Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/66/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Soňou Sura, PhD., v spore žalobcu J.. A. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXXX/XX, A. A., zastúpeného advokátom Mgr. Jaroslav Plžik, so sídlom Nám. Š. Moyzesa 17/A, Banská Bystrica, IČO: 50 527 479, proti žalovanej akad. arch. Q. K., rod. V., nar.XX. XX. XXXX, bytom V. XXXX/XX, A. A., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k bytu č. XX o výmere 65 m2, nachádzajúcemu sa na 4. poschodí, vo vchode číslo XX, stavby označenej ako Obytná budova, so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele registra “C“ číslo XXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemkom vo výške spoluvlastníckeho podielu 6509/246796, to všetko zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Banská Bystrica - katastrálny odbor, pre katastrálne územie T., okres A. A., obec A. A. sa zrušuje.

II. Byt č. XX o výmere 65 m2, nachádzajúci sa na 4. poschodí, vo vchode číslo XX, stavby označenej ako Obytná budova, so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele registra “C“ číslo XXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemkom vo výške spoluvlastníckeho podielu 6509/246796, to všetko zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Banská Bystrica - katastrálny odbor, pre katastrálne územie T., okres A. A., obec A. A. sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k bytu č. XX o výmere 65 m2, nachádzajúceho sa na 4. poschodí, vo vchode číslo XX, stavby označenej ako Obytná budova, so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele registra “C“ číslo XXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemkom vo výške spoluvlastníckeho podielu 6509/246796, to všetko zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Banská Bystrica - katastrálny odbor, pre katastrálne územie T., okres A. A., obec A. A. vo výške 74.250,- Eur, a to do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od právoplatnosti samotného uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 09. 11. 2021 domáhal voči žalovanej zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k spoločnému bytu a náhrady trov konania, ktoré žalobcovi v súvislosti s jeho účasťou v tomto súdnom konaní vznikli.

2. K samotnej otázke vzniku podielového spoluvlastníctva strán konania k spoločnej nehnuteľnosti žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že manželstvo žalobcu a žalovanej bolo v konaní so sp. zn. rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09. 09. 2013, pričom predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 09. 2013. Počas manželstva strany konania nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti, a to byt č. XX o výmere 65 m2, nachádzajúci sa na 4. poschodí, vo vchode číslo XX, stavby označenej ako Obytná budova, so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele registra “C“ číslo XXX, spolu s príslušným spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podiel k pozemkom vo výške spoluvlastníckeho podielu 6509/246796, to všetko zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Banská Bystrica - katastrálny odbor, pre katastrálne územie T., okres A. A., obec A. A. (ďalej len „Nehnuteľnosti“). Vychádzajúc z obsahu ustanovenia zánikom manželstva došlo zároveň aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Napriek prvotnej snahe oboch strán konania nedošlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v dôsledku čoho bol v zákonom stanovenej lehote zo strany žalobcu na príslušný súd podaný návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o ktorom následne rozhodoval Okresný súd Banská Bystrica v konaní pod sp. zn. . V priebehu spomínaného konania došlo na návrh jeho strán k prerušeniu konania, a to za účelom uzatvorenia mimosúdnej dohody, avšak opätovne bezúspešne, pričom ani jeden zo strán spomínaného konania nepodal včas návrh na pokračovanie. V dôsledku uvedených skutočností Okresný súd Banská Bystrica Uznesením zo dňa 13. 04. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 05. 2018, konanie pod sp. zn. zastavil. Nakoľko do troch rokov od zániku manželstva strán konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v zmysle ustanovenia , sú v súčasnosti strany konania podielovými spoluvlastníkmi Nehnuteľností, a to každý vo veľkosti 1/2 k celku. 3. Ďalej v žalobnom návrhu žalobca poukázal aj na vzájomné vzťahy medzi stranami konania ako bývalými manželmi, ktoré vzťahy sú mimoriadne narušené, keď žalobca sa so žalovanou od rozvodu vôbec nestretáva a od momentu ukončenia mimosúdnych rokovaní v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov prestali strany konania medzi sebou úplne komunikovať. Vzhľadom na negatívny a nemeniaci sa vzťah navrhovateľa a odporkyne je ďalšie trvanie podielového spoluvlastníctva k spoločnému bytu pre žalobcu neprijateľné, v dôsledku čoho je zrušenie podielového spoluvlastníctva podľa jeho názoru jediným riešením, ktoré momentálne prichádza do úvahy.

4. Hoci sa žalobca snažil o uzavretie dohody o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu so žalovanou, k jej uzavretiu nedošlo.

5. Vzhľadom na to, že žalobca nemá záujem nadobudnúť dotknutú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva, nakoľko po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti túto nehnuteľnosť dlhodobo neužíva a bytovú otázku má vyriešenú samostatne a žalovaná byt do dnešného dňa užívala výlučne sama, ako aj s prihliadnutím na účelné využitie tejto nehnuteľnosti a nemožnosť jej rozdelenia, žalobca navrhuje vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním nehnuteľnosti v celom rozsahu žalovanej s povinnosťou vyplatiť žalobcovi náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel, ktorá bude, s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa, vo výške 1/2 hodnoty nehnuteľnosti určenej na základe súdom nariadeného znaleckého dokazovania.

6. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že už v minulosti sa opakovane snažila so žalobcom dohodnúť na vyporiadaní ich spoločného vlastníctva k bytu, avšak bezvýsledne. Žalovaná taktiež potvrdila, že dlhodobo sú narušené nielen vzťahy strán konania, ale aj vzťahy medzi žalobcom a ich spoločnými, v súčasnosti už dospelými dcérami. Žalovaná vo svojom vyjadrení zdôraznila, že dotknutý byt neužíva výlučne ona sama, ale tento užíva spoločne s dcérami, ktoré majú v nehnuteľnosti trvalý pobyt a hoci v súčasnosti žijú v Prahe v podnájme, dotknutý byt pre ne stále predstavuje domov. Žalovaná poukázala aj na skutočnosť, že snaha o riešenie tejto otázky týkajúcej sa vyporiadania spoločného vlastníctva k bytu je snahou dlhodobou, keď viackrát v minulosti sa snažila o to a učinila k tomu aj relevantné kroky, aby žalobcu vyplatila zo spoločného bytu, avšak medzi stranami konania nikdy nedošlo k dohode o výške ceny vyrovnacieho podielu pre žalobcu, kde v priebehu rokov je cena podielu žalobcu na nehnuteľnosti stále vyššia, čo je podľa žalovanej len v jej neprospech. Čo sa týka samotného žalobného návrhu, žalovaná v predmetnom vyjadrení uviedla, že ona má záujem na tom, aby predmetný byt zostal ich dcéram, a z tohto dôvodu učinila žalovaná aj právne kroky smerujúce k prevodu jej spoluvlastníckeho podielu na dcéry formou darovacej zmluvy, ktorú ako listinný dôkaz predložila

konajúcemu súdu. Žalovaná poukazom na uvedené žiadala, aby súd poskytol stranám konania lehotu 60 dní, v ktorej sa dcéry žalobcu a žalovanej pokúsia so žalobcom dohodnúť na mimosúdnom urovnaní tohto sporu.

7. Napriek lehote dvoch mesiacov, ktorú súd stranám konania poskytol na urovnanie ich sporu, k žiadnej dohode medzi stranami konania nedošlo. Žalobca sa po márnom uplynutí lehoty na prípadné mimosúdne urovnanie sporu vyjadril podaním zo dňa 23. 05. 2022, v ktorom opísal jeho snahu o uzavretie mimosúdnej dohody či už so žalovanou alebo ich dcérami, avšak bezúspešne, keď nebolo možné dohodnúť sa na konkrétnej sume, ktorá by mala byť žalobcovi za jeho spoluvlastnícky podiel vyplatená. Žalobca preto v tomto vyjadrení špecifikoval a konkretizoval jeho žalobný návrh v časti vyčíslenia náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel, a to vo výške 75.000,- Eur, pri stanovení výšky ktorého žalobca vychádzal z trhovej hodnoty predmetného bytu vo výške 150.000,- Eur, ktorú určil podľa potvrdenia realitnej kancelárie - Stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zo dňa 20. 12. 2021, ktorú na výzvu súdu žalobca predložil súdu v súvislosti s vyrubovaním súdneho poplatku.

8. K vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 08. 06. 2022 vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že po rozvode žalobca neprispieval na zvyšovanie hodnoty nehnuteľnosti, neprispieval do fondu opráv, ale je to žalovaná, ktorá financuje všetky náklady vrátane dane z nehnuteľnosti. Žalobca dlhodobo prezentuje, že o nehnuteľnosť nemá záujem nakoľko má vlastné bývanie. Žalovaná spolu s dcérami prezentuje, že o byt majú spoločný záujem, keď žalovaná chce byt ponechať dcéram. Žalovaná taktiež zdôrazňuje, že pokiaľ by pristúpila na cenu 75.000,- Eur, nebola by schopná uspokojiť bytové potreby, ktoré spolu s dcérami má, nakoľko by nebola schopná kúpiť ani malý 1-izbový byt bauring bez balkóna o výmere 28 m2, ktorý v súčasnosti stojí na trhu 100.000,- Eur. Naviac sú dcéry často doma, takýto malý byt by bol nedostačujúci, na rozdiel od žalobcu, ktorý býva v byte so svojou priateľkou a bytovú situáciu má vyriešenú. Žalovaná, rovnako ako aj žalobca, tak prispela vlastným úsilím k zhodnoteniu bytu počas trvania manželstva - platenie nájomného, zútulňovanie domova, nákup zariadenia, starostlivosť o domácnosť, výchova dcér, a preto žalovaná považuje za neseriózne, ak sa po rozvode žalobca nepravdivo prezentuje ako jediný, kto zabezpečoval rodinu a byt. Žalovaná tak rešpektuje právny nárok žalobcu na vyplatenie jeho podielu, avšak žiada, aby cena za tento podiel bola primeraná a spravodlivá. V snahe o mimosúdnu dohodu žalovaná opakovane so žalobcom komunikovala a ponúkala mu viaceré riešenia urovnania tejto situácie, avšak - vzhľadom na pre žalovanú nereálne požiadavky žalobcu - vždy bezúspešne.

9. Spolu s vyjadrením predložila žalovaná súdu aj listinný dôkaz, a to Znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty predmetného bytu, z ktorého vyplýva všeobecná hodnota vo výške 135.000,- Eur. Žalovaná dáva súdu do pozornosti, že už v roku 2017 chcela žalobcovi vyplatiť polovicu hodnoty bytu v sume 30.000,- Eur (žalobca si sám určil cenu bytu na 60.000,- Eur) aj napriek tomu, že hodnota bytu bola v roku 2017 nižšia, a to len 50.000,- - 55.000,- Eur. V súčasnosti žalobca žiada 75.000,- Eur, čím získa podľa žalovanej až o 45.000,- Eur naviac, čo žalovaná považuje za veľmi veľkú výhodu na jej vlastný úkor. Žalovaná preto nesúhlasí so žalobcom navrhovanou cenou 75.000,- Eur a považuje ju za neprimeranú. Žalovaná v rámci vyporiadania navrhuje preto cenu 50.000,- Eur, ktorú považuje vzhľadom na dokazovanie a jej finančné možnosti za primeranú. Žalovaná taktiež nesúhlasí s návrhom žalobcu, aby mala povinnosť zaplatiť žalobcovi súdne trovy vo výške 100 % a právne služby vo výške 100 %, nakoľko pre uzatvorenie mimosúdnej dohody v predmetnej veci urobila dosť, možno viac ako žalobca sám. Z tohto dôvodu požaduje, aby si súdne a právne trovy v plnej výške hradil žalobca sám. Žalovaná taktiež nesúhlasí s lehotami žalobcu 30 dní na vyplatenie hodnoty podielu a 3 dni na vyplatenie súdnych a právnych trov. Považuje ich za neprimerane krátke vzhľadom na výšku ceny. Navrhuje lehotu na vyplatenie podielu 6 mesiacov.

10. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok v znení, že podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k predmetnému bytu sa prikázalo do výlučného vlastníctva spoločných dcér žalobcu a žalovanej, a to F. a F. K., ktorým súd uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel na predmete vyporiadania sumu vo výške 50.000,- Eur, a to v lehote 6-tich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

11. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 20. 07. 2022. Súd po vyvolaní veci zistil, že na pojednávanie sa dostavil žalobca, jeho právny zástupca a žalovaná. Na pojednávaní žalobca predložil súdu listinný dôkaz, a to Znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty predmetu vyporiadania, z ktorého vyplýva všeobecná hodnota bytu vo výške 162.000,- Eur.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to Žalobou a listinami, ktoré k nej na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca (Plnomocenstvo, Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -49, zo dňa 09. 09. 2013, Čiastočný výpis z LV č. XXXX, Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. -56 zo dňa 13. 04. 2018, Žiadosť o vyjadrenie k návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 24. 08. 2021, Podací hárok č. Z + Potvrdenie o sledovaní zásielky, Emailová korešpondencia zo dňa 06. 09. 2021 a 28. 09. 2021, Stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zo dňa 20. 12. 2011), Vyjadrením žalovanej zo dňa 16. 03. 2022 a listinami, ktoré k nemu na preukázanie svojich tvrdení pripojila žalovaná (Darovacia zmluva zo dňa 11. 03. 2022), Vyjadrením žalobcu zo dňa 23. 05. 2022, Vyjadreniami žalovanej zo dňa 08. 06. 2022, Znaleckým posudkom č. 116/2022 a Znaleckým posudkom č. 264/2022.

13. Z uvedených listinných dôkazov, ako aj z obsahu celého spisového materiálu a z prednesu právneho zástupcu žalobcu, prednesu žalobcu a žalovanej súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

SKUTKOVÝ STAV:

14. Z Rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -49 zo dňa 09. 09. 2013 súd zistil, že manželstvo strán konania bolo právoplatne rozvedené dňom 30. 09. 2013.

15. Z Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -56 zo dňa 13. 04. 2018 vyplýva, že konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán konania bolo právoplatne zastavené, a to ku dňu 29. 05. 2018.

16. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. T., okres A. A., obec A. A. vyplýva, že strany konania sú spoluvlastníci (na liste vlastníctva stále evidovaná veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1 v pomere k celku) nižšie uvedených nehnuteľností:

- byt č. XX, vchod XX, nachádzajúci sa na 4. poschodí v obytnom dome súp. č. XXXX na V. ulici, postavenom na parcele reg. „C“ s parc. č. XXX,

- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 6509/246796 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemkom C-KN č. XXX, o výmere 348 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie.

17. Zo žiadosti o vyjadrenie k návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 24. 08. 2021 adresovaného právnym zástupcom žalobcu žalovanej, potvrdenia o doručení tejto žiadosti žalovanej, ako aj z ich následnej emailovej korešpondencie zo dňa 06. 09. 2021 a 28. 09. 2021 vyplýva, že napriek snahe o vyriešenie otázky mimosúdnej dohody ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán konania k predmetnému spoločnému domu, k uzavretiu takejto dohody medzi stranami konania nedošlo. 18. Súd z predloženého Stanoviska všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vypracovaného realitnou kanceláriou Time4dreams Slovakia s.r.o., so sídlom Hlboká 1075/45, 949 01 Nitra zistil, že všeobecná hodnota predmetu vyporiadania k 20. 12. 2021 je stanovená na sumu 150.000,- Eur.

19. Znaleckým posudkom č. 116/2022 vypracovaným znalcom Ing. Martinom Sedminom, so sídlom Nad Plážou 21, 974 01 Banská Bystrica, bola všeobecná hodnota predmetného bytu stanovená ku dňu 04. 06. 2022 na sumu 135.000,- Eur.

20. Znaleckým posudkom č. 264/2022 vypracovaným znalcom Ing. Mariánom Saksom, so sídlom Jána Bielika 8, 974 01 Kynceľová, bola všeobecná hodnota predmetného bytu stanovená ku dňu 19. 07. 2022 na sumu 162.000,- Eur.

21. Z Darovacej zmluvy uzavretej dňa 11. 03. 2022 vyplýva, že túto uzavrela žalovaná ako darkyňa a jej dcéry ako obdarované, kde predmet darovania bol spoluvlastnícky podiel darkyne vo veľkosti 1/2 v pomere k celku na predmetnom byte. K vkladu vlastníckeho práva k uvedenému spoluvlastníckemu podielu do katastra nehnuteľností titulom tejto Darovacej zmluvy nedošlo, pričom takéto vkladové konanie nebolo zo strany účastníkov Darovacej zmluvy ani iniciované.

22. Predmetný byt užíva výlučne žalovaná spolu s dcérami, a to nerušene počnúc rokom 2013, v ktorom roku sa žalobca z bytu odsťahoval.

PRÁVNY STAV:

23. , ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

24. , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

25. , ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

PRÁVNE POSÚDENIE:

26. Predmetom tohto súdneho konania bol návrh žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán konania k ich spoločnému 3- izbovému bytu, ktorý strany konania nadobudli počas trvania manželstva do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vychádzajúc z obsahu ustanovenia zánikom manželstva strán konania ku dňu právoplatnosti rozvodového rozsudku, t. j. ku dňu 30. 09. 2013 došlo zároveň aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov k predmetnému spoločnému bytu. Napriek prvotnej snahe oboch účastníkov konania nedošlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ani k jeho vyporiadaniu v rámci súdneho konania vedeného na Okresnom súdu Banská Bystrica pod sp. zn. , ktoré bolo dňa 29. 05. 2018 právoplatne zastavené. Poukazom na ustanovenie a zistenie skutkového stavu, že do troch rokov od zániku manželstva strán konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, strany konania sú v súčasnosti rovnodielnými podielovými spoluvlastníkmi predmetu vyporiadania, a to každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku. Súd na tomto mieste dáva do pozornosti, že k nadobudnutiu predmetu vyporiadania do rovnodielneho podielového spoluvlastníctva strán konania došlo aplikáciou tzv. zákonnej fikcie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to bez ohľadu na tú skutočnosť, že aktuálny zápis v katastri nehnuteľností o nastaní tejto fikcie nesvedčí, kde súd len poznamenáva, že údaje zapísané v katastri nehnuteľností sú pre súd relevantné len do toho okamihu, pokým sa nepreukáže opak. Súd preto v rámci právneho posúdenia charakteru spoluvlastníctva strán konania k predmetu vyporiadania považuje za nesporné, že predmet vyporiadania je v rovnodielnom podielovom spoluvlastníctve strán konania.

27. K otázke samotnej dôvodnosti podaného žalobného návrhu žalobcu súd uvádza, že vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Preto ak žalobca nemá naďalej záujem byť podielovým spoluvlastníkom spolu so žalovanou, je žalobca oprávnený domáhať sa zrušenia podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu. Zákonná úprava tak predpokladá, resp. ponúka žalobcovi dva spôsoby zrušenia podielového spoluvlastníctva, a to zrušenie podielového spoluvlastníctva dohodou alebo rozhodnutím súdu. Súd v tomto konaní nemal za sporné, že zo strany konania, a to nielen pred samotným začiatkom tohto súdneho konania, ale aj v rámci jeho priebehu, iniciovali kroky k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k spoločnému bytu, avšak k dohode strany konania nedospeli.

28. Súd preto ďalej posudzoval samotný navrhovaný spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva k predmetnému bytu, ako aj samotnú výšku náhrady za vyporiadanie spoločného bytu určenú žalobcom,

a to vo vzťahu k zodpovedaniu otázky, či sa v prípade navrhovanej sumy 75.000,- Eur jedná o primeranú náhradu.

29. Čo sa týka spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva k bytu, a to jeho prikázaním do výlučného vlastníctva žalovanej, súd v prvom rade uvádza, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je súd viazaný postupnosťou aplikácie jednotlivých zákonných spôsobov vyporiadania, a až následne po tom, ako rozdelenie veci nie je dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. V prípade predmetného bytu nebolo medzi stranami konania sporné, že rozdelenie bytu nie je možné, a preto je potrebné pristúpiť k druhému spôsobu vyporiadania, ktorým je prikázanie bytu jednému spoluvlastníkovi za náhradu druhému spoluvlastníkovi. Zo zisteného skutkového stavu veci vyplynulo, že strany konania sa vedeli zhodnúť v tom, že byt má byť prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej, čo súd považoval aj za absolútne logické, nakoľko je to práve žalovaná, ktorá po tom, ako žalobca opustil v roku 2013 spoločnú domácnosť zriadenú v tomto byte, byt nepretržite a nerušene do dnešného dňa užíva.

30. V rámci vyjadrení tvoriacich súčasť súdneho spisu žalovaná navrhovala ako spôsob urovnania sporu medzi stranami konania darovať spoluvlastnícky podiel žalovanej, ako aj spoluvlastnícky podiel žalobcu k bytu ich spoločným dospelým dcéram, avšak s takýmto postupom žalobca nesúhlasil. Žalovaná dokonca aj podstúpila v súvislosti s takto koncipovaným návrhom právne kroky, keď s dcérami ako obdarovanými uzavrela žalovaná ako darkyňa dňa 11. 03. 2022 Darovaciu zmluvu, ktorou jej spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 v pomere k celku na byte darovala dcéram, avšak k nadobudnutiu vlastníckeho práva k tomuto podielu zo strany dcér nedošlo, nakoľko zo strany žalovanej už neboli následne podniknuté kroky smerujúce k vkladu takto uzavretej Darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností. Nakoľko vlastnícke právo k uvedenému podielu žalovanej na spoločnom byte je možné nadobudnúť dcérami len po tom, ako bude právoplatne povolený vklad do katastra nehnuteľností, tým že žalovaná návrh na vklad ani do dnešného dňa nepodala, predmetná Darovacia zmluva tak spôsobuje len záväzkovoprávne účinky, zatiaľ čo vecnoprávne účinky spojené s prevodom vlastníckeho práva k predmetu darovania nenastali. Žalovaná tak naďalej zostala podielovou spoluvlastníčkou bytu, a teda osobou, ktorej v tomto konaní svedčí pasívna vecná legitimácia ako aj osobou, do ktorého výlučného vlastníctva má byť predmetný byt týmto rozhodnutím súdu prikázaný.

31. Na margo samotnej výšky náhrady za vyporiadanie spoločného bytu súd uvádza, že medzi stranami konania zostala táto otázka sporná. Súd však dáva do pozornosti, že rozsudok musí vychádzať zo stavu v čase jeho vyhlásenia, kde prikázanie veci je nevyhnutne spojené s povinnosťou poskytnutia primeranej náhrady. Za primeranú náhradu treba považovať hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Podľa ustálenej judikatúry základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel (bližšie aj stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 20. 10. 1997 sp. zn. Cpj. 30/97), pričom sa prihliada predovšetkým k cenám, za ktoré by bol v danom mieste a čase v súlade s ponukou a dopytom predaný byt obdobných kvalít. Pre určenie primeranej náhrady je preto pre súd rozhodujúca cena nehnuteľností v dobe ich vyporiadania. Ako z vykonaného dokazovania vyplynulo, v konaní žalovaná predložila znalecký posudok, ktorý stanovoval všeobecnú hodnotu predmetného bytu na sumu 135.000,- Eur, a to ku dňu 04. 06. 2022. Znalecký posudok predložený v konaní žalobcom stanovoval všeobecnú hodnotu predmetného bytu na sumu 162.000,- Eur, a to ku dňu 19. 07. 2022. Súd v rámci pojednávania vyzval strany konania, či majú záujem na doplnenie dokazovania, resp. či v konaní navrhujú vykonať ďalšie dokazovanie a v rámci neho vykonať napríklad súdom nariadené znalecké dokazovanie vo vzťahu k zisteniu všeobecnej hodnoty bytu, zo strany strán konania však žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania vznesené neboli. Rovnako tak žalovaná ani nerozporovala výšku všeobecnej hodnoty bytu stanovenú znaleckým posudkom predloženým v konaní žalobcom, samotná žalovaná len poukazovala na nespornú skutočnosť, že od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov k bytu, t. j. od roku 2013 došlo k rapídnemu nárastu cien na trhu s nehnuteľnosťami.

32. K procesnej obrane žalovanej, v rámci ktorej navrhovala súdu, aby súd pri stanovovaní výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu, ktorý má byť prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej, prihliadol na skutočnosť, že vyššie uvedená, neustále narastajúca všeobecná hodnotu bytu v priebehu

času, keď takto umelo spôsobený nárast cien nehnuteľností je len na prospech žalobcu, zatiaľ čo žalovaná je tá, ktorej takáto situácia spôsobuje ujmu, súd uvádza nasledovné: Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav veci nevzhliadol žiaden relevantný dôvod, prečo by výška predmetnej náhrady mala zodpovedať práve sume 50.000,- Eur, ako to v rámci procesnej obrany uvádzala žalovaná. Sumu 50.000,- Eur ako údajnú adekvátnu náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobcu žalovaná vyčíslila zdôvodňujúc, že cena nehnuteľností na trhu neustále rastie, a to od roku 2013 dokonca niekoľkonásobne, čo však v žiadnom prípade nie je v priamej úmere aj s nárastom jej príjmu za uvedené obdobie. Žalovaná poukazovala aj na vynaloženú opakovanú snahu dospieť k dohode so žalobcom vyporiadať ich podielové spoluvlastníctvo dohodou bez súdneho konania, pričom zdôraznila, že po rozvode manželstva so žalobcom to bola práve ona, kto v predmetnom byte zachoval pre ich dcéry domov, ktorý pre dcéry zachováva a udržiava dodnes, že to bolo výlučne rozhodnutie žalobcu opustiť spoločnú domácnosť, čo napokon viedlo aj k rozvodu ich 25-ročného manželstva, pričom zdôraznila jej záujem na zabezpečení bytovej otázky pre ich dcéry, keď prevod spoločného bytu práve darovaním ich dcéram považovala žalovaná za spravodlivé a rozumné urovnanie vzájomných vzťahov so žalobcom, a to nielen spoluvlastníckych, ale aj medziľudských, ktorých narušenie a nefunkčnosť žalovaná v konaní viackrát zdôraznila, čo žalobca nerozporoval. Súd na margo uvedeného uvádza, že pri stanovení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vyjadrenej v peniazoch, je súd viazaný právnou úpravou, v zmysle ktorej, ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva v zmysle ustanovenia tretia veta je príslušný podiel žalobcu z tzv. všeobecnej ceny bytu (bližšie rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Takáto primeraná náhrada však nie je čo do výšky determinovaná žiadnym z argumentov žalovanej, ktoré pri stanovení práve sumy 50.000,- Eur žalovaná v konaní uviedla. Práve naopak, bola to samotná žalovaná, ktorá do konania predložila znalecký posudok určujúci všeobecnú hodnotu bytu na sumu 135.000,- Eur.

33. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní boli stranami predložené dva znalecké posudky, ktoré určovali všeobecnú hodnotu predmetného bytu, a to znalecký posudok predložený žalobcom s vyčíslenou všeobecnou hodnotou bytu 162.000,- Eur a znalecký posudok predložený žalovanou s vyčíslenou všeobecnou hodnotou bytu 135.000,- Eur, kde rozdiel v čase ohodnotenia predmetu vyporiadania tým-ktorým znalcom predstavoval 45 dní, ktoré všeobecné hodnoty bytu neboli žiadnou zo strán konania napádané ani rozporované, resp. predloženým znaleckým posudkom ako listinným dôkazom neboli vytýkané žiadne nedostatky ani spochybňované ich závery, súd pri posudzovaní výšky primeranej náhrady vychádzal práve z týchto dvoch listinných dôkazov. Súd pri stanovení predmetnej výšky primeranej náhrady vychádzal z priemeru znalcami stanovených všeobecných hodnôt bytu vypočítaného nasledovne: (162.000,- Eur + 135.000,- Eur) : 2 = 148.500,- Eur, a následne z takto vypočítanej priemernej všeobecnej hodnoty bytu súd dospel k stanoveniu výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu na byte o veľkosti 1 v pomere k celku, ktorá primeraná náhrada zodpovedá sume 74.250,- Eur (t. j. 1/2 z 148.500,- Eur).

34. Súd ešte v súvislosti so stanovením výšky primeranej náhrady za podiel žalobcu na predmetnom byte dáva do pozornosti, že veľkosť podielu žalobcu na spoločnom byte zodpovedajúca 1/2 v pomere k celku je veľkosťou, ktorá je stanovená priamo zákonom v dôsledku fikcie vzniku rovnodielneho podielového spoluvlastníctva k bytu, ktoré vzniklo v prípade strán konania v dôsledku márneho uplynutia 3-ročnej doby od zrušenia ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov k spoločnému bytu, ku ktorému vyporiadaniu nedošlo v danej lehote dohodou strán konania a z dôvodu právoplatného zastavenia súdneho konania o jeho vyporiadanie, ani súdnou cestou. Súd totiž poznamenáva, a to práve v dôsledku argumentácie žalovanej, aby súd zvážil zníženie predmetnej náhrady za podiel žalobcu, že v prípade vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov k spoločnému bytu súdna prax pozná možnosť tzv. disparity podielov, keď súd napriek tomu, že podľa síce platí, že podiely obidvoch manželov na spoločnom majetku sú zásadne rovnaké, súd však môže výnimočne tieto podiely určiť inak s prihliadnutím na zásady uvedené v predmetnom zákonnom ustanovení. Avšak v prípade tohto súdneho konania, ktorého predmetom je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán konania k predmetnému bytu, nie je otázka veľkosti podielov strán konania sporná, nakoľko priamo zo zákona vyplýva, že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké, kde tak žalobca, ako aj žalovaná, resp. každý z nich je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na byte o veľkosti práve 1/2 v pomere k celku.

35. Nakoľko v konaní nebola sporná otázka veľkosti podielov strán konania na predmetnom byte a z vykonaného dokazovania súd ustálil priemernú všeobecnú hodnotu tohto bytu v čase vyporiadania na sumu 148.500,- Eur, súd dospel k záveru, že žalovanému pri zrušení podielového spoluvlastníctva k bytu a pri jeho vyporiadaní spôsobom prikázania do výlučného vlastníctva žalovanej, patrí žalobcovi náhrada za jeho spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 v pomere k celku, ktorej primeranú výšku súd poukazom na vyššie uvedené stanovil na sumu 74.250,- Eur.

36. Súd ešte k argumentácii žalovanej spočívajúcej v tvrdení, že v priebehu času zodpovedajúcemu približne deviatim rokom, spôsobený nárast cien nehnuteľností je len na prospech žalobcu, zatiaľ čo žalovaná je tá, ktorej takáto situácia spôsobuje ujmu z dôvodu, že bude musieť žalobcovi vyplatiť primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel na byte vo výške značne vyššej ako v roku 2013, súd len poznamenáva nasledovné: Daný nárast cien na trhu s nehnuteľnosťami nemožno vnímať izolovane ako prospech jednej a ujmu druhej strany konania, a to zo zrejmého dôvodu, že zatiaľ čo žalobca v tomto konaní získa primeranú náhradu za jeho podiel v sume zodpovedajúcej priemernej všeobecnej hodnote bytu v čase rozhodovania súdu, je to predsa aj žalovaná, ktorá na základe rozhodnutia konajúceho súdu nadobudne byt do jej výlučného vlastníctva, a to v hodnote značne vyššej ako v roku 2013. Súd nepochybne vníma argumentáciu žalovanej, že na vyplatenie žalobcu bude musieť žalovaná získať potrebné finančné prostriedky, a to či už vo forme pôžičky, úveru alebo prípadne daru od rodiny alebo finančnej pomoci zo strany dcér, ako to sama žalovaná v konaní uvádzala, avšak práva žalovanej k predmetnému spoločnému bytu zodpovedajú výlučne jej spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1/2 v pomere k celku, a preto záujem žalovanej na nadobudnutí aj podielu žalobcu na predmetnom byte do jej výlučného vlastníctva je logicky spojený s povinnosťou žalovanej zaplatiť žalobcovi primeranú náhradu vo výške stanovenej v tomto konaní súdom.

37. Poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia a podielové spoluvlastníctvo strán konania k predmetnému bytu zrušil. Vo výroku II. súd ďalej vyhovel návrhu žalobcu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobom prikázania spoločného bytu do výlučného vlastníctva žalovanej, pričom s takýmto spôsobom vyporiadania žalovaná súhlasila. V súvislosti s povinnosťou žalovanej zaplatiť žalobcovi primeranú náhradu v stanovenej výške 74.250,- Eur, a to v lehote 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia, súd uvádza, že dĺžku uvedenej lehoty súd považoval za primeranú samotnej povahe takto uloženej povinnosti, keď súd dospel k záveru, že na riadne splnenie si povinnosti je objektívne nevyhnutne potrebný aj dostatočný čas.

TROVY KONANIA:

38. Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

39. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. V danom prípade bolo predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k bytu. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 100 % a úspech žalovanej predstavuje 0 %. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešného žalobcu patrí žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd nevzhliadol žiaden dôvod na to, aby vyhovel obrane žalovanej spočívajúcej v tom, aby si každá strana konania znášala trovy konania sama, nakoľko, ako sa žalovaná v konaní vyjadrila, sama uskutočnila viaceré kroky, ktoré mali smerovať k dohode strán konania, avšak jej snahy na mimosúdne riešenie veci boli bezúspešné. Súd však v prípade rozhodovania o nároku na náhradu trov konania vychádzal z princípu úspechu žalobcu v konaní, keď to bol práve žalobca, ktorý toto súdne konanie inicioval, pretože ako sa aj žalovaná na pojednávaní na dotaz súdu vyjadrila, ona sama takéto súdne konanie iniciovať ako prípadná žalobkyňa záujem nemala, pretože sa domnievala, že časom žalobca dospeje k záveru, k akému dospela aj ona sama, že spravodlivým a rozumným usporiadaním ich spoluvlastníckeho vzťahu k predmetnému bytu bude práve jeho darovanie ich spoločným dcéram. Na naplnenie takýchto očakávaní však žalovaná nemala právny nárok a situácia trvania podielového spoluvlastníctva k bytu s tým, že je byt vo výlučnom a nerušenom užívaní práve žalovanej, bola nepochybne na prospech práve žalovanej. Ako je však z vykonaného dokazovania zrejmé, žalobca na takomto riešení - darovania bytu dcéram, záujem nemal, nemal záujem naďalej

zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve k bytu so žalovanou, byt žalobca napriek jeho vlastníctvu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 v pomere k celku vôbec už viac ako 9 rokov neužíval, a preto jediný spôsob ako získať primeranú náhradu za podiel žalobcu na danom byte bolo práve iniciovanie tohto súdneho konania a znášanie s tým spojených trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré žalobcovi v súvislosti s účasťou v tomto konaní vznikli. Súd preto aplikujúc zásadu, že úspešná strana konania má nárok na náhradu trov konania rozhodol tak , ako je uvedené vo IV. výrokovej vete tohto rozhodnutia.

41. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).