je spoluprácou). Podľa názoru súdu súdny spor bol vyvolaný práve v dôsledku formulácii v listine zo dňa 22.11.2012, keď bolo potrebné ako predbežnú otázku vyriešiť práve to, či došlo alebo nedošlo k uzatvoreniu platnej zmluvy. Na druhej strane je možné očakávať, že ak by žalobca svoj návrh označil nie „návrh koncepčnej spolupráce ...“, ale „Zmluva“, k súdnemu sporu by vôbec nedošlo, nakoľko práva a povinnosti účastníkov by boli zrejmé aj bez toho, aby právny úkon musel vykladať súd.
21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo výroku o trovách konania rozhodol nesprávne. O trovách konania rozhoduje súd len na základe procesného úspechu strany sporu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa nie je možné považovať dôvody týkajúce sa veci samej. Úspech strany v spore je len jej procesný výsledok na výsledku sporu. Žalobca bol v spore úspešný v pomere 100 % a preto mu patrí náhrada trov konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. (predtým § 142 ods. 1 O.s.p.). Z tohto dôvodu odvolací súdu zmenil výrok napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa trov konania tak, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100%. V súlade s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016 potvrdil a vo výroku o trovách konania podľa § 388 C.s.p. zmenil. .
23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobca uviedol, že si ich neuplatňuje.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).