Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-16-2022.pdf
PDF · 76.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Pc/16/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci navrhovateľa C. okres X., toho času A., proti osobe povinnej z plnenia vyživovacej povinnosti R., okres X., o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podal 02. 05. 2022 na tunajší súd návrh, v ktorom sa domáhal aby súd zaviazal jeho manželku prispievať na výživu navrhovateľa v sume 5 eur mesačne, vždy do dvadsiateho dňa v mesiaci.
2. Podaný návrh, navrhovateľ odôvodnil tým, že sa momentálne nachádza v útulku pre bezdomovcov v Inštitúte F. Y., B. XX. V súčasnosti je žiadateľom o dávku v hmotnej núdzi. V zariadení si momentálne nehradí žiadne výdavky, keďže nemá žiadny príjem. V spoločnej domácnosti s manželkou nežije odo 20. 03. 2022.
3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny X. na základe žiadosti súdu, podal správu vo veci navrhovateľa a to, že nie je vedený v evidencii uchádzač o zamestnanie a nikdy ani nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, menovaný ku dnešnému dňu nepožiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Menovaný nie je evidovaný ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke ani iných dávok vyplácaných našim úradom.
4. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny X. na základe žiadosti súdu, podal správu aj o manželke navrhovateľa - osoba povinná z vyživovacej povinnosti, manželka navrhovateľa nie je vedená v evidencii uchádzač o zamestnanie a nikdy ani nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, menovaná ku dnešnému dňu nepožiadala o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Odporkyňa bola naposledy v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedená od 11. 01. 2016 do 31. 01. 2016, dňa 01. 02. 2016 bola vyradená - prostredníctvom odporúčania do zamestnania. V súčasnej dobe odporkyňa nie je evidovaná ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, momentálne poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa.
5. Súd v danej veci nariadil pojednávanie 19. 07. 2022, ktorého sa nezúčastnil ani jeden z účastníkov. Manželka navrhovateľa svoju neúčasť ospravedlnila, nakoľko sa stará o 3 maloleté deti, taktiež sa vyjadrila, že výživné odmieta platiť, nakoľko je nezamestnaná a stará sa sama o tri maloleté deti, vyjadrila súhlas s pojednávaním v jej neprítomnosti. Navrhovateľ svoju neúčasť neospravedlnil, napriek tomu, že mu bolo doručenie predvolanie vykázané 27. 06. 2022.
6. Súd z odpovede registra Sociálnej poisťovne zistil, že navrhovateľ v období od apríla 2022 do júna 2022 nemal žiadny príjem, avšak v júli 2022 už mal hrubý príjem 566,50 eur.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä návrhom, lustráciami účastníkov v registri SP, registri obyvateľov, správou ÚPSVaR X. z 18. 05. 2022 o osobe navrhovateľa ako aj osobe povinnej z vyživovacej povinnosti, vyjadrením manželky.
8. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej Zákon o rodine), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
9. V zmysle § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
10. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti.
12. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich preto posudzuje vždy vzhľadom na danú vec, účastníkov, pomery a okolnosti danej veci.
13. Keďže právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi, teda nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň. Aktívna legitimácia vzniká vtedy, ak je jedného z manželov životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká.
14. Na základe vyššie uvedeného, súd zistil, že manželstvo účastníkov konania trvá, manželia nežijú spolu v spoločnej domácnosti. Ďalej súd zistil, že navrhovateľka je toho času nezamestnaná, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Manžel sa aktuálne nachádza v A. v B., nie je zamestnaný ani sa nenachádza v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Súdu nie sú známe okolnosti, prečo nie je navrhovateľ zamestnaný a ani či je alebo nie je práceschopný. V návrhu manžel uviedol, že si chce požiadať o dávku v hmotnej núdzi. Súd pri posúdení danej právnej veci bral do úvahy osobné, rodinné a majetkové pomery účastníkov konania - na základe vyššie uvedených skutočnosti vyplýva, že životná úroveň manželky navrhovateľa nie je natoľko odlišná ani lepšia, aby súd zaviazal manželku prispievať výživné na navrhovateľa bez toho, aby boli ohrozené jej existenčné podmienky ako aj ich troch maloletých detí o ktoré sa stará. Okrem toho sa manželka sama stará 3 tri maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania, bez pomoci navrhovateľa. Zároveň navrhovateľ mal v júli 2022 príjem, teda v súčasnej dobe už nie je bez príjmu. Taktiež sa nepreukázali tvrdenia navrhovateľa, že podal žiadosť o dávku v hmotnej núdzi, keďže príslušný úrad práce uviedol, že takúto žiadosť zo strany navrhovateľ podaná nebola. Vzhľadom na príjem navrhovateľa, ako aj príjem manželky - osoby povinnej
z vyživovacej povinnosti, súd je názoru, že nie je v možnostiach osoby povinnej - manželky prispievať navrhovateľovi na výživu manželským výživným. Preto súd návrh na určenie manželského výživného zamietol.
15. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.