Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-80-2015.pdf
PDF · 100.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/80/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou v právnej veci manžela a otca mal. detí: K. M., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom P. XX/XX, H., toho času bytom O. H. XXXX/XX, D., právne zastúpený: JUDr. Barbora Roštárová, advokátka so sídlom Radničné námestie 1, Pezinok, IČO: 42 260 353, proti manželke a matke mal. detí: I. M., rod. W., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom P. XX/ XX, H., právne zastúpená: JUDr. Mária Vevurková, advokátka so sídlom Mieru 312, Námestovo, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom M.: D. K., nar. XX.XX.XXXX, U., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo manžela K. M., nar. XX.XX.XXXX a manželky I. M., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu D., vo zväzku 3, ročník XXXX, strana XXX, por. č. X r o z v á d z a .
II. Súd zveruje maloleté deti D. K., nar. XX.XX.XXXX, U., nar. XX.XX.XXXX, I., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že otec maloletých detí ich bude mať vo svojej starostlivosti každý nepárny týždeň v mesiaci od nedele od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a matka maloletých detí ich bude mať vo svojej starostlivosti každý párny týždeň v mesiaci od nedele od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a následne ich aj odovzdá v mieste bydliska matky. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec mal. detí je povinný platiť na výživu mal. D. K., nar. XX.XX.XXXX, mesačne sumou 140,- Eur, z ktorej bude suma 90,- Eur mesačne zasielaná k rukám matky a suma 50,- Eur mesačne bude zasielaná na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého, ktorý už bol za týmto účelom založený matkou, na výživu mal. U., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 130,- Eur z ktorej bude suma 80,- Eur mesačne zasielaná k rukám matky a suma 50,- Eur bude zasielaná na tvorbu úspor na osobitný účet maloletej, ktorý už bol za týmto účelom založený matkou, a na mal. I., nar. XX.XX.XXXXmesačne sumou 120,- Eur z ktorej bude suma 70,- Eur zasielaná k rukám matky a suma 50,- Eur bude zasielaná na tvorbu úspor na osobitný účet maloletej, ktorý už bol za týmto účelom založený matkou, to všetko do každého 15. dňa v mesiaci vopred.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manžel návrhom doručeným súdu dňa 10. 08. 2015 žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo, pretože je len formálnym zväzkom a maloleté deti žiadal zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Návrh odôvodnil, že k uzavretiu manželstva došlo cca po ročnej známosti, u oboch manželov išlo o prvé manželstvo a do manželského stavu vstupovali na základe vzájomnej citovej náklonnosti.
Po uzavretí manželstva po dobu 4 mesiacov bývali u rodičov manželky, potom odcestovali spolu za prácou do zahraničia a po návrate zo zahraničia sa zamestnal na výletných lodiach, manželka bola doma nezamestnaná a krátko po jeho návrate sa zasa na výletných lodiach zamestnala manželka. V roku 2003 sa rozhodli pre odchod do Austrálie, ale manželka neplánovane otehotnela a preto sa rozhodli vrátiť na Slovensko a začali bývať u rodičov manželky. Vzťah s manželkinými rodičmi si však nevytvoril, cítil sa v ich dome stále ako na návšteve, manželka o tom vedela. V roku 2005 začali svojpomocne prestavovať rodičovský dom s tým, že budú mať viac súkromia. Vzťahy medzi nimi sa narušovali aj tým, že manželka odmietala jeho rodinu a aj keď ustúpila a išla na návštevu k jeho rodine, dávala jasne najavo, že pobyt u jeho rodiny, je jej nepríjemný. V manželstve boli nezhody aj kvôli výchove detí, manželka dbala na striktnom praktizovaní katolíckeho náboženstva. V súhrne všetky tieto skutočnosti, zásadné rozpory v komunikácii, separovanie rodín vyústili k citovému odcudzeniu. Situácia sa nezmenila ani po narodení dcéry U., v manželstve sa cítil nešťastný, komunikácia medzi ním a manželkou nefungovala, žili ako cudzí ľudia. V roku 2007 mal mimomanželský pomer, ktorý trval do začiatku roka 2010, tento vzťah ukončil, nakoľko nevládal žiť dvojitý život. V marci 2015 opustil spoločnú domácnosť, posledný rok pred odchodom spolu s manželkou intímne nežili a aj predtým žili intímne zriedkavo. Presťahoval sa do nájomného bytu. S deťmi má vybudovaný mimoriadne dobrý vzťah, maloleté deti sú na základe dohody týždeň v starostlivosti matky a týždeň v jeho starostlivosti, tento systém striedania detí im ako rodičom vyhovuje a takto striedavá starostlivosť o deti funguje už od apríla 2015. Na maloleté deti prispieva od odchodu zo spoločnej domácnosti sumou 300,- € mesačne. Jeho mesačný príjem v čistom je 2. 300,- €, z toho hradí nájomné na bývanie 250,-€, strava 300,-€, ošatenie 90,-€, náklady na vozidlo 140,-€, telefón, internet 30,-€, hygiena 35,-€, životné poistenie 85,-€, náklady spojené s aktivitami detí 65,-€.
2. Manželka sa k návrhu písomne vyjadrila, že súhlasí so skutočnosťami uvedenými v návrhu pokiaľ ide o uzavretie manželstva. Začiatky ich manželstva boli ťažké, obaja boli nezamestnaní a jej rodičia im pomáhali tak, že im nemuseli platiť náklady spojené s bývaním a ani stravu. Obaja s manželom odcestovali najskôr spolu do zahraničia za prácou, potom vycestoval za prácou manžel, išlo o výletne lode, po návrate sa zamestnal v spol. M. a do zahraničia vycestovala ona, chcela vyskúšať prácu na výletných lodiach. Odporca počas jej pobytu v zahraničí býval v garsónke, ale potom ako ho vytopilo, presťahoval sa k jej rodičom do H.. Jej vzťah s matkou manžela sa zhoršil z dôvodu, že manžel jej 2x poskytol pôžičku, ktorá nebola vrátená v termíne ako sa dohodli, potom ako otehotnela, keďže nemali kde bývať nasťahovali sa k rodičom do H. a po narodení syna, začali svojpomocne prerábať rodičovský dom. V roku 2007 sa narodila dcéra U., počas materskej dovolenky sa o deti starala výlučne sama, tiež o chod domácnosti, o práce okolo domu. Manžel chodieval domov neskoro, potom spadol zo stromu, polámal si stavce, starala sa aj o manžela a v tomto náročnom období sa dozvedela, že manžel ju podvádza, čo manžel poprel. Potom sa opäť zblížili, narodila sa im dcéra I.. V marci sa jej priznal, že udržiaval mimomanželský vzťah, ktorý vraj ukončil a ešte toho istého mesiaca opustil spoločnú domácnosť, keďže si deti chcel k sebe brávať, nebránila mu. Deti boli u neho každý druhý týždeň, zabudol im však dávať desiaty, deti sa u neho nekúpali. S manželom nevedia komunikovať, keď sú v kontakte ich rozhovor je plný výčitiek a urážok. Napriek uvedenému verí, že ich manželstvo by sa ešte dalo zachrániť, a preto žiadala návrh zamietnuť.
3. Na pojednávaniach obaja manželia zotrvali na svojich písomných vyjadreniach. Manžel žiadal manželstvo rozviesť, uviedol, že ako manželka s rozvodom manželstva nesúhlasí, na jej strane ide o dôvod skôr náboženský, pretože je veriaca. Návrh na rozvod manželstva podal po zrelej úvahe, ich zväzok je iba formálny, s manželkou žili spolu už len kvôli deťom, spolužitie ako aj prostredie, v ktorom spolu s manželkou žili je pre neho nočnou morou, nechce spolužitie obnoviť, takúto možnosť vylučuje. Nenávidí manželkinu rodinu a manželka zasa nenávidí jeho rodinu, nechce obnoviť spolužitie, nie je načo nadviazať. Pokiaľ ide o starostlivosť o maloleté deti navrhuje, aby súd ohľadom starostlivosti rozhodol rovnako ako bolo rozhodnuté v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. XP/XX/XXXX, na ktorom bola schválená rodičovská dohoda, maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. Zároveň uviedol, že úspory, ktoré platí vo výške 100,- € na každé dieťaťa v zmysle súdom schválenej rodičovskej dohody navrhuje, aby platil do rúk matky na vyrovnanie životnej úrovne, ale skôr je naklonený, aby bol vytvorený spoločný účet, z ktorého by sa hradili výdavky na maloleté deti. Keď sú deti v jeho starostlivosti uhrádza všetky výdavky spojené so školou, výdavky na voľný čas a aj školské výlety. Má vedomosť, že maloletý syn mal zmeniť názor na striedavú starostlivosť, keď si po týždni pre neho prišiel, oznámil mu, že chce bývať u matky a keď sa ho na to pýtal bližšie, syn sa rozplakal. Pochybuje o úprimnosti jeho slov, myslí si, že syn bol k tomu dotlačený. Ak bude sám presvedčený, že syn skutočne chce zmenu starostlivosti, bude so zmenou súhlasiť. Pokiaľ
ide o starostlivosť o dcéry, striedavá starostlivosť bezproblémovo funguje, je však problém v komunikácii s matkou detí, majú problém s manželkou komunikovať. Je zamestnaný vo firme M. Y. Q. O. s.r.o. D. a jeho čistý mesačný príjem je cca 2.500,-€, býva v prenajatom byte. Manželka zotrvala na vyjadrení, že s rozvodom nesúhlasí, manželstvo uzatvárali z lásky a sľúbili si ostať spolu v dobrom a aj v zlom. Manželovi dokonca odpustila neveru, má ho stále rada, keby sa vrátil, chcela by s manželom obnoviť spolužitie. V záujme zachovania manželstva manželovi navrhla odsťahovať sa s deťmi do Kanady, čo manžel odmietol, že má doma prácu. V prípade ak by súd manželstvo rozviedol, nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, striedavá starostlivosť nefunguje od začiatku, nie je na prospech detí, deti chodia roztržité, syn si zhoršil študijné výsledky, nemal riadny režim učenia, syn sám zmenil názor na striedavú starostlivosť, tiež dcéra U. sa jej zdôverila, že by chcela byť viacej s ňou a dcéra I. sa aj pýtala k otcovi, lebo otec má doma playstation, že sa u neho môže hrať. Striedava starostlivosť nefunguje aj z toho dôvodu, že s manželom nevedia spolu komunikovať. Žiadala deti zveriť do jej osobnej starostlivosti, ak by bol súd iného názoru vzhľadom na závery znaleckého dokazovania, keďže zarába jednu pätinu z toho, čo zarába otec, a z jej príjmu nedokáže zabezpečiť porovnateľnú životnú úroveň, navrhla výživné na mal. D. vo výške 120,- €, na mal. U. vo výške 100,- € a mal. I. vo výške 80,- €. Matka pracuje v spol. U. s.r.o. D., jej čistý mesačný príjem je 486,-€, býva v rodinnom dome s matkou, ktorá jej finančne vypomáha. Kolízny opatrovník v prípade rozvodu odporúčal rozhodnúť v zmysle záverov znaleckého posudku.
4. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že pre všetky deti je vhodný model striedavej osobnej starostlivosti v rozsahu a intervaloch podľa súdom schválenej rodičovskej dohody. Výsledky vyšetrení nepreukázali, že by model striedavej starostlivosti nebol vhodný pre mal. deti a obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre riadnu starostlivosť, majú vytvorený pevný citový vzťah ku všetkým deťom.
5. Okrem výsluchu účastníkov konania, vykonaného znaleckého dokazovania súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, z ktorých zistil, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX. 1. XXXX v H. a počas manželstva sa im narodili tri deti. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XP/XX/XXXX z 19.11.2015 súd schválil rodičovskú dohodu, ktorú rodičia uzavreli v tom zmysle, že maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch a otec sa zaviazal prispievať na tvorbu úspor každému z detí vo výške 100,- € na vinkulovaný účet. Mal. deti syn D. K. a dcéra U. navštevujú základnú školu a dcéra I. materskú školu. Otec detí je zamestnaný v spol. M. Y. Q. O. s.r.o. D. a jeho čistý mesačný príjem je cca 2.500,-€. Matka pracuje v spol. U. s.r.o. D. a jej čistý mesačný príjem je 486,-€.
6. Podľa ustanovenia § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
7. Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
8. Po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov konania a po oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise, súd manželstvo účastníkov rozviedol, nakoľko dospel k záveru, že neplní svoj účel, ktorý treba vidieť vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom by manželia žili vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomne podporu a pomoc. Z výsluchu oboch účastníkov konania súd zistil, že došlo k ich citovému odcudzeniu, manželia už spoločne nežijú od apríla 2015, nekomunikujú spolu a rozvrat manželstva je tak hlboký a trvalý. Na rozpade manželstva spolupôsobilo viacero príčin, primárnou je však nevera manžela, čím došlo k narušeniu dôvery medzi manželmi, podstatnú príčinu súd vidí aj v názorových rozdieloch a tým súvisiacich rozdielnych predstavách o fungovaní ich manželstva a spolužitia. Súd zistil, že v existujúcich vzťahoch medzi účastníkmi konania absentujú základné atribúty, na ktorých je postavený inštitút manželstva a to vernosť, rešpekt a vzájomná dôvera. Manželia dlhodobo fungujú v oddelených domácnostiach a spolu nekomunikujú, resp. komunikujú iba veľmi obmedzene a vzájomnému kontaktu sa vyhýbajú. Manželka síce uviedla, že k manželovi naďalej prechováva citové väzby a dokáže mu odpustiť aj neveru, manžel však jednoznačne odmietol obnovenie spolužitia, vyjadrenie manželky považoval len za formálne, poukázal na neprekonateľné rozpory, vzájomne odcudzenie a aj vzájomnú nevraživosť, ktorú obaja prechovávajú voči svojim
rodinám. Súd potom manželstvo účastníkov konania považoval už len za dlhodobo formálny zväzok a ich manželstvo rozviedol. 9. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, a preto súd zisťoval aj osobnostné predpoklady rodičov k výkonu rodičovských práv a povinností, ich zárobkové, majetkové pomery, ich možnosti a schopnosti, vzájomné citové väzby voči maloletým deťom, a to všetko z hľadísk potrieb a záujmov maloletých detí.
10. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2, 4 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 6 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
12. Pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností súd vychádzal zo zistení, že rodičia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, pričom vo veci zverenia a starostlivosti o maloleté deti už bolo súdom v minulosti rozhodnuté, rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XP/XX/XXXX zo dňa 19.11.2015 bola súdom schválená rodičovská dohoda, rodičia sa dohodli, že maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch a otec sa zaviazal prispievať na tvorbu úspor každému z detí vo výške 100,- € na vinkulovaný účet. Od tohto rozhodnutia súdu sa situácia na strane rodičov nezmenila, obaja rodičia boli zamestnaní, v zamestnaní dosahovali pomerne rovnaké príjmy, bola rovnaká ich bytová situácia a mali zhruba rovnaké výdavky. Súd tiež zistil, že striedava starostlivosť v zmysle rodičovskej dohody sa realizuje. Matka však so striedavou starostlivosťou nesúhlasila, mala výhrady voči výchove otca a jeho prístupu, nedostatku komunikácie rodičov a zároveň sa vyjadrila, že syn rovnako so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, odmietol ísť k otcovi. Podľa vyjadrenia otca striedava striedavá starostlivosť funguje bezproblémovo, bezproblémovo funguje od začiatku v prípade oboch dcér a ak syn v minulosti k nemu odmietol ísť, podľa jeho názoru bol ovplyvnený. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že model striedavej osobnej starostlivosti v prípade maloletých detí je vhodný, a to v rozsahu v akom prebieha, obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre riadnu starostlivosť, majú vytvorený pevný citový vzťah ku všetkým deťom. Súd potom rozhodol tak, že maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, rodičia sa na striedavej forme starostlivosti v minulosti v inom súdnom konaní dohodli, táto forma starostlivosti sa tak dlhodobo praktizuje, je aj v záujme maloletých detí ako to vyplynulo aj zo znaleckého dokazovania a maloleté deti sú už na takýto režim dlhodobo nastavené a zvyknuté. Napriek tomu, že súd zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a to v rovnakej dĺžke, súd vychádzal z príjmov oboch rodičov, aby maloleté deti mali zachovanú zhruba rovnakú životnú úroveň pokiaľ ide o pokrytie základných výdavkov a potrieb detí, keďže príjmy matky sú o jednu pätinu nižšie ako príjmy otca, mesačný čistý príjem otca je min. 2.500,- € a mesačný čistý príjem matky je 486,- €, súd rozhodol tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti určil otcovi povinnosť platiť na výživu mal. D. K. výživným vo výške 140,- €, z ktorej sumu 90,- € bude zasielaná matke a suma 50, -€ na tvorbu úspor, na mal. U. výživným vo výške 130,- €, z ktorej sumu 80,- € bude zasielaná matke a suma 50, -€ na tvorbu úspor a na mal. I. výživným vo výške 120,- €, z ktorej sumu 70,- € bude zasielaná matke a suma 50, -€ na tvorbu úspor. Súd vychádzal zo zistenia, že otec poberá čistú mzdu min. 2.500,- € mesačne, jeho príjem je stály a pravidelný a okrem troch maloletých detí inú vyživovaciu povinnosť nemá. Medzi jeho pravidelné
mesačné výdavky patrí platenie nájomného a energií vo výške 253,-€, úrazové poistenie vo výške 76,79 €, dôchodkové sporenie 9,96 €, tvorba úspor maloletým deťom na základe súdom schválenej rodičovskej dohody celkom 300,-€ a potom nepravidelné výdavky na stravu, oblečenie, pohonné hmoty, voľnočasové aktivity a pod. Súd tak ustálil, že je v možnostiach otca prispievať výživným, pretože príjem matky sa pohybuje na hranici minimálnej mzdy, pričom starostlivosť o školopovinné maloleté deti v sebe zahŕňa vždy aj neočakávané výdavky na školské potreby, oblečenie, lekára, kultúru a voľný čas a s krytím týchto potrieb by matka vzhľadom na svoje príjmy mala do budúcna problém. Zároveň z vyjadrenia matky vyplynulo, že maloleté deti nemajú uzatvorené žiadne životné poistenia, výnimkou je iba stavebné sporenie, na ktoré prispieva otec detí na základe súdneho rozhodnutia vo výške 100,- € mesačne na každé dieťa, na tvorbu úspor. Súd potom dospel k záveru, že príjmy otca mu umožňujú prispievať na tvorbu úspor maloletým deťom minimálne sumou vo výške 50,- € mesačne na jedno dieťa. Tvorba úspor je jednoznačne v záujme a v prospech maloletých detí do budúcna a otec detí v inom predchádzajúcom súdnom konaní s tvorbou úspor vyjadril súhlasné stanovisko, pričom jeho finančná situácia sa odvtedy nezmenila. Súd však v tomto prípade uložil otcovi deti aj povinnosť časť výživného platiť k rukám matky.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom podpísaného súdu.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1,2 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň v poradí uvedené ako druhé priezvisko si ponechal svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 zákona o rodine).