Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-949-2006.pdf
PDF · 71.74 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/949/2006
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávnených: 1./ Petra Slugeňová, nar. 11.08.1995, 2./ Ivan Slugeň, nar. 22.11.1997, obaja trvale bytom Unteranger 4, 852 44 Röhrmoos-Großinzemoos, Nemecká spolková republika, proti povinnému IV. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. B. č. XXX, V. B., o vymoženie zameškaného a bežného výživného, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofíkovi Muchovi, Exekútorský úrad so sídlom E.B.Lukáča 2, 03601 Martin, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnení v 1. a 2. rade v zastúpení matky sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 27.09.2005 domáhali proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného, na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 20P 42/2005-54 zo dňa 11.07.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2005 a vykonateľnosť dňa 26.09.2005. Predmetom návrhu bolo vymoženie zameškaného výživného na Petru Slugeňovú za obdobie od 01.02.2005 do 30.06.2006 vo výške 41.500,- Sk a za rovnaké obdobie a na sumu 41.150,- Sk aj pre Ivana Slugeňa. Ďalej pre bežné výživné vo výške 3.500,- Sk mesačne na každé dieťa. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tunajším súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofíkovi Muchovi, dňa 07.08.2006.
2. Dňa 18.03.2016 bol súdu zaslaný návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinný vo svojom návrhu poukázal na to, že má všetky svoje záväzky z exekučného titulu v plnom rozsahu splnené, pričom k plneniu dochádzalo od januára 2006 v nasledujúcich mesiacoch. Finančné prostriedky poukazoval priamo zákonnej zástupkyni, k čomu doložil aj prehľad o úhradách priamo zo spisu súdneho exekútora zo dňa 09.06.2008, pričom niektoré platby boli na trovy exekúcie. Medzičasom jedno z jeho detí- dcéra (oprávnená v 1. rade) už dospela, a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne už len voči synovi (oprávnenému v 2. rade). Na základe uvedeného má povinný za to, že tu už dôvody pre ďalšie trvanie exekúcie nie sú a preto navrhol exekúciu zastaviť.
3. Dňa 01.08.2016 boli vyzvaní oprávnení v 1. a v 2. rade, aby sa vyjadrili k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.03.2016, resp. či súhlasia so zastavením exekúcie, alebo či žiadajú pokračovať v predmetnej exekúcii a taktiež ku všetkým skutočnostiam uvádzaných v predmetnom návrhu.
4. Dňa 22.08.2016 a 26.09.2016 boli súdu zaslané vyjadrenia oprávnených v 1. a 2. rade, v ktorých uvádzajú, že povinný má uhradené zameškané výživné na základe exekučného titulu- rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 20P 42/2005-54 zo dňa 11.07.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2005 a vykonateľnosť dňa 26.09.2005. Vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej v 1. rade už nemá
a voči oprávnenému v 2. rade si vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne a pravidelne. Oprávnený v 2. rade má obavu, či si túto povinnosť bude plniť aj naďalej, nakoľko má ešte 1 rok štúdia pred sebou. Nakoľko oprávnení v 1. a 2. rade nemajú informácie, či má povinný uhradené aj trovy súdneho exekútora, nevedia posúdiť, či pokračovať, resp. zastaviť predmetnú exekúciu.
5. V dňoch 29.09.2016 a 07.10.2016 boli poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofíkovi Muchovi zaslané výzvy, aby sa v lehote 10 dní vyjadril, či má povinný uhradené trovy exekúcie a v prípade ak bude exekúcia zastavená, či si uplatňuje trovy exekúcie. Vo výzve bol poučený, že ak požadované v stanovenej lehote nepredloží, súd mu náhradu trov neprizná. Súdny exekútor výzvu prevzal dňa 14.10.2016 a do dnešného dňa požadované nepredložil.
6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 80 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
8. Z predložených listinných dokladov od povinného, ako aj z vyjadrení oprávnených v 1. a v 2. rade zo dňa 15.08.2016 a 20.09.2016, má súd zistené nasledovné skutočnosti. Povinný nemá voči oprávneným v 1. a 2. rade žiadne dlhy na zameškanom výživnom v zmysle exekučného titulu- rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 20P 42/2005-54 zo dňa 11.07.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2005 a vykonateľnosť dňa 26.09.2005. Vyživovacia povinnosť voči oprávnenej v 1. rade mu už zanikla a vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému v 2. rade si plní dobrovoľne a pravidelne každý mesiac. Šetrením na tunajšom súde bolo zistené, že proti povinnému sa nevedie iná exekúcia.
9. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie možno vyhovieť a exekúciu zastaviť. Na výživnom na oprávnených v 1. a 2. rade nemá povinný dlhy, exekúcia sa vedie už len pre bežné výživné a to len voči oprávnenému v 1. rade. Z jeho správania možno predpokladať dobrovoľnosť plnenia výživného voči oprávnenému v 1. rade.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Týmto všeobecne záväzným právnym predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení neskorších predpisov.
12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. V dňoch 29.09.2016 a 07.10.2016 bol súdny exekútor JUDr. Peter Krištofík Mucha vyzvaný, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy zaslal súdu špecifikáciu trov exekúcie a exekučný spis EX
799/2005. Súdny exekútor výzvu prevzal dňa 14.10.2016 a do dnešného dňa požadované nepredložil. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach (§ 80 EP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.