Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-56-2016.pdf
PDF · 86.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-1P/56/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa B. O., narodený XX. P. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, syna Q. M., narodenej XX. P. XXXX, bytom F. F., Q. XX a B. O., narodeného XX. P. XXXX, bytom Q. S. XX, o návrhu otca na zmenu výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie výživného na maloletého B. O., nar. XX.XX.XXXX s a z a m i e t a.
II. Návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého B. O., nar. XX.XX.XXXX s a z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého B. návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15. augusta 2016 žiadal, aby súd upravil jeho vyživovaciu povinnosť a výživné znížil na minimálne zákonné výživné. Uviedol, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu je zaviazaný hradiť matke maloletého mesačné výživné vo výške 35 Eur. Dodal, že od poslednej úpravy je nezamestnaný, poberá len invalidný dôchodok vo výške 126,10 Eur mesačne, iný zdroj príjmu nemá a pri sociálnej situácii v okrese Rimavská Sobota si nevie nájsť pracovné uplatnenie. Má zato, že sa jeho pomery zmenili a preto by súd mal jeho vyživovaciu povinnosť znížiť.
2. Matka vo svojom vyjadrení s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila, ale naopak sama podala návrh na zvýšenie výživného na sumu 70 Eur mesačne. Podrobne rozpísala náklady maloletého súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, školskými povinnosťami, voľno časovými aktivitami. Takisto zároveň poukázala na svoje náklady spojené s bývaním a zaobstarávaním potrieb rodiny.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol zamietnuť návrh otca, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme maloletého.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 7. novembra 2016, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Otec maloletého na pojednávaní zotrval na podanom návrhu; žiadal výživné znížiť na hodnotu minimálneho zákonného výživného. Uviedol, že býva v rodinnom dome, ktorý vlastnia jeho rodičia. Rodičom za bývanie ani za stravu nič neplatí, nakoľko nemá z čoho. Pomáha im podľa potrebami nákupmi do domácnosti. Poberá invalidný dôchodok mesačne vo výške 120 Eur, pričom zdravotný stav mu nedovoľuje chodiť na brigády a navyše v mieste jeho bydliska v súčasnej dobe ani nie je možnosť takýchto brigád. Otec platí mesačné výživné vo výške 35 Eur, za lieky platí mesačne 20 až 30 Eur.
Mesačne platí za úvery okolo 80 Eur, avšak na čo boli použité tieto úvery si už otec nepamätá. Pokiaľ mu mesačne nestačia peniaze na lieky alebo na cestu za maloletým tak mu finančne vypomáhajú rodičia. So zvýšením výživného otec nesúhlasí s odôvodnením, že nemá odkiaľ hradiť väčšie výživné.
6. Matka maloletého na pojednávaní s návrhom otca nesúhlasila. Zotrvala na svojom návrhu zvýšiť výživné na sumu 70 Eur mesačne. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne, prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne a otec maloletého jej platí výživné vo výške 35 Eur mesačne. Matka prevádzkuje maloobchod, avšak hospodársky je v mínuse a preto si aktívne hľadá inú prácu alebo brigády. Matka býva v rodinnom dome vo vlastníctve jej rodičov. Rodičom prispieva sumou vo výške 20 Eur na energie a sumou 10 Eur na internet mesačne. Za drevo na vykurovaciu sezónu matka zaplatila 55 Eur. Odo dňa 5. septembra 2016 maloletý navštevuje predškolské zariadenie, kde matka platí mesačne za stravu 23,28 Eur a 10 Eur mesačne školné. Náklady na začiatku školskej dochádzky matka vyčíslila na sumu 150 Eur. Náklady na hygienu, ošatenie a stravu maloletého matka vyčíslila na sumu 80 Eur.
7. Kolízny opatrovník sa pridržal písomného vyjadrenia a navrhol zamietnuť návrh otca a dodal, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého.
8. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 2P/13/2015-41 zo dňa 20. apríla 2015, právoplatným dňom 21. mája 2015, súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 35 Eur mesačne.
9. Matka maloletého je na materskej dovolenke a jej príjmom je prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne a rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne.
10. Z oznámenia Sociálnej poisťovne a z oznámenia ÚPSVaR v Rimavskej Sobote súd zistil, že otec poberá invalidný dôchodok vo výške 126,10 Eur mesačne, v súčasnosti je evidovaný na úrade práce, nepoberá dávku v nezamestnanosti, nie je, ani v minulosti nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
11. Podľa § 26 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
12. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
19. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
20. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
21. Otec maloletého svojim návrhom vo veci samej uplatnil nárok na zníženie výživného na maloletého. Matka maloletého svojim návrhom vo veci samej uplatnila nárok na zvýšenie výživného na maloletého. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o vyživovacej povinnosti a výške výživného opakovane rozhodnúť je zmena pomerov, ktorá môže nastať u povinnej osoby, ktorou je v danom prípade otec maloletého, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa v pomeroch účastníkov prejaví závažnejším spôsobom v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy výživného. Zmena pomerov môže vyvolať potrebu zvýšiť výživné, pokiaľ sa zvýšia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, resp. dôjde k pozitívnej zmene na strane schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže dôjsť aj k takej negatívnej zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola neprimeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom na strane povinnej osoby a platenie doposiaľ určeného výživného by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom prípade otca) by prinášalo neprimerané majetkové riziká.
22. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bola výška výživného upravená rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 2P 13/2015-41 zo dňa 20. apríla 2015, právoplatným a vykonateľným dňom 21. mája 2015.
23. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom, musí byť preukázaná zmena pomerov, tak na strane rodičov, ako aj na strane maloletého dieťaťa, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bola výška výživného upravovaná rozsudkom zo dňa 20. apríla 2015, ktorým súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 35 Eur mesačne. Otec uvádzal, že nedosahuje taký príjem, aký v minulosti. V čase poslednej úpravy výživného mal otec invalidný dôchodok vo výške 125,10 Eur (3 strana rozsudku zo dňa 20. apríla 2015). V súčasnej dobe má otec invalidný dôchodok vo výške 126,10 Eur mesačne. Súd je v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine povinný skúmať majetkové pomery povinnej osoby, v tomto prípade otca. Na prvý pohľad je zrejmé, že príjem otca sa vôbec neznížil oproti aprílu 2015, ale naopak vzrástol, pričom súd nezistil žiadny iný záporný majetkový dôsledok na finančnú situáciu otca. Súd má zato, že otec je naďalej schopný dosahovať priemerný príjem na výške apríla 2015. Súd mal za to, že z takto stanoveného príjmu je otec schopný platiť výživné na maloletého v sume 35 Eur mesačne. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
24. Matka maloletého svojim návrhom vo veci samej uplatnila nárok na zvýšenie výživného na maloletého. Súd v danej konkrétnej veci nekonštatuje takú zmenu pomerov, ktorá nastala na strane maloletého, ktorá by sa prejavila závažnejším spôsobom v porovnaní s jeho pomermi v čase poslednej
úpravy výživného. Maloletý je starší o 18 mesiacov, stal sa však žiakom predškolskej výchovy. Matka má rovnaké bytové podmienky a s tým spojené náklady ako aj sú rovnaké náklady na hygienu, ošatenie a stravu maloletého (2 strana rozsudku zo dňa 20. apríla 2015). Matka dokonca vyčíslila nižšie náklady na ošatenie maloletého ako v apríli 2015 (10 Eur oproti vtedy 40 Eur mesačne v apríli 2015). Vyššie náklady má matka len so zabezpečovaním starostlivosti o maloletého v oblasti zabezpečovania predškolských aktivít maloletého (mesačne ide o sumu 35 Eur). Súd má však zato, že s odstupom 18 mesiacov neprišlo k takým zmenám odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré by sa prejavili závažnejším spôsobom v porovnaní s pomermi apríla 2015. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. V tomto konkrétnom prípade je touto osobou matka maloletého. Čo sa týka otca tak súd v súčasnosti konštatuje nízku mieru schopností (vzhľadom na zdravotné postihnutie) a možností zvyšovať si svoju životnú úroveň. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutne potrebné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Zákon totiž nestanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol.
25. O trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).