Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3T-13-2016.pdf
PDF · 101.65 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-3T/13/2016
Uznesenie
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Líviou Mikulášovou, v trestnej veci obvinenej K. Y., L.. XX.X.XXXX trestne stíhanej pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona v Revúcej dňa 7.11.2016, takto
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, súd z a s t a v u j e trestné stíhanie proti obvinenej K. Y., L.. XX. X. XXXX E. O., P. J. T. Č.. XX, M. O., pre skutok, ktorého sa mala dopustiť podľa obžaloby Okresnej prokuratúry Revúca sp. zn. 2 Pv 170/16/6608-4 na tom skutkovom základe, že:
dňa XX.X.XXXX M. XX.XX Y. v O. uzatvorila so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 611700354 na úver vo výške 300 Eur, ktorý sa zaviazala splatiť v dvanástich mesačných splátkach po 49 Eur, počnúc dňom 15.6.2015, pričom do žiadosti o úver neuviedla skutočné výdavky na chod domácnosti, ktoré boli spolu v sume 387 Eur, ale len vo výške 12 Eur, pričom vedela, že príjem domácnosti jej nepostačuje ani na zabezpečenie jej bežného chodu, po čom neuhradila ani jednu splátku a už v čase uzatvorenia zmluvy vedela, že skutočnosti, ktoré uviedla v žiadosti o poskytnutí úveru nie sú pravdivé a že splátky riadne a včas nebude vedieť uhrádzať, čím pre spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 807 598, spôsobila škodu nie menej ako 300 Eur,
právne kvalifikovaného ako prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na tunajšom súde dňa 26.9.2016 obžalobu na obvinenú K. Y. pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe opísanom vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.
Podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Po oboznámení sa s obžalobou a celým spisovým materiálom samosudca zistil, že sú splnené zákonné podmienky na zastavenie trestného stíhania podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v spojení s ustanovením § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Samosudca preskúmal podanú obžalobu, predložený dôkazný materiál z prípravného konania, pričom pri preskúmaní obžaloby podľa §241 ods.1 Trestného poriadku hodnotil výsledky prípravného konania.
Zo spisového materiálu, konkrétne predloženej zmluvy, vyplýva, že obvinená K. Y. podpísala dňa 11.5.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 611700354 s mandatárom spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. Ľ. O., L.. XX.XX.XXXX, na sumu 300 Eur, na základe ktorej mala vrátiť tejto spoločnosti celkovú čiastku v sume 588 v dvanástich mesačných splátkach po 49 Eur s dátumom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ku dňu 11.5.2016. Z výpisu z Obchodného registra MS SR vyplynulo, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., IČO : 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava v inkriminovanom čase mala v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou uzavretá v zmysle ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy.
Prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu.
Z listinných dôkazov, a to zo žiadosti o úver zo dňa 11.5.2015, na základe ktorej bola schválená zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.5.2015 vyplýva, že obvinená požiadala o úver vo výške 300 Eur ako fyzická osoba - dôchodkyňa s mesačným príjmom domácnosti v sume 387 Eur. Výšku príjmu jej domácnosti, ktorú tvorí obvinená a jej manžel Ľ. Y., L.. XX.X.XXXX preukázala potvrdením o výplate dôchodku obvinenej zo dňa 22.4.2015, ďalej kópiou rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 685 225 6642 0 zo dňa 19.12.2013, ktorým obvinenej bol priznaný invalidný dôchodok a rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca č. RA/OPHN/SOC/20151054-0063 zo dňa 2.2.2015, ktorým sa znížila výška pomoci v hmotnej núdzi jej manželovi na sumu 233,80 Eur mesačne od 1.1.2015. Z listinných dôkazov, a to odpovede Sociálnej poisťovne k žiadosti o poskytnutie súčinnosť zo dňa 28.6.2016 a odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca na žiadosť o podanie správy zo dňa 24.6.2016 vyplýva, že príjem domácnosti obvinenej dosahoval deklarovanú sumu uvedenú v žiadosti o poskytnutie úveru. Obvinená v žiadosti o úver zo dňa 11.5.2015 uviedla výšku mesačných výdavkov v sume 12 Eur mesačne. Rozdiel príjmov domácnosti a výdavkov tak v žiadosti o úver činí sumu 375 Eur a vyjadruje platobnú schopnosť obvinenej v čase uzatvárania zmluvy. Z výpovede obvinenej zo dňa 14.7.2016 vyplýva, že ale príjem domácnosti v čase uzatvárania zmluvy nepostačoval, alebo veľmi slabo postačoval na uhrádzanie bežných výdavkov spojených so zabezpečovaním chodu domácnosti a boli aj také mesiace, kedy im to s manželom s peniazmi nevyšlo a požičiavali si peniaze alebo potraviny od priateľov. Rozdiel príjmov a výdavkov teda reálne bol takmer nulový alebo záporný. Svedok - poškodený Ľ. O. počas výsluchu zo dňa 15.7.2016 splnomocnený na zastupovanie spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., uviedol, že klient - obvinená mu uviedla sumu 12 Eur - splátky UPC ako ďalšie je záväzky a ďalej uviedla, že nebola a ani nie je voči nej vedená exekúcia, ani vykonávané zrážky zo mzdy, pričom podotkol, že všetky obvinenou predložené doklady oskenoval a spolu so žiadosťou poslal do spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. za účelom schválenia úveru. Z uvedeného vyplýva, že obvinená vylákala od spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. úver, konkrétne spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 2 zákona 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvárania zmluvy tým, že uviedla spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, konkrétne uvedením klamlivého rozdielu vo výške príjmov a výdavkov, hoci reálne vedela aké sú jej reálne výdavky. Obvinená ďalej počas výsluchu zo dňa 14.7.2016 uviedla, že už v čase uzatvárania zmluvy vedela, že z príjmu, ktorý má s manželom, nebude vedieť mesačne uhrádzať splátky za úver vo výške 49 Eur a že pána O. aj tak ubezpečila, že s tými splátkami
nebude mať problém. Uviedla, že jej pôvodný úmysel bol splátky uhrádzať, ale v sumách menších ako 49 Eur, a to podľa toho ako jej to ten ktorý mesiac vyjde. Myslela si, že bude zvládať splácať aspoň menšie splátky. Vo výpovedi svedok - poškodený pán Ľ. O. dňa 15.7.2016 uviedol, že pri pospisovaní žiadosti o úver obvinená mu potvrdila, že so splácaním úveru vo forme mesačných splátok vo výške 49 Eur nebude problém. S povinnosťou riadneho a včasného splácania úveru bola obvinená uzrozumená na základe informovania o tejto povinnosti zo strany mandatára v čase žiadania o úver a rovnako táto povinnosť vyplývala aj zo znenia článku 1. Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru pričlenených k tejto zmluve. Z uvedeného vyplýva, že obvinená chcela úver splatiť, ale už v čase uzavierania zmluvy o úvere konala aspoň s vedomím, že vypožičané peniaze v dohodnutej lehote nebude môcť vrátiť. Tým uviedla spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. do omylu v otázke riadneho a včasného splácania úveru tak, aby vylákala úver a sa na škodu jej majetku obohatila. Obvinená týmto konaním spôsobila poškodenému spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. malú škodu, ktorej výška je nie menej ako 300 Eur, čo predstavuje výška istiny poskytnutého úveru.
Obvinená svojím konaním naplnila formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. V rámci výsluchu obvinenej zo dňa 14.7.2016 sa obvinená ku spáchanému skutku priznala. Slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito vyhlásila, že spáchala skutok, pre ktorý je v tejto trestnej veci stíhaná, svoj čin úprimne oľutovala a vyslovila sa, že budúcnosti sa takého konania nedopustí. Primárne formálne chápanie trestného činu v zmysle definície uvedenej v § 8 Trestného zákona je však korigované výslovne v ust. § 10 ods. 2 Trestného zákona. Podľa tohto ustanovenia je pri prečinoch vždy nevyhnutné skúmať potrebný stupeň závažnosti spáchaného skutku, ktorý inak napĺňa formálne znaky trestného činu. Ak síce čin napĺňa formálne znaky prečinu, takýto čin nie je prečinom, teda ani trestným činom, ak je jeho závažnosť nepatrná. Závažnosť činu tak predstavuje tkzv. materiálny korektív vo vzťahu k formálnym znakom prečinu. Materiálny korektív odzrkadľuje uplatnenie zásady subsidiarity trestnej represie, pričom trestné právo má vždy pôsobiť ako prostriedok ultima ratio. Súd v zmysle zásady ultima ratio má povinnosť dať prednosť uplatňovaniu zodpovednosti podľa netrestnej právnej normy pred postihom podľa noriem trestného práva a vyhnúť sa zbytočnej kriminalizácii osôb a to tým spôsobom, že využitie trestnoprávnych noriem má byť použité len ako krajný prostriedok pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo ich využitie je zjavne neúčelné. Je neprípustné a neúčelné, aby štandardné súkromnoprávne civilné vzťahy boli riešené vyvodzovaním trestnej zodpovednosti a na úkor jedného z účastníkov týchto vzťahov prostriedkami trestného práva, kedy dochádza k nerovnému postaveniu zainteresovaných osôb pôvodného záväzkovoprávneho vzťahu. Len mimoriadne excesy v týchto prípadoch by mali byť riešené trestnou represiou. Vyvodzovanie trestnej zodpovednosti a prostriedky trestného práva predsa nemôžu slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov osôb v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva, ktorým súdna má poskytovať ochranu. Uvedené tvrdenia reflektuje nález Ústavného súdu SR zo dňa 01.04.2009 sp. zn. I. ÚS 402/2008-39, kde vyslovene uviedol, že „trestné právo (trestný čin) s trestnoprávnou kva- lifikáciou určitého konania, ktoré má súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za ultima ratio, teda za krajný prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochra- nu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva (vigilantibus iura), ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je však neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je ochrana predovšetkým celospoločenských hodnôt, nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére. Obdobne aplikoval Ústavný súd SR princíp ultima ratio v náleze zo dňa 14. 12. 2011, sp. zn. I. ÚS 316/2011, v ktorom konštatoval, že trestné právo má byť použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, alebo sú neúčinné, alebo nie sú vhodné.
Z vyššie uvedeného možno zhrnúť, že trestné právo by sa najmä v súkromnoprávnych vzťahoch (osobitne pri majetkových vzťahoch), malo uplatňovať skutočne len podporne k iným právnym normám, a ja to len v prípadoch zjavných excesov v súkromnoprávnych vzťahoch (na ich reguláciu slúžia iné právne normy), pričom je potrebné vychádzať z pomocnej úlohy trestnej represie, to znamená trestnú represiu uplatňovať len následne a vedľa iných opatrení. Z princípu ultima ratio vyplýva, že ochrana majetkových vzťahov má byť v prvom rade uplatňovaná prostriedkami občianskeho a obchodného práva
a až tam, kde taká ochrana je neúčinná a kde porušenie súkromnoprávnych vzťahoch svojou intenzitou dosahuje zákonom predpokladanú závažnosť, je na mieste uvažovať o trestnej zodpovednosti.
Uvedený skutok napĺňa znaky prečinu. Preto samosudca skúmal stupeň závažnosti spáchaného činu z hľadiska spôsobu vykonania činu a jeho následkov, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa v súlade s ust. § 10 ods. 2 Tr. zákona. Konanie obvinenej a následok konania formálne možno subsumovať pod objektívnu stránku trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Samosudca ale závažnosť samotného konania považuje za nepatrnú. Obvinená vylákala od poškodeného úver, tým že v žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 11.5.2015 poškodeného uviedla do omylu uvedením mesačných výdavkov len vo výške 12 Eur a rozdiel príjmov a výdavkov vo výške 375 Eur, hoci reálne mesačné výdavky podľa výpovede obvinenej zo dňa 14.7.2015 dosahovali alebo prekračovali príjmy domácnosti. Obvinená vylákala od poškodeného úver ďalej tým, že uviedla poškodeného do omylu v otázke budúceho riadneho a včasného splácania úveru, keďže obvinená že už v čase uzatvárania zmluvy vedela, že z príjmu, ktorý má s manželom, nebude vedieť mesačne uhrádzať splátky za úver vo výške, 49 Eur. Hoci obvinená týmito nepravdivými údajmi uviedla poškodeného do omylu, tieto nepravdivé údaje samosudca nepovažuje za natoľko závažné a sofistikované. Obvinená navyše neuviedla do omylu poškodeného v časti výšky reálnych príjmov domácnosti v čase uzavierania zmluvy o úvere, ktoré zadeklarovala predložením kópií originálov potvrdení. Výška uvedených príjmov bola v sume 387 Eur. Už na prvý pohľad je zrejmé, že pri príjme dvojčlennej domácnosti vo výške 387 Eur nie je reálne, aby mesačné výdavky domácnosti boli len v sume 12 Eur, a to len na zaplatenie služby UPS a nemala žiadne výdavky ma zabezpečenie bežných životných potrieb dvoch ľudí ako výdavky na potraviny, elektrinu atď. Už len pri vynaložení elementárnej miery opatrnosti poškodeného, ktorá je bežná obyčajnému človeku, poškodený mohol odhadnúť mieru rizika budúceho nesplácania úveru. Samosudca ďalej uvádza, že v prípade spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., nestačí, aby miera opatrnosti zodpovedala opatrnosti bežného človeka, ale spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. ako právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z. mala zákonnú povinnosť postupovať pri posudzovaní bonity klienta s odbornou starostlivosťou. Poškodený mal dôslednejšie skúmať výdavky domácnosti obvinenej a brať do úvahy nízky príjem domácnosti obvinenej. Mandatár poškodeného sa nemal uspokojiť s povrchným uvedením výdavkov domácnosti obvinenej len v sume 12 Eur a povrchnou otázkou na to, či ,,obvinená bude mať nejaký problém so splácaním úveru 12-timi mesačnými splátkami vo výške 49 Eur mesačne“, tak ako uviedol mandatár poškodeného vo výpovedi svedka - poškodeného zo dňa 15.7.2016. Vychádzajúc z uvedeného hľadiska, poškodený ako účastník súkromnoprávneho vzťahu evidentne nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti obvinenej splácať spotrebiteľský úver zodpovedajúc miere rizika, ktoré postupuje a svojim dlhoročným skúsenostiam pri poskytovaní úverom. Poškodený evidentne v nedostatočnej miere dbal na vynaloženie zodpovedajúcej miery opatrnosti na ochranu svojich majetkových práv a záujmov. Poškodená spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. zjavne riskovala v snahe získať čo najväčší objem uzatvorených obchodov. Poškodený sám svojou zjavnou neopatrnosťou, pristúpil k uzatvoreniu zmluvy o úvere, pristúpil k neistej finančnej dispozícii a s dôsledkami svojho konania by sa mal vysporiadať taktiež sám a to za použitia prostriedkov súkromného práva. Prostriedky trestného práva nemajú byť zneužívané zo strany podnikateľských subjektov (poškodená spoločnosť), a to z dôvodu napríklad vyhnutia sa platenia súdneho poplatku za podanú žalobu v civilnom konaní, keďže od súdneho poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o náhradu škody spôsobenej trestným činom, resp. vyhnutie sa posudzovania poskytnutého úveru z hľadiska povahy účastníkov záväzkovoprávneho vzťahu ako spotrebiteľského, a tým zisťovanie, či spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané podstatné náležitosti podľa § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Samosudca opätovne uvádza, že štát a trestné právo neslúžia na to, aby prostriedkami trestného práva pomáhal účastníkovi súkromnoprávneho vzťahu, ktorý celkom hrubo zanedbal vlastnú ochranu svojich práv, keď nedodržal ani minimálnu povinnú odbornú mieru opatrnosti poškodeného, pričom možno konštatovať, že poškodená spoločnosť neurobila žiadne kroky predpokladané v civilnom konaní na ochranu svojho vlastníckeho práva. Podnikateľské subjekty sa nemôžu spoliehať na to, že štát a trestné právo bude dohliadať na súkromnoprávne vzťahy viac ako sám účastník tohto vzťahu a bude naprávať rizikové konanie poškodeného.
Samosudca považuje mieru závažnosti činu za nepatrnú ďalej z hľadiska následku. Spôsobený následok spočívajúci vo výške spôsobenej škody je nepatrný. Je nepochybné, že konanie obvinenej poškodilo majetkové práva poškodenej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., tým, že sa znížil jej majetok o finančné prostriedky, ktoré poškodená spoločnosť žalovanej poskytla. Avšak tu samosudca zdôrazňuje, že predmetom podnikania spoločnosti Pohotovosť s.r.o., je aj poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám pričom poškodená Pohotovosť s.r.o. musí pri podnikaní zohľadniť aj mieru rizika, že úvery poskytnuté fyzickým osobám nebudú splácané riadne a včas. Nezaplatenie dlhu, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere je štandardný civilný vzťah, ktorý je vhodné riešiť žalobou o zaplatenie v civilnom konaní s uplatnením zásady rovnosti strán, resp. v civilnom konaní ochrany slabšej zmluvnej strany v prípade spotrebiteľa. V tomto smere už súdy viackrát judikovali, že je neprípustné, aby sa štandardné civilné vzťahy riešili na úkor jedného účastníka prostriedkami trestného práva, čím evidentne dochádza k nerovnému postaveniu zainteresovaných osôb vo vzájomných záväzkovoprávnych vzťahoch. Samosudca sa preto zaoberal otázkou, či je vyvodenie trestnej zodpovednosti nevyhnutné, spôsobilé a adekvátne oproti prostriedkom civilného konania. Samosudca je toho názoru, že na ochranu súkromnoprávneho vzťahu založeného zmluvou o úvere a vymáhanie práva na splatenie dlhu plne postačia prostriedky civilného práva. Samosudca dodáva, že obvinená počas výsluchu zo dňa 14.7.2016 uviedla, že si je vedomá svojho záväzku a povinnosti záväzok splatiť. Obvinená vyjadrila snahu úver splácať v rámci jej možností, a teda svoj záväzok dobrovoľne splatiť. Ak by nedošlo k dobrovoľnému plnenie záväzku, civilná žaloba a následná prípadná exekúcia na základe vykonateľného exekučného titulu, ktoré sú prostriedkami civilného práva určené na vymáhanie dlhu, sú plne efektívne prostriedky a sú adekvátne hlavne tam, kde výška škody, ako v tomto prípade, je len o niečo vyššia ako malá škoda v zmysle ust. § 125 ods. 1 prvá veta Trestného zákona.
Trestný čin úverového podvodu je poruchový trestný čin. Škodou pri tomto čine je potrebné rozumieť spôsobenie ujmy na majetku alebo reálny úbytok na majetku poškodeného, ktorý je vyjadriteľný v penia- zoch. Zo skutku jasne vyplýva, že poškodenému bol spôsobený úbytok na majetku v sume 300 Eur ako páchateľom podvodne vylákaný úver od poškodeného, teda výška finančných prostriedkov, ktoré veri- teľ poskytol dlžníkovi. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že obvinená sa zaviazala zaplatiť poškodenému celkovú čiastku vo výške 588 Eur, pričom poškodený si danú sumu 588 Eur uplatnil v prípravnom konaní ako nárok na náhradu škody. Po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere samosudca má za to, že v zmluve absentujú viaceré povinné náležitosti zmluvy o úvere, ktoré činia poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, konkrétne napr. náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. a ďalej je v zmluve nesprávne vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov. Nakoľko ale je nevyhnutné podrobnejšie skúmanie tejto otázky, súd ustálil výšku škody v sume istiny najmenej 300 Eur, pričom posúdenie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom spotrebiteľa, čo predstavujú rôzne poplatky a úrok z úveru, je potrebné prenechať súdom v ci- vilnom konaní. Samosudca dodáva, že v trestnom konaní sa má prioritne rozhodovať o vine či nevine zo spáchania trestného činu a prípadnom treste, či ochrannom opatrení. Prípadné ďalšie dokazovanie ohľadom záväzku zaplatiť sumu 588 Eur ako celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, presahuje potreby trestného konania a predĺžilo by ho. Samosudca má za preukázané spôsobenie škody činom vo výške nie menej ako 300 Eur, čo predstavuje istina poskytnutého úveru. Následok v podobe majetkovej škody teda síce presiahol sumu 266 eur malej škody v zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona, ale nakoľko presiahol túto hranicu len nepatrne o sumu 34 Eur, samosudca považuje spôsobenú škodu za nepatrnú.
Samosudca považuje mieru závažnosti skutku za nepatrnú ďalej z hľadiska zavinenia, pohnútky a okolností, za ktorých bol čin spáchaný. Obvinená vedome neuviedla skutočné výdavky domácnosti a už v čase uzatvárania zmluvy vedela, že z príjmu nebude vedieť mesačne uhrádzať splátky za úver riadne. Avšak pôvodný úmysel obvinenej v čase uzatvárania zmluvy bol splátky uhrádzať, i keď v sumách menších ako dohodnuté splátky, keďže túto skutočnosť uviedla aj v prípravnom konaní. Samosudca poukazuje že obvinená nemá v Registri trestov GP SR a v ústrednej evidencii priestupkov MV SR žiadny záznam. Obvinená konala pod vplyvom zlej finančnej situácie za účelom získania prostriedkov na zabezpečenia vykurovania domácnosti, pričom jej zlá sociálna situácia vyplýva aj z jej zdravotného stavu ako onkologického pacienta. Ďalej z okolností vyplýva, že obvinená konala spôsobom popísanom v skutkovej vete aj z dôvodu vedomostí od známych, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. prostredníctvom jej mandatára pravidelne poskytuje úvery aj v prípadoch menej solventných klientov.
Vzhľadom na vyššie uvedené, samosudca má za to, že uvedený skutok napĺňa formálne znaky prečinu, ale nakoľko závažnosť spáchaného činu z hľadiska spôsobu vykonania činu a jeho následkov, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa v súlade s ust. § 10 ods. 2 Tr. zákona je nepatrná, nejde o prečin a uvedené konanie nie je ani priestupkom.
Berúc do úvahy vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, samosudca rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a trestné stíhanie proti obvinenej zastavil, pretože skutok pre ktorý bola trestne stíhaná nie je trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici. Podaná sťažnosť má odkladný účinok.