Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoP-25-2022.pdf
PDF · 168.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/25/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, deti rodičov - matka: L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX M., zastúpená JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, so sídlom 949 01 Nitra, Farská 40 a otec: L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX M., zastúpený: Právne centrum, s. r. o., Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873, o návrhu otca na úpravu práv a povinností k maloletej, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 6. apríla 2022, č. k. 35P/87/2021-71, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ v spojení s § 3 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“) rozsudkom zo dňa 6. apríla 2022, č. k. 35P/87/2021-71 (ďalej len napadnutý rozsudok) rozhodol tak, že: I. Maloletá H. R., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca s tým, že styk matky s maloletou sa neupravuje a ponecháva sa na dohode oboch rodičov. II. Zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia. III. Matka maloletej H. sa zaväzuje prispievať na jej výživu sumou 80,00 eur mesačne vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca počnúc právoplatnosťou rozsudku. IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 24 ods. 3, 4, § 36 ods. 1, § 28 ods. 1, § 62 ods. 1-5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“ alebo „ZoR“), § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. CMP.
3. V odôvodnení prvoinštančný súd rozhodnutia uviedol, že návrhom, doručeným súdu dňa 04.11.2021, sa navrhovateľ domáhal zverenia maloletej do svojej starostlivosti, matku zaviazať na výživné sumou 150 eur mesačne a styk matky s maloletou ponechať na dohode rodičov. Matka s podaným návrhom nesúhlasila. ÚPSVaR NR vykonal dňa 03.12.2021 rozhovor s maloletou. „Mal. H. bola počas celého pohovoru uvoľnená, spontánna a bez problémov odpovedala na nami kladené otázky. V úvode rozhovoru uviedla, že sa volá „H.“ a navštevuje X. ročník na ZŠ R. XX v U.. V škole sa jej páči, známky má dobré, má tam aj dobré kamarátky C. a U.. Taktiež navštevuje ŠKD a páči sa jej tam. Voľnočasové krúžky momentálne nenavštevuje. Mal. H. sme sa následne spýtali, či pozná dôvod nášho predvolania. Uviedla, že nie, nevie kvôli čomu sme si ju zavolali. Mal. H. sme primerane veku vysvetlili návrh otca p. R., ktorý si podal na OS Nitra ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k maloletej. Mal. H. sme sa následne spýtali na súčasnú situáciu, teda kde a s kým teraz býva. Uviedla, že býva v byte U., na G. X., spolu s maminou a jej priateľom G.. Mamina je teraz v nemocnici, pretože porodila sestričku M. a z tohto dôvodu je maloletá v tomto čase u otca v M.. Ďalej maloletá H. uviedla, že keď sa mamina vráti z pôrodnice, pôjde
aj ona naspäť k nej, pretože počas bežného týždňa býva u maminy a k ocinovi do M. chodieva iba každý druhý víkend od piatka do nedele. V M. bývajú s babkou a dedkom v rodinnom dome, u starých rodičov z otcovej strany, avšak tento mesiac sa majú sťahovať do nového domu, ktorý je tiež v M.. Spontánne sa počas rozhovoru spýtali maloletej na jej vzťah k matke. Uviedla, že s maminou má dobrý vzťah, mamina sa s ňou síce nehrá, ale učí sa s ňou úlohy do školy. Na našu otázku aký je vzťah maloletej k matkinmu priateľovi G., mal. H. odpovedala: „žiadny“. Keď sme sa spýtali na dôvod, uviedla, že s G. nevychádza dobre, bojí sa ho, pretože často kričí na maminu, aj na ňu. Na bližšie otázky prečo matkin partner po nich kričí, sa nám maloletá zdráhala odpovedať. Z tohto dôvodu sme ďalej prešli na otázky zamerané na vzťah maloletej ku svojmu otcovi. Mal. H. uviedla, že s ocinom má dobrý vzťah, aj keď ani on sa s ňou nehráva. V čase keď je u ocina, rada sa hráva s dedkom na školu a s domácim zvieratkami. V M. u ocina má psíka K. a aj malé zajačiky. S úlohami jej u ocina pomáha jeho manželka „L.“ alebo babka. „L.“ tiež čaká bábätko a má ešte jedného syna G., s ktorým sa mal. H. podľa jej slov občas hráva. Na našu otázku aký je vzťah maloletej k otcovej manželke „L.“ nám maloletá uviedla, že dobrý. Mal. H. následne spontánne uviedla, že niekedy keď je u ocina v M., nechce sa jej ísť naspäť ku mamine do U.. V tejto súvislosti sme maloletú vyzvali, aby popísala svoju predstavu ohľadom bývania a stretávania sa s rodičmi. Mal. H. uviedla, že ona by chcela, aby to bolo naopak, teda aby bývala cez týždeň s ocinom a k mamine chodievala iba na víkend, a to každý druhý víkend od piatka do nedele. Mal. H. sme sa spýtali, či nám vie uviesť prečo by si to želala takto. Na uvedenú otázku odpovedala, že v M. má veľa kamarátov, vie aj kde bývajú, pričom v U. nemá žiadnych, iba spolužiakov v škole. Taktiež má v M. aj veľa príbuzných z otcovej strany. V závere rozhovoru sa mal. H. vyjadrila, že má rovnako rada oboch svojich rodičov, ale bývať chce s ocinom.“ Dňa 07.01.2022 vykonal ÚPSVaR NR šetrenie pomerov v domácnostiach matky a otca. „Dňa 07.01.2022 sme realizovali prešetrenie pomerov v domácnosti pána L. R.. Najskôr sme otca mal. dieťaťa hľadali na adrese M. O. XXX. na tejto adrese sa v domácnosti nachádzala jeho matka, ktorá nám uviedla, že syn už na uvedenej adrese nebýva, ale presťahoval sa do nového domu. Súpisné číslo tohto domu nám nevedela uviesť a to aj z dôvodu, že ten ešte nie je skolaudovaný, a preto ani súpisné číslo nemá. Dala nám však inštrukciu ako rodinný dom pána R. nájsť. V čase prešetrenia pomerov v otcovej domácnosti sa doma nachádzal pán R., jeho manželka, ich spoločné mal. dieťa L. R., nar. XX.XX.XXXX a syn otcovej manželky mal. G., ktorého si pán R. osvojil. Pánovi R. sme vysvetlili dôvod našej návštevy a ten nás následne vpustil do domácnosti. Pán R. býva v novostavbe rodinného domu typu bungalov, ktorá ešte nie je skolaudovaná a preto nemá súpisné číslo. Pri vstupe do domu sa nachádza predsieň, z ktorej sa vstupuje do chodbičky. Tá vedie do priestrannej obývacej izby, ktorá je spojená s kuchyňou. Ďalej sa z chodby ide do ostatných miestností, ktorými sú dve samostatné detské izby, spálňa a kúpeľňa s WC a samostatné WC. Detská izba mal. H. je zariadená posteľou, písacím stolíkom so stoličkou a vstavanou skriňou. V izbe sa tiež nachádzajú hračky mal. dieťaťa. Všetky ostatné miestnosti v dome sú štandardne zariadené potrebným, plne funkčným a moderným zariadením a spĺňajú všetky atribúty na uspokojovanie potrieb mal. detí. Počas našej návštevy sme sa pýtali aj na výdavky na bývanie. Pán R. nám uviedol, že na plyn platia 60,- eur mesačne a na elektrinu 10,- eur mesačne. Je zamestnaný vo firme G. ako manipulačný pracovník s príjmom 850,- eur mesačne. Jeho manželka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Pán R. sa počas našej návštevy vyjadril, že na podanom návrhu trvá, naďalej chce aby bola dcéra zverená do jeho osobnej starostlivosti. Uviedol, že počas zimných prázdnin bola mal. H. týždeň u neho a týždeň u matky. Pred prázdninami fungovali tak, že počas týždňa bola u matky a cez víkendy u neho a budú tak aj po nástupe do školy. Počas našej návštevy bola hygiena a poriadok v domácnosti na veľmi dobrej úrovni. Otec mal. dieťaťa má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie potrieb mal. dieťaťa. Dňa 07.01.2022 sme na základe žiadosti OS Nitra vykonali prešetrenie bytových a sociálnych pomerov v domácnosti matky mal. H. R. p. L. E. na adrese G. X, U.. Počas našej návštevy sa v domácnosti zdržiavala matka spolu s mal. H., partner matky p. G. L. a ich spoločná mal. dcéra M. L., nar. XX.XX.XXXX. Rodina obýva X,X izbový byt, ktorý majú v podnájme. Za podnájom uhrádzajú mesačne sumu 600 Eur spolu s energiami. Matka poberá dávku materské v sume cca do 600 Eur a rodinné prídavky na mal. H.. Rodinné prídavky na mal. M. si zatiaľ nestihla vybaviť. Partner matky ohľadom svojho zamestnania uviedol, že montuje kuchyne a jeho príjem je cca 2.500 Eur mesačne. Matka ohľadom výdavkov na mal. deti uviedla, že tieto sú bežného charakteru, zdravotný stav mal. detí je dobrý. Byt pozostáva zo vstupnej chodby, obývacej izby, detskej izby mal. H., odkladacej miestnosti, spálne matky a jej partnera, kuchyne, kúpeľne a toalety. Byt bol štandardne zariadený moderným nábytkom, plne prispôsobený potrebám mal. dieťaťa. V detskej izbe mal. H. sa nachádzala detská nábytková zostava, písací stôl, šatníková skriňa, posteľ, poličky a hračky. Hygiena v domácnosti bola na požadovanej úrovni. Matka má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosti o mal. dieťa.“
4. Otec sa na prvom pojednávaní dňa 26.01.2022 výpoveďou vyjadril, že: „Cez vianočné sviatky a letné prázdniny si H. s matkou striedame každý týždeň. Počas bežného styku mi dcéra veľmi chýba a myslím si, že striedavá osobná starostlivosť by nám ako rodičom nefungovala z dôvodu vzdialenosti našich bydlísk a z dôvodu, že nech už navštevuje maloletá školu v U. alebo v M., vždy by mal jeden z rodičov problém maloletú voziť do školskej družiny a do školy. Vždy, keď ku mne príde dcéra na víkend a odchádza odo mňa, tak vždy s plačom a sama vraví, že odísť nechce a chcela by bývať so mnou. Matka na to reaguje iba tvrdením, v podstate zhodným, ako uviedla na dnešnom pojednávaní, že malej je prirodzene ľúto, keď odchádza z mojej domácnosti, keďže tam cez víkend má iba zábavné aktivity, avšak uvádzam, že to nie je úplne pravda, pretože aj u mňa má určité povinnosti a taktiež sa pripravuje do školy. Maloletá má v našej obci na našej ulici krstných rodičov, v obci má takisto starých rodičov z mojej strany, takisto v našej domácnosti dvoch bratov - moje osvojené dieťa a naše dieťa s manželkou. Starší syn je na dcéru veľmi naviazaný a plače za ňou keď odchádza. Takisto má v obci mnoho kamarátov, a to ešte z obdobia, keď v nej vyrastala, keďže sme s matkou žili v M. X rokov do roku XXXX. Odvtedy žije s matkou v U.. Som toho názoru, že by som vedel riadne zabezpečiť starostlivosť o dcéru aj vo vzťahu k príprave do školy. V súčasnosti sa s ňou učím ja alebo manželka, takisto aj starí rodičia, ku ktorým chodí rada prespať. Ja pracujem od 7.00 h do 15.00 h a odvtedy som už voľný, a keďže družinu na ZŠ v K. máme do 16.00 h, vedel by som malú odtiaľ vyzdvihnúť. S manželkou má dcéra výborný vzťah, vychádzajú spolu. Môj jediný príjem je mesačne v čistom 800 až 850 eur od zamestnávateľa G. s. r. o., kde pracujeme pre Q., pričom pracujeme na železničných priecestiach všetkého druhu. Iný príjem nemám. Vlastním rodinný dom, ktorý obývame, ide o 4izbový rodinný dom o novostavbu v obci M.. H. má v tomto dome vytvorenú vlastnú detskú izbu. Vlastním automobil V. V. rok výroby XXXX. Úspory nemám, mojimi výdavkami sú: hypotekárny úver 88 000 eur na dobu 30 rokov, ktorý splácam vo výške 228 eur. Tento úver som si vzal okolo roku 2021. Iné dlhy, úvery ani exekúcie nemám. Internet + TV vo výške 31 eur mesačne, výživné 150 eur na H., plyn 61 eur mesačne, telefón 80 eur mesačne, úrazová poistka 55 eur mesačne, elektrina (stavebná) 10 eur, benzín 100 eur a ostatné sú bežné výdavky strava, oblečenie, drogéria. Tak ako som uviedol vyššie, mám osvojené dieťa vo veku X roky a dieťa s mojou manželkou, ktoré sa narodilo v N. XXXX. Manželka je na rodičovskej dovolenke s prvým dieťaťom, keďže predtým nepracovala a poberá rodičovský príspevok 270 eur. Starší syn nenavštevuje predškolské zariadenie. Zdravotný stav detí je výborný. M. sú od U. vzdialené XX km a K. od M. X km.
5. Matka sa na prvom pojednávaní dňa 26.01.2022 výpoveďou vyjadrila, že: „Nemôžem súhlasiť so zmenou zverenia aj z dôvodu, že v čase, keď sme s otcom žili v jednej domácnosti, väčšinu času som sa o malú starala ja a otec keď aj mal možnosť nebolo ojedinelé, že radšej odišiel z domácnosti vykonávať iné činnosti, napr. sa bicyklovať. Pripúšťam, že to mohlo byť spôsobené našimi nezhodami, myslím si, že by sa o maloletú vedel postarať, keďže je jej otec avšak poukazujem aj na to, že malá častokrát chodila babke a podľa môjho názoru aj chodiť bude. Taktiež si myslím, že malá si na život v U. zvykne a musí si zvykať, je prirodzené, že sa jej cnie za M., keďže tam žila X rokov. Nemyslím si, že by boli u mňa lepšie alebo horšie podmienky ako u otca, myslím si však, že aj ja mám s maloletou puto a je naviazaná na mňa a svoju sestru. Neviem sa vyjadriť k tomu, či a čo je u otca v jeho domácnosti alebo v jeho spôsobilosti postarať sa o dcéru nedostatočná. Myslím, si že pre dcéru bude ďalšia zmena školy problémov pretože aj na školu v U. sa ťažšie adaptovala. Ja vo vypätejším situáciách reagujem tak, že zvýšim hlas, môj partner na mňa ani na dcéru nikdy nekričal, iba od nej viac vyžaduje. H. je plachá, učivo vie, avšak niekedy napriek tomu ho nepovie. Snažím sa jej z touto jej povahovou vlastnosťou alebo črtou pomôcť, avšak netrestám ju za to. Chcem, aby bola šťastná, keď nemá školské povinnosti trávime spolu čas či už doma alebo vonku. Keď je priateľ doma, tak ide na vychádzku s nami. Môj partner vstupuje do výchovy zhruba tak, že chce aby dcéra mala rada aj jeho, a aby ho poslúchala. Stáva sa, že malej zoberieme na pár dní cez týždeň telefón, keď neposlúcha a nechce sa učiť pretože rada telefonuje do M., tak preto aby si spravila úlohy a splnila si povinnosti sme to takto učinili s tým, že keď chcela byť v kontakte so starým otcom telefón sme jej poskytli. Vo vzťahu k môjmu partnerovi si myslím, že má dobrý vzťah, je pravda, že je prísnejší a mám pred ním rešpekt. Nepovedala by som, že sa ho bojí. Som na materskej s dcérou M., narodenou v U. XXXX. Poberám materskú dávku vo výške 600 eur. Predtým som pracovala v G. v U.. Uvažujem nad tým, že s dcérou budem aj na rodičovskej dovolenke. Žijeme v domácnosti s partnerom, ktorý chodí montovať kuchyne a jeho príjem je okolo 2 000 eur mesačne. Iný príjem nemám. Nemám žiadny iný hnuteľný ani nehnuteľný majetok vyššej hodnoty, takisto ani úspory. Bývame v prenajatom byte 3,5 izbovom. Nemáme žiadny úver, platíme nájomné 600 eur vrátane energií, telefón 20 eur a okrem toho bežné výdavky strava, oblečenie, drogéria. Na maloletú H. platím školné 15 eur družinu, 31 eur obedy, mimoškolské aktivity nemám. Zdravotný stav je dobrý u oboch mojich detí.
Dcéra navštevuje školský klub detí (družina) do 15 tej hodiny, kedy ju vyzdvihnem a do školy ju nosím na 8 hod. v rámci družiny má aj doučovania zo slovenčiny a matematiky.“
6. Dňa 21.03.2022 bola súdu doručená správa zo psychologickej konzultácie rodičov a dieťaťa na RPPS ÚPSVaR NR, z ktorej vyplýva, že deň pred rozhovorom s maloletou sa udial incident medzi partnerom matky a starým otcom maloletej zo strany otca, pričom tento otvorený konflikt maloletú ešte viac uistil v negatívnom vzťahu voči „G.“ (matkinmu partnerovi, ktorý pociťovala už predtým. Otvorene komunikovala svoj postoj v smere zverenia do starostlivosti otca, túto zmenu dlhodobejšie preferuje, pretože je s otcom málo, má ho rada, takisto jeho manželku. S matkou si tiež rozumie, teší sa z malého súrodenca, avšak k partnerovi matky nemá dobrý vzťah. Záverom sa psychologička RPPS vyjadrila, že prioritným riešením by bola SOS, ale táto z objektívnych dôvodov nie je možná. Následne pripadá do úvahy zverenie maloletej otcovi a podpora jej styku s matkou počas víkendov a prázdnin, či priebežne po dohode rodičov.
7. Otec sa na pojednávaní dňa 06.04.2022 vyjadril, že: „Po poslednom pojednávaní neprebiehal môj styk podľa dohody s matkou. Mám pocit, že matka, ale najmä jej partner, mi v tom zabraňovali. Incident medzi partnerom matky a mojím otcom prebehol vtedy, keď moji rodičia prišli k matke pre dcérku po tom, ako som ju cez víkend od matky na styk nedostal. Pred domom matky sotil partner matky môjho otca na zem tak, že si rozbil hlavu o zábradlie, čoho bola maloletá svedkom. Počas tohto mi volala a plakala do telefónu, že G. bije dedka. Po tomto incidente som si na zobral dcérku k sebe, celý čas sa bála o starého otca. S matkou si nemyslím, že má akýkoľvek problém. Uvádzam však, že nešlo o ojedinelý incident partnera matky. Asi pred rokom napadol aj mňa, a to fyzicky aj slovne, kedy z vlastnej iniciatívy chcel riešiť môj styk s dcérou. V prípade zverenia dcérky do mojej starostlivosti, by som nemal žiadny problém sa na styku dcérky s matkou dohodnúť. Určite by som jej nebránil v styku s dcérou. Čo sa týka mojich majetkových pomerov, nedošlo od posledného pojednávania k žiadnej zmene.“
8. Matka sa na pojednávaní dňa 06.04.2022 vyjadrila, že: „Potvrdzujem, že incident môjho partnera so starým otcom sa stal, avšak ja som priamo incident nevidela, lebo som bola v spálni, ale partner mi hovoril, že starý otec vstúpil do bytu bez povolenia a on ho iba vyhodil von. S dcérkou som sa rozprávala, prečo má strach z môjho partnera a povedala mi, že ho má rada. Neviem si vysvetliť, prečo chce byť zverená otcovi. Čo sa týka mojich majetkových pomerov, nedošlo od posledného pojednávania k žiadnej zmene. Ak by došlo k zvereniu maloletej otcovi, nemala by som problém dohodnúť sa s ním na styku s dcérkou.“
9. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že kolízny opatrovník sa vyjadril, že: „Z dokazovania vyplynulo, že dieťa má pozitívny citový vzťah k obom rodičom. Problémom sa stal partner matky, ku ktorému dieťa opakovane verbalizovalo, že nemá dobrý vzťah a že sa ho bojí. Pozitívny vzťah a príklon maloletej k otcovi bol potvrdený aj projektívnymi metódami na RPPS. Za tohto stavu navrhujem zveriť dieťa otcovi, styk matky ponechať na dohodu, keďže obaja rodičia potvrdili, že sa vedia dohodnúť a výživné matke navrhujem vo výške 80 eur, ktoré by v súčasnosti malo byť postačujúce a najmä vyplýva z matkiných možností a schopností s tým, že partner matky nemá vyživovaciu povinnosť.“
10. Ďalej dokazovaním zistil, že otec má tri vyživovacie povinnosti k osvojenému synovi G. R., nar. XX.XX.XXXX, k synovi L. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pochádza z jeho súčasného manželstva a k maloletej H., vo vzťahu ktorej je vedené toto konanie. Matka má dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletej H. a k maloletej M. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorá pochádza z jej súčasného vzťahu s partnerom. Matka žije v domácnosti so súčasným partnerom a s maloletou M. a H., pričom je s mladšou dcérou na materskej dovolenke. Jej príjem pozostáva z materskej dávky v sume 600 eur a z prídavkov na deti v sume 50 eur. Nevlastní nehnuteľnosť ani iný majetok vyššej hodnoty. Jej partner je zamestnaný s príjmom 2 000 až 2500 eur mesačne. Výdavky na domácnosť predstavujú 600 eur (nájom + energie), okrem toho si matka platí telefón v sume 20 eur a bežné výdavky na stravu, oblečenie na drogériu. Výdavky na maloletú M. predstavujú spolu okolo 150 eur (plienky, mliečko a oblečenie). Výdavky na maloletú H. predstavujú sumu 200 eur (15 eur družina, 31 eur obedy, bežné výdavky). Obe deti sú zdravé. Otec maloletých detí žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ich spoločným synom L. a osvojeným synom G.. Je zamestnancom pre spoločnosti G., s. r. o. a N. a B., a. s., pričom jeho príjem tvorí v súhrne oboch zamestnaní vymeriavací základ v priemere 1393 eura mesačne, čo je v čistom 1045 eura (75 % vymeriavacieho základu). Okrem toho vlastní otec nehnuteľnosť v M. a na účtoch vo H. R., a. s. mal k 19.11.2021 účtovné zostatky v sume 12 622 eur a na sporiacom účte 850 eur. Výdavky na domácnosť pozostávajú z hypotekárneho úveru v sume 228 eur mesačne, internet + TV 31 eur mesačne, plyn 61 eur
mesačne, telefón 80 eur mesačne, úrazová poistka 55 eur mesačne, elektrina 10 eur, benzín 100 eur, ďalej len bežné výdavky na stravu, oblečenie a drogériu. Jeho manželka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 270 eur a prídavky na deti v sume 50 eur. Maloletá H. je žiačkou X. ročníka ZŠ R. v U. a jej zdravotný stav je dobrý.
11. Súd dospel k právnemu záveru, že maloletú H. je potrebné zveriť do osobnej starostlivosti otca a jeho návrhu v tejto časti vyhovieť. Dôvodom je najmä túžba maloletej po bývaní s otcom. Maloletá negatívne vníma matkinho súčasného partnera, pričom v konaní bola dvakrát vypočutá a vo vzťahu k partnerovi matky sa konštantne vyjadruje negatívne, bojí sa ho, nemá s ním žiaden vzťah. Toto sa umocnilo konfliktom medzi ním a jej starým otcom zo strany otca, ktorého bola svedkom. Súd na začiatku konania uvažoval nad SOS, ku ktorej sa aj na prvom pojednávaní priklonil. Za súčasnej situácie však SOS nie je v najlepšom záujme maloletej a to najmä pre nevyhovujúce pomery na strane matky, ktorých príčinou je jej partner, respektíve jeho vzťah s maloletou. Okrem toho je otázne, či by z dôvodu vzdialeností medzi bydliskami rodičov bola SOS možná, k čomu sa aj psychologička RPPS vyjadrila tak, že SOS z objektívnych dôvodov možná nie je. Napokon, v prospech zverenia maloletej otcovi sa vyjadrila psychologička aj kolízny opatrovník. Nebolo potrebné vykonať v konaní dokazovanie psychologickým znaleckým posudkom na partnera matky, súdu postačovali opakované pohovory s maloletou a konflikt partnera matky s dedkom maloletej, ktorý súdu potvrdila aj matka maloletej a takisto lekárska správa na F. R.. V súčasnosti je pre zdravý fyzický a najmä psychický vývin maloletej najvhodnejším prostredím bývanie u otca, u ktorého má vytvorené všetky potrebné bytové a sociálne podmienky. S manželkou otca vychádza maloletá veľmi dobre, má ju rada, okrem toho v obci otca vyrastala, má tam rodinu, známych aj kamarátov.
12. Čo sa týka styku matky s maloletou, obaja rodičia sa pre prípad zverenia maloletej otcovi zhodne vyjadrili, že nemajú žiaden problém sa na ňom dohodnúť, súd preto styk matky s maloletou neupravil a ponechal ho na dohode rodičov, čo je zároveň najlepším riešením aj pre maloletú a matku, ktoré nebudú viazané striktnou úpravou a môžu sa stretávať v podstate kedykoľvek budú chcieť. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú v bežných veciach obaja rodiča, keďže ani jeden z nich nie je obmedzený ani pozbavený rodičovských práv a povinností a súd na to ani nevidel žiaden dôvod. Ak sa rodičia nedohodnú vo vzťahu k maloletej v nie bežnej veci, bude potrebné, aby na návrh niektorého z rodičov rozhodol súd.
13. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že čo sa týka vyživovacej povinnosti, vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a pod.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti (dopyt na trhu práce, ohodnotenie rovnakej pozície a pod.). Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané, okrem iného, jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. Ak sud zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, alebo ak zamestnanie bezdôvodne opustil, bude vychádzať z jeho príjmov pred zmenou zamestnania. Majetkové pomery rodiča možno preukázať výpismi z listov vlastníctva, technickým preukazom, resp. inými dôkazmi, ktoré sú spôsobilé osvedčiť stupeň majetkového zabezpečenia rodiča. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dnu vyhlásenia rozsudku. Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Jednak je povinnosťou súdu posúdiť, či je rodičovská dohoda v súlade so záujmom dieťaťa a pre toto posúdenie nevyhnutne potrebuje výšku nákladov dieťaťa, jednak je povinnosťou súdu stanoviť podmienky, za
ktorých dohodu o výživnom schváli. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón, električenka), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť dieťaťa a pod.), možno uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac. Nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok, liečenie, škola v prírode alebo detský tábor) sa rozpočítajú na jednotlivé mesiace tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí 12 mesiacmi a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta len suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku. Rodič, ktorý je potom platobným miestom, musí zabezpečiť, že v čase, keď nastane aktuálna potreba tento náklad zaplatiť, bude mat dostatok prostriedkov na jeho úhradu naakumulovaných aj z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k druhému kroku, ktorým je určenie miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Toto určenie závisí od viacerých faktorov. Z uvedeného vyplýva, že miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Je nutné porovnať uvedené faktory u oboch rodičov navzájom (možnosti, schopnosti, majetkové a iné pomery) a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa, príp. starostlivosť o spoločnú domácnosť. Preto aj v prípade, ak sa preukáže, že možnosti rodičov ako povinných sú približne rovnaké a sú primerané potrebám dieťaťa, musí zaviazať toho z nich, ktorý sa o dieťa osobne nestará, na plnenie v miere vyššej, než zodpovedá 1/2 preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa.
14. Vzhľadom na to, že súd zveril maloletú do starostlivosti otca, povinnou z vyživovacej povinnosti sa stala matka, ktorej príjem súd ustálil na sume 650 eur. Vzhľadom na to, že matka má aj druhú vyživovaciu povinnosť, nemohol súd túto pri výpočte výšky výživného prehliadať. Vyživovaciu povinnosť matky totiž treba rozdeliť medzi obe deti. Výdavky na maloletú H. súd ustálil na sume 200 eur mesačne. Matka má na maloletú M. výdavky v rozpätí 150 až 170 eur. Súd má za to, že výdavky na obe deti sú absolútne primerané, oprávnené a odôvodnené. Tieto ani neboli zo strany otca spochybnené a preto je súd názoru, že matka by sa jednoznačne mala podieľať na úhrade výdavkov na maloletú H. vo výške svojho podielu. Súd vychádzal z toho, že príjem otca je vyšší, ako príjem matky, otec však má 3 vyživovacie povinnosti. Matka síce má partnera s príjmom vyšším, ako je príjem manželky otca, avšak vo svojom vlastníctve nemá žiaden majetok vyššej hodnoty ani žiadne úspory. Príjem spolužijúcej osoby sa pritom zohľadňuje, ale nevychádza sa z neho. Otec zároveň vlastní nehnuteľnosť a na účtoch mal zostatok vo výške okolo 12 000 eur. V zmysle ustálenej súdnej praxe má vo všeobecnosti výživné (na všetky výživou oprávnené osoby) zo strany výživou povinného rodiča predstavovať 20 % až 30 % zo sumy jeho čistého príjmu, pričom však v každom konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť skutočné možnosti a schopnosti každého z rodičov a skutočné odôvodnené potreby posudzovaného dieťaťa. Súd má za to, že v možnostiach a schopnostiach matky je v súčasnosti plniť vyživovacie povinnosti spolu v podiele 22,5 % vo vzťahu k jej pravidelným mesačným príjmom, čo predstavuje sumu 146 eur. Keďže výdavky na maloletú H. sú o niečo vyššie ako na maloletú M., je dôvodné a spravodlivé, aby na maloletú H. platila matka vyššie výživné. Súd preto rozhodol tak, že matka je povinná platiť na maloletú H. výživné v sume 80 eur mesačne. Toto nepredstavuje ani polovicu všetkých výdavkov na dieťa, avšak súd vychádzal z toho, že možnosti rodičov nie sú približne rovnaké, a to s poukazom na vyššie uvedené. Keďže otec žiadal určiť výživné až od právoplatnosti rozsudku, súd nerozhodoval o výživnom spätne od podania návrhu.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie odôvodnil zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca najmä túžbou maloletej po bývaní s otcom, keďže maloletá negatívne vníma matkinho súčasného partnera, pričom v konaní bola dvakrát vypočutá a vo vzťahu k partnerovi matky sa konštantne vyjadruje negatívne, bojí sa ho, nemá s ním žiaden vzťah, čo sa umocnilo konfliktom medzi ním a jej starým otcom zo strany
otca, ktorého bola svedkom. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie prijal za nespornú aj tú okolnosť, že nebolo potrebné vykonať v konaní dokazovanie psychologickým znaleckým posudkom na partnera matky, keďže súdu prvej inštancie postačovali opakované pohovory s maloletou a konflikt partnera matky s dedkom maloletej, ktorý súdu potvrdila aj matka maloletej a takisto lekárska správa na starého otca maloletej z otcovej strany.
17. Ďalej však v zmysle odôvodnenia rozsudku zo správy ÚPSVaR Nitra vyplýva, že sama maloleté potvrdila, že keď sa matka vráti z pôrodnice, pôjde aj ona naspäť k nej, pretože počas bežného týždňa býva u nej a k otcovi do M. chodieva iba každý druhý víkend od piatka do nedele. Teda súdu prvej inštancie muselo byť zrejmé, že doposiaľ bol skutkový stav výkonu starostlivosti o maloletú taký, ako uviedla maloletá, teda že doteraz žila s matkou, na čo však zjavne pri vyhlásení rozsudku vôbec neprihliadal a „nenazdajky“ tak zmenil život maloletej bez toho, aby mal potrebu takejto úpravy dostatočne zdôvodnenú.
18. Súd prvej inštancie nijako nezohľadnil ani to, že taktiež maloletá v rozhovore s pracovníčkou ÚPSVaR Nitra uviedla, že s matkou má dobrý vzťah a síce sa s ňou nehrá, ale učí sa s ňou úlohy do školy. Čo však uviedla rovnako aj vo vzťahu k otcovi. Pričom ďalej uviedla, že v čase keď je u otca, rada sa hráva s dedkom na školu a s domácim zvieratkami. Teda už aj len z uvedeného je preukázateľné, že otec s maloletou netrávi v čase keď ju má u seba spoločný čas, a že tento maloletej venuje práve jej dedko z otcovej strany. Súd prvej inštancie preto ani z toho dôvodu nemohol mať jednoznačne za preukázané, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca je v jej najlepšom záujme.
19. Ďalej matka uviedla, že súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy tú skutočnosť, uvedenú matkou na pojednávaní, že počas spoločného bývania rodičov v domácnosti sa o maloletú starala väčšinu času práve matka, pričom už vtedy maloletá, keď mala tráviť čas s otcom, ju tento vodieval práve k starým rodičom, čo potvrdila aj samotná maloletá, čím je zrejmé, že otec zjavne nebude osobnú starostlivosť vykonávať v takom rozsahu, ako to prezentoval v súdnom konaní, a teda forma starostlivosti určená súdom prvej inštancie stráca svoj zmysel, keďže dieťa predsa nemá byť zverené jednému rodičovi za účelom trávenia času so starými rodičmi.
20. Za nesprávny postup súdu videla matka tiež to, že sa pri svojom rozhodovaní zameral na správanie partnera matky, pričom z jediného vyjadrenia maloletej ho posúdil ako nevhodné pre výchovu maloletej, pričom nevykonal ďalšie potrebné dokazovanie v tomto smere. Predsa z výpovede matky vyplýva, že jej partner na ňu a ani na maloletú nekričí, iba od nej viac vyžaduje čo sa týka školských povinností a povinnosti v rámci domácností, čo je pre správnu výchovu dieťaťa úplne normálne a bežné a priam žiaduce. Aj z tohto dôvodu malo byť v tomto prípade úlohou súdu riadne posúdiť skutočný vzájomný vzťah partnera matky a maloletej, k čomu však zo strany sudu prvej inštancie nedošlo, čo považujeme za výrazné procesné pochybenie tohto súdu, kedyže práve tento argument bol pre súd prvej inštancie zrejme podstatným dôvodom na rozhodnutie o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca, a to aj napriek tomu, že určite nedošlo k riadnemu posúdeniu skutočného záujmu maloletej. Je preto pre nás nepochopiteľné, že na základe jediného vyjadrenia maloletej, že partner matky na nich kričí, súd prvej inštancie dospel k záveru, ktorý je výsledkom rozsudku, pričom tieto okolnosti nevyplynuli zo žiadnych iných produkovaných dôkazov v tomto konaní a pritom vyjadrenia matky zostali úplne nevypočuté.
21. Taktiež ako nezákonný postup súdu prvej inštancie videla matka v tom, že tento sa znova bez ďalšieho priklonil na stranu otca ohľadne incidentu, ktorý sa mal uskutočniť medzi partnerom matky a starým otcom maloletej z otcovej strany a ktorý mal maloletú ešte viac uistiť v údajnom negatívnom vzťahu voči matkinmu partnerovi. Zároveň namietali aj to, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal ani s takým konštatovaním matky, že maloletá má jej partnera rada a nemá z neho strach, čo jej mala povedať práve osobne maloletá.
22. Dobrý vzťah matky a maloletej nebol ničím spochybnený, je zrejmé, že matka sa vie a dokáže o maloletú dobre postarať, pričom v takomto prípade si súd prvej inštancie zrejme iba uľahčil rozhodovanie a nezverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky odôvodnil, podotýkame že nedostatočne preukázaným, nedobrým vzťahom maloletej s partnerom matky, čo je z hľadiska zákonnosti súdneho rozhodnutia neudržateľné.
23. Ďalej matka uviedla, že súd pri rozhodovaní zjavne vôbec nebral do úvahy, že do vyhlásenia rozsudku bývala maloletá s matkou u nej a zároveň, či maloletá nebola programovaná zo strany otca k tomu, aby o partnerovi matky hovorila nepriaznivo, keď nejde o jej biologického otca. Súd prvej inštancie sa tak vôbec v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s príčinami vzniku takéhoto stavu, teda to, že prečo skutočne maloletá „nemá rada“ partnera matky a aj napriek tomu zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca.
24. Na základe uvedeného sú toho názoru, že z dôvodu, aby sa predišlo „rozbitiu“ vzťahu medzi matkou a maloletou, je potrebné ešte v rámci tohto konania bezprostredne a urýchlene vykonať psychologické skúmanie tak maloletej, obidvoch rodičov ako aj partnera matky za účelom preukázania, či skutočne partner matky pri výchove maloletej nepostupuje správne, a teda či je skutočne odôvodnené tvrdenie maloletej o tom, že ho nemá rada.
25. Súd prvej inštancie tak zjavne založil rozsudok na tom, že partner matky má mať s maloletou nie dobrý vzťah, a to aj napriek tomu, že toto nemohol mať za dostatočne preukázané a preto trváme na tom, keďže ide o podstatnú zmenu v živote maloletej, ktorá na ňu bude mať významný vplyv, ustanoviť znalca v odbore; psychológia odvetvie: klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých za účelom znaleckého skúmania maloletej, obidvoch rodičov a partnera matky.
26. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v rámci súdneho konania, na základe výsledku pohovoru s mal. dieťaťom a tiež za základe obsahu záveru správy z RPPS, s ktorým rodina spolupracovala dospel k záveru, že v najlepšom záujme mal. dieťaťa je zverenie mal. H. do osobnej starostlivosti otca. Túto skutočnosť odôvodnil pozitívnou citovou väzbou dieťaťa na otca, ktorú dieťa nielen verbalizovalo počas rozhovoru, ale bol potvrdený aj projektívnou technikou u psychologičky RPPS. Vykonané dokazovanie preukázalo tiež pozitívne citové väzby dieťaťu k matke, u ktorej sa však problémovým ukazuje vzťah mal. dieťaťa k jej partnerovi, ktorého sa mal. bojí. Z uvedených dôvodov považoval kolízny opatrovník na pojednávaní v najlepšom záujme mal. dieťa jeho zverenie do osobnej starostlivosti otca dieťaťa. Styk matky s dieťaťom navrhoval ponechať na dohode medzi rodičmi, keďže obaja rodičia na súdnom pojednávaní uviedli, že sa na stretávaní vedia dohodnúť. Výživné na mal. dieťa navrhoval s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery oboch rodičov a odôvodnené potreby mal. dieťaťa vo výške 80 eur mesačne. 27. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že matka vo svojom odvolaní poukázala na údajnú zmenu života maloletej bez dostatočného zdôvodnenia. Maloletá si doposiaľ nevytvorila žiadne väzby v novom prostredí (v U.), preto je zachovanie jej prirodzených a existujúcich vzťahov v M. len a len v jej záujme. Uvedená skutočnosť je však v rozpore s vykonaným dokazovaním. Matka sama uviedla, že maloletá si ešte musí zvykať na nový život v U. (kam sa presťahovala matka z M. a vzala so sebou dcéru) a že je prirodzené, že jej chýbajú M., keďže tam žila X rokov. Maloletá sa rovnako vyjadrila (pohovor s maloletou 03.12.2021), že v M. má veľa kamarátov, vie aj kde bývajú, pričom v U. nemá žiadnych, iba spolužiakov v škole. Taktiež má v M. aj veľa príbuzných z otcovej strany. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že maloletá má vytvorené puto s jej prirodzeným prostredím v M., v ktorom vyrastala, a z ktorého ju paradoxne vytrhla matka. Maloletá si doposiaľ nevytvorila žiadne väzby v novom prostredí (v U.), preto je zachovanie jej prirodzených a existujúcich vzťahov v M. len a len v jej záujme. Matka sa vo svojom odvolaní snaží navodiť dojem, že otec sa o maloletú nestará a že starostlivosť nahrádzajú starí rodičia. Uvedená skutočnosť je však opätovne v rozpore s vykonaným dokazovaním a samotnými vyjadreniami matky počas konania. V tejto súvislosti poukazujeme na pojednávanie zo dňa 26.01.2022, na ktorom matka pripustila, že sa otec vie o maloletú postarať. Rovnako matka na tomto pojednávaní uviedla, že maloletá rada telefonuje s dedkom a že jej zvyknú za trest telefón odobrať, a tým jej znemožniť tento kontakt. Ďalej poukázali na pohovor s maloletou, na ktorý odkazuje aj matka vo svojom odvolaní, a to, že s matkou má dobrý vzťah a síce sa s ňou nehrá, ale učí sa s ňou úlohy do školy, čo však uviedla rovnako aj vo vzťahu k otcovi. Ďalej maloletá uviedla, že keď je u otca, rada sa hráva s dedkom na školu a s domácimi zvieratami. Maloletá má vytvorené silné a hlboké puto so svojím starým otcom, ktorý však nenahrádza rolu rodiča.
28. Otec výkon doterajšej starostlivosti považoval za striedavú osobnú starostlivosť, keďže bola maloletá spravidla od pondelka do štvrtka u matky a následne u otca. Uvedená starostlivosť však bola zo strany matky obmedzovaná podľa jej svojvôle. Na pojednávaní dňa 26.01.2022 sa matka vyjadrila, že si vie predstaviť na skúšku umožniť otcovi stýkať sa s maloletou častejšie, resp. bývať u otca a realizovať styk s matkou. Na pojednávaní dňa 06.04.2022 matka uviedla, že so zmenou starostlivosti (zverenie otcovi) by súhlasila, ak by nebola možná SOS. Zo súdom vykonaného dokazovania vyplynulo, že nie
sú splnené podmienky zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, preto rozhodol súd tak, že zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca, s čím matka v zásade vyjadrila súhlas priamo na pojednávaní.
29. Otec ďalej uviedol, že matka ďalej vo svojom odvolaní poukázala na to, že súd mal údajne rozhodnúť na základe nevhodného správania partnera matky maloletej, ktorej skutočnosť malo vraj dokazovať iba jediné vyjadrenie maloletej. V tejto súvislosti poukázali na viaceré vyjadrenia, a to počnúc samotným návrhom otca, v ktorom podrobne opisoval svoj strach o maloletú, ako aj na fyzické napadnutie partnerom matky maloletej. Zároveň poukázali na vyjadrenie matky na pojednávaní zo dňa 06.04.2022, ktorá potvrdila incident medzi starým otcom a súčasným partnerom matky maloletej, hoci nebola pri tom prítomná. Rovnako poukázali aj na predloženú lekársku správu starého otca maloletej. Matka počas konania nijako nenamietala uvedené skutočnosti, ani nepoprela, že by sa tieto udalosti stali alebo mohli stať. Uvedené nasvedčuje skôr úvahe, že matka je uzrozumená s výbušnou povahou svojho partnera a agresivita nie je u neho ničím neočakávaným a prekvapivým správaním. V každom prípade bolo a stále je pre rozhodovanie súdu podstatné, ako vzťah vníma maloletá. Maloletá uviedla, že s partnerom matky nemá „žiadny“ vzťah a že sa ho bojí. Naopak, vo vzťahu k partnerke otca („L.“) uviedla, že s ňou má dobrý vzťah. Počas celého konania žiaden z účastníkov konania ani len náznakom nevyslovil akúkoľvek pochybnosť ohľadom výpovedí maloletej, či akéhokoľvek ovplyvňovania zo strany ktoréhokoľvek rodiča. V prvom rade si dovoľujeme uviesť, že je zarážajúce, ak sa matka takto stavia k vyjadreniam pocitov svojej dcéry a jej strach takto podceňuje. Nemáme vedomosť o tom, že by matka alebo jej právny zástupca počas konania navrhli vykonať znalecké dokazovanie. V každom prípade toto dokazovanie by bolo nadbytočné a zbytočne zaťažovalo aj maloletú. Nič nebránilo matke a jej partnerovi, aby si na vlastné náklady vyhotovili svoj „psychologický“ profil, ak to považovali za potrebné. Pre účely tohto súdneho konania však takýto dôkaz nebol potrebný ani žiaduci, bolo by to nehospodárne a nebolo by to v záujme maloletej. Otec navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
30. Následne v priebehu odvolacieho konania otec súdu doručil podanie, v ktorom uviedol, že žiada skoré vybavenie veci z dôvodu postupne sa zhoršujúcich vzťahov medzi súčasným priateľom matky maloletej, resp. aj samotnej matky maloletej a maloletej. Podľa jeho informácie matka maloletej H. bez súhlasu otca absolvovala s maloletou H. psychologické vyšetrenie, ku ktorému sa otec maloletej nemal možnosť žiadnym spôsobom vyjadriť.
31. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - matkou, v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie (§ 65, § 66 CMP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 391 ods. 2 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
32. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
33. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
35. Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
36. Podľa čl. 6 CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
37. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
38. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
39. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
40. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
41. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
42. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
43. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
44. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
45. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
46. Odvolací súd poukazuje v súvislosti so skúmaním najlepšieho záujmu maloletých na Dohovor o právach dieťaťa, prijatého dňa 20.11.1989, ktorý vo svojom článku 3 ods. 1 stanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň článok 8 ods. 1 Dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Rovnako tak Listina základných práv a slobôd vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 určuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a neplnoleté deti môžu byť od rodičov odlúčené proti ich vôli len rozhodnutím súdu na základe zákona.
47. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné zdôrazniť, že potreba zabezpečenia ochrany maloletého z hľadiska vnútroštátnej úpravy vychádza najmä zo Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. Sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím zákona č. 175/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine. V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod.
48. Správne, zákonné a spravodlivé rozhodnutie je nepochybne existujúcou požiadavkou práva na spravodlivý proces a rozhodnutie v civilnom procese nemôže byť tejto požiadavke vzdialené. Civilný mimosporový poriadok identifikuje rozsah zisťovania skutkového základu (podkladu) rozhodnutia tak, že
súd je povinný zistiť v konaniach podľa tohto zákona skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov. Je treba zdôrazniť, že uvedené smerovanie nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania ako aj subjektov na konaní zúčastnených, preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkazná povinnosť). V mimosporových konaniach si súd môže osvojiť zhodné tvrdenia účastníkov konania, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti a za predpokladu, že nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním (§ 37 CMP). Pri zisťovaní skutočného stavu veci súd nie je obmedzený zákonnou ani sudcovskou koncentráciou (§ 34 CMP). (Smyčková, R., Števček, M, Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2017, 156-157 s.).
49. Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
50. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
51. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
52. Odvolací súd konštatuje, že nosné argumenty a úvahy rozhodnutia súdu prvej inštancie (v otázke starostlivosti) boli realizované v bode 25. napadnutého rozsudku. Prvoinštančný súd konštatoval, že je potrebné zveriť maloletú H. do osobnej starostlivosti otca z dôvodov túžby maloletej po bývaní s otcom negatívneho vnímania matkinho súčasného partnera maloletou, pričom konštatoval, že maloletá bola 2 krát vypočutá, čo predchádzajúce bolo umocnené konfliktom medzi partnerom matky a starým otcom zo strany otca. Vo vzťahu k vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov vyhodnocoval nevyhovujúce pomery na strane matky, ktorých príčinou jej partner, respektíve jeho vzťah s maloletou. Súd spochybnil aj vzdialenosť medzi bydliskami rodičov. Záverom konštatoval, že v prospech zverenia maloletej otcovi sa vyjadril psychologička aj kolízny opatrovník.
53. Z pohľadu vyhodnocovania vzťahov medzi priateľom matky a maloletou súdu prvej inštancie postačilo vyjadrenie maloletej a správa príslušného orgánu, ktorá z takého vyjadrenia maloletej vychádzala. Prvoinštančný súd sa aj v rámci zisťovania skutočného stavu, ktoré realizoval v bode 11. napadnutého rozsudku, venoval najmä otázke vyživovacích povinností príjmov a výdavkov rodičov bez relevantného zhodnotenia skutkového stavu vo vzťahu k starostlivosti o maloletú, pričom, ak by bolo možné považovať aj bod 10. napadnutého rozsudku za skutkové zistenia, išlo skôr o prenesené „zistenie“ citovaného kolízneho opatrovníka, ako zistenie súdu. Z pohľadu odvolacieho súdu skutkové zistenia prvoinštančného súdu neboli tiež realizované v potrebnom rozsahu. Navyše, zistenia súdu musia mať tiež svoju kvalitu. Je síce možné konštatovať, že čiastkové skutkové zistenia sa nachádzali aj v časti úvah, ktorými sa súd spravoval pri svojom rozhodovaní, uvedeným však chýbal odkaz, z ktorých dôkazných prostriedkov prvoinštančný súd čerpal. Z obsahu záverov a úvah prvoinštančného súdu nebolo podľa názoru odvolacieho súdu môcť prísť k záveru o presvedčivom sa vyporiadaní so základnými a relevantnými otázkami ohľadne záujmu maloletého dieťaťa v súlade s požiadavkou ust. § 220 ods. 2 CSP.
54. Odvolací súd nižšie uvedie, aké zistenia bolo potrebné podľa jeho názoru učiniť predtým, ako prvoinštančný súd vôbec uvažoval o možnosti zveriť maloleté dieťa do starostlivosti ktoréhokoľvek z rodičov.
55. Odvolací súd konštatuje, že pre autoritatívne zisťovania ohľadne záujmu maloletej H. v tomto prípade bolo potrebné procesnou činnosťou súdu (aj ex offo) zisťovať nielen stav vzťahov zúčastnených (ktoré bolo zisťované čiastočne), ale pre ucelené a presvedčivé rozhodnutie bolo potrebné odôvodniť východiská, ktoré umožnili prijať záver, že najvhodnejším prostredím pre primárnu starostlivosť je starostlivosť maloletej H. u otca. V prvom rade sa vždy sleduje záujem maloletej. Kategória a predpoklady, ktoré sú demonštratívne vyjadrené v článku 5 zákona o rodine sú základnými východiskami, v ktorých je treba hľadať odpovede na otázky súvisiace s rodinnoprávnym vzťahom v širšom zmysle slova. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
56. Pokiaľ ide o konkrétne skutočnosti, ktoré bolo treba zisťovať (na ne prihliadnuť), tak aby odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo presvedčivé, odvolací súd uvádza nasledovné.
57. Prvoinštančný súd v rámci zisťovania skutočného stavu mal prednostne zistiť otázku, aký bol faktický stav starostlivosti o dieťa nielen do rozluky rodičov, ale aj od rozluky do času kým bol podaný návrh v tejto veci (poprípade aj v priebehu súdneho konania) a tiež, ako dlho trval faktický stav starostlivosti o maloletú H.. Ak existovali nejaké problémy v starostlivosti, resp. styku bolo potrebné zistiť, čo bolo ich príčinou a kto alebo čo bol(o) ich pôvodcom. Uvedené by dalo odpoveď aj na otázku vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti. Ak zistený faktický stav „primárnej“ starostlivosti u jedného z rodičov trval pár mesiacov alebo viac treba zisťovať, prečo už vtedy jeden z rodičov nerozpoznal záujem maloletého dieťaťa a primeranými prostriedkami, ktoré mohli byť aj právne (návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) sa nedožadoval autoritatívnej fixácie starostlivosti a styku vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Faktický stav starostlivosti trvajúci pol roka a viac je spôsobilý založiť nové východiská fixácie záujmu maloletého dieťaťa. Uvedené ale podlieha zisťovaniu stavu veci dokazovaním, v podmienkach CMP aj bez návrhu. 58. V rámci ďalšieho zisťovania, keďže v konaní boli indikované narušené rodinnoprávne vzťahy v širšom zmysle, bolo potrebné objektivizovať stav týchto vzťahov, príčiny týchto vzťahov a závažnosť prípadného negatívneho vplyvu týchto vzťahov na maloletú a jej záujem. Uvedené, ale v tomto prípade nepôjde len obyčajným zistením súdu z vyjadrenia maloletej, ktoré verbalizovala maloletá a kolízny opatrovník vo vzťahu k jej vyjadreniu. Samozrejme, je treba prihliadnuť aj na vyjadrenie maloletej, avšak nemožno preceňovať takéto vyjadrenie a bez ďalšieho diskvalifikovať vhodnosť prostredia matky pre starostlivosť o maloletú z dôvodu (najmä ak malo prísť k zmene faktického stavu starostlivosti), že maloletá povedala, že sa partnera matky bojí. Odvolací súd teda príkladom uvádza, že ak pre riadny vývin a záujem maloletej bola (je) prítomnosť priateľa matky nebezpečná, ako sa vysporiadať s tým, že v rámci bežného styku by vplyv takej osoby neprekážal. Uvedené odvolací súd uvádza preto, že pre objektívnejší pohľad bude potrebné, aby bol rozpoznaný záujem maloletej prostredníctvom odborného skúmania podľa zváženia súdu (odborné vyjadrenie, alebo znalecký posudok) zúčastnených osôb, vo vzťahu ku ktorým sa bude hľadať príčina vyjadrení maloletej a podobne. Všetko uvedené sa bude vyhodnocovať so závermi predchádzajúceho bodu, v ktorom sa zisťuje faktický stav starostlivosti a jeho trvanie. 59. Odvolací súd konštatuje, že samozrejme nemožno prehliadať skutočnosť, že maloletá si počas pár rokov vybudovala zázemie v obci M.. Uvedené je však potrebné vyhodnocovať s trvaním a kvalitou stavu faktickej starostlivosti v následnom období po rozluke rodičov, ktoré (dlhodobé) trvanie starostlivosti je spôsobilé založiť „nový stav“. 60. V neposlednom rade je dôležité aj vyjadrenie maloletej. Toto konštatovanie ale nie je v rozpore s konštatovaním uvedeným vyššie. Ide o to, že pokiaľ mala nastať zmena faktického stavu starostlivosti matky o maloletú v období po rozluke rodičov tak, že dieťa má byť zverené do starostlivosti druhého z rodičov (hoci otec v rámci odvolania tvrdil, že považoval starostlivosť o dieťa za striedavú; preto bolo potrebné vykonať potrebné zisťovania), bolo vhodné vyjadrenia maloletej podrobiť odbornému zhodnoteniu tohto, či vyjadrenie dieťaťa o tom, že sa bojí partnera matky, je vo svojom výsledku vyjadrením, že nechce byt u matky v starostlivosti a či jedinou motiváciou byť u otca je zvyk a či tento je viac naplnením jej záujmu v porovnaní so záujmom, ktorý bol kontinuálne realizovaný v podobe starostlivosti u prvého z rodičov. Skúmať a rozlišovať treba aj vyjadrenia maloletej k otázke miesta, v ktorom sa lepšie cíti (M., U.) a vyjadrenia k preferenčnej osobe (matka, otec).
61. Všetko vyššie uvedené je potrebné vyhodnocovať vo vzájomnej súvislosti tak, aby bol naplnený najlepší záujem maloletej H.. Žiadna z vyššie uvedených otázok nie je rozhodujúca. Rozhodujúci je len záujem maloletej, ktorý je tvorený čriepkami okolností, ktoré ho vytvárajú. 62. Vyššie uvedený rozsah zisťovaných relevantných skutočností (resp. absencia ich zisťovania) v napadnutom rozsudku a presvedčivosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré odôvodnenie napadnutého rozsudku nebolo v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP boli dôvodmi pre postup odvolacieho súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 63. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere, súd prvej inštancie pri rešpektovaní záväzného právneho názoru odvolacieho súdu obsiahnutého v tomto rozhodnutí (§ 391 ods. 2 CSP) opätovne vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu rozhodne.
64. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
65. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).