Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/88/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Y. samosudcom Z.. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obž. F. S., J..: XX.XX.XXXX I. J. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. novembra 2016, takto

rozhodol:

Obžalovaný: F. S. , J.. XX.XX.XXXX I. J., Y. G. Y., Š. Č.. XX, K. G. Y., Š. Č.. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v období odo dňa 01.01.2014 až do mesiaca október 2016 vrátane si ako otec mal. F. S., J..: XX.XX.XXXX v meste Trnava riadne neplnil vyživovaciu povinnosť, hoci mu vyplýva zo zákona o rodine, a ktorej rozsah mu bol určený i rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp.zn.: 19C/34/2009 zo dňa 09.02.2011, právoplatným dňa 12.04.2011 v sume 67,- Eur mesačne na mal. F., ktoré je povinný splatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky F. S., hoci vedel o existencii svojej vyživovacej povinnosti a túto povinnosť si vôbec neplnil, pričom v tomto období preukázateľne neprejavoval snahu riadne sa zamestnať na to, aby si zabezpečil finančné prostriedky na úhradu výživného na svoju dcéru a ani sa nezaevidoval na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny s výnimkou obdobia od 25.02.2014 do 29.04.2014, kedy pracoval v spoločnosti RASKEN Consulting, s.r.o. s tým, že dosahoval dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného, čím za obdobie odo dňa 01.01.2014 až do októbra 2016 (vrátane mesiaca október 2016) dlhuje F. S. na výživnom sumu v celkovej výške 2.278,- Eur, napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn.: 3T/46/2011 zo dňa 02.12.2011, právoplatným dňa 04.02.2012 uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona,

z a t o

s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Na Okresný súd Trnava bola dňa 08.09.2014 podaná obžaloba Okresnej prokuratúry Trnava č. 2 Pv 385/14/2207-7 zo dňa 04.09.2014 na tom skutkovom základe, aký je uvedený vo výroku tohto rozsudku s tým, že obdobie, počas ktorého obžalovaný nemal plniť svoju vyživovaciu povinnosť bolo ohraničené spojením "od 01.01.2014 až doposiaľ..." so sumou dlžného výživného vo výške 536,- Eur.

Súd o obžalobe rozhodol tak, že dňa 12.09.2014 vydal trestný rozkaz, ktorým obžalovaného uznal vinným podľa obžaloby a uložil mu rovnaký trest, ako obžalovanému uložil týmto rozsudkom.

Proti trestnému rozkazu obžalovaný podal dňa 10.11.2014 odpor (pozn.: označený ako odvolanie proti trestnému rozkazu), v ktorom uviedol, že sumu dlžného výživného spolu s výživným na ďalší mesiac uhradil, pričom ako prílohu odporu pripojil kópie poštových poukazov preukazujúcich zaplatenie sumy vo výške 536,- Eur (zo dňa 10.11.2014) a sumy vo výške 67,- Eur (zo dňa 10.11.2014), oboch k rukám matky maloletej, teda k rukám pani F. S..

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 23.07.2015 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom hlavné pojednávanie bolo opakovane odročované na jeho žiadosť (pozn.: na 22.09.2015, na 24.11.2015 a na 16.02.2016) za tým účelom, aby súd dal možnosť obžalovanému uhradiť dlžné výživné.

Po zmene zákonného sudcu (pozn.: na základe Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce súdu na rok 2016) obžalovaný vyjadril svoj nesúhlas so zmenou samosudcu, čoho dôsledkom bola povinnosť súdu hlavné pojednávanie vykonať odznova.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.05.2016 obžalovaný po prednesení obžaloby a vyjadrení prokurátorky okresnej prokuratúry, že obžaloba okresnej prokuratúry pokrýva s ohľadom na ustanovenie § 122 ods. 13 Trestného zákona obdobie od 01.01.2014 až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa a po príslušnom zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, pričom súd jeho vyhlásenie prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný spáchanie skutku nepoprel sa nevykoná a súd vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 05.05.2016 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 06.09.2016 výsluchom matky maloletej pani F. S., J..: XX.XX.XXXX a výsluchom maloletej F. S.F., J..: XX.XX.XXXX a na hlavnom pojednávaní dňa 07.11.2016 oboznámením nasledovných listinných dôkazov:

- oznámenie Sociálnej poisťovne zo dňa 23.09.2016,

- oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 07.10.2016,

- rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 09.08.2016,

- odpis z registra trestov obžalovaného zo dňa 20.09.2016,

- odpoveď na lustráciu v registri priestupkov zo dňa 20.09.2016,

- pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.zn.: 3T/46/2011,

- výpis z Ústrednej evidencie priestupkov,

- pracovný posudok spoločnosti RASKEN Consulting, spol. s r.o.

Obžalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že výživné nepoukazuje poštou, avšak svojej dcére Ivane dáva peniaze, kupuje jej oblečenie a kúpil jej aj telefón. Uviedol tiež, že momentálne nepracuje a nie je evidovaný ani na úrade práce. K svojmu zdravotnému stavu sa vyjadril tak, že tento mu nedovoľuje pracovať. Prácu si hľadá cez kamarátov a aj cez agentúru RASKEN. Invalidný dôchodok nepoberá, avšak má potvrdenie od lekára, že v podstate na 90% nemôže vykonávať práce. Ďalej uviedol, že hnuteľný a ani nehnuteľný majetok nevlastní, nevlastní ani žiadne auto a yariadenie rodinného domu ostalo manželke. K výške jeho mesačných nákladov uviedol, že tieto sú vo výške 400,- Eur mesačne, z toho 100,- Eur na bývanie a 300,- Eur na stravu. Potvrdil, že matke maloletej uhradil poštovými

poukážkami výživné v celkovej výške 603,- Eur (536,- Eur a 67,- Eur). Príjmy si zabezpečuje na fuškách, pričom v priemere zarobí asi 400,- Eur mesačne. Na otázku, ako môže pracovať na fuškách, keď má ako sám uvádza zlý zdravotný stav uviedol, že vládze odpracovať robotu, ktorá sa naskytne a potom sa dva týždne nemôže pohnúť z postele. O priznanie invalidného dôchodku nežiadal z dôvodu, že ak by zároveň aj pracoval a štát by mu na to prišiel, mal by veľké problémy, a teda radšej bude pracovať aj za cenu zdravotných problémov, ako poberať invalidný dôchodok. Prácu ponúkanú agentúrou RASKEN nevzal z dôvodu, že zo zdravotných dôvodov by vydržal pracovať 2-3 týždne a potom by musel mať pauzu, čo by ale nevyhovovalo zamestnávateľom. Pokiaľ pracuje na stavbách, dokáže si prácu načasovať a môže si urobiť voľno, kedy ho zo zdravotných dôvodov potrebuje.

Matka maloletej F. pani F. S., J..: XX.XX.XXXX pri svojom výsluchu uviedla, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť neplní, s maloletou sa stretáva a tejto dáva aj nejaké drobné, podľa jej odhadu asi 15,- Eur mesačne. Potvrdila tiež, že obžalovaný jej na výživné uhradil celkovo sumu 603,- Eur, avšak išlo o sumu týkajúcu sa obdobia pred januárom 2014.. Obžalovaný podľa jej vyjadrenia maloletej občas niečo kúpi, napr. tričko, mikina, avšak k hodnote týchto vecí sa vyjadriť nevedela. Maloletá podľa jej vyjadrenia u obžalovaného neprespáva a ani s ním netrávi dovolenky. ďalej uviedla, že spolu s ňou v spoločnej domácnosti žijú maloletá F., syn Z. a jej matka. Jej mesačné náklady predstavujú 50,- Eur na elektrinu, 68,- Eur na plyn, 30,- Eur na vodu a asi 400,- Eur na stravu. Syn Z. prispieva mesačne sumou 150,- Eur a jej matka sumou 50,- Eur. Mesačné náklady na maloletú F. vyčíslila na sumu do 100,- Eur mesačne mimo nákladov na stravu a bývanie. Maloletá F. sa v stave núdze v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného neocitla. Pokiaľ ide o vyplácanie náhradného výživného, toto malo byť ukončené v mesiaci jún 2016, pričom rozhodnutie o ukončení vyplácania náhradného výživného si prevzala v mesiaci august 2016. Jej čistý mesačný príjem je 550,- Eur mesačne.

Maloletá F. S., J..: XX.XX.XXXX pri svojom výsluchu uviedla, že s obžalovaným sa stretáva raz do týždňa a má s ním dobrý vzťah. Obžalovaný jej dáva, ak má, 5,- Eur každý piatok v mesiaci a dáva jej aj nové veci, a to asi raz za mesiac. K ich hodnote sa však vyjadriť nevedela. Stretnutia s obžalovaným sú iniciované z oboch strán, pričom záujem jedného o druhého charakterizovala ako vzájomný. maloletá Ivana potvrdila, že u obžalovaného neprespáva a dovolenky s nim netrávi. K zárobkovým pomerom obžalovaného sa vyjadriť nevedela.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 23.09.2016 vyplynulo, že obžalovaný nie je poberateľom žiadnych dávok sociálneho poistenia a ani si nepodal žiadosť o dávku v nezamestnanosti.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 07.10.2016 vyplynulo, že obžalovaný nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a ani v evidencii poberateľov pomoci v hmotnej núdzi.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava č. TT1/OHNNV/ ŠSD/SOC/2016/23979 zo dňa 09.08.2016 vyplynulo, že nárok na náhradné výživné pre maloletú F. S., J..: XX.XX.XXXX zanikol dňa 01.07.2016, pričom náhradné výživné sa vyplácalo vo výške 67,- Eur.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol odsúdený celkom 3x, pričom v dvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V prípade tretieho odsúdenia ide o trestný rozkaz vydaný Okresným súdom Trnava dňa 02.12.2011, sp.zn.: 3T/46/2011, právoplatný dňa 04.02.2012, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou tri roky.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplynulo, že obžalovaný spáchal v roku 2011 dva priestupky, a to jeden na úseku cestnej premávky a jeden priestupok proti verejnému poriadku.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.zn.: 3T/46/2011 súd zistil, že obžalovaný bol trestným rozkazom vydaným dňa 02.12.2011 uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou tri roky a zároveň mu bola uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné výživné vo výške 4.149,- Eur.

Z pracovného posudku spoločnosti RASKEN Consultig, spol. s r.o. zo dňa 04.06.2014 súd zistil, že obžalovaný bol v menovanej spoločnosti zamestnaný na dohodu o vykonaní práce v období od 25.02.2014do 30.03.2014 a na hlavný pracovný pomer od 31.03.2014 do 29.04.2014 na pozícii operátor vo výrobe, pričom jeho čistý príjem za jednotlivé mesiace bol nasledovný: v mesiaci február 2014 na dohodu o vykonaní práce vo výške 33,78 Eur, v mesiaci marec 2014 na dohodu o vykonaní práce vo výške 147,74 Eur, v mesiaci marec 2014 na hlavný pracovný pomer vo výške 7,15 Eur a v mesiaci apríl 2014 na hlavný pracovný pomer vo výške 116,58 Eur. Zrážky zo mzdy mu neboli vykonávané žiadne. Prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

Podľa § 15 písm. b) Trestného zákona Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona je poľahčujúcou okolnosťou, ak sa páchateľ priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona je priťažujúcou okolnosťou, ak páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť od januára 2014 až do vyhlásenia rozsudku, teda do mesiaca október 2014 vrátane úmyselne neplnil, čo aj sám potvrdil pri svojom výsluchu, keď uviedol, že vie, že má súdom určenú vyživovaciu povinnosť na maloletú Ivanu vo výške 67,- Eur a od 01.01.2014 neposlal žiadne peniaze. Túto skutočnosť mal súd preukázanú aj z výsluchu matky maloletej pani F. S. ako aj z výsluchu samotnej maloletej Ivany. Pokiaľ ide o peniaze, ktoré obžalovaný maloletej dával každý piatok v mesiaci, pokiaľ sám peniaze mal, tieto nie je možné považovať za výživné, ale len za vreckové, ktoré rodičia obyčajne svojim deťom dávajú.

Z výsluchu obžalovaného mal súd ďalej za preukázané, že obžalovanému žiadne objektívne okolnosti nebránili v tom, aby si mohol nájsť riadnu prácu resp. sa o jej nájdenie aspoň pokúsiť, pričom prácu obžalovaného na "fuškách" aj za cenu zhoršenia jeho zdravotného stavu súd hodnotí ako nezodpovedný prístup obžalovaného nielen k sebe samému, ale aj k svojej dcére, na výživu ktorej je povinný riadne prispievať vo výške určenej súdnym rozhodnutím, teda vo výške 67,- Eur mesačne.

Pokiaľ ide o zavinenie obžalovaného, toto súd posúdil ako nepriamy úmysel, pretože obžalovaný vedel, že neplnením si svojej vyživovacej povinnosti môže ohroziť resp. porušiť záujem na riadnom plnení vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a bol uzrozumený s tým, že neplnením si svojej vyživovacej povinnosti takýto záujem poruší resp. aspoň ohrozí. Neplnenie vyživovacej povinnosti pritom bolo viac ako tri mesiace v období dvoch rokov, celkom 34 mesiacov, čo pri mesačnej výške výživného 67,- Eur predstavuje dlžné výživné za obdobie od januára 2014 do októbra 2016 v celkovej výške 2.278,- Eur.

Obžalovaný neplnením svojej vyživovacej povinnosti naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, pretože okrem toho, že si v období dvoch rokov najmenej tri mesiace úmyselne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, urobil tak, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, a to trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn.: 3T/46/2011 vydaným dňa 02.12.2011.

Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona možno páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov, pričom zistiac jednu poľahčujúcu okolnosť, a to priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie a jednu priťažujúcu okolnosť, a to že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený súd ukladal trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorej dolnú a ani hornú hranicu neupravoval.

Keďže obžalovaný spáchal prečin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (pozn.: trestný rozkaz Okresného súdu Trnava, č.k.: 3T/46/2011-67 zo dňa 02.12.2011, ktorá plynula od 05.02.2012 do 05.02.2015), musel obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona Ustanovenie odseku 1 (pozn.: možnosť uložiť podmienečný trest odňatia slobody) sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.